Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708203238
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5708203238.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SECO AUTOTRANS, s.r.o., so
sídlomJesenského25,Martin,IČO:31607713,právnezastúpenýJUDr.DanielomVankom,advokátom,
so sídlom A. P. XX/XXX, E., proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXXX/XX, E. -
H., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Žiškom, advokátom, so sídlom E. B. A. X, E., v konaní o
zaplatenie 4.578,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.

k. 9C/147/2008-309 zo dňa 19.03.2015, takto

r o z h o d o l :

RozsudokokresnéhosúduvovýrokuI.,ktorýmodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi2.416,-
eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 05.07.2008 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách
konania z r u š u j ea v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i ana ďalšie konanie.

Vo zvyšku, čo do výroku II., sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
2.416,- eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 05.07.2008 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom II. návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 2.162,93 eur zamietol a
výrokom III. rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitne.

Rozhodnutieokresnéhosúdusaopieraoust.§451ods.1,2,§456Občianskehozákonníkaspoukazom
na ust. § 136 O.s.p.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a vyplýva to aj zo stanoviska krajského súdu, že sporný
vzťah medzi účastníkmi je potrebné vyporiadať na základe ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pretože užívanie cudzej nehnuteľnosti alebo jej časti bez

nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec sa na základe ustálenej judikatúry
považuje za bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho dôvodu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi to nebolo sporné, že odporca sa na
úkor navrhovateľa obohatil tým, že v jeho prevádzkovom areáli v Košťanoch nad Turcom bez právneho
dôvodu užíval časť pozemku približne o výmere 13,5 m2 za účelom parkovania svojho osobného

motorového vozidla, a to v období od októbra 2005 do 18.02.2009. Motorové vozidlo si odporca prevzal
od navrhovateľa dňa 18.02.2009. Túto skutočnosť preukázal navrhovateľ písomným potvrdením o
prevzatí tohto motorového vozidla. V tomto spore si navrhovateľ uplatňuje len právo na zaplatenie
ceny za využívanie časti jeho pozemku v období od 01.01.2006 do 22.11.2007. Celé uvedené obdobie
odporca užíval časť pozemku navrhovateľa bez právneho dôvodu na parkovanie svojho motorového
vozidla a medzi účastníkmi vznikol právny vzťah bezdôvodného obohatenia.Súd zisťoval výšku majetkového prospechu, ktorý získal odporca využívaním pozemku navrhovateľa
bez právneho dôvodu, a to najmä dotazmi na realitné kancelárie pôsobiace v danej lokalite a zisťoval
výšku obvyklého nájmu spevnených plôch o výmere 13,5 m2 v obci Košťany nad Turcom v období

rokov 2006 až 2007, pričom spevnená plocha je vybudovaná zámkovou dlažbou spolu s lapačom olejov
a je oplotená v stráženom priestore prevádzkového areálu navrhovateľa na okraji obce a od hranice
mesta vzdialená približne 1 km. Túto plochu využíva navrhovateľ, ktorého predmetom činnosti je
vykonávanie servisu motorových vozidiel, na uskladnenie motorových vozidiel určených do opravy.

Z odborného stanoviska realitných kancelárií, ktoré na realitnom trhu pôsobia už dlhšiu dobu a ktoré
sú súdu známe z rozhodovacej činnosti vyplýva, že obvyklá cena nájmu sa pohybuje od 4,50 eur do
7,50 eur na deň.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.03.2015, štatutárny zástupca navrhovateľa vypovedal, že v
záujme ukončenia dlhotrvajúceho súdneho sporu žiadal, aby súd vychádzal z obvyklej ceny nájmu od

