Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615211140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615211140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov
1/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E. - F. V., Q. X/A, 2/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., L. Q. 7, 3/
D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K., P. O. XXXX/XX, 4/ F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E.,
F. XX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom D.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. - F.
V., P. XXX/XX, proti žalovanému L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., J. II XXX/XX, o zaplatenie 227,18
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/215/2015
- 274 zo dňa 15.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 172,18 EUR
s príslušenstvom (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až
4/ spoločne a nerozdielne sumu 117,18 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 117,18 EUR od 16.07.2014 do 09.09.2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 117,18 EUR od
10.09.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 54,82 EUR spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,15 % ročne zo sumy 54,82 EUR od 16.07.2014 do 09.09.2014 a vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 54,82 EUR od 10.09.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žaloby v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu všetkých trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 55 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 55 EUR od 16.07.2014 do 09.09.2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55 EUR od

10.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti o
zaplatenie sumy 172,18 EUR s príslušenstvom žalobu žalobcov zamietol (druhý výrok) a vyslovil, že o
trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého
žalobcoviasúpodielovýmispoluvlastníkmipozemkuparc.č.KN-EXXXX/Xocelkovejvýmere66467m2
(orná pôda), zapísaného na LV č. XXXX, vedeného pre k.ú. E.; žalovaný je užívateľom pozemku parc. č.
XXXX/XX o výmere 385 m2, záhrady a parc. č. XXXX/XX o výmere 16 m2 , zastavané plochy a nádvoria,

celkom o výmere 401 m2 v k.ú. E. v zriadenej záhradkárskej osade, ktoré užíval aj v rokoch 2011, 2012
a 2013; záhradkárska osada je situovaná v rámci pozemku žalobcov parc. č. KN-E XXXX/X; medzi
žalobcami a žalovaným nedošlo k dohode o výške nájomného; podľa oznámenia Obvodného úradu E.
zodňa30.08.2012jednotkovácenapozemkovvpredmetnejzáhradkárskejosadepredstavuje4,88EURzam2;totožnúcenupozemkuoznámildňa21.09.2015súduajOkresnýúradLučenec;podľaznaleckého
posudku č. 16/2014 znalca D.. L. Q. vhodnou metódou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov
je metóda polohovej diferenciácie, pričom nájomné za užívanie pozemku parc. č. KN-E XXXX/X bolo

stanovené na sumu 0,411 EUR za m2 (č.l. 6-23 spisu); podľa znaleckého posudku č. 44/2015 znalca
D.. I. E. pri dobe návratnosti 20 rokov pre pozemok v záhradkárskej osade predstavuje nájomné za rok
2011 sumu 0,33 EUR za m2, za rok 2012 sumu 0,31 EUR za m2 a za rok 2012 sumu 0,30 EUR za m2;
podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu prenajíma štát pozemky v predmetnej záhradkárskej
osade za nájomné v sume 0,06 EUR za m2, minimálne v sume 40 EUR ročne (celkovo bolo uzavretých

18 nájomných zmlúv); žalobcovia prenajali časť parcely č. KN-E 2591/1 na poľnohospodárske účely na
dobu určitú do 31.12.2017 za jednotkovú cenu 50 EUR za 1 ha ročne.
Žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby na zaplatenie
nájomného za užívanie časti ich pozemku o výmere 401 m2 žalovaným v rokoch 2011, 2012 a
2013; podiel žalobcov spolu predstavuje jednu polovicu k celku a v takejto výške si uplatnili právo na
zaplatenie nájomného; so spoločnou vecou a právami s ňou súvisiacimi môže nakladať ktorýkoľvek

spoluvlastník a uplatniť si právo na zaplatenie dlžného nájomného. Žalovaný ako člen záhradkárskej
organizácie obhospodaruje a užíva pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Medzi žalobcami
ako podielovými spoluvlastníkmi pozemku a žalovaným ako užívateľom nebola do dňa účinnosti zákona
č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
(ďalej v texte aj len „z.č. 64/1997 Z.z.“) uzatvorená nájomná zmluva, preto dňom nadobudnutia účinnosti

