Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 11, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16P/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317203794
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5317203794.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletého E. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky K. U., nar. X.X.XXXX, bytom F.C. XXX, Z..Č.. P. XXX, M. O.
X., Č. a otca E. F., nar. X.X.XXXX, bytom F. Č.. XXX, v konaní o návrhu otca o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého E. F., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca E. F., nar. X.X.XXXX,
ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matka K. U., nar. X.X.XXXX je p o v i n n á odo dňa 3.5.2017 na výživu maloletého E. F. prispievať
mesačne sumou 130,-€ vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa E. F., nar. X.X.XXXX.

III. Súd u r č u j e , že splatné výživné za obdobie od 3.5.2017 do 11.8.2017 v sume 282,13 € môže
matka vykonať v mesačných splátkach po 20,-€ splatných spolu s bežným výživným, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 3.5.2017 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zverenia
maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu
maloletého mesačne sumou 200,-€.

2. V podanom návrhu tvrdil skutočnosti, že s matkou dieťaťa nežijú od augusta roku 2016 v spoločnej
domácnosti. Býva so synom sám. Pracuje na Obecnom úrade vo F.. Jeho mesačný príjem predstavuje
sumu 550,-€ v čistom. Je čiastočne invalidný dôchodca. Poberá invalidný dôchodok v sume 60,-€.

Nepoberá prídavky na dieťa. Iný príjem nemá. Z tohto platí mesačne výdavky na bývanie okolo 100,-€
mesačne. Matka prispela na výživné pre dieťa za obdobie od augusta 2016 sumou 1.500,-Kč.

3. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil rodný list maloletého dieťaťa.

4. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila na pojednávaní dňa 11.8.2017. Vo svojom vyjadrení uviedla, že
súhlasí s tým, aby bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti otca a uviedla, že v jej možnostiach,

schopnostiach vzhľadom na jej príjem je platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 130,-€ mesačne.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení došlom súdu dňa 20.6.2017 (č.l. 31) uviedol, že otec
maloletého dieťaťa býva v menšom domčeku na F. Č.. XXX. Dom je zariadený skromne. Otec máhospodárstvo. Pracuje na Obecnom úrade vo F.. Momentálne je PN. Poberá nemocenské dávky 380,-
€. Matka mu zaslala výživné na dieťa v 4 a 5 mesiaci roku 2017 po 1.500,-Kč. Iný príjem nemá. Otec
uviedol,žejehovýdavkynaenergiesúokolo200,-€.Maloletémuplatípoistenievsume22,-€.MaloletýE.

navštevuje 6. ročník v Základnej škole vo F.. Učí sa dobré. Je zdravý. S matkou sa kontaktuje telefonicky.
Nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhli, aby dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti otca.

6. Na pojednávaní dňa 11.8.2017 otec maloletého dieťaťa uviedol, že súhlasí s navrhovanou sumou

130,-€. Kolízny opatrovník taktiež udáva, že so sumou 130,-€ na výživu maloletého dieťaťa taktiež
súhlasí.

7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a to správou Obecného
podniku F. č.l. 24, 25, z ktorej vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 383,55 €. Taktiež
lustráciou v SP č.l. 5, z ktorej vyplýva, že otec poberá invalidný dôchodok v sume 61,50 €.

8. Zo správy Daňového úradu Žilina č.l. 26, 32 mal súd preukázané, že otec dieťaťa nepodal daňové
priznanie za rok 2016. Matka dieťaťa podala daňové priznanie. Základ dane vyčíslila na sumu 3.903,64
€. Podľa správy ÚPSVaR Čadca č.l. 28 prídavok na dieťa v sume 23,52 € poberá matka dieťaťa. Matka
a ani otec nepoberajú žiadne štátne sociálne dávky ani dávky v hmotnej núdzi.