4,- eur do 4,50 eur na deň. Pre výšku obvyklej ceny nájmu je rozhodujúci pomer ponuky a dopytu
ohľadom nájmu pre účely parkovania v danom mieste a čase. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť
ponuku obdobných spoločností vykonávajúcich servis motorových vozidiel vzdialených od mesta 1
km, ktoré disponujú spevnenou plochou, ktorej nevyhnutnou súčasťou je ochrana a izolácia proti
presakovaniu ropných látok a zber povrchovej dažďovej vody do lapača olejov s odlučovačom olejov a

ktorý túto plochu nevyhnutne potrebuje pre účely dočasného parkovania vozidiel určených pre opravy.
Ponuka takéhoto prevádzkovateľa servisných služieb za účelom prenájmu je teda limitovaná svojimi
prevádzkovými pomermi a z toho hľadiska je ponuka aj vyššia. Dopyt po prenájme takýchto pozemkov
je však podstatne nižší. Z tohto hľadiska je aj určenie obvyklého nájmu pomerne zložité, pretože
organizácie vykonávajúce servis motorových vozidiel svoje priestory prenajímajú len ojedinele. Je

logické, že pokiaľ takéto priestory prenajmú, sú ochotní tak urobiť len za vyššiu cenu nájmu a len na
kratší časový úsek, aby nebol ohrozený hlavný predmet ich činnosti, a to servis motorových vozidiel.
Týchto súvislostí, ktoré ovplyvňujú výšku obvyklej ceny nájmu, si mal byť vedomý aj odporca, ktorý bol
zamestnancomnavrhovateľaavykonávalfunkciupreberaciehotechnika.Vzhľadomnatietoskutočnosti,
ktoré preukazujú zložitosť určenia obvyklej ceny nájmu, súd určil výšku nájmu podľa svojej úvahy s

prihliadnutím na odborné stanoviská realitných kancelárií, a to vo výške 6,- € na deň. Podľa úvahy súdu
takto určená všeobecná cena nájmu v danom prípade zodpovedá aj osobitostiam výkonu prevádzky
navrhovateľa a tým podmienený pomer ponuky a dopytu nájmu v danom mieste a čase. Pri určovaní
obvyklej ceny nájmu v spornej veci súd nevychádzal z cien, za ktoré mestá a obce prenajímajú svoje
pozemky za účelom parkovania, pretože mestá pri hospodárení so svojím majetkom sledujú verejný

záujem. Navrhovateľ je však podnikateľským subjektom a jeho cieľom je dosahovanie zisku. Mestá a
obce prenajímajú svoje pozemky na účely parkovania väčšinou bezplatne. Ak mestá prenajmú časť
svojich pozemkov za úhradu, berú do úvahy skutočnosť, že občania, ktorí v meste žijú, mestu (obci)
platia dane. Na zabezpečenie verejných činností dostávajú obce finančné dotácie aj od štátu. Je známe,
ževýškanájmuvmestezaparkovaniezdôvodovzabezpečovaniaverejnéhozáujmuniejevytváranálen

nazákladeponukyadopytuvdanommiesteačase.Výškucenynájmuzaparkovanieovplyvňujúviaceré
skutočnosti, a to výška rozpočtu mesta, výška daní, ktoré mestu platia jeho obyvatelia, výška štátnej
dotácie a rozhodnutie mestského (obecného) zastupiteľstva o tom, aká časť peňažných prostriedkov z
rozpočtu bude vyčlenená na jednotlivé činnosti, ktoré je povinné podľa zákona mesto zabezpečovať vo
verejnom záujme.

Na základe vyjadrenia štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd pri určovaní obvyklej ceny vychádzal z
ceny nižšej než ako je obvyklá cena určená úvahou súdu, a to zo sumy 4,00 eur na deň.
Bolo preukázané, že odporca spornú časť pozemku navrhovateľa užíval v období od októbra 2005 do
18.02.2009. Navrhovateľ si uplatnil len nárok na zaplatenie ceny za užívanie časti jeho pozemku za

obdobie od 01.01.2006 do 22.11.2007.

Súd akceptoval námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú uplatnil odporca, pretože podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzatvorili len ústnu nekonkretizovanú
dohodu o tom, že odporca môže do konca roka 2005 užívať priestory pre parkovanie svojho osobného
motorového vozidla. V tom čase bol odporca zamestnancom navrhovateľa a z toho dôvodu mu to bolo
umožnené. Po ukončení pracovného pomeru navrhovateľ vyzval odporcu písomne sedemkrát a veľakrátaj ústne a telefonicky, aby motorové vozidlo z prevádzkového areálu navrhovateľa odstránil. Odporca
tak urobil až dňa 18.02.2009, čím bez pochyby vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný navrhovateľovi vydať. O týchto skutočnostiach účastníci vedeli už od 01.01.2006, t. j. odo dňa,