uvedeného zákona (01.04.2011) vznikol medzi stranami nájomný vzťah. Medzi stranami zostala sporná
otázka výšky nájomného, k dohode o nájomnom medzi stranami nedošlo. Súd prvej inštancie za to,
že výška nájomného by mala korešpondovať všeobecnému nájomnému tak, ako je v tejto lokalite pri
rovnakom spôsobe užívania pozemku obvyklé; podľa znaleckého posudku znalca D.. I. E. predstavuje
výška nájomného od 0,30 EUR do 0,31 EUR za m2 a rok; podľa znalca zmluvy, uzavreté v predmetnej

lokalite medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalobcami s nájomným vo výške 0,06 EUR za m2,
minimálne však 40 EUR ročne za užívanie jednej záhradky nepovažuje za vhodné vzhľadom na to, že
sa jedná o paušálnu náhradu, ktorá nezohľadňuje skutočnú výmeru jednotlivých záhradiek, pretože je
potrebné vychádzať zo širších aspektov a je všeobecne známa skutočnosť, že záhradkárske osady
boli budované v lokalitách, ktoré pred rokom 1989 neboli využívané poľnohospodárskou výrobou či už

Jednotnými roľníckymi družstvami alebo Štátnym majetkami na veľkovýrobu z dôvodu ich nevhodnosti.
Predmetné parcely boli preto odovzdávané do užívania jednotlivým občanom, ktorí ich následne
rekultivovali, zúrodňovali a užívali pre svoju osobnú potrebu, resp. potrebu svojich blízkych; predmetná
parcela, na ktorej sa nachádza záhradkárska osada, je súčasťou väčšej parcely „E“ XXXX/X, ktorej
časť žalobcovia umožnili užívať podnikateľskému subjektu ENROL, s.r.o. za účelom poľnohospodárskej

výroby; podnikateľský subjekt uhrádza za túto časť parcely, ktorej kontinuálnou časťou v prípade, že
by tam nebola zriadená záhradkárska osada, by bola aj časť parcely touto osadou zabratá, cenu 0,005
EUR za m2 (50 EUR za 10.000m2); ak podnikateľský subjekt, vykonávajúci poľnohospodársku výrobu
za účelom dosiahnutia zisku, platí nájomné v sume 50 EUR za 10.000 m2, súd mal za to, že požadovať
nájomné v sume 0,30 EUR, resp. 0,41 EUR za m2 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože de

facto zo strany vlastníka by došlo k nedôvodnému zneužívaniu svojho postavenia. Navyše, v rovnakej
lokalite prenajíma iný prenajímateľ - Slovenský pozemkový fond - jednotlivé záhrady za nájom v sume
0,06 EUR za m2, najmenej však 40 EUR za záhradku, čo by u žalovaného predstavovalo 0,06 EUR
za m2 pri výmere 401 m2 sumu 24,06 EUR nájomného ročne, najmenej však v prípade Slovenského
pozemkového fondu požadovaných 40 EUR; podľa názoru súdu, napriek tomu, že súdny znalec sa

nepriklonil k tejto cene, je predmetnú cenu možno považovať za cenu všeobecnú a obvyklú v tomto
mieste aj vzhľadom na to, že tak, ako je to deklarované Slovenským pozemkovým fondom, opakovane
bolouzatvorených18nájomnýchzmlúvsjednotlivýmizáhradkármi,nejednásaocenupaušálnu,pretože
cena je určená vo výške 0,06 EUR na m2 za rok a len v prípade, ak by takto určená cena bola nižšia pri
prepočte na užívanú plochu, potom je minimálna cena nájmu 40 EUR. Súdni znalci vychádzali v zmysle

metodiky a všeobecne záväzných predpisov zo stavu, v akom sa parcely v súčasnosti nachádzajú, tzn.
rekultivovaného a zúrodneného, čo bolo spôsobené činnosťou žalovaného a uvedená skutočnosť by pri
posudzovaní výšky nájomného bola pripočítavaná na jeho ťarchu.
Opierajúc sa o ustanovenia § 1ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č.
64/1997 Z. z., § 663, § 671 ods. 1, § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

