Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 1Er/2121/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210765
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Skalický
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1710210765.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v exekučnej veci oprávneného: BPT Leasing, a.s., IČO:
31 357 814, Drieňová 34, Bratislava, zast. Mgr. Martinou Mundierovou, advokátkou a konateľkou
spoločnosti Mundierová & Partners, s.r.o., proti povinnému: 1. Y. H., nar.XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXX,
Z. a 2. G. H., nar.XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXX, Z., obaja zast. JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom
a konateľom spoločnosti Consilior Iuris, s.r.o., pre peňažné plnenie o zaplatenie príslušenstva, vedenej

pred súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom úradu Bradáčova 7, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu Pezinok
poveril súd poverením č. 5107 023281 zo dňa 10.05.2011 vykonaním exekúcie súdneho exekútora
Mgr. Miroslava Pintera so sídlom úradu Bradáčova 7, Bratislava, sp. zn. EX 476/2010, na základe

exekučnéhotitulu-notárskejzápisniceč.N464/2007zodňa19.12.2007sprílohami,notárskejzápisnice
č. N 299/2007 zo dňa 20.08.2007 s prílohami a notárskej zápisnice č. N 18/2007 zo dňa 24.01.2007
s prílohami.

Povinný v 1. rade prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.07.2011, povinná v 2. rade prevzala
upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.10.2011.

Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 07.10.2011 v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku, doručený Okresnému súdu Pezinok so sídlom v Pezinku dňa 14.10.2011. V
predmetnom návrhu povinný uvádza, že notárske zápisnice nie sú po formálnej stránke perfektné, sú
neúplné a z tohto dôvodu nemôžu byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko v nich chýba zákonom
stanovená náležitosť - vyhlásenie povinných o spôsobilosti na právne úkony.

Dňa 11.11.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie
exekúcie. V ňom oprávnený uvádza, že súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. V zmysle tohto ustanovenia, ak súd nezistí rozpor so zákonom, vydá písomné poverenie
súdnemu exekútorovi. Nakoľko v predmetnej exekúcii poverenie bolo vydané, súd teda už posúdil
predmetné notárske zápisnice ako exekučný titul, a to tak, že sú v súlade so zákonom. Následne

uvádza, že pre zachovanie princípu právnej istoty účastníkov konania nie je prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, v súlade s ústavným
princípom spravodlivého procesu.
Podľa §59 Exekučného poriadku, pred zastavením exekúcie vykonávanej na podklade exekučného
titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne
platobný výmer, výkaz nedoplatkov alebo schválil zmier alebo dohodu.

Vykonateľnosť titulu z formálnej i materiálnej stránky je súd však oprávnený posúdiť sám, nezávisle od
stanoviska orgánu, ktorý ho vydal.Nakoľko notárska zápisnica ako exekučný titul je definovaná v §41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku,
súd túto možnosť využil a dňa 12.12.2011 vyzval notárku, aby sa k ňou spísaným notárskym zápisniciam
vyjadrila. Dňa 21.12.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie z notárskeho úradu JUDr. Dagmar Ravlukovej,

v ktorom odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 30.04.1976, Cz 34/76 uvádza, že v
dôsledku chyby pri písaní absentuje údaj, že účastníci vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony. Ďalej
odvolávajúc sa na rozsudok NS ČSR Cz 34/76 uvádza, že stanovené náležitosti sú z hľadiska kvality
rôzne závažné a nebol by namieste záver, že nejde o notársku zápisnicu, keď ktorákoľvek z týchto
požiadaviek chýba.

Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v
rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. Podľa § 46 prvá veta Notárskeho poriadku notári spisujú
účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych
úkonoch.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti

na plnenie, obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna
stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (z odôvodnenia nálezu

Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 5/00).

Súd sa preto zaoberal osobitne formálnou, a následne materiálnou stránkou vykonateľnosti notárskej
zápisnice.
Podľa § 47 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene
konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť. Ak sa
zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava
doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie
sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý
opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.

Ustanovením § 43 ods. 2 Notárskeho poriadku sa sleduje zachovanie základnej vlastnosti notárskej
listiny, t.j. jej vierohodnosti a garancie, že jej obsah sa dodatočne nebude meniť. Preto chyby v písaní,
počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť umožňuje opraviť iba za splnenia určitého formálneho postupu,
opravnou doložkou umiestnenou v závere notárskej listiny. Tieto chyby a zrejmé nesprávnosti sú
očividné, vyplývajú z porovnania celkového kontextu notárskej listiny prípadne ďalších listín, ktoré s

vecou súvisia. Sú to chyby v písaní a počítaní a ďalej také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti
podobnéhopôvodu,akochybyvpísaníapočítaní,t.j.kuktorýmdošlolenzjavnýmaokamžitýmzlyhaním
v duševnej či mechanickej činnosti osoby spisujúcej listinu, a ktoré sú každému zrejmé.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČSR č. 61/1977 pod sp.zn. 4 Cz 34/76, citácia:
„Ak chýbajú u písomnosti spisované štátnym notárstvom formou notárskeho zápisu takéto náležitosti,

bez nich by nebolo možno rozoznať formu notárskeho zápisu, účastníci alebo ďalší osoby zúčastnené
na úkone, alebo takéto náležitosti, ktoré sú nezbytnou náležitosťou notárskeho zápisu, napr. potvrdenie
o tom, že zápis bol po prečtaní účastníkmi schválený, nemožno túto písemnosť považovať za notárskyzápis, a teda za verejnú listinu v smysle ustanovenia § 90 odst. 3 not. por.“(teraz § 47 zákona č.323/1992
Zb. v znení neskorších predpisov).
Následne v odôvodnení sa uvádza:

„Obligatorne náležitosti notárskeho zápisu sú uvedené v ustanovení § 92 odst.1 a 2 Not.por. Stanovené
náležitosti sú ale z hľadiska kvality rôzne závažné. Nebol by teda na mieste záver, že nejde o notárský
zápis, ale že ide o inú písomnosť. V tom prípade, keď ktorákoľvek z týchto požadovaných náležitostí
chýba. Niektoré náležitosti slúžia totiž k individualizácii notárského zápisu a účastníkov, poprípade iných
osôb zúčastnených na spisovanom úkone. Ak je táto požiadavka vzhľadom k obsahu celého zápisu

splnená dostatočne zreteľne a zrozumiteľne, nie je dôvod k tomu, aby listina nebola považovaná za
notársky zápis v zmysle ustanovenia § 91 a nasl. Not.por.“
V odôvodnení pokračuje, citácia:
„Rovnako označenie štátneho notárstva, které chýbalo v záhlaví notárskeho zápisu, bolo možné zistiť z
úradného razítka a rovnako, tak aj meno a priezvisko štátneho notára z jeho čitateľného podpisu.“

Ako uvádza notárka vo svojom vyjadrení (v spise č.l. 242), účastníci sa preukázali občianskymi
preukazmi, v ktorých nebolo v osobitných záznamoch uvedené, že ich spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená. Keďže účastníci mali občianske preukazy, neboli spôsobilosti na právne úkony ani
pozbavení.
SúdlustráciouvoddeleníPzistil,ženaOkresnomsúdePezinok,akosúdumiestnepríslušnémuvkonaní

o pozbavení na spôsobilosti na právne úkony, nakoľko obaja povinní majú trvalé bydlisko Z., C. XXXX/
XXX, čo patrí do územného obvodu Okresného súdu Pezinok, že sa neviedlo a nevedie žiadne konanie
vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony povinných v I. a II.rade.

Povinný vo svojom vyjadrení uvádza, že ak chýba zákonom stanovená náležitosť - vyhlásenie o

spôsobilosti na právne úkony účastníkov - tak ako je uvedená v § 47 notárskeho poriadku, listina sa
týmto nestáva verejnou, a teda ani exekučným titulom.

Súd sa pri vytváraní stanoviska oprel práve o argumentáciu v rozsudku Najvyššieho súdu ČSR
č.61/1977, kde sa uvádza, že ak chýba aj taká náležitosť, akou je označenie notárstva a notára v záhlaví,

ale toto bolo možné zistiť z pečiatky a jeho podpisu, je daná listina platná, verejná a teda považovaná
za notársku listinu.

V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nespochybňuje skutočnosť, či je/bol alebo nie je/nebol
spôsobilý na právne úkony. Táto je aj z lustrácie súdu a všetkým účastníkom exekučného konania

zrejmá.

Podľa§1Občianskehosúdnehoporiadku,občianskysúdnyporiadokupravujepostupsúduaúčastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb.

Listinyč.N464/2007,N299/2007aN18/2007podľa§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadkuobsahujú
zákonom stanovené náležitosti (právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, označenie povinnej
osoby, právny dôvod plnenia, predmet plnenia, čas plnenia, súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

spísanej notárskej zápisnice) a teda po materiálnej stránke sú vykonateľné tak ako argumentuje
oprávnený uvádzajúc nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 5/00. V tomto zdôrazňuje okamih vzniku
exekučného titulu, ktorý je viazaný na súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Povinní vyjadrili svoju vôľu určite, vážne, zrozumiteľne a citujúc znenie notárskych
zápisníc, „ o tom som túto notársku zápisnicu napísala, účastníkom prečítala a vysvetlila, na čo ju oni

ako úplnú a správnu schválili a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali.“

S prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu pod sp. zn. 4 Cz 34/76 ako aj § 1
Občianskeho súdneho poriadku, súd považuje notárske listiny za verejné listiny.
Keďže po materiálnej stránke spĺňajú všetky Exekučným poriadkom stanovené náležitosti, sú materiálne

a formálne vykonateľné, sú platným exekučným titulom, nakoľko povinní prejavom vôle - súhlasom s
vykonateľnosťou - z týchto listín urobili exekučný titul.
Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Pezinok dňa 11.11.2011 zároveň uviedol,
že súd už notárske zápisnice ako exekučný titul skúmal pred samotným vydaním poverenia. K tomumožno uviesť citáciu uznesenia Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16: Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného

poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v
ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z

obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) prichádza do úvahy, ak nie je daný iný dôvod na
zastavenie exekúcie, ale jeho pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Ide pritom
o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že vznikol po

vydaní exekučného titulu .
Súd považuje notárske zápisnice za formálne a materiálne vykonateľné. Považuje notárske zápisnice
za verejné listiny, a za exekučné tituly. Súd nenašiel dôvod v návrhu povinných na zastavenie exekúcie,
ktorýbyvznikolpovydaníexekučnéhotituluanapodkladektoréhobysapokračovanievexekúciipriečilo
zásadám exekučného konania.

Vzhľadomnauvedenésúdnepovažujeabsenciuvyhláseniaúčastníkov,žesúspôsobilínaprávneúkony
za tak závažný formálny nedostatok listiny, že by táto stratila povahu notárskej zápisnice, verejnej listiny
a tým aj povahu exekučného titulu a preto súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Pezinok písomne, trojmo.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).