Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/566/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207207
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913207207.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zast. právnym zástupcom Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: M.
M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, štátny občan SR, do 30. 06. 2016 za účasti: Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
v postavení vedľajšieho účastníka, žalovaná a vedľajší účastník zastúpení právnym zástupcom JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie
sumy 7.712,20 Eur s príslušenstvom, o zaplatenie sumy 7.712,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/418/2013 - 347, zo dňa 23. 03.
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/418/2013 - 347 zo dňa 23. 03. 2016 z r u š u j
e a vec vracia na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd po rozhodnutí vo veci samej, pričom predmetom konania
vedeného Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 8C/418/2013 bol návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7 712,20 eur s príslušenstvom a konanie o vzájomnom návrhu

žalovanej, ktorým sa táto domáhala toho, aby súd určil časti zmluvných podmienok uvedené vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28. 06.
2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v časti bodu 2, v časti bodu 7.3.2,
v časti bodu 7.4.1., v časti bodu 7.4.7., bodu 7.4.8., bodu 7.5.2., bodu 7.6.3., bodu 14.5., bodu 17.2.,
bodu 19.16. a bodu 19.17., z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné rozhodol o trovách konania. Súd
prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 8C/418/2013-327 zo dňa 17. 02. 2016 tak,

že návrh žalobcu zamietol, týmto rozhodnutím rozhodoval aj o vzájomnom návrhu žalovanej, pričom
rozhodol tak, že vzájomný návrh žalovanej zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude
rozhodnuté samostatným uznesením. Odvolaním napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie
o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pri aplikácii ust. §
142 ods. 2 O. s. p. Súd bol toho názoru, že vzhľadom na výsledok konania, keď rozhodol tak, že návrh
žalobcu ako aj vzájomný návrh žalovanej bol zamietnutý, je možné konštatovať, že žalobca aj žalovaná

a na jej strane vystupujúci vedľajší účastník boli v tomto konaní v časti úspešní avšak miera úspechu ani
jedného z týchto účastníkov v tomto konaní nie je prevažujúca. Z toho dôvodu rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní do 30. 06. 2016 bolo v postavení

vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, z dôvodov, že s rozhodnutím súdu prvej
inštancie sa nestotožňujú. Majú za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení miery úspechu a neúspechukvalitatívne nezohľadnil skutočnosť, že jednotlivé nároky uplatnené v predmetnom konaní sú rozdielne
z dôvodu, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal nároku peňažného charakteru vo výške
8 527,33 eur a vzájomný návrh žalovanej spočíval v jej nároku na určenie neprijateľných zmluvných

podmienok, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil. Združenie HOOS
vystupovalo na strane žalovanej iba v časti konania, v ktorej žalobca uplatňoval peňažný nárok proti
žalovanej vo výške 8 527,33 eur, t. j. v časti ktorej žalovaná bola úspešná na 100%, z čoho možno
vyvodil, že Združenie HOOS, ktoré vystupovalo na strane žalovanej bolo v konaní úspešné na 100%,
keďže v časti konania o vzájomnom návrhu žalovanej nevystupovalo. Poukázal na to, že konania o

žalobe žalobcu a o vzájomnom návrhu žalovanej sú samostatnými konaniami s osobitnými nárokmi
rozdielnej kvality, po uplatnení vzájomného návrhu žalovanej došlo k ich spojeniu v predmetnom konaní.
Zdôraznil, že žalobca nebol vlastníkom uplatňovanej pohľadávky a v konaní nedisponoval aktívnou
vecnou legitimáciou, aj napriek tejto skutočnosti sa podanou žalobou domáhal finančných prostriedkov
proti žalovanej na súde, čím zapríčinil predmetné súdne konanie. Zamietnutie žaloby pre nedostatok
vecnej legitimácie samo o sebe nevylučuje neprijateľnosť zmluvných dojednaní v zmluve o úvere

vyhotovenej bankou, z ktorej sa žalobca pokúšal vymáhať plnenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
z vyššie uvádzaných dôvodov považuje za nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby sa súd vo svojom
rozhodnutí dôsledne vysporiadal so špecifikami vzniknutej procesnej situácie a ponúkol stranám sporu
primerané odôvodnenie, z ktorého bude zrejmé, akým spôsobom súd dospel k predmetným záverom,
že miera úspechu ani jednej zo strán nie je prevažujúca. Majú za to, že Združeniu HOOS je nevyhnutné

priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%. Po zohľadnení jednotlivých špecifík
predmetného konania predovšetkým posúdenie rozdielnosti kvality jednotlivých nárokov majú za to, že
dané posúdenie bude mať výrazný vplyv na pomer úspechu a neúspechu žalovanej v konaní, a teda
aj na priznanie nároku na náhradu trov konania. Dôvody osobitného zreteľa vidia v skutočnosti, že k
zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo ale

neznamená, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K reálnemu
skúmaniu o vzájomnom návrhu žalovanej nedošlo a k jeho zamietnutiu došlo predovšetkým z dôvodov
na strane žalobcu. Keďže došlo v predmetnej veci k spojeniu dvoch samostatných nárokov, poukázali na
ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o určení sadzby tarifnej odmeny pri spojení dvoch alebo viacerých
vecí. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej a

Združeniu HOOS nárok na náhradu trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania prizná,
alternatívne, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie
rozhodoval o trovách konania v konaní vedenom u Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn.
8C/418/2013 za situácie, že vo veci samej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 02. 2016, ktorým návrh

žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 7 712,20 eur s príslušenstvom zamietol, zároveň zamietol
aj vzájomný návrh žalovanej, ktorá sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve
o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia len stručne poukázal na aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (platného účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a konštatoval, že žalobca aj žalobkyňa a vedľajší účastník

boli v konaní v časti úspešní, avšak miera úspechu ani jedného z týchto účastníkov nie je prevažujúca,
preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

6. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keďže z

odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva na základe akej úvahy a akú myšlienkovú líniu súd prvej inštancie
zvolil pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bol jednak
návrh žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia určitého peňažného plnenia a vzájomný návrh žalovanej,
ktorým sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. V predmetnom súdnom konaníprebiehali dve paralelné konania, ktoré majú úplne samostatný základ a právne posúdenie, keďže
žalovaná vzájomnou žalobou neuplatnila kompenzačnú pohľadávku, či plnenie, rozhodnutie vo veci
samej muselo obsahovať ( a aj obsahovalo) dva výroky vo veci samej. Jeden o pôvodne uplatnenej

žalobe a druhý o vzájomnom návrhu žalovanej. V takomto prípade je potrebné riešiť i otázku náhrady
trov konania samostatne za každé konanie; to znamená, že každý rozsudočný výrok vo veci samej má
byť nasledovaný výrokom o trovách konania, a to aj za situácie, že súd o trovách konania rozhodol
samostatným uznesením. Je preto nevyhnutné posúdiť mieru úspechu alebo neúspechu tej ktorej strany
sporu v konaní o návrhu žalobcu samostatne a v konaní o vzájomnom návrhu žalovanej samostatne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, preto v súdenej veci nebolo možné aplikovať ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
tak,akototoustanovenieaplikovalsúdprvejinštancie,keďžeotrováchkonaniabolopotrebnérozhodnúť
u toho ktorého uplatneného nároku samostatne. Keďže súd prvej inštancie aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O.
s. p. náležite nezdôvodnil, jeho rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keď neobsahuje základné
vysvetlenie dôvodov, prečo vo veci aplikoval ust. § 142 ods. 2 pri samostatne uplatnených nárokoch
žalobcu a žalovanej. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd vo vzťahu k trovám konania posúdi samostatne
uplatnený nárok žalobcu a uplatnený vzájomný nárok žalovanej pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a samostatným
uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

7. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania vo veci
vedenej u Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 14Co/566/2016 v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).