Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2008

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/194/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607214791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2008:2607214791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar.

X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom Š. H. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. Š. L., so sídlom
Advokátskej kancelárie Š. XXXX, Š. S. proti odporkyni: M. B., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka SR,
bytom Š. H. XXX, zastúpená advokátom JUDr. J. P., so sídlom Advokátskej kancelárie P. XX,. S. o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Odporkyňaje povinná zdržaťsavbudúcnostitvrdenia,ženavrhovateľbolzlýmaliarabolzlýpolicajt.

Odporkyňa je p o v i n n á verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi cestou miestneho rozhlasu v Obci Š.

H., v čase medzi 16.00 hod. až 18.00 hod., najneskôr do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
v nasledovnom znení:

"Ja M. B., občianka Obce Š. H., sa ospravedlňujem pánovi P. B., bytom Š. H. XXX. za svoje verejne
prednesenénepravdivévýrokyvrozhlasedňa29.11.2006najehoosobupočasvolebnejkampane.Tohto
som vedome a klamlivo ohovorila na cti a to iba preto, aby neobstál vo volebnej kampani na starostu
obce".

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.11.2007 domáhal ochrany osobnosti
formou verejného ospravedlnenia sa odporkyne navrhovateľovi v miestnom rozhlase v Obci Š. H.,
náhrady nemajetkovej ujmy od odporkyne v sume 100.000,- Sk a náhrady trov konania. V odôvodnení

návrhuuviedol,žeodporkyňavObciŠ.H.(ďalejlenobec)zastávalafunkciustarostkyobcedodecembra
2006. Navrhovateľ kandidoval do komunálnych volieb, ktoré sa konali dňa 2.12.2006 na kandidáta
starostu obce. Počas volebnej kampane, dňa 29.11.2006 asi o 16.00 hodine odporkyňa ako starostka
obce v obecnom rozhlase verejne vyhlásila okrem iného, že navrhovateľ ako kandidát na starostu obce
nevie nič robiť, bol zlý maliar, bol zlý policajt, posmešne sa správal ku starostke obce, udával ju a
všade ho dobre poznajú a tento v prípade zvolenia nič nedokáže urobiť. Následne dňa 30.11.2006 asi
o 16.00 hodine v čase moratória odporkyňa znovu verejne v obecnom rozhlase vykonala hlásenie voči

navrhovateľovi, kde uvádzala nepravdivé, zavádzajúce a skresľujúce informácie ohľadom finančného
zabezpečenia(úverov)budovaniaverejnejkanalizácievobci.Vyhlásilaskresľujúceinformáciekúverom,
ako aj k ich plateniu. Navrhovateľ mal vo svojom volebnom programe i bod k budovaniu kanalizácie
v obci, k čomu odporkyňa zámerne podala skresľujúce a zavádzajúce informácie, aby ovplyvnilaverejnú mienku voličov v obci v prospech iného kandidáta na starostu obce. Na obidve vyhlásenia v
obecnom rozhlase, ktoré odporkyňa vykonala v prospech iného kandidáta na starostu obce sa občania
obce pohoršovali. Odporkyňa svojim konaním, ako starostka obce hrubo porušila zákon o voľbách do

orgánov samosprávy obcí ako aj ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti. Na
základe uvedenia spomínaných relácií v obecnom rozhlase odporkyňou prišlo k ovplyvneniu hlasovania
voličov v neprospech navrhovateľa, ako kandidáta na starostu obce, a taktiež prišlo k poškodeniu
a zosmiešneniu občianskej cti a osobnosti navrhovateľa, nakoľko na základe uvedených vyhlásení
odporkyňou si z navrhovateľa niektorí občania v obci robili a robia verejne posmešky. Uvedením