keď si navrhovateľ vyúčtoval nárok na zaplatenie ceny za užívanie spornej časti jeho pozemku. Každý
deň užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká osobitný majetkový prospech na strane odporcu a
právo na jeho vydanie si môže navrhovateľ uplatniť od nasledujúceho dňa na súde. Navrhovateľ podal
návrh na zaplatenie spornej sumy na súd dňa 28.03.2008, teda jeho právo na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.01.2006 do 27.03.2006 bolo z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty premlčané. Vzhľadom na námietku odporcu toto právo súd navrhovateľovi priznať
nemohol.

Súd navrhovateľovi priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.03.2006 až
do 22.11.2007 tak, ako si to navrhovateľ uplatnil. Navrhovateľ si nárok na bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 23.11.2007 do 18.02.2009 neuplatnil. Za obdobie roku 2006 teda odporca využíval časť

sporného pozemku navrhovateľa po dobu 278 dní (od 28.03.2006 do 31.12.2006) a v roku 2007 po dobu
326 dní (od 01.01.2007 do 22.11.2007), t. j. spolu za obdobie od 28.03.2006 do 22.11.2007 užíval časť
pozemku navrhovateľa po dobu 604 dní. Vzhľadom na vyjadrenie štatutárneho zástupcu navrhovateľa
súd určil nižšiu sumu nájmu spornej časti nehnuteľnosti, a to vo výške 4,- eur na deň. Bolo preukázané,
že v období od 28.03.2006 do 22.11.2007 užíval odporca spornú časť nehnuteľnosti po dobu 604

dní x 4,- eur na deň, čo predstavuje sumu 2.416,- eur. O túto sumu sa odporca na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatil užívaním časti jeho pozemku, a preto ho súd zaviazal, aby túto sumu zaplatil do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, t. j. v rozsahu 2 162,93 eur, súd návrh navrhovateľa
zamietol (4.578,93 eur - 2.416,- eur = 2.162,93 eur). Súd nepriznal navrhovateľovi právo na bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.01.2006 do 27.03.2006 z dôvodu premlčania tohto nároku.

Súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia 2.416,- eur od 05.07.2008 až do zaplatenia (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Zákonný úrok z omeškania mu
priznal od nasledujúceho dňa po tom, čo odporcovi bol doručený návrh na začatie konania, teda nie

od splatnosti faktúry č. 24070743 vystavenej dňa 26.11.2007, pretože vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný deň, kedy táto faktúra bola odporcovi doručená. Bolo preukázané len to, že bola odoslaná
dňa 26.11.2007. Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený spolu s platobným rozkazom dňa
04.07.2008.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.07.2013, právny zástupca odporcu navrhol ako svedka vypočuť
priateľku odporcu D. H., ktorá mala vypovedať ohľadom tvrdenia odporcu, že si bol prevziať svoje
motorové vozidlo, ktoré parkoval v prevádzkovom areáli navrhovateľa a tento mu ho odmietol vydať.
Účasť tejto svedkyne mal zabezpečiť odporca, čo však neurobil. Vykonanie takéhoto dokazovania je
vzhľadom na odôvodnenie zrušovacieho rozhodnutia krajského súdu bezvýznamné, pretože existencia

bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi za obdobie od 01.01.2006 do 22.11.2007 sporná nebola.
Takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a na výšku obvyklej ceny nájmu by nemalo žiadny vplyv. Z toho
dôvodu súd toto dokazovanie nevykonal.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. osobitne.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to voči výroku rozsudku, ktorým
bol zaviazaný na zaplatenie sumy 2.416,- eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 05.07.2008 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca napáda predmetné rozhodnutie, a to z dôvodu, že je tu podľa názoru odporcu daný odvolací
dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. (t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. §
221 ods. 1 O.s.p., okrem iného, postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom, a to nedostatočným odôvodnením a arbitrárnosťou rozhodnutia, nerešpektovaním materiálnej
záväznosti judikatúry atď.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (v konaní nebolo rozhodnuté o námietke

zaujatosti napriek tomu, že boli dôvody, pre ktoré sudca mal byť vylúčený), rovnako súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne
posúdil a postupom (i výsledkom - napádaným rozhodnutím) súdu prvého stupňa došlo k zásahu do
základnýchprávgarantovanýchÚstavouSRamedzinárodnýmizmluvami,predovšetkýmdošlokzásahudo základného práva v zmysle čl. 46 Ústavy (základné právo na súdnu ochranu) a v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), rovnako podľa názoru odporcu je uvedené rozhodnutie
v rozpore i s ďalšími ústavnými článkami (predovšetkým čl. 1 ods. 2 Ústavy, čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl.