v texte len „OZ“) konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z obvyklého nájomného v sume 40 EUR
ročne za záhradku žalovaného pre všetkých podielových spoluvlastníkov; keďže žalobcovia vlastnia
ako podieloví spoluvlastníci súčtom polovicu predmetnej parcely, na ktorej sa záhradka žalovaného
nachádza, cena ročného nájmu 40 EUR musí byť delená dvomi, t.j. 20 EUR ročne; žalobcovia siuplatnili právo za 9 mesiacov roku 2011, t.j. 0,75 % ročného nájmu, čo zo sumy 20 EUR predstavuje
15 EUR a za roky 2012 a 2013 dvakrát po 20 EUR, teda súčtom 55 EUR; v prevyšujúcej časti
žalobu žalobcov o zaplatenie sumy 172,18 € s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol; vzhľadom na

omeškanie žalovaného so zaplatením dlžného nájomného za roky 2011 až 2013 patria žalobcom aj
úroky z omeškania od 16.07.2014 v zákonnej výške 5,15 % ročne a keďže od 09.09.2014 požadovali
úroky z omeškania v nižšej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy, súd priznal predmetné úroky z omeškania
v zmysle žaloby, pretože nájomné za rok 2012 bolo splatné dňa 01.04.2013 a za rok 2013 bolo splatné
dňa 01.04.2014; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcov čiastočne vyhovel a v

prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s tým, že vzhľadom na väčší počet strán o trovách
konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do jeho zamietajúcej časti podali žalobcovia 1/ až 4/

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu včas odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sú vlastníkmi pozemku, na ktorom je zriadená
záhradkárska osada, v ktorej pozemok o výmere 401 m2 užíval v spornom období aj žalovaný; medzi
nimi a žalovaným vznikol zo zákona nájomný vzťah; na výške nájomného za užívanie pozemku v
záhradkárskej osade sa so žalovaným nedohodli; poukázali na skutočnosť, že podľa zákona č. 64/1997

Z.z. aj podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva sa nájom pôdy v záhradkárskych osadách
musí realizovať za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky
v dotknutej oblasti; vzhľadom na spor ohľadne výšky nájomného nariadil súd prvej inštancie znalecké
dokazovanie,keďpodľaznaleckéhoposudkunájomnézarok2012predstavovalo0,31EURzam2ročne
a za rok 2013 predstavovalo 0,30 EUR za m2 ročne, pričom proti znaleckému posudku nenamietali a

nenamietal proti nemu ani žalovaný; nájom za užívanie pozemku tak za rok 2011 predstavuje 49,75
EUR (201 m2 x 0,33 EUR/m2 x 0,75), za rok 2012 62,31 EUR (201 m2 x 0,31 EUR/m2/rok) a za
rok 2013 predstavuje 60,30 EUR (201m2 x 0,30 EUR/m2/rok), t.j. spolu nájomné 172,36 EUR. Takto
vyčíslené nájomné považovali za dôvodné a o zostatku uplatneného nájomného v sume 54,82 EUR
(227,18 EUR mínus 172,36 EUR) mohol súd prvej inštancie rozhodnúť zamietnutím žaloby; vyčítali

súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní nebral do úvahy uvedený znalecký posudok a priklonil sa k
paušálnemu výpočtu nájomného, teda nerozhodol o nájomnom v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z.,
ale rozhodol o výške nájomného podľa kritérií, ktoré v tejto lokalite uplatňuje Slovenský pozemkový fond,
ktoré však podľa znalca nie sú vhodné, pretože sa jedná o paušálnu náhradu a nezohľadňuje skutočnú
výmeru jednotlivých záhradiek; navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