verejných relácií v obecnom rozhlase odporkyňou boli verejne ovplyvnení voliči volieb k hlasovaniu na
kandidátov starostov, čo bolo evidentne poznať na výsledkoch hlasovania vo voľbách. V uvedenej veci
bolo začaté i trestné stíhanie za podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru v Senici, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície, oddelenie
všeobecnej kriminality pod č. ČVS:ORP-113/OVK-SE-2007, toto trestné stíhanie nie je ešte právoplatne
skončené. Tvrdenia odporkyne nie sú pravdivé a nijako preukázané. Odporkyňa uvádzaním týchto

nepravdivých údajov zväčša v značnej miere ohrozila vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa, dôkazom
čoho je skutočnosť, že kandidatúra navrhovateľa na starostu obce bola neúspešná. Vzhľadom k
tomu, že odporkyňa nepravdivým tvrdením ohrozuje vážnosť, česť a dôstojnosť navrhovateľa tento
žiada, aby odporkyňa bola povinná v budúcnosti sa zdržať takýchto tvrdení, aby sa navrhovateľovi
verejne ospravedlnila v miestnom rozhlase a aby ju súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú

ujmu v peniazoch v sume 100.000,- Sk, pretože konaním odporkyne bola v značnej miere znížená
navrhovateľova dôstojnosť.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila. Potvrdila, že je síce pravdou, že sa v jednom jej
príhovore vyskytlo meno navrhovateľa, ale bolo to iba z toho dôvodu, že navrhovateľ opakovane

slovne útočil na jej osobu ako starostku obce a tiež sa snažil na ňu psychicky negatívne pôsobiť
pri bežných stretnutiach v obci. Má za to, že tvrdenie navrhovateľa je zavádzajúce, pretože nie je
pravdou, že by odporkyňa povedala, že navrhovateľ nevie nič robiť, že bol zlý maliar a bol zlý policajt.
V príhovore iba uviedla, že iné osoby jej povedali, že navrhovateľ nebol dobrý maliar a ani policajt.
Odporkyňa teda iba jednorazovo uviedla skutočnosti, ktoré jej povedali iné osoby. Pre odporkyňu osobne

ani pre obec navrhovateľ nevykonával žiadne práce a preto ho odporkyňa sama osobne nemohla
hodnotiť. Tiež nebola s navrhovateľom osobne v kontakte pri jeho práci v polícii, takže ani v tomto
prípade nemôže posúdiť jeho prácu príslušníka polície. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa v minulosti
opakovane dopúšťal slovných útokov voči odporkyni, táto bola nútená domáhať sa ochrany osobnosti na
Okresnom súde v Senici, konanie sa viedlo pod spisovou značkou 14C/26/2006. V rámci tohto konania

bolo preukázané, že navrhovateľ sa opakovane dopúšťal protiprávnych zásahov do občianskej cti
odporkyne. Bez stavebného povolenia postavil spolok R. informačnú tabuľu, kde navrhovateľ postupne
dával listiny, kde odporkyňu obviňoval s porušovania zákona, uvádzal, že občanov klame, zavádza,
manipuluje a podobne. I tieto skutočnosti boli podkladom k tomu, že v príhovore k občanom uviedla
i priezvisko navrhovateľa. Okrem príhovoru sa nestalo, že by sa od mesiaca november 2006 verejne

o navrhovateľovi vyjadrovala. Má za to, že jej postupom v žiadnom prípade neprišlo k poškodeniu
občianskej cti navrhovateľa, keďže každý občan v obci si robí mienku o inej osobe sám, podľa svojich
vedomostí o tejto osobe. Taktiež je názoru, že jej konaním nebola navrhovateľovi spôsobená žiadna
nemajetková ujma a v žiadnom prípade nebola ani znížená dôstojnosť navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov A. C., J. C., J. Z. a Ing. J. V.,
obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici č. ORP-113/OVK-
SE-2007, obsahom spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 14C/26/2006, kópiami fotografií vývesnej
tabule spolku R. v obci Š. H. a oznamami na tejto vývesnej tabuli, žiadosťou spolku občanov R. zo
dňa 27.6.2005 adresovanou Obecnému úradu Š. H., podaním správy Obecného úradu Š. H. zo dňa