152 ods. 4 Ústavy).

Odporca napáda predmetné rozhodnutie taktiež z dôvodu, že je tu daný odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (napriek tomu, že v konaní bola

viackrát navrhnutá svedkyňa, ktorej výpoveď mohla mať zásadný vplyv na výsledok konania, túto súd
nevypočul).

Podľa názoru odporcu je napadnuté rozhodnutie postihnuté aj vadou podľa § 205 ods. 2
písm. d), f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Súd bral do úvahy iba dôkazy, ktoré si zabezpečil sám, pričom bezdôvodne nebral do úvahy dôkazy
predložené odporcom a tak dospel k nesprávnemu skutkovému stavu, na ktorý aplikoval právne normy
nesprávne. Zároveň nepoužil právne normy, ktoré použiť mal.

Navrhovateľ vo vyjadrení udáva, že odporcove odvolanie nemá žiadnu právnu a vecnú podstatu k

danému súdnemu sporu. Ide o všeobecný popis, ktorý pravdepodobne začala používať advokátska
kanceláriazastupujúcaodporcunavšetkyodvolania.Odporcaneaplikovaltietonímvyššieuvádzanétzv.
dôvody odvolania na rozhodnutie prvostupňového súdu, t.j. vôbec nekonkretizoval, v ktorých častiach
súdneho konania došlo k chybám na strane súdu alebo v ktorých častiach rozhodnutia jeho písomného
odôvodnenia došlo k chybám. Navrhovateľ sa môže vyjadriť len k časti, kde odporca uvádza, že v konaní

rozhodol vylúčený sudca. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by v danej veci konal a rozhodol vylúčený
sudca. Súdne konanie viedli dvaja zákonní sudcovia. Prvé rozhodnutia vydala zákonná sudkyňa JUDr.
Ilgová a po jej odchode z justície prevzal daný prípad zákonný sudca JUDr. Pagáč, ktorý aj rozhodol vo
veci posledným rozsudkom. Je pravda, že právny zástupca odporcu mal výhrady voči postupu sudkyne
JUDr. Ilgovej, čo aj písomne podal na súd, avšak táto vec bola vyriešená aj prostredníctvom krajského

súdu. Voči JUDr. Pagáčovi nebola vznesená námietka zaujatosti. Navrhovateľ nesúhlasí s vyjadrením
odporcu, že v konaní bola viackrát navrhnutá svedkyňa, ktorej výpoveď mohla mať zásadný vplyv na
výsledok konania a súd túto nevypočul. Svedkyňa je niekoľkoročnou priateľkou odporcu a mala sa
podľa odporcu vyjadriť, že má vedomosť o okolnosti, že odporcovi nebolo auto, keď si poň prvýkrát bol,
umožnené vydať, resp. odmietnuté ho vydať. Tento návrh bol vznesený zo strany právneho zástupcu

odporcu až 31.07.2013. Navrhovateľ má za to, že malo ísť o tendenčnú a účelovú výpoveď za účelom
skresliť skutočnú udalosť. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Podaním, ktoré došlo odvolaciemu súdu 26.10.2015 (v deň nariadeného verejného vyhlásenia
rozsudku), odporca doplnil odôvodnenie odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. ( z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu
nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku okresného súdu) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch I.,

III. zrušil podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Podľa ust. §212 ods.1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následoknesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Zvyššieuvedenejviazanostiodvolacímidôvodmivyplýva,žeodvolaciedôvodymôžeúčastníkvymedziť,
zmeniť alebo doplniť len v lehote na podanie odvolania, ktorá je 15 dní. Výnimku predstavuje len podanie
blanketárnehoodvolania(neobsahujúcehonáležitostiodvolaniavymedzenéhovust.§205O.s.p.),kedy
jesúdpovinnýodstraňovaťvadyodvolaniapostupomvzmysleust.§209ods.1O.s.p.spoukazomnaust.

