Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116212764.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, Phd. v právnej veci žalobkyne: E.. U. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom H., H. XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, o zaplatenie 2.260,24 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 260,24 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od

18.12.2015 z tejto sumy do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu osobne dňa 20.6.2016 domáhala zaplatenia poistného plnenia

vo výške 2.260,24 Eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnila
na základe poistnej zmluvy uzavretej č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2000. Svoju žalobu odôvodnila tým,
že začiatok poistenia bol 26.9.2000, koniec poistenia 26.9.2015, pričom poistná suma bola 2.260,24 eur
(68,092 Sk), všetko za predpokladu, že každú splátku poistného uhradila načas.

2. Žalovaný sa mal k žalobe písomne vyjadriť v lehote 15 dní v zmysle uznesenia súdu č. k. 16

C 38/2016-13 zo dňa 3.8.2016, ktorému bolo doručené ešte dňa 8.8.2016. Žalovaný reagoval na
túto výzvu žiadosťou o predĺženie lehoty, ktorej súd nevyhovel, pričom žalovaný sa vyjadril tak, že
nespochybnil vznik poistnej udalosti, ale bránil sa tým, že je potrebné si vyjasniť, či poistná zmluva
vôbecplatnevznikla.Konštatoval,žepoistnéjepodstatnounáležitosťoupoistnejzmluvy,pričomplatnosť
hmotnoprávneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Dôvodil, že poistné
bolo v poistnej zmluve žalobkyne v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Ide teda

o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy. Uvedený nedostatok mal preto právny
priemet aj vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Žalovaný poukázal nato, že v prípade poistnej zmluvy
nejdeoklasickúsúkromno-právnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ideotzv.regulovanúzmluvu. Národná
banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil
a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba
technických rezerv) Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko",

teda že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy
nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik
žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j.
nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií,
konštatovali autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo
zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny

úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani
konvalidáciouaaniratihabíciou.Nezákonnépoistnépretonemôžebyťzákonné.Žalovanýspochybňovalaj výšku žalovanej sumy s poukazom na už v odpore spomínanú redukciu, ale aj daňovú povinnosť. V
ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na chybný postup ministerstva financií, súvisiaci so sadzbami
poistného a výškou poistného plnenia, keďže príslušné parametre nastavilo spomínané ministerstvo a

žalovaný ich prebral do poistných zmlúv. Poistné však bolo príliš nízke a nezodpovedalo poistnému
plneniu a preto uplatnený nárok považoval za rozporný s dobrými mravmi, vedúci k bezdôvodnému
obohateniu žalobkyne na úkor žalovaného, ktorého poškodil orgán verejnej moci. Ďalej ešte dôvodil,
že žalobkyňa slobodne pristúpila na zmenu poistných podmienok. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

3.Súdvykonaldokazovanieprečítanímaoboznámenímobsahuceléhospisu,konkrétnekonštatovaním,
že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 a nasledujúcich je spomenutá
poistná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, na č. l. 6 a nasledujúcich sú žiadosti
žalobkyne o likvidáciu poistného plnenia v prípade dožitia, na č. l. 8 je odpoveď žalovanej strany
oznámenie o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, na č. l. 9 je

už predžalobná výzva žalobkyne, na č. l. 17 a nasledujúcich sa nachádza písomné vyjadrenie žalovanej
zo dňa 17.8.2016 doručené súdu 18.8.2016, ktorým sa vyjadril k žalobe pomerne rozsiahlo s tým, že
navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, na č. l. 20 a nasledujúcich sa nachádza
Protokol Národnej banky odbor dohliadací z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni
Rapid, a.s., teda u žalovanej, na č. l. 25 sa nachádza znalecký posudok č. X/XXXX vo veci náhrady