27.6.2005 adresovanej navrhovateľovi, správou zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 6.9.2006,
dokladmi predloženými Obcou Š. H., a to zápisnicami zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Š. H.
rok 2003 - 1 ks, rok 2004 - 2 ks, rok 2005 - 2 ks, rok 2006 - 1 ks, evidenciou informácii podľa zákona
č. 211/2000 Z.z., petíciou za odvolanie starostky, záznamom z rokovania zo dňa 4.11.2004 ohľadom
obchvatu na K., petíciou ohľadom prepravy piesku cez obec v roku 2006, žiadosťou o zistenie majiteľov

motorových vozidiel, petíciou z roku 2004 ohľadom príjazdovej cesty na K., čestným prehlásením T. V.
prehlásením občanov Obce Š. H., správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici zo dňa
20.3.2008, prepisom hlásenia odporkyne v obecnom rozhlase Š. H. zo dňa 30.11.2006 a zistil tento stav
veci:Zo spisu Okresného súdu Senica spisová značka 14C/26/2006 mal súd preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 14C/26/2006-147 zo dňa 25.1.2007, ktorý v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/71/2007-182 zo dňa 18.9.2007 nadobudol právoplatnosť dňa
26.10.2007, bola navrhovateľovi P. B. uložená povinnosť zdržať sa v budúcnosti protiprávnych zásahov
do občianskej cti M. B. a strpieť, aby na jeho náklady bolo v obecnom rozhlase v Obci Š. H. zverejnené
ospravedlnenie nasledovného znenia: "P. B., bytom Š. H. XXX sa ospravedlňuje pani M. B., bytom
Š. H. XXX za zverejnené oznámenie o tom, že klamala, zavádzala a manipulovala." V časti uloženia

povinnosti P. B.i strpieť, aby na jeho náklady bolo ospravedlnenie vyššie uvedeného znenia zverejnené
v miestne vydávanom periodiku, bolo konanie zastavené. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že kritika
P. B. nasmerovaná proti M. B. bola oprávnená len sčasti, a to pokiaľ ide o porušovanie zákonov M. B..
Pokiaľ však ide o vyhlásenie, že táto klame, zavádza a manipuluje s odôvodnením, že nerieši problém
spojený s prejazdom nákladných áut cez obec, nerieši podnety a sťažnosti občanov, neplní si povinnosti
vyplývajúce zo zákona o sociálnej pomoci, občanov klame o tom, čo je v kompetencii obce a podobne,

pravdivosť týchto tvrdení nebola v konaní preukázaná, naopak v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že uvedené problémy M. B. riešila.

Súd mal preukázané z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici,
úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície č. ORP-113/OVK-SE-2007, že

uznesením zo dňa 27.3.2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za
prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona preto, že dňa 29.11.2006 asi o
16.00 hod. mala M. B. ako starostka Obce Š. H. v obecnom rozhlase okrem iného vyhlásiť, že P. B. nevie
nič robiť, bol zlým maliarom, zlým policajtom, posmešne sa mal správať k osobe starostky, udávať ju,
podrážať jej nohy, teda o inom mala oznámiť nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť

jeho vážnosť u spoluobčanov a uvedený čin spáchala verejne. Uznesením zo dňa 4.1.2007 bola vec
odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania a ani na postup podľa ods. 2.

Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici zo dňa 20.3.2008 mal súd preukázané,
že P. B. bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 1.3.1977 do 31.12.XXXX..

