Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200380
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200380.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Otto Markech, advokát, so sídlom Kpt.
Nálepku 336, Horná Streda, správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Križan - MÄSKO v konkurze,
s miestom podnikania Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Chmelom, so sídlom Royova 9, Piešťany, o určenie pohľadávky proti podstate,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod č. k. 36Cbi/46/2014-92, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 9. novembra 2016, č. k. 8CoKR/14/2015-124, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 8. apríla 2015, č. k. 36Cbi/46/2014-92, ktorým súd
prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že pohľadávky žalobcu v celkovej sume 8 882,51 eur uplatnené
u žalovaného písomným podaním z 11. marca 2014 titulom neuhradeného poistného na sociálne
poistenie úpadcu za obdobie 08/2013 až 02/2014 sú pohľadávkami proti podstate. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že MUDr. Z. E. ako
ošetrujúca lekárka dňa 7. apríla 2011 úpadcu nevyšetrovala a ani mu nevystavila doklad o dočasnej

práceneschopnosti. Žalovaným predložené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. K 678430
nepredstavuje doklad o práceneschopnosti úpadcu za obdobie august 2013 až február 2014 v zmysle
§ 12a ods. 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Len príslušný ošetrujúci lekár
môže na základe zistenia choroby, ktorá vyžaduje dočasnú práceneschopnosť, vystaviť potvrdenie za
účelompreukázania,žeosobainakpovinnáplatiťpoistnénasociálnepoisteniejepočastrvaniadočasnej
práceneschopnosti z tejto povinnosti vylúčená v súlade s ustanovením § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu
sa nedôveryhodnosti svedeckej výpovede MUDr. E., nakoľko nemá vplyv na fiktívnosť potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti z hľadiska jeho účinkov vo vzťahu k odvodovej povinnosti úpadcu voči
žalobcovi. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vyvodil správny právny
záver o opodstatnenosti incidenčnej žaloby podľa ustanovenia § 87 ods. 8 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.

2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 9. februára 2017 dovolanie, ktorým
navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je podľa
žalovaného daná ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a odôvodnil ho tým, že sporové konanie má
byť založené na rešpektovaní rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít s poukazom na princíp

uvedený v čl. 2 C. s. p., podľa ktorého má každý právo legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacejpraxe niet, každý má právo legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, pričom
vo svojom dovolaní poukázal na závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 8. marca 2011, sp. zn. 1Sžso/30/2010.

3. Žalovaný označil závery konajúcich súdov týkajúce sa vykonania dokazovania v potrebnom rozsahu
a jeho vyhodnotenia za nesprávne. K tomuto záveru ho podľa jeho názoru oprávňuje vyššie uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu, pričom vo svojom dovolaní uviedol viaceré citácie z jeho odôvodnenia.
Podľa dovolateľa je uvedený rozsudok najvyššieho súdu významný aj z dôvodu, že úpadca bol dňa

12. mája 2014 hospitalizovaný v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb, v ktorom sa podrobil
selektívnej koronografii a na základe jeho zdravotného stavu je invalidným. Ako otázku právneho
významu, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, označil otázku, či
poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavuje základný nástroj zameraný na odstránenie prekážok
spôsobujúcich dočasnú práceneschopnosť jednotlivca v čase, kedy poistenec v dôsledku zlého
zdravotného stavu nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť na základe svojho živnostenského

oprávnenia a či podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti závisia od vystavenia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, vystavenie
ktorého dáva pacientovi práva stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo 7. marca 2017 navrhol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. f/ C.
s. p. odmietnuť. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konajúce súdy postupovali v súlade s procesnými
predpismi upravujúcimi dokazovanie a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov a vyvodenie určitého právneho záveru nie je podľa žalobcu vadou konania,
ktorá by zakladala oprávnenie preskúmavať vec v dovolacom konaní. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotil

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie nesprávne, ale táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá prípustnosť dovolania. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné ustáliť, či bol úpadca v období
08/2013 až 02/2014 uznaný za dočasne práceneschopného, pričom po vykonaní dokazovania bolo
ustálené, že nebol uznaný za dočasne práceneschopného. Podľa žalobcu úpadca vykonával zárobkovú
činnosť. K tvrdeniu dovolateľa, že úpadca bol dňa 12. mája 2014 hospitalizovaný v Národnom ústave

srdcovo-cievnych chorôb, žalobca uviedol, že táto skutočnosť nesúvisí s predmetným konaním, nakoľko
preukazuje dobu ochorenia úpadcu, ktorá nebola predmetom prebiehajúceho súdneho konania, ale je
predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36Cbi/7/2016.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s.

p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§
443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok treba odmietnuť.

6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 428 C. s.

p. musí dovolateľ v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

7. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť podaného dovolania od ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s.

p. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený
dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia §

447 písm. f/ C. s. p. V zmysle ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie,
ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené
spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

8. Zároveň platí, že dovolací súd je v prípade dovolaní podaných za účinnosti Civilného sporového

poriadku povinný pracovať s takým dovolaním, aké podala strana a nie je možné vyzývať dovolateľa
na odstránenie vád dovolania. Tento prístup súvisí s dôsledným zachovávaním dispozičného princípu
a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti strán za ochranu svojich práv. Odstraňovanie
nedostatkov rozhodnutia a konania jemu predchádzajúceho prostredníctvom (mimoriadnych) opravnýchprostriedkov je výlučne v dispozícii strán sporu. Povinnosť podávať kvalifikované, jednoznačné a úplné
dovolania, v ktorých sú dovolacie dôvody vymedzené v súlade s ustanovením § 432 C. s. p., má
zabezpečiť povinné právne zastúpenie dovolateľa (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Zákon predpokladá, že advokát

je subjektom, ktorého odborné znalosti a schopnosti majú kvalifikovaným dovolaním prispieť k priebehu
dovolacieho konania. Uvedené vyplýva z čl. 11 ods. 3 Základných zásad, na ktorých je Civilný sporový
poriadok postavený a podľa ktorého advokát ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý
sa verejne hlási k určitej profesii, sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou
s touto odbornosťou, ako aj z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého je advokát povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. To znamená, že úkony uskutočnené advokátom majú obsahovať
všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov.

9. Pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p. nepostačuje, aby

dovolateľ v dovolaní argumentoval konkrétnym súdnym rozhodnutím, ktoré podľa jeho názoru obsahuje
pre neho priaznivú právnu argumentáciu, pričom toto súdne rozhodnutie nemusí súvisieť s predmetom
sporu, všeobecným odkazom na čl. 2 ods. 2 Základných zásad, na ktorých je Civilný sporový poriadok
postavený, že každý má právo legitímne očakávať, aby bol jeho spor rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, prípadne citácie jednotlivých zákonných ustanovení

bez toho, aby vo svojom dovolaní označil, ktoré právne závery odvolacieho súdu považuje za nesprávne
a z akých dôvodov.

10. Rovnako pre vymedzenie dovolacieho dôvodu zákonným spôsobom nepostačuje, ak dovolateľ vo
svojom dovolaní uvedie, že závery konajúcich súdov týkajúce sa vykonania dokazovania v potrebnom

rozsahu a jeho vyhodnotenia, považuje za nesprávne. Takéto tvrdenie smeruje k nedostatočnému
zisteniu skutkového stavu, čo však nepredstavuje relevantný dovolací dôvod. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že dovolací súd je súdom právnym a nie skutkovým, keďže dokazovanie nevykonáva
(viď ustanovenie § 442 C. s. p.). Taktiež nepostačuje všeobecné tvrdenie o tom, že sa dovolateľ
nestotožňuje s posúdením veci odvolacím súdom (prípadne aj súdom prvej inštancie). Povinnosťou

dovolateľa je uviesť, ktoré konkrétne právne závery odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie)
sú podľa jeho názoru nesprávne a tiež je jeho povinnosťou presne uviesť, prečo je podľa jeho názoru
toto právne posúdenie nesprávne (to znamená, ako podľa jeho názoru mal odvolací súd vec správne
právne posúdiť, aké právne závery mal odvolací súd prijať). Úlohou dovolacieho súdu nie je iniciatívne
vyhľadávať, ktorý z právnych záverov odvolacieho súdu (alebo aj súdu prvej inštancie) môže byť na

základe podaného dovolania nesprávny. Úloha dovolacieho súdu spočíva v tom, že posúdi právne
závery odvolacieho súdu s ohľadom na dovolateľom namietanú nesprávnosť právneho posúdenia veci
a jeho uvedenie, ako mal odvolací súd vec správne právne posúdiť.

11. V rozhodovanej veci žalovaný v dovolaní neuviedol, ktoré právne posúdenie veci uskutočnené

odvolacím súdom (resp. jeho právne závery) pokladá za nesprávne, a ani neuviedol, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia a ako mal podľa jeho názoru odvolací súd vec správne právne
posúdiť. Iba citácie z rozsudku najvyššieho súdu z 8. marca 2011, sp. zn. 1Sžso/30/2010, prípadne
citácie zákonných ustanovení, všeobecné tvrdenie o nestotožnení sa so závermi konajúcich súdov,
prípadne uvedenie otázky, ktorá podľa žalovaného nebola riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho

súdu, nemožno považovať za vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2
C. s. p.

12. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené
spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného

odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.