Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218266
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115218266.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Secapital
S.á.r.L., L-1911 Luxemburg, 9 rue du Laboratoire, identifikačné číslo B 108305, zastúpeného JUDr. Jiřím
Šmídom, usadeným euroadvokátom, 821 09 Bratislava, Svornosti 43, proti žalovanému M. A., F.. XX.
C. XXXX, Q. T. T. T., o zaplatenie sumy 3.019,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 3.019,87 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o
pôžičke. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Súd konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa pojednávania nezúčastnil, a
vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu a oboznámením sa so žalobou, zmluvou
o pôžičke, oznámením o postúpení, dohodou o urovnaní, poštovým podacím hárkom, pričom zistil
nasledovné:

3. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len

„pôvodný veriteľ“) dňa 22. júna 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu pôvodný veriteľ poskytol
sumu 3.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 33,44 % ročne v 24 mesačných splátkach
po 166,50 Eur. Podľa oznámenia zo dňa 26. marca 2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku z úveru
dňa 7. marca 2013 žalobcovi. V oznámení o postúpení pohľadávky je uvedené, že žalobca splnomocnil
na jej vymáhanie spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 247 85 199. Dňa 18.
septembra 2013 uzavreli strany (žalobca prostredníctvom splnomocnenca) dohodu o urovnaní ohľadom

práv a povinností zo zmluvy o pôžičke, v ktorej dohodli, že dlh žalovaného zo zmluvy je 3.069,87 Eur
s úrokom 6 % ročne a žalovaný ho má splatiť v mesačných splátkach 72-krát po 50 Eur a 73. splátkou
v sume 54,13 Eur.

4. Vzťah pôvodného veriteľa a žalovaného je spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. O.z., lebo pôvodný
veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 O.z. (predmetom

jeho podnikania je i poskytovanie úverov) a žalovaný v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
O.z. (podľa zmluvy nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Zároveň ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo
išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom v postavení podnikateľa žalovanému v
postavení spotrebiteľa. Preto súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v prvom
rade ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.5. Preskúmaním zmluvy o pôžičke súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i)
vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už

pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby
dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je určená na základe
vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a
počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012). V zmluve je však dátum konečnej splatnosti určený len ako

„24 mesiacov“, pričom nie je uvedené, od ktorého dátumu sa má uvedených 24 mesiacov počítať, a teda
nemožno termín konečnej splatnosti určiť. V zmluve chýba i termín splatnosti jednotlivých splátok, lebo
nie je uvedené, ku ktorému dňu v mesiaci má žalovaný splátky uhrádzať alebo akékoľvek iné určenie
ich splatnosti a tiež, kedy má žalovaný začať úver splácať, lebo chýba termín splatnosti prvej splátky.
Pretože zmluva neobsahuje tieto náležitosti, považuje sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

6. Keďže v zmluve neboli riadne dohodnuté termíny splatnosti splátok, ani termín konečnej splatnosti
úveru, a v tomto prípade splatnosť nevyplýva ani z právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu, stáva sa
úver splatný v zmysle § 563 O.z. až nasledujúci deň po tom, ako veriteľ dlžníka (žalovaného) na splnenie
dlhu vyzve. V takomto prípade začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 O.z.

ododňa,kedyveriteľmoholsvojeprávovykonaťpoprvýraz,tedakedymoholprvýkrátdlžníkanaplnenie
vyzvať. Týmto dňom je deň nasledujúci po vzniku dlhu, v prípade zmluvy, deň nasledujúci po jej uzavretí
(obdobne rozhodnutie NS SR 1Cdo/25/2003 zo dňa 24. júna 2003,
publikované pod č. R 91/2004, i rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/148/2004
a 4Cdo/66/2006 ). Preto v tomto prípade začala premlčacia doba

plynúť 23. júna 2009 a uplynula dňa 23. júna 2012.

7. Oznámením o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že dňa 7. marca 2013 postúpil pôvodný
veriteľ pohľadávku zo zmluvy o pôžičke žalobcovi (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001
zo dňa 11. júna 2003). Dňa 18. septembra 2013 došlo medzi stranami k urovnaniu. K vyššie uvedeným

úkonom došlo až po premlčaní pohľadávky.

8. Urovnanie predstavuje podľa § 585 O.z. úpravu sporných alebo pochybných práv, a doterajší záväzok
sa nahrádza záväzkom vyplývajúcim z urovnania. Z obsahu dohody o urovnaní nevyplýva či vôbec, a
aké skutočnosti, boli medzi stranami sporné, práve naopak, žalobca v časti B urovnania uviedol presnú

výšku dlhu 3.197,78 Eur so špecifikáciou (istina -2.434 Eur, úrok a úrok z omeškania - 539,83 Eur,
zmluvná pokuta, poplatky a inkasné náklady - 224 Eur). V časti C urovnania je uvedené, že strany si
dohodli novú výšku dlhu 3.069,87 Eur bez uvedenia z akých položiek táto suma pozostáva, teda v akej
časti dlžnej sumy žalobca žalovanému „ustúpil“. Zo záveru časti D urovnania vyplýva, že celá dohoda
bola vopred pripravená žalobcom a zaslaná žalovanému poštou, a žalovaný ju ako celok podpísal a

poslal späť žalobcovi. Z takto uzavretej dohody vôbec nevyplýva vôľa strán dospieť k urovnaniu ich
sporného záväzku, lebo z nej nevyplýva, že by strany vôbec mali medzi sebou sporné dlžné položky,
ani v čom spory alebo nejasnosti medzi nimi spočívali, a nie je ani zrejmé, ktoré dlžné položky ostali
predmetom záväzku, a ktoré boli vypustené.

9. Pretože žalobca vstúpil do práv pôvodného veriteľa je sám dodávateľom v rámci spotrebiteľského
vzťahu strán. Súd považuje uzavretie dohody o urovnaní za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7
zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. Na jednej strane žalobca pomerne nepatrne znížil
svoj záväzok voči žalovanému (o sumu 127,91 Eur z požadovanej sumy 3.197,78 Eur) a poskytol
mu možnosť uhradiť ho v splátkach, v skutočnosti však dosiahol to, že žalovaný mal byť povinný

plniť záväzok, ktorý už bol premlčaný. Urovnaním sa pôvodný záväzok nahrádza novým, a preto
premlčacia doba začína plynúť nanovo. Priemerný spotrebiteľ mohol „ústupky“ (zníženie dlhu a splátky)
zo strany žalobcu vnímať pozitívne, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si
uvedomil (alebo bol poučený o tom), že jeho dlh je premlčaný a uzavretím dohody o urovnaní vzniká
medzi stranami nový záväzok s plynutím novej premlčacej doby. Takýto postup dodávateľa je nekalou

obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. Aj zníženie dlhu žalovaného
je len iluzórne, lebo strany si v dohode o urovnaní okrem zaplatenia sumy 3.069,87 Eur dohodli aj 6
% ročný úrok, a teda žalovaný mal v 73 splátkach vrátiť spolu 3.654,13 Eur, t.j. sumu ešte vyššiu ako
bola pôvodná dlžná suma konštatovaná pred urovnaním. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané apodľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ich používanie zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku
spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, k čomu došlo v
tejto veci. Práve pri postupovaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv na spoločnosti venujúce sa ich

vymáhaniu dochádza k nekalým obchodným praktikám voči spotrebiteľom. Žalobca teda postupoval v
rozpore so zákonom.

10. Na možnosť opätovného plnenia premlčaného záväzku a behu novej premlčacej doby slúži v
občianskom práve inštitút uznania dlhu podľa § 558 O.z., k uznaniu premlčaného dlhu je však potrebná

vedomosť o jeho premlčaní. V prípade urovnania je podmienkou urovnania premlčaného záväzku len
jeho písomná forma, teda vedomosť o premlčaní podmienkou nie je. V dohode o urovnaní nie je
skutočnosť, že dlh žalovaného je premlčaný, uvedená. Preto má súd za to, že dohodou o urovnaní chcel
žalobca v skutočnosti dosiahnuť uznanie dlhu, teda to, aby pri premlčanom dlhu začala opätovne plynúť
premlčacia doba, pričom na to neboli splnené zákonné podmienky (vedomosť žalovaného o premlčaní).
Takýmto postupom žalobca obchádza zákon.

11. Na základe uvedeného súd konštatuje, že medzi stranami nebol dostatok skutočnej vôle (vážnosť
ako náležitosť právneho úkonu) uzavrieť dohodu o urovnaní, čo ju činí absolútne neplatnou v zmysle
§ 37 ods. 1 O.z. Žalobca porušil zákon, keď dosiahol uzavretie dohody o urovnaní za použitia nekalej
obchodnej praktiky, preto ide o právny úkon odporujúci zákonu a zároveň o právny úkon, ktorý zákon

obchádza, lebo v skutočnosti nesleduje uzavretie dohody o urovnaní, ale uznanie premlčaného dlhu.
Preto súd považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon aj podľa § 39 O.z.

12. Keďže je uzavretá dohoda o urovnaní absolútne neplatná, nedošlo k nahradeniu pôvodného záväzku
a medzi stranami naďalej platí zmluva o pôžičke. Pretože súd už vyššie skonštatoval, že došlo k

premlčaniu celého dlhu žalovaného z tejto zmluvy dňa 23. júna 2012 a žaloba bola súdu doručená až
dňa 3. septembra 2015, zmeškal žalobca premlčaciu lehotu a súd prihliadajúc na premlčanie ex offo
žalobu zamietol.

13. Záverom súd uvádza, že dlh žalovaného nemôže predstavovať žalovanú sumu, lebo (ako je uvedené

v dohode o urovnaní) táto pozostáva aj z úrokov a poplatkov, ktoré žalobcovi pre bezúročnosť a
„bezpoplatkovosť“ zmluvy o pôžičke nepatria, i zmluvnej pokuty, na ktorej sa strany v rámci zmluvy o
úvere nedohodli. Z tohto dôvodu nie je ani možné, aby si strany v rámci dohody o urovnaní dohodli
zmluvný úrok 6 % ročne.

14. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), o jej
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému
rozsudkusmeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt
dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy

odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.