Naposledy bol zaradený na funkcii starší referent oddelenia pátrania a evidencií úradu justičnej a
kriminálnejpolícieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru vSenici.Zoslužobnéhopomerupríslušníka
Policajného zboru bol uvoľnený na vlastnú žiadosť v zmysle § 191 ods. 1 Zák. č. 73/1998 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisovdňa31.12.2004.Počastrvaniaslužobnéhopomerunebolinamenovanéhopodané
odôvodnené sťažnosti.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru správanie sa odporkyne voči jeho osobe
bolo z jej strany aktom pomsty. Nedorozumenia medzi navrhovateľom a odporkyňou začali už v roku
2005. Občania obce boli nespokojní s prácou starostky, ktorou v tom čase bola odporkyňa, pretože
cez obec prechádzalo veľa nákladných automobilov, podľa názoru občanov nebolo dobre nakladané

s finančnými prostriedkami obce a preto asi 25 až 30 občanov obce, vrátane navrhovateľa založilo
spolok R., ktorý bol riadne zaevidovaný na Ministerstve vnútra SR. Tento spolok doteraz zrušený nebol,
avšak je v útlme a nevyvíja žiadnu činnosť. S odporkyňou ako starostkou sa členovia spolku snažili
spolupracovať, poukazovali na nedostatky v riadení obecných záležitostí, čo odporkyňa zobrala osobne,
podľa názoru navrhovateľa psychicky nezniesla to, že i občania sa môžu podieľať na riadení obce a

môžu upozorňovať na nedostatky, ktoré podľa nich existujú. Na nedostatky, ktoré podľa mienky spolku
R. existovali, upozorňoval spolok na svojej vývesnej tabuli v obci s tým, že odporkyňa mala možnosť k
týmto oznámeniam sa vyjadriť priamo písomne na vývesnej tabuli, čo však odporkyňa nikdy neurobila.
Navrhovateľ má za to, že odporkyňa nebola zvyknutá na to, že by jej niekto z občanov niekedy v
riadení obce a spravovaní verejných záležitostí obce oponoval a prácu spolku, ktorý si stotožnila len

s osobou navrhovateľa, brala veľmi osobne. Keď navrhovateľ v roku 2006 kandidoval v komunálnych
voľbách ako kandidát na starostu obce, nielenže ho odporkyňa v obecnom rozhlase ohovorila, a to
dokonca počas volebného moratória dňa 29.11.2006 asi o 16.00 hod., kedy uviedla, že nevie nič robiť,
bol zlý maliar, bol zlý policajt, posmešne sa správal k starostke obce, udával ju a všade ho dobre
poznajú a v prípade zvolenia nič nedokáže urobiť, ale okrem toho ešte chodila po ľuďoch v obci, pred

ktorými ho zosmiešňovala. Čo sa týka návrhu navrhovateľa v časti uplatnenia si nemajetkovej ujme
vo výške 100.000,- Sk, k tejto sume navrhovateľ dospel podľa vlastného uváženia, nakoľko správaním
odporkyne voči jeho osobe bola dotknutá jeho česť a dôstojnosť. Taktiež mu vznikla finančná strata
tým spôsobom, že zavinením odporkyne nevyhral voľby na starostu obce, pričom na volebnú kampaňvynaložil sumu cca 20.000,- Sk. V čase volebnej kampane bol zamestnaný v spoločnosti A. - A., a.s.
Z., a je tu zamestnaný doteraz. V súvislosti so správaním odporkyne voči jeho osobe v práci nemal
a ani nemá žiadne problémy, ani to nemalo žiadny vplyv na jeho príjem. Čo sa týka správania sa

ostatných spoluobčanov voči nemu osobne, toto je v súčasnej dobe dá sa povedať už ustálené, ale v
čase volebnej kampane a bezprostredne po nej navrhovateľ i jeho manželka museli čeliť posmeškom
občanov obce a dokonca i malých detí, ktoré tlieskali, keď išla manželka navrhovateľa s komentárom:
" pani starostová ide". Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa pracovala na obecnom úrade nepretržite 40
rokov, z toho 20 rokov na poste starostky. Nikdy nebola zvyknutá na to, že by jej prácu niekto kritizoval

a odvážil sa vytýkať jej zistené nedostatky, nikdy nezniesla kritiku a ani ľudí, ktorý nezdieľali jej názor,
v dôsledku takéhoto jej správania odišlo z obecného zastupiteľstva viacero pracovníkov a dokonca i
členov predstavenstva. Navrhovateľ je rodákom obce Š. H., avšak v období rokov 1977 až 1987 žil v
obci P. M. a potom sa do rodnej obce vrátil, je presvedčený, že ľudia v obci ho poznajú dostatočne. Na
jeho povesti a cti mu veľmi záleží, dlhé roky pracoval ako policajt, ak niekomu nepomohol, tak nikomu
neublížil a nikdy nejazdil pod vplyvom alkoholu. Odporkyňa v roku 2006 spolu s ním na starostku

obce nekandidovala. V čase volieb v roku 2006 nebol poslancom obecného zastupiteľstva, bol prvým
náhradníkom kandidáta na starostu obce, voľby nevyhral, mal okolo 180 hlasov, nebol zvolený za člena
obecného zastupiteľstva. Podľa vedomostí navrhovateľa sa odporkyňa už nikdy viac v rozhlase o jeho
osobe verejne nevyjadrovala, navrhovateľ má za to, že vo svojom vyhlásení v rozhlase odporkyňa
použila formuláciu tak, ako uviedol v návrhu a nie že od iných vie, alebo že iní povedali, je si tým istý,

pretože hlásenie osobne počúval. Stavebné povolenie na zhotovenie a osadenie tabule spolku R. nebolo
vydané, táto bola v obci umiestnená v rozpore so zákonom a v súčasnej dobe je odstránená.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 1981 bola predsedníčkou bývalého Miestneho
národného výboru Š. H. a následne od roku 1990 starostkou Obce Š. H. až do 29.12.2006. Počas tohto

celého obdobia sa na jej prácu nikto nikdy nesťažoval a s nikým nemala žiadne problémy. Problémy
začali v roku 2004, keď navrhovateľa, ako starostka obce, požiadala o pomoc pri riešení problémov
ohľadom prejazdu áut po štátnej ceste na miestnych komunikáciách. Od tohto času navrhovateľ
začal chodiť na zasadnutia obecného zastupiteľstva, nebol s ničím spokojný, chcel odvolávať členov
zastupiteľstva, ústne ich napádal, pričom odporkyňa si ich zastala. Odvtedy sa všetok hnev navrhovateľa

a nespokojnosť obrátili voči nej, pretože navrhovateľovi povedala, že žiadny členovia zastupiteľstva sa
odvolávať nebudú, tak ako to chcel navrhovateľ urobiť. Problémy s prejazdom áut boli riešené i na
Okresnej prokuratúre v Senici u JUDr. B. a tiež na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Senici. Dňa
12.2.2005 sa na podnet navrhovateľa konalo v obci referendum, ktorého sa zúčastnilo len 19 % občanov,
pričom cieľom tohto referenda bolo odvolanie odporkyne z funkcie starostky obce. Navrhovateľ zavolal

i televíziu a písal do novín. Toto referendum neprebehlo podľa predstáv navrhovateľa a preto založil
spolok, v rámci ktorého na odporkyňu neustále útočil. Vo voľbách v roku 2006 odporkyňa na funkciu
starostkyobceužnekandidovala,kandidovalalenzaposlankyňu.Nazákladečlánkovvnovinách,relácie
vtelevíziiivyhlásenívmiestnomrozhlase,ktorésidalnavrhovateľvyhlásiť,naodporkyňuneustáleútočil,
odporkyňa mala veľa telefonátov, pričom sa ľudia na navrhovateľa pýtali, čo je to za človeka a sťažovali

sa na neho, pretože ho všade dobre poznali. Odporkyňa tvrdila, že jeden pán v Č. jej povedal: "čo to tam
máte za človeka, ten nebol dobrý maliar, ani dobrý policajt, aký by mohol byť dobrý starosta?" a toto
isté podľa tvrdenia odporkyne hovorili viacerí občania obce. Tak ako pri predchádzajúcich ukončeniach
volebného obdobia i pri ukončení volebného obdobia v roku 2006 odporkyňa dňa 29.11.2006 v obecnom
rozhlase zhodnotila svoju prácu starostky za obdobie celých 25 rokov jej pôsobenia, pričom povedala:

"občania obce i druhí ľudia vám odkazujú, že ho (navrhovateľa) poznajú všade tam, kde šliapne, ešte
nikto o ňom nepovedal nič dobré, len odkazujú občanom Obce Š. H., aby si uvedomili, že nebol dobrý
maliar, policajt a aký by mohol byť dobrý starosta. Týmto sa nechcem pomstiť, ale vás oboznamujem,
čo všetko robil v neprospech obce".

Výsluchom svedkyne A. C., občianky Obce Š. H., mal súd preukázané, že v posledný deň predvolebnej
kampane v roku 2006 asi o 16.00 hod. sa odporkyňa v rozhlase vyjadrovala menovite o navrhovateľovi
v tom smere, že kde šliapol nezostalo nič dobré, pričom mu vôbec nedala šancu, aby sa mohol obhájiť.
Podľa svedkyne odporkyňa nikoho necitovala, ale určite to boli jej slová. Svedkyňa vzhľadom na odstup
času už presne nevedela odcitovať slová odporkyne z jej rozhlasového vyjadrenia, ale svedkyňa uviedla,

že odporkyňa povedala ďalej niečo v tom smere, aby si ľudia na navrhovateľa dávali pozor, lebo na ňu
podával trestné oznámenia. Svedkyňa nevedela vyjadriť k vzájomným vzťahom medzi navrhovateľom
a odporkyňou.Výsluchom svedka J. C., občana Obce Š. H., mal súd preukázané, že počas predvolebného obdobia
v roku 2006 počul hlásenie v obecnom rozhlase, išlo o vyjadrenie vtedajšej starostky obce pani B.,
jej prejav bol, tak ako už i v minulosti, plný ješitností a invektív. Svedka vtedy prekvapilo práve to,

že osobne osočovala priamo určitú osobu, a to navrhovateľa. Vyjadrovala sa v tom smere, že nebol
dobrý maliar, ani policajt, či ho chcú občania voliť. Svedok nevedel presne citovať slová odporkyne
z jej prejavu, ale s určitosťou potvrdil, že jej slová a celý jej prejav pochopil v tom smere, že takto
sa o navrhovateľovi vyjadruje práve odporkyňa, že sú to jej slová a nie slová niekoho iného. Svedok
nevedel uviesť, či mali navrhovateľ a odporkyňa medzi sebou osobné spory, ale potvrdil, že mali spory

ohľadom riešenia prejazdu áut po miestnych cestách a že navrhovateľ bol členom nejakej skupiny R.,
ktorá zbierala podpisy v rámci petície, aby sa problémy riešili. Svedok potvrdil, že navrhovateľ s jeho
súhlasom postavil na pozemku svedka informačnú tabuľu. Nevedel uviesť, či bolo v súvislosti so spormi
medzi navrhovateľom a odporkyňou vedené trestné stíhanie alebo súdne konanie.

Výsluchom svedkyne J.. Z. občianky Obce Š. H., ma súd preukázané, že počas predvolebnej kampane

koncom novembra v roku 2006 odporkyňa, vtedajšia starostka pani B., mala v obecnom rozhlase okolo
16.30 hod. prejav. Svedkyňa celý prejav odporkyne pochopila ako útok voči navrhovateľovi pánovi B.,
ktorý bol kandidátom na starostu obce. Odporkyňa v prejave povedala, že pán B. nevie robiť nič dobré a
ani nič dobré nespravil a aby si ľudia dobre rozmysleli, koho budú za starostu voliť, presne si nepamätala
formuláciu ohľadom osoby navrhovateľa, ktorú odporkyňa v prejave použila, pretože je to už vyše roka.