uloží žalovanému povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 172,36 EUR spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 172,36 EUR od 16.07.2014 do 09.09.2014 a vo výške 5,05
% ročne zo sumy 172,36 EUR od 10.09.2014 do zaplatenia s tým, že ohľadne sumy 54,82 vzali svoju
žalobu čiastočne späť a v tejto časti navrhli konanie zastaviť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcov. Je potrebné zohľadniť
ľudské práva obidvoch zúčastnených strán sporu. Naviac, neustála snaha a domáhanie sa neúnosne
vysokého prenájmu je ignorujúca obvyklé ceny v bezprostrednom okolí danej lokality. Žalobcovia ťažia
aj zo skutočnosti, že na pozemku sú vystavané chatky v súlade s vtedy platnou legislatívou, a práve
tieto stavby, vďaka nemalej investícií do nich, fixujú záhradkára k parcele, čím má obmedzené možnosti

slobodného rozhodnutia, napr. pôdu žalobcom vrátiť; záhradkár sa takto dostáva do nevýhodnej
závislosti. Je nemožné, aby za záhradky, bezprostredne susediace vedľa seba, boli také priepastné
rozdiely v cene prenájmu, žiadané prenajímateľom.
Sumu 55 EUR dňa 17.03.2016 spolu s požadovaným úrokmi s omeškania za príslušný počet mesiacov k
danémudňusplátkyzaplatil.Navrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť,lebosúdzobraldoúvahyvšetky

skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť cenu nájmu, pričom mal k dispozícii dva znalecké posudky, a pokiaľ
závery znaleckého posudku súd modifikoval, toto svoje stanovisko logicky a presvedčivo zdôvodnil.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcov podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcov podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v napadnutom rozsahu zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

6.Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej
inštancie, nestotožnil sa však s jeho právnym posúdením veci.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva skutkový stav tak, ako ho popísal súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku. Žalovaný v období rokov 2011 až 2013 užíval ako záhradku v zriadenej
záhradkovej osade pozemok o výmere 401 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov (podiel žalobcov
spolu predstavuje polovicu k celku), ku ktorému vznikol medzi stranami zo zákona nájomný vzťah (§ 3

ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.); medzi stranami nedošlo k dohode o výške nájomného; podľa podaného
znaleckého posudku predstavovala všeobecná hodnota nájomného za užívanie sporného pozemku
žalobcov sumu 0,33 EUR za m2 za rok 2011, 0,31 EUR za m2 v roku 2012, 0,30 EUR za m2 v roku
2013; proti záverom znaleckého posudku strany nevzniesli žiadne námietky.

9. Všeobecná hodnota je teóriou a súdnou praxou rešpektovaný ekvivalent, patriaci vlastníkovi za
užívanie veci inou osobou (ak sa strany nedohodnú inak); pri absencii dohody tak za užívanie
pozemku (záhradky) žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu, ktorá zodpovedá
najpravdepodobnejšej výške nájomného v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom jednaní, keď prenajímateľ a nájomca budú konať s

patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že výška nájomného nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou (tzv. obvyklé nájomné); stanovenie obvyklého nájomného týmto spôsobom
pri absencii inej dohody výslovne predpokladá aj zákon (§ 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.); priznanie
obvyklého nájomného tak nemôže samo osebe predstavovať rozpor s dobrými mravmi; obsahom
vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku je okrem iného aj právo požívať jeho plody a úžitky;

priznanie iného ako obvyklého nájomného preto predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcov,
na prípustnosť ktorého je nevyhnutné splnenie ústavných kautel (článok 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky), ktorých splnenie však žalovaný v spore netvrdil a podľa odvolacieho súdu v konaní ani
nevyšli najavo; žalobcovia nie sú viazaní nájomným, vyžadovaným iným prenajímateľom za užívanie
iných pozemkov v danej oblasti (štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu), ktoré zjavne

nezodpovedá obvyklému nájomnému, zistenému vykonaným dokazovaním; ani samotná skutočnosť,
že časť pozemku prenajímajú žalobcovia za iných podmienok, t.j. za nižšie nájomné, vzhľadom na
väčšiu výmeru a iný spôsob využitia, nemôže mať vplyv na rozhodnutie v prejednávanom spore.
Nemôže byť dôvodom na odklon od obvyklého nájomného, pretože tento postup vyplýva z obsahu
vlastníckeho práva žalobcov. Vynaložené náklady na kultiváciu sporného pozemku sú vyvážené jeho

bezodplatným užívaním od doby založenia záhradkárskej osady až do súčasnosti. Preto priznanie
obvyklého nájomného nepokladá odvolací súd za zjavne nespravodlivé (odhliadnuc od uvedeného
konkrétna výška predmetných nákladov nebola v konaní žiadnym spôsobom objektivizovaná).