§43ods.1,2O.s.p.Otakétoodvolanievšakvprípade odvolaniaodporcunešlo,jehoodvolanieobsahuje
náležitosti odvolania v zmysle ust. § 205 O. s. p.. Odporcovi uplynula lehota na podanie odvolania,
a tým aj na zmenu a doplnenie odvolacích dôvodov, dňa 22.5.2015. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd neprihliadol na podanie odporcu doručené odvolaciemu súdu 26.10.2015 označené ako ,,doplnenie
odôvodnenia odvolania“, z uvedeného dôvodu ho nedoručil protistrane, ani bližšie neuviedol jeho obsah.

Odvolací súd preto okrem preskúmania dôvodov odvolania zameral svoju činnosť na zistenie, či konanie
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia prebehlo zákonne, či súd nezaťažil konanie vadou,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

Odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú

procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie (s výnimkou vád konania, na ktoré je povinný prihliadať ex offo) z iných ako v odvolaní
vymedzených námietok.

Odvolací súd konštatuje, že v rozpore s tvrdením odvolateľa z obsahu spisu nevyplýva, že nebolo

rozhodnuté o námietke zaujatosti a v konaní rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolací súd nezistil žiadnu pochybnosť, pre ktorú by nebolo možné JUDr. Dušana Pagáča, sudcu,
ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, považovať za zákonného sudcu. Vec mu bola pridelená v
zmysle platného Rozvrhu práce pre Okresný súd Martin pre rok 2014, jeho Dodatku č. 10 z dôvodu

dlhodobej neprítomnosti JUDr. Márie Ilgovej (ktorá bola pôvodne zákonnou sudkyňou) náhodným
výberom prostredníctvom technických prostriedkov (potvrdenie o pridelení veci náhodným výberom sa
nachádza na č.l. 300 spisu). Z obsahu spisu ďalej okresný súd zistil, že v priebehu konania JUDr. Márie
Ilgovej podal odporca námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá námietka bola predložená Krajskému súdu
v Žiline na rozhodnutie. Odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu bez rozhodnutia z dôvodu, že na

uvedenú námietku sa neprihliada, keďže sa dotýka vecnej správnosti procesného postupu JUDr. Márie
Ilgovej. V súčasnom štádiu konania prípadné posudzovanie zaujatosti JUDr. Márie Ilgovej, ktorá
už nepôsobí ako sudkyňa, je vylúčené. Voči zákonnému sudcovi JUDr. Dušanovi Pagáčovi, ktorý vydal
napadnuté rozhodnutie, nebola účinne vznesená žiadna námietka zaujatosti.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedkyne,
čím nedostatočne zistil skutkový stav veci, táto námietka je nedôvodná.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody nevykonania tohto dôkazu, ktoré odporca
nespochybnil. Povinnosťou súdu nie je vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom, najmä ak takýto

dôkaz nie je potrebný pre zistenie skutkového stavu veci. Navrhnutý dôkaz sa týkal základu uplatneného
nároku, ktorý už odvolací súd vyriešil v zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Co/3/2013 zo dňa 20. marca 2013
a pre okresný súd sa tento záver o danosti základu nároku navrhovateľa o zaplatenie bezdôvodného
obohateniaodporcomstalvzmysleust.§226O.s.p.záväzný,pričompovinnosťouokresnéhosúdubolo
doplniť dokazovanie za účelom stanovenia výšky nároku, k čomu však navrhnutý dôkaz nesmeroval.

Napriek nedôvodnosti odvolacích dôvodov odvolací súd zistil v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a
na ktorú je povinný prihliadať ex offo.