Bolo to dva dni pred voľbami počas volebného moratória, takže pán B. už nemal možnosť brániť sa.
Svedkyňa osobne tento prejav odporkyne pochopila ako útok voči navrhovateľovi, ktorým mu odporkyňa
chcela ublížiť a podľa nej mu i ublížila, pretože na druhý deň bola ohľadom tohto prejavu v obci veľká
diskusia, svedkyňa pracuje v obchode takže mala možnosť vypočuť si reakcie občanov. Svedkyňa
uviedla, že odporkyňa svojim vyhlásením ublížila navrhovateľovi v tom smere, že nevyhral voľby, rozdiel

v hlasoch, ktoré dali občania terajšiemu starostovi a pánovi B. bol len niekoľko pár hlasov.

Výsluchom svedka Ing. J. V., občana a terajšieho starostu Obce Š. H., mal súd preukázané, že počas
volebnej kampane v roku 2006 kandidoval na starostu obce, osobne prejav odporkyne v obecnom
rozhlase nepočul. Svedok uviedol, že ako starostu obce ho zarazilo, že na obecnom úrade je také

množstvo podaní od jednej osoby (od navrhovateľa). Nemienil posudzovať postup navrhovateľa alebo
odporkyne, ale podľa dôkazových materiálov na podania navrhovateľa bolo reagované, tak obecným
úradom, ako i ďalšími správnymi orgánmi.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Zo zhora citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka celkom jednoznačne vyplýva, že predmetom
občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité

nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13
ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti
občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti
osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z
hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

S použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že
zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére
občianskoprávnychvzťahov,ktorépredstavujúzásahdoosobnostiobčana.Týmjedostatočnevyjadrený
zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné, verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšounevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne
spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť.

Ústavným rámcom ochrany osobnostných práv je článok 19 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu
mena, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ochranou pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa súdnej praxe predmetom ochrany fyzickej osoby je aj jej česť občana v mieste svojho bydliska.
Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený predmetom,
tzv. petitom žaloby a základom právne relevantné skutočnosti, na ktorých je žalobný petit (návrh)
založený. V danom prípade navrhovateľ žiadal o občianskoprávnu ochranu v podobe žaloby satisfakčnej
a žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalobný petit znel jednak na určitú formu zadosťučinenia
- verejné ospravedlnenie sa odporkyne cestou miestneho rozhlasu v obci (teda ospravedlnenia sa za

svoje verejne prednesené nepravdivé výroky v rozhlase dňa 29. 11. 2006 na osobu navrhovateľa počas
volebnej kampane), ako aj na priznanie nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť tým, že zavinením
odporkyne nevyhral voľby na starostu obce, pričom na volebnú kampaň vynaložil sumu cca 20 000,-
Sk a na jeho povesti a cti mu veľmi záleží. Osobitosťou prípadu je to, že odporkyňa výrok ktorým mala
poškodiť navrhovateľa na jeho cti a vážnosti u spoluobčanov urobila ako starostka obce, navyše počas

volebnej kampane a jej vyjadrenie bolo kritikou navrhovateľa.

Pri posudzovaní práva na ochranu osobnosti a rozsahu zásahu do integrity osoby je potrebné rozlišovať
medzi zásahom do ochrany osobnosti a kritikou osoby.

Určiť pravidlá pre výkon práva kritiky je zložitá záležitosť. Všeobecne však možno uviesť, že ak má ísť
o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná, čo do obsahu
a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že
vychádza z reálnych, či pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre
hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na konkrétnych skutočnostiach, bez

vyvodzovania všeobecných záverov. Kritiku v zásade nemožno považovať za zásah do práv chránených
ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Kritika spoločenských javov je nielen dovolená, ale aj potrebná. Iné je však posúdenie toho, či v
konkrétnej veci ide o kritiku alebo či uvádzané skutočnosti už za kritiku nemožno považovať. Treba

zároveň uviesť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú
mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných
okolností považované za urážlivé. Táto miera je však limitovaná skutkovými okolnosťami, ktoré použitie
týchto prostriedkov, či výrazov umožňujú. Ak však takéto zveličovanie, či ironizovanie určitých javov
nemožno zo skutkových okolností vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá

základ v skutkovom deji.

