Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115200991.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.

XX. XXXX, bytom H. XXX, zast. JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, proti žalovaným: 1.
O. P., nar. XX. 9. XXXX, bytom H. XXX, 2. F. P., nar. XX. 9. XXXX, bytom H. XXX, obaja zastúpení JUDr.
Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 966,53 eur k rukám právneho zástupcu
žalovaných, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú. H., obec H., okres C.,
LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X vo výmere 82 m2 - zast. plocha, parc. č. XXXX - zast. plocha vo výmere

165 m2, parc. č. XXXX - zast. plocha vo výmere 88 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 280
m2, dom č. s. XXX na parc. č. XXXX/X, v dôsledku zaslanej žiadosti o vrátenie daru podľa § 630 OZ
pre úmyselné ublíženie manželke žalobcu 20. 7. 2014 zo strany pôvodného žalovaného, teda hrubému
porušeniu dobrých mravov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. H., LV XXXX,
popísanej v žalobe, ktorú odôvodnil tým, že nehnuteľnosť darovacou zmluvou zo dňa 3.4.2006 daroval
pôvodnému žalovanému, H. M., svojmu otcovi. Tento dňa 20.7.2014 fyzicky napadol jeho manželku,
ktoráutrpelazraneniasdobouliečenia19dní.Ovráteniedarupôvodnéhožalovanéhopožiadal,ktomuto
nedošlo. Vzhľadom na to, že medzičasom došlo k zmene vlastníctva, upravil okruh účastníkov konania.
V nehnuteľnosti sú tri samostatné bytové jednotky, bývali tam rodičia, sestra a on, každý samostatne.

20.7.2014 mal zrušenú pracovnú cestu, išiel s priateľom na ryby. Manželka sa s deťmi kúpala na záhrade
v bazéne. Poobede mu okolo 15 alebo 16 hod. volala, že ju otec napadol a že sa nemôže dostať
do domu, asi dal niečo do zámku. Vrátil sa teda domov, manželka a deti boli na ulici, rozrušení, deti
plakali, boli v župane, teda v tom, v čom ich otec vyhnal zo záhrady. Zistil, že niečo je strčené v zámku,
násilím otvorili dvere do ich bytu, manželka sa vyjadrila, že sa tam bojí byť. Potom mu povedala, že ju
otec niekoľko krát udrel päsťou do tváre, nezisťoval bližšie, čo ho vyprovokovalo, vie, že niečo bolo s
elektrikou. Manželka mala napuchnuté líca a modriny, keď sa na to pýtal otca, tento to poprel. Myslí,

že to bolo niečo kvôli elektrike, lebo aj istič bol vypnutý. Nikdy predtým nemal konflikty s otcom, ale
manželka áno. Otec manželku od začiatku nemal rád, bola medzi nimi asi vzájomná antipatia. Hádali sa
a otcovi povedal, že si to vyrieši sám, chceli odísť. Chodili s manželkou aj do poradne, lebo manželka
sa mu sťažovala na otca aj na sestru, že majú stále konflikty a tam im poradili, aby sa odsťahovali.Darovaciu zmluvu uzavrel z dôvodu, že mal veľa dlhov a bál sa exekučného konania, ktoré mu hrozilo.
Pôvodne nehnuteľnosť chcel darovať manželke, ktorá ešte v tom čase nebola jeho manželkou a otec
s tým nesúhlasil. Dohodli sa, že mu nehnuteľnosť daruje a keď mu pominie hrozba exekúcií, vráti mu

to naspäť. Dlhy mal preto, že predmetný dom prerábal, prišiel o zamestnanie, neplatil úvery. Toto už
pominulo, asi pred 5, pred 6 rokmi. K vráteniu daru nedošlo, lebo boli stále nejaké nezhody a neriešil
to. Keď mu manželka telefonovala na ryby o útoku, bola rozrušená, mala roztrasený hlas a plakala a v
pozadí bolo počuť, ako deti plačú. Konflikt sa mal odohrať aj pred deťmi, starší má teraz 8 rokov, mladší
6. Aj keď sa dostali do domu, manželka aj deti boli stále rozrušené, deti mali zlé sny, hovorili, že dedko

