Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216497
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116216497.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján
Šoltés,advokát,sosídlom:Karadžičova8,Bratislava,protižalovanému:M.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 470,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 22.06.2016 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 470,55 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 470,55
eur od 16.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že veriteľ ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 11.02.2013 zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný platiť

štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na
kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty,
vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 07.05.2016 výpis z
bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 470,55 eur predstavujúci súhrn debetných

položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané
úhrady. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo
výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.05.2016 a dlžný zostatok predstavuje sumu 470,55 eur. Okrem
toho mu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.05.2016 do zaplatenia.

3. Vzhľadom na to, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na žalobcu po podaní žaloby, súd
uznesením č.k. 4C/168/2016-37 zo dňa 20.02.2017 pripustil zmenu žalobcu.

4. Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril, hoci mu bola dňa 13.03.2017 žaloba doručená do vlastných
rúk.5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000 eur.

6.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 02.06.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 23.05.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný vyplnil a podpísal dňa 05.02.2013 žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro Premium, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 900,- eur

a štandardnej mesačnej splátky 30,- eur a úrokovej sadzby 18% ročne požiadal o vydanie karty. Zo
strany veriteľa bola žiadosť potvrdená dňa 11.02.2013.

10. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro Premium od č.l. 10 po č.l. 12 boli od 21.02.2013 do
30.04.2016 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,-

eur, konečného stavu k 30.04.2016 - 470,55 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 1701. Sumár
debetných transakcii bol uvedený vo výške - 1.549,33 eur a kreditných transakcii + 1.078,78 eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcom
dňa 19.09.2016 (po podaní žaloby) postúpil pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči žalovanému na

žalobcu, v dôsledku čoho súd aj pripustil zmenu žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa 30.09.2016 ( č.l. 35).

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov,
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa
11.02.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému úverový limit vo výške 900,- eur.

14. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca

900,- eur, štandardnej mesačnej splátky 30,- eur a ďalej výška úrokovej sadzby vo výške 18% ročne.
Uvedená je priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty 26,70% a deň splatnosti mesačnej splátky k
15.dňu v mesiaci. V zmluve však neboli uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ,
a to: konečná splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, niet preto dôvodu,
prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o spotrebiteľskom úvere poskytovanom na kreditnú
kartu, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže

ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na
istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by
mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa

zistenia okresného súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná
uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie
vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i
preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov(prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina
prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu
na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je

presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je
vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s
príslušenstvom. S poukazom na uvedené chýbajúce náležitosti je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č.
129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k poplatkom súd uvádza, že z výpisu z kartového
účtu vyplýva, že žalobca na jeho ťarchu účtoval aj poplatky. V úverovej zmluve však neboli dohodnuté

žiadne poplatky a tieto neboli uvedené ani v žiadnom z predložených dôkazov, a preto by dlžnú sumu
uplatnenú titulom poplatkov súd musel v každom prípade zamietnuť.
15. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný podľa predložených listinných dôkazov z úveru čerpal
sumu 891,22 eur (výbermi z bankomatov a úhradami kartou u jednotlivých predajcov), pričom uhradil
sumu 1.078,78 eur, mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca by mal právo žiadať len
čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorá však, ako vyplýva z uvedeného, bola žalovaným

v celom rozsahu uhradená, resp. ním preplatená. Keďže niet nesplatenej istiny, ktorú by bolo možné
žalobcovi priznať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj spolu s úrokmi z omeškania, pretože ak
niet dlžnej istiny, na ktorú by sa úroky z omeškania viazali, nie je možné priznať ani príslušenstvo z nej.
16. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na
istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý

konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom
č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie
tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí

skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských
úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona)
však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa
jednaloovýkladcontralegemarovnakotakeurokonformnýmvýkladomnemožnoporušiťústavnýprincíp
právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto
svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu
contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v
predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného

princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj
s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaný bol plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol, a preto by mal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu nevyplývajú žiadne
trovy a preukázateľne podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, súdne poplatky neplatil, konania sa osobne nezúčastnil, nebol právne zastúpený, čiže žiadne
hotové výdavky mu nevznikli a do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Súd preto
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.