Od nepravdivej, pravdu skresľujúcej a neoprávnenej kritiky, treba v konaní o poskytnutie ochrany
osobnosti podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka dôsledne odlišovať kritiku oprávnenú vychádzajúcu
z pravdivých skutočností a zhodnotenia skutkového stavu ustáleného v konaní na základe vykonaného

dokazovania. Proti takejto oprávnenej kritike nemožno použiť inštitút ochrany osobnosti podľa § 11 a
násl. Občianskeho zákonníka tým viac, ak ide o kritiku spoločensky žiaducu.
Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Nie je pritom významné, či neoprávnený
zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome, či nevedome. Nepožaduje sa ani vyvolanie
následkov, postačuje, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo

narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Výpočet jednotlivých zložiek osobnosti v zákone
je pritom len demonštratívny. Musí ísť o také konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, ktoré
znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť, ktoré z hľadiska jeho vzťahu k ostatným spoluobčanom ohrozuje
jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

V danom prípade bolo v prvom rade potrebné zistiť, či konanie odporkyne bolo objektívne spôsobilé
vyvolať ohrozenie, prípadne porušenie chránených práv osobnosti navrhovateľa. V konaní bolo
preukázané, že konanie odporkyne (jej vyhlásenie v obecnom rozhlase, že navrhovateľ bol zlý maliar a
bol zlý policajt) bolo nepravdivé, keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol odporca zlý maliar a zlýpolicajtaskutočnedosiahlotakúintenzitu,žebolospôsobiléznížiťčesťadôstojnosťnavrhovateľavobci.
Obranu odporkyne, že uvedenie skutočnosti, že navrhovateľ bol zlý maliar a bol zlý policajt nebolo jej
osobným vyjadrením, ale tieto skutočnosti odkazovali občanom obce iní ľudia, ktorých navrhovateľka ani

nevedela špecifikovať, považoval súd za nedostatočnú a účelovú, nakoľko výsluchom svedkov mal súd
preukázané, že vyjadrenie odporkyne v rozhlase voči osobe navrhovateľa všetci pochopili ako jej osobné
vyjadrenie a nie ako len odkaz nejakých iných ľudí. Konanie odporkyne nemožno v danom prípade
považovať ani za oprávnenú kritiku navrhovateľa, nakoľko v konaní nebola preukázaná pravdivosť
vyjadrenia odporkyne ohľadom skutočnosti, že by navrhovateľ skutočne bol zlý maliar a zlý policajt.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný sčasti
dôvodne. V danom prípade vyjadrením odporkyne prišlo k závažnejšiemu porušeniu cti navrhovateľa vo
sfére občianskoprávnych vzťahov tak ako to má zákon na mysli a preto súd návrhu navrhovateľa v časti
uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol zlý maliar a bol zlý
policajt a verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi cestou miestneho rozhlasu v Obci Š. H. vyhovel. Čo sa

týka návrhu navrhovateľa, v časti ktorou požadoval zaviazať odporkyňu zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v
peniazoch v sume 100.000,- Sk, v tejto časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko v
konanínebolopreukázané,ževyjadrenieodporkynebymaloažtakúintenzitu,ktorábymalazanásledok
nezvolenie navrhovateľa do funkcie starostu obce, prípadne stratu zamestnania navrhovateľa alebo
akékoľvek zníženie jeho príjmu, či jeho postavenia v spoločnosti ako takej.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z toho dôvodu, že tak navrhovateľ
ako i odporkyňa mali vo veci úspech len čiastočný. Navrhovateľ bol úspešný v časti uloženia povinnosti
odporkyni zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol zlý maliar a bol zlý policajt a verejne

sa ospravedlniť navrhovateľovi cestou miestneho rozhlasu v Obci Š. H. a neúspešný bol v časti
uplatnenia nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- Sk. Odporkyňa bola úspešná v časti zamietnutia návrhu
navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- Sk a neúspešná bola v časti uloženia
povinnosti odporkyni zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol zlý maliar a bol zlý policajt a
verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi cestou miestneho rozhlasu v Obci Š. H..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ichúčastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).