škody a ušlého zisku, na č. l. 31 a nasledujúcich je notárska zápisnica č. F. XX/XXXX F. XXXXX/XXXX,
F. XXXXX/XXXX, na č. l. 39 a nasledujúcich sa nachádza Protokol o kontrole, na č. l. 41 sa nachádza
rozsudok OS KE II sp. zn 41C/338//20115-235 zo dňa 6.4.2016 a na č. l. 45 a nasledujúcich sa nachádza
rozsudok OS LC č. k. 6C/73/2014-252 zo dňa 16.3.2016, na č. l. 49 a nasledujúcich sa nachádza
uznesenie KS BA č. k. 2Co/315/2012-401 zo dňa 30.4.2015, na č. l. 57 a nasledujúcich a nachádza

platobný kalendár pre predmetnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, kde je podrobne rozpísaná úhrada
dohodnutého poistného, na č. l. 60 sa nachádza žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve zo
dňa 20.6.2007, na č. l. 61 sa nachádza o GSM BALÍK PČSP Rapid k poistnej zmluve uzatvorenej
medzi stranami sporu a napokon na č. l. 64 sa nachádza výpočet redukcie poistnej sumy ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Strany sporu uzavreli dňa 25.9.2000 pod č. XXXXXXXXXX poistnú zmluvu typ UDP - K týkajúcu
sa životného poistenia. Životné poistenie bolo uzavreté pre prípad smrti a dožitia. Poistná doba bola
stanovená na 15 rokov s dobou platenia poistného 10 rokov. Mesačné poistné činilo 321 - Sk. Koniec
poistenia bol stanovený na 26.9.2015. Poistná suma pre prípad dožitia bola určená vo výške 68.092 Sk.

5. Dňa 20.6.2007 podpísala žalobkyňa so žalovaným žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve z
pôvodnej sumy poistného 321 Sk na novú sumu 281 Sk, kde miniatúrnym písmom pod týmito sumami
je uvedené, že poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného.

6. Z prehľadu o platbách poistného vypláva, že žalobkyňa má poistné za obdobie 10 rokov jeho platenia
uhradené.

7. Listom zo dňa 26.9.2015 žalobkyňa žiadala žalovaného o vyplatenie poistného plnenia tak, ako bolo
uvedené v poistnej zmluve, následne listom zo dňa 9.10.2015 sa informovala, kedy sa ukončí proces

likvidácie poistnej zmluvy.

8. Žalovaný listom zo dňa 2.12.2015 žalobkyni odpovedal, že musí ustáliť výšku poistného plnenia,
pričom vyslovil pochybnosť, či poistná zmluva je vôbec platná a zároveň prerušil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

9.Následnelistomzodňa22.1.2016žalobkyňaadresovalažalovanémupredžalobnúvýzvu,ževprípade
nevyplatenia sumy 2.260,24 eur, ktorá vyplýva z vyššie uvedenej poistnej zmluvy si uplatní svoje právo
na súde.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom 23.2.201 uviedol, že plnenie malo byť
žalobkyni vyplatené, avšak nebolo z dôvodu interného posudzovania zmluvných podmienok, resp.
interného posudzovania zmluvy a likvidácie samotnej poistnej udalosti. Žalobkyni ako spotrebiteľke
nemôže byť dané v návrhu to, že jej nebude vyplatené poistné plnenie, na ktoré má nárok zo zmluvy.Ďalej konštatoval, že žiadosť o zníženie poistného má formulárový charakter, ide tam o predvyplnené
údaje, pričom drobným písmom je tam konštatované, že sa znižuje poistné, čo je v rozpore s
dobrými mravmi a taktiež je považované za nekalú obchodnú praktiku. Vo všeobecných obchodných

podmienkach môže byť upravené iba technické údaje, avšak nemôže tam byť upravovaná napr. výška
poistného, tieto môžu byť upravené len v zmluve. Podpísanie žiadosti na škodu spotrebiteľky nemôže
byť pripisované, rovnako tak žiadosť napr. o GSM balík (č. l. 61 spisu), ktorá je taktiež formulárovým
spôsobom vyhotovovaná.

11. Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou tak ako je
v nej uvedená žalovaná suma, priklonil sa k jehopísomným vyjadreniam, ktoré tvoria obsah spisu. Podľa
jeho názoru orgán štátu nesprávne schválil poistné, ktoré je v rozpore so zákonom. Poistná zmluva,
ako právny úkon je neplatný, nakoľko nie je prípustné vyplatenie poistného, avšak týmto nie je dotknuté
prípadné bezdôvodné obohatenie ako už bolo skôr uvedené vo výške 1 226,89 Eur, čo predstavuje
poistné hradené žalobkyňou po dobu 10 rokov, t. j. vrátenie tohto poistného vo výške 1 226, 89 Eur.

Žalobkyni vykonali určité zmeny vo vzťahu k poistnej zmluve, napr. žiadosť o zníženie poistného, čo teda
spôsobilo zmenu poistných podmienok a následne aj celkovú prípadnú zmenu na vyplatenie poistnej
sumy, teda sumy z poistnej zmluvy. Žiadosť o zníženie poistného spĺňala všetky náležitosti potrebné
pre platnosť právneho úkonu a konštatoval, že podpis na listine sa zavedeným spotrebiteľského práva
dostáva na úroveň ničoho, ako keby ničotného aktu. Súlad vôle s úkon sa predpokladá práve podpisom

tejto žiadosti. Poukázal na § 816 Občianskeho zákonníka s tým, že poistné plnenie môže byť dojednané
v zmluve alebo podľa poistných podmienok.

12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak

by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú
alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení
zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo

od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu
a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i)umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom

spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti
zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení noviel, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

Podľa§3ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 788 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) OZ poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti,
dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za

celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb
s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 prvá veta OZ poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do 3 mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do 6 mesiacov od jeho splatnosti.

Podľa § 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré
prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na uzatvorenie Zmluvy bola žalobkyni
predložená zo strany žalovanej /poisťovne/, ktorý návrh žalobkyňa akceptovala. Žalobkyňa vstupovala
do poistného vzťahu so žalovanou so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného,
dobypoistného,akoajvýškyodplatypridožitíasmrti.Zuvedenéhojenespochybniteľné,žeuzatvorením
Zmluvy vznikol medzi účastníkmi súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného práva

povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádzala
dôvod, pre ktorý odmietla uhradiť žalobkyni poistné plnenie, a síce absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy
z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného na základe poistno-matematických metód.

14. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť nemôže mať za následok postup zvolený žalovanej /

nezaplatenie dohodnutého poistného plnenia/, pretože žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na vzniknutej
situácii nepodieľala.

15. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.9.2014 pod sp.zn. 2 Cdo 229/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že napriek tomu, že

žalovaná na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť výšku
poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú
splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje zvolený postup žalovanej
jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného
od 1.5.2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým

spôsobommeniť.Konštatoval,žepoistnývzťahbolzaloženýnazákladenormysúkromnéhoprávaajeho
účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok vstúpili
do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva a to
poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako
obidvom subjektom a to jednak poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát

ako subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu
a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt
oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne
dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu
iného a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve

poistencom.

16. Súd mal za preukázané, že na podklade poistnej zmluvy žalovaná prijímala od žalobkyne riadne
platené poistné, aj keď dnes tvrdí, že poistná zmluva bola od začiatku absolútne neplatná. Žalobkyňa
si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanej vždy riadne plnila a uvedené mal súd preukázané aj z

predložených listinných dôkazov.

17. V súdnych konaniach vedených na všeobecných súdoch všetkých stupňov v rámci Slovenskej
republiky sa súdy právoplatne vysporiadali s existenciou, trvaním a fakticky i s platnosťou uzavretýchpoistných zmlúv. Ani z jednej z predložených listín žalovanej nevyplýva, že by zmluva uzavretá medzi
účastníkmi mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ bol nesprávny prepočet poistného,
ktorý bol schválený štátnym orgánom má právo žalovaná na náhradu škody (ktorej podľa informácii

súdu sa aj domáha) nie však od poistených.