Dokazovanie je činnosť súdu, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, pričom
v porovnaní s inými úkonmi súdu ide o úkony mimoriadne významné. Prostredníctvom dokazovania
súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého potom vychádza a ktorý následne hodnotí po právnej stránke.
Dokazovanie sa musí vykonať podľa pravidiel zakotvených v ust. § 120 a nasl. O. s. p.Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti (§ 122 O. s. p.), preto sa predpokladá, že
dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní zákonným sudcom, ktorý vo veci samej rozhodne. S

riadnym vykonaním dokazovania súvisí aj právo účastníka vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali, vyplývajúce z ust. § 123 O. s. p. Toto právo je súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces.

Porušenie uvedených zásad v dôsledku nesprávnej procesnej činnosti súdu je postupom, ktorým sa

odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Zo širšieho hľadiska dochádza k porušeniu
základného práva účastníka na spravodlivý súdny proces.

Odvolací súd konštatuje, že konanie v súdenej veci sa začalo 28.03.2008 podaním návrhu. Od začatia
konania až do 25.11.2014, kedy nadobudol účinnosť Dodatok č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Martinnarok2014,bolazákonnousudkyňouvoveciJUDr.MáriaIlgová,ktorávykonalaväčšinudôkazov,

ktoré sú predmetom spisu.

JUDr. Dušanovi Pagáčovi ako zákonnému sudcovi bol spis pridelený dňa 28.03.2008. Sudca nariadil
pojednávanie na deň 19.03.2015 a toto pojednávanie bolo jediným nariadeným pojednávaním v súdenej
veci sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom, kde došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku.

Na tomto pojednávaní sudca vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oboznámením účastníkov so
stanoviskami realitných kancelárií, ktoré sú v súdnom spise na č. l. 263 - 265, ako aj na č. l. 366, ako
aj oboznámenie stanoviska spoločnosti ThermActiv s. r. o. zo dňa 09.03.2015. Zároveň bol doplnený
účastnícky výsluch odporcu.

Sudca sa však nijako nevyporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a boli zabezpečené od
začatia konania do vyhlásenia rozhodnutia, napr. ide o správu spoločnosti Reality Alpia nachádzajúcu
sa na č. l. 249 spisu, keď táto listina, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, okrem vyššie
uvedených oboznámených správ, neboli vykonané spôsobom predpísaným pre vykonanie listinného

dôkazu, a to tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1 O. s. p.).

Súd mohol potom pri hodnotení dôkazov v zmysle zásad ustanovených v § 132 O. s. p. vychádzať iba z
dôkazov, ktoré vykonal. Vychádzajúc však z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd vychádza

pri svojich skutkových a právnych záveroch aj z dôkazov, ktoré nevykonal, napr. z potvrdenia o prevzatí
motorového vozidla.

Takýto postup je z hľadiska procesných pravidiel neprípustný a porušuje právo odporcu na spravodlivý
proces.

Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že postupom okresného súdu, keď nevykonal
dokazovanie podľa zásad platných pre dokazovanie upravených v § 120 a nasl. O. s. p., došlo k odňatiu
možnosti odporcu konať pred súdom. Ide o závažné porušenie práv odporcu, ktoré môže mať vplyv
na vecný výsledok sporu. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého

rozsudku v napadnutom rozsahu a vráteniu veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Povinnosťou okresného súdu bude vykonať dokazovanie podľa zásad upravených v §
120 a nasl. O. s. p., najmä podľa procesných pravidiel vykonať listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu.
Pri hodnotení dôkazov bude povinnosťou okresného súdu hodnotiť každý vykonaný dôkaz jednotlivo a

všetkydôkazyvichvzájomnýchsúvislostiachtak,abytentopostupbolpreskúmateľnýodvolacímsúdom,
teda,abyvyplývalizodôvodneniarozhodnutiajednotlivéskutkovéaprávneúvahyprvostupňovéhosúdu.

Bude potrebné, aby prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach a uviedol, prečo
niektoré dôkazy zobral za východisko pre svoje rozhodnutie, iné dôkazy pritom nezohľadnil (napr. správa

spoločnosti ThermActiv s. r. o. nachádzajúca sa na č. l. 303, správa spoločnosti Reality Alpia s. r. o. na
č. l. 249 spisu), a to aj s poukazom na závery odvolacieho súdu vyslovené v uznesení Krajského súdu
v Žiline č. k. 7Co/3/2013-205 zo dňa 20. marca 2013, od ktorých nie je dôvod sa odchýliť.V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.