9.Súdvykonaldokazovanieajvýsluchomúčastníkovatootcaajmatkymaloletéhodieťaťa.Otecuviedol,
že maloletý od 1.9. nastupuje do 7. ročníka Základnej školy vo F.. Do školy dochádza hromadnou
dopravou. Priemerné mesačné náklady na cestovné do školy u maloletého sú v sume okolo 20,-€.
Stravuje sa v školskej jedálni. Náklady na stravu sú priemerne mesačne 20,-€ v školskej jedálni. Doma

priemerne mesačne 100,-€. Na oblečenie a obuv priemerné náklady na syna sú 50,-€. Na jeho hygienu
20,-€. Školské potreby a pomôcky 10,-€ mesačne. Platí mu životnú poistku v sume 22,-€. Okrem toho
má náklady na bývanie maloletého a to na energie, vodné stočné, poplatky za komunálny odpad, palivo
priemerne mesačne v sume 75,-€, teda priemerné mesačné náklady na výživu syna činia sumu 317,-€.

10. Matka maloletého dieťaťa výdavky na maloleté dieťa nespochybnila. Otec ďalej uviedol, že odo dňa
podania návrhu ku dňu pojednávania mu matka na výživu maloletého dieťaťa celkom uhradila 4 x po
1.500,-Kč, t.j. 6.000,-Kč.

11. Matka výdavky na maloletého nespochybnila. Uviedla, že pracuje v ČR. Jej priemerná čistá mesačná

mzda je okolo 610,-€. Okrem maloletého syna inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej náklady spočívajú
v úhrade nákladov na ubytovanie v sume 3.300,-Kč, nákladov na cestovné do práce 1.000,-Kč. Taktiež
platí poplatok za mobilný telefón v ČR v sume 400,-Kč a na území SR v sume 10,-€. Okrem toho má
taktiež náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby a zdravie. V súčasnej dobe je práceneschopná.
Má sa podrobiť zdravotnému zákroku.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rod.

(1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich

rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spoločne nežijú,

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od 20.8.2016 zabezpečuje otec maloletého dieťaťa. Tento
zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa riadne. Zo strany ÚPSVaR Čadca neboli zistené žiadne
nedostatky. Úrad aj matka súhlasia, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Preto
súd návrhu vyhovel a maloletého Róberta Straku zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

14. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. o rodine(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

16. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia a to podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa a možností, schopností a majetkové pomery povinného rodiča. S poukazom
na priemerný čistý mesačný príjem matky 610,84 € a taktiež aj s prihliadnutím na nevyhnutné výdavky,

ktoré matka má, súd má za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach, aby na výživu maloletého dieťaťa
prispievala sumou 130,-€ mesačne. Táto suma pokryje aj s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a
taktiež aj na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť má aj otec maloletého dieťaťa , odôvodnené potreby
maloletého.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rod.

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. Súd splatné výživné určil odo dňa podania návrhu ku dňu vyhlásenia rozsudku s poukazom na to, že

výživné je splatné mesačne dopredu v sume 511,51 €. Alikvotná čiastka výživného za 29 dní mesiaca
máj x 4,19 € v sume 121,51 € a 3 x po 130,-€ za 6, 7, 8 mesiac celkom v sume 390,-€, spolu 511,51 €. Z
tejto sumy súd odpočítal sumu 229,38 € , ktorú matka už na výživu maloletého dieťaťa odo dňa podania
návrhuažkudňuvyhláseniarozsudkuuhradila.Celkomuhradilasumu6.000,-Kč.Poprepočítaníkurzom
na euro v sume 229,38 €. Túto sumu súd od sumy 511,51 € odpočítal a splatné výživné v sume 282,13.-

€ umožnil matke dieťaťa platiť v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

20. Styk matky s maloletým dieťaťom súd neupravoval, nakoľko rodičia žiadali styk neupravovať( § 25
ods. 2 Zák. o rodine)..

21. Podľa § 52 CMsP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania , ak tento zákon
neustanovuje inak.22. S poukazom na ustanovenie § 52 CMsP súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde
v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).