18. Koniec poistenia podľa poistnej zmluvy pripadol na deň 26.9.2015. Poistná zmluva je pritom platná,
nedošlo u nej k žiadnej zmene, žalobkyňa sa dožila doby dohodnutej v poistnej zmluve a preto je
žalovaný povinný zaplatiť jej poistnú sumu v zmysle zmluvy pre prípad dožitia vo výške 2.260,24 Eur

(68.092 Sk).

19. Súd teda nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o súhlase žalobkyne so žiadosťou o
zníženie poistného, nakoľko z tejto žiadosti priamo nevyplýva, že by sa žalobkyni mala znižovať
suma poistného plnenia v prípade dožitia. Žalobkyňa totiž žalovaného vyzvala k plneniu listom zo dňa
26.9.2015, resp. 9.10.2015, pričom žalovaný nepochybne túto výzvu prevzal, keďže reagoval na ňu

listom zo dňa 2.12.2015. Aj keď žalovaný v tomto liste dôvodil, že musí ustáliť výšku poistného plnenia,
pričom vyslovil pochybnosť, či poistná zmluva je vôbec platná, súd prvej inštancie musí dať za pravdu
žalobkyni, ktorá takýto postup považovala za šikanózny so snahou oddialiť výplatu poistného plnenia.

20. Nie je možné neprihliadať ani na konanie žalovaného, ktoré možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú

praktiku a ktorá je zo zákona zakázaná v súvislosti s predložením žiadosti o zníženie poistného, ktorá
je nepochybne v prospech poisteného, do ktorej však zakomponoval aj pristúpenie žalobkyne k novým
VPP a osobitným zmluvným dojednaniam, ktoré nepochybne neboli v jej prospech, nakoľko súdu z jeho
činnosti je známe, že osobitné zmluvné dojednania sa týkali vlastne rozhodcovskej doložky. Preto nie
je možné vyčítať žalobkyni, ak stratila dôveru v poctivé správanie žalovaného a domáhala sa poistného

plnenia cestou žaloby.

21. Navyše k nekalosti správania sa žalovaného v žiadosti o zníženie poistného, ktorú podpísala
žalobkyňa dňa 20.6.2007 je časť týkajúca sa zmeny poistných podmienok a rozhodcovskej doložky
vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne označeného. Len na ukážku súd prvej

inštancie prirovnáva text v žiadosti (č. l. 60 spisu) k štandardnej veľkosti písma:

„Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko - slovenskej poisťovne
Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú
zverejnené na www.pcsp.sk ) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu

pristupuje.“

„Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko - slovenskej poisťovne
Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú
zverejnené na www.pcsp.sk ) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu

pristupuje.“

22. Súd teda všetky námietky žalovaného považoval za irelevantné. Nárok je splatný, keďže ako sám
žalovaný potvrdil poistná udalosť nastala dňom dožitia a žalovaný nemal dôvod redukovať poistné
plnenie, nakoľko platne nedošlo k zmene poistnej zmluvy. Keďže vzhľadom na charakter poistenia

nebolo potrebné vykonať nejaké ďalšie šetrenie poistnej udalosti, súd mal za to, že žalovaný mal plniť po
doručení výzvy žalobkyne a keďže v tejto výzve nebola stanovená lehota na plnenie, súd priznal úroky
z omeškania až od 18.12.2015, tak ako to požadovala žalobkyňa.

23. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.24. Súd na záver dodáva, že ani chybný postup Ministerstva financií a zlá kalkulácia poistného nemôže
mať vplyv na uplatnený nárok, keďže predmetná poistná zmluva je platná, ako to bolo uzavreté v inom
súdnom konaní a žalobkyňa legitímne sa domáhala výplaty poistného plnenia na základe takejto zmluvy,

ktorú s ňou uzavrel žalovaný. Pokiaľ niekto uplatňuje svoj zákonný nárok na základe platnej poistnej
zmluvy, nemožno uvažovať o tom, že by takýto nárok bol uplatnený v rozpore so zásadou dobrých
mravov.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.