10. Odvolací súd vychádzal z hodnoty obvyklého nájomného, stanovenej znaleckým posudkom za

užívanie sporného pozemku vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu (1/2) žalobcov v súlade
so žalobcami navrhovanou sumou. V roku 2011 za 9 mesiacov táto hodnota predstavuje sumu 49,75
EUR (201 m2 x 0,33 EUR / m2 x 0,75, t.j. na 9 mesiacov vo výške 75%), v roku 2012 predstavuje sumu
62,31 EUR (201 m2 x 0,31 EUR/m2/rok) a v roku 2013 sumu 60,30 EUR (201 m2 x 0,30 EUR/m2/
rok), t.j. spolu 172,36 EUR. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalobcom prisúdená suma 55 EUR s

príslušenstvom, ktorú žalovaný už zaplatil; zostáva preto zaplatiť ešte sumu 117,18 EUR.
Preto bolo potrebné čiastočne zmeniť odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
čiastočnom zamietnutí žaloby a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne
sumu 117,18 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 117,18 EUR od16.07.2014 do 09.09.2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 117,18 EUR od 10.09.2014 do zaplatenia.
Vzhľadomnaomeškaniežalovanéhosplnenímpeňažnéhodlhubolisplnenépodmienkyajnaprisúdenie
príslušenstva v podobe úrokov z omeškania popri istine; do omeškania sa žalovaný dostal dňom

16.07.2014, t.j. nasledujúci deň po výzve na plnenie; výška úrokov z omeškania bola žalobcami
uplatnená v súlade so zákonom, resp. nepresahovala nárok; proti prvému dňu omeškania ani uplatnenej
výške úrokov z omeškania žalovaný osobitne ani nenamietal.

11. V podanom odvolaní žalobcovia uviedli aj, že berú žalobu v časti o zaplatenie sumy 54,82 EUR

s príslušenstvom späť a v tejto časti navrhujú konanie zastaviť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcov nevyjadril nesúhlas s čiastočným zastavením konania. Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o
pripustení späťvzatia žaloby (§370 ods. 1 C.s.p.); súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana
z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví (§370 ods. 2 C.s.p.); ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§370 ods. 3 C.s.p.). Vzhľadom na to, že v prejednávanom spore
vzali žalobcovia svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 54,82 EUR s príslušenstvom späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ktoré do okamihu čiastočného späťvzatia žaloby nenadobudlo právoplatnosť a
žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedenej časti nevyjadril nesúhlas, odvolací súd čiastočné späťvzatie
žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti

zastavil.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §396
ods. 2 C.s.p. (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na

súde prvej inštancie) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci) v spojení s §255 ods. 2 C.s.p. (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo) za použitia §256 ods. 1 C.s.p. (ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane) a §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí). Podľa výsledku konania boli
žalobcovia v spore pomerne úspešnejší, pretože pri predmete konania v sume 227,18 EUR ich úspech
predstavuje 51,58 % (prisúdená spolu suma 117,18 EUR) a úspech žalovaného predstavuje 48,42 %
(procesné zavinenie žalobcov na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 54,82 EUR, pretože
zavinenie na zastavení konania sa z hľadiska rozhodovania o trovách konania prejaví rovnako ako

neúspech); pri rozhodovaní o trovách konania nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo;
z hľadiska pomeru úspechu strán vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok boli tak žalobcovia v
spore pomerne úspešnejší a vznikol by im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
3,16 % (51,58 % mínus 48,42 %). Pomer úspechu vzhľadom na jeho nepatrnosť viedol odvolací súd
k rozhodnutiu o trovách konania v súlade s §255 ods.2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu všetkých trov konania, t.j. trov konania pred súdom prvého stupňa ani trov v konaní odvolacom.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).