je zlý a pomočovali sa. Predtým ho deti mali viac-menej radi, aj keď bol prísny. V ten deň sa hneď zbalili,
manželka sa odsťahovala k otcovi, žalobca išiel naspäť na ryby. Potom bývali u manželkinho otca,
asi 4 mesiace a následne kúpil inú nehnuteľnosť. Ešte v deň útoku išiel za otcom, ktorý všetko poprel.
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nepostavil, daroval mu ju otec, časť domu daroval sestre.
Rozdelil majetok medzi deti. Uvedomuje si, že sa domáha vrátenia daru, ktorý mu otec pôvodne daroval.
S mamou mal veľmi dobrý vzťah, táto žije v dome, s otcom mal horší vzťah, lebo si presadzuje stále svoje

a je panovačný. Matka aj otec mu pomáhali finančne, asi tri roky, pred 8 rokmi, keď sa narodil syn. Otec
mu požičal na auto asi 15.000 eur, tieto mu vrátil. Otec ho donútil študovať školu, ktorú nechcel a vybral
mu aj miesto. Keď bol potom bez zamestnania, otec mu nepomáhal. Je pravdou, že mu uvoľnil miesto,
aby tam mohol nastúpiť navrhovateľ, otec išiel do predčasného dôchodku, bolo to v H., kde žalobca
najprv robil strojníka, neskôr zmenového majstra. Skončil asi po 11 rokoch. Robil zástupcu riaditeľa,

dostal výpoveď z organizačných dôvodov dohodou. Dostal aj odstupné. Bol trestne stíhaný za násilie
proti jednotlivcovi v skupine a výtržníctvo, bola mu uložená pokuta mal zákaz nosiť zbraň, bolo to asi
pred 10 rokmi. Myslí, že dom a pozemky užíva podľa jeho informácií sestra, teda žalovaná. Nevie, či
užíva všetko, nechodí tam. Pomoc rodičov hodnotí ako dobrú. Myslí, že uvedený incident, ktorý nebol
jediný, túto starostlivosť prekryje.

Žalovaný 1 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že bývali a bývajú vo dvore, teda v spornej nehnuteľnosti
23 rokov. So svokrom má dobré vzťahy, takisto aj so žalobcom. Žalobca mal so svojím otcom dobré
vzťahy. Manželka žalobcu sa nesprávala adekvátne pomoci, ktorú jej dávali svokrovci, pomáhali jej s
deťmi, až nadštandardne. Keď sa manželke žalobcu niečo nepáčilo alebo jej nebolo vyhovené, začala

byť agresívna a vulgárne nadávala. Svokor si to iba vypočul a nevyjadroval sa, on do nej neútočil. V deň,
keď sa mal stať útok, doma neboli. Keď sa vrátili, žalobca bol ešte na dvore, povedal, že svokor napadol
jeho manželku, preto sa vrátil z rybačky. Sám povedal, že medzitým napadol otca, doslovne: „Ujebal
som starého kokota“. Ani pri tom však žalovaný nebol. Svokor mu povedal, že manželka žalobcu prišla
za ním, začal ho mlátiť šľapkou, lebo niečo chcela - má niečo so zámkom, a potom mu žalobca útočil do

operovaného ramena. Keď sa v sporný deň vrátil domov, na dvore bol žalobca, ale jeho manželka a deti
na dvore neboli. K iným fyzickým útokom určite nedošlo. Svokor požičal žalobcovi peniaze na dve autá.
Keď žalobca prerábal dom, svokor mu pomáhal, nevie, či mu finančne prispieval. Keď im svokor teraz
prevádzal nehnuteľnosť, povedal, že im to dáva preto, lebo sa k nemu slušne správajú. Nespomínal, že
od neho žalobca žiada vrátiť dar. Manželka žalobcu nadávala svokrovi opakovane, teda svedkom okrem

neho bola manželka, svokra, bolo to väčšinou na dvore. Okrem spornej nehnuteľnosti na neho svokor
neprepísal nič. Na manželku prepísal svoj dom, v ktorom býva. Takže všetky nehnuteľnosti vlastnia s
manželkou, resp. niečo ona sama.

Žalovaná 2 k vyjadreniu odporcu 1, s ktorým sa stotožnila, uviedla, že otec jej povedal, že keď ho v

sporný deň manželka žalobcu napádala šľapkou, nadávala mu do „starých senilných kokotov“. Keď sa
vrátili z kúpaliska, brat vykrikoval na dvore, ako uviedol manžel. Mama mu povedala, že ako sa vyjadruje
o otcovi a on povedal, že to nie je jeho otec, ale „kokot, ktorý ho splodil“. Tri dni po tomto incidente išla
pani M. do H. na dovolenku. Nehnuteľnosť, ktorú užíval žalobca, neužíva nikto, lebo je to neobývateľné.
Otec im nehnuteľnosť daroval, lebo tam treba robiť kúrenie, rodičia tam majú kotolňu, brat ich vymkol,

nechcú sa dať vymkýňať, tak to darujú im. Povedal, že sa slušne správajú, tak im to dajú. Keď pôvodne
nehnuteľnosť daroval im aj žalobcovi, jej dal časť po starej matke, lebo to bolo 8 rokovo neobývané,
žalobcovi dal hornú prerobenú časť, aby zostali doma. Rozdelil to medzi deti. Otec urobil strechu na
celom dome za svoje peniaze. Obidvom dal rovnako 10.000 eur na schody. Pozemky kosia a užívajú.

Zástupca žalovaných uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú, nie sú splnené podmienky pre
vrátenie daru ako materiálne tak aj formálne. Je bezpečne preukázané, že pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti bol H. M., ktorý nehnuteľnosti získal dedením po svojich rodičoch, po otcovi za výplatu, po
matke bez výplaty, prestavbou hospodárskej budovy na obytnú časť a prístavbou v zmysle predloženéhostavebného povolenia. Takto získané nehnuteľnosti následne daroval svojmu synovi C. M., ktorý, keď
sa dostal do finančných problémov, rozhodol sa vrátiť tento otcovi. Došlo tým teda k zániku základného
spôsobu darovania a vrátenia daru a nie je možné teraz hovoriť, že pokiaľ sa otec nevhodne správal

k synovi alebo k členom jeho rodiny, že by mal žalobca právo na vrátenie daru. Aj okolnosti, na ktoré
poukazoval, nespĺňajú podmienky pre vrátenie daru. Podmienkou je hrubý nevďak, ktorý je jednorazový,
väčšej intenzity alebo je častejší a menšej intenzity. Poukazuje na nejaké sporné napadnutie manželky
žalobcu, pri ktorom malo dôjsť k ublíženiu na zdraví tromi údermi do tváre. Tieto údery sú spochybnené
jednak tým, že O. M. nebola schopná povedať, akým spôsobom bola bitá a toto bolo spochybnené

lekársku správou JUDr. N., ktorý spochybnil mechanizmus zranenia 3-krát úderom päšťou do tváre a
vyjadril názor, že zranenie bolo spôsobené tupým predmetom. V lekárskej správe N. zo dňa 20.7.2014
chýba údaj o zranení kolena alebo nohy. Ten sa objavuje aj v ďalšej lekárskej správe MUDr.G. zo dňa
24.7.2014. Najväčšia chyba spočíva v tom, že vec je nesprávne žalovaná, namiesto zámeny účastníkov
konania mal po tom, čo žalobca zistil, že žalovaný už nemá veci u seba a že ju daroval, žalovať
žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ceny nehnuteľnosti ku dňu požiadania o

vrátenie daru. Žalobu teda žiadal zamietnuť a priznať trovy konania.

Svedkyňa O. M., matka účastníkov /resp. žalobcu a žalovanej 2/, uviedla, že bývali so žalobcom v
spoločnom dome, kde boli tri bytové jednotky, spoločný dom a spoločná záhrada. Časť, v ktorej býval
žalobca,postavilakomlynicusvokorasmanželom,posmrtisvokrapred32rokmi toprerobilinabývanie.

Bývali tam s deťmi. Za domom si postavili novú bytovú jednotku. Žalobca si v časti, kde býval, urobil
kúpeľňu, kuchynku a iba sa pripojil na ich siete. Terajšia manželka žalobcu sa k nemu prisťahovala asi 5
rokov pred ich svadbou. Prijali ju a neobmedzovali ju v ničom. Mala prístup aj do ich bytovej jednotky a
užívali všetko. Svedkyňa s ňou mala dobré vzťahy. Manžel mal s ňou problém iba v tom, že nechávala
neumytý riad, oni nemali v čom variť a vytkol jej to. Vtedy povedal synovi, nech s tou konkubínou ťahá

do izby. Väčší konflikt nebol. Potom si urobili samostatnú kuchyňu, zamurovali priechodné dvere, aby
boli sami. Vie, že žalobca s manželkou mali problémy, žalobca mal syna, ktorý býval v N. a chodil
k nemu, ale nevesta ho vyštvala. Nevideli ho 6 rokov. Opakovane im v noci volala, aby prišli, že ju
syn chce biť. Manžel žalobcovi dohováral. Nevideli ale, že by ju bil, vie, že sa hádali, to aj počuli. Ešte
pred svadbou sa tak pohádali, že hodila po ňom fľašu a kuchynským nožom dosekala vchodové dvere.

Syn im to povedal a manžel mu povedal, aby ju poslal preč. Syn však povedal, že ju prevychová.
Bývala zúrivá, ale psychológa odmietala. V záhrade vyhnala syna ich dcéry, lebo vstúpil na kúsok jej
pozemku. Pritom žalobca s manželkou chodili po pozemku dcéry aj po ich pozemku, aby sa dostali na
svoj pozemok a oni im to nevytkli. Na zaťa, teda odporcu, na záhrade vykrikovala, keď použil suchý
spoločný záchod, o ktorý sa stali oni. Synovia žalobcu rozbili trpaslíka, ktorý patril dcére - žalovanej 2 a

za to sa žalobcova manželka s dcérou - žalovanou 5 rokov nerozprávala. Synovia žalobcu potom rozbili
ich bazén, čo mu odporca, teda zať vytkol. Ku konfliktu nedošlo. Manžel požičal žalobcovi kosačku, na
ktorej žalobca dorobil košík, žalobca si potom kúpil novú, manžel mu povedal, aby ju dal žalovanej, lebo
sám ju nepoužíva. Keď s ňou dcéra začala kosiť, žalobcovia manželka vytrhla košík, skákala po ňom a
kričala, že okráda jej deti. Manžel je povedal, že je zlá na deti a okrem mňa s s nikým nerozprávala. S

manželom nehovorila vyše roka. Nikdy nevidela žiadny konflikt medzi manželom a nevestou. Neveste
stále pomáhala s deťmi, od ich narodenia, každý deň. Každé ráno išla k nim, aby ich mladší syn nemusel
vstávať. V roku 2013 sa chceli rozvádzať, nevesta sa chcela sťahovať do matkinho bytu. Potom si to
rozmyslela. Navrhla im poradňu, pretože ich komunikácia bola aj pred deťmi hrozná. V roku 2013 k
nim prestala chodiť, lebo nevesta vykrikovala na brata, že sa ide rozvádzať a že sa môže rozťahovať

v tejto vyjebanej rodine ako rakovina. Rok chodili do poradne, ale vzťahy sa nezlepšili. 20.júla 2014
svedkyňa s dcérou a zaťom išla na kúpalisko. Predtým dal syn neveste po 100 eur na každé dieťa, lebo
boli rozhádaní. Keď boli na kúpalisku, poobede jej zavolala nevesta, že nemá elektriku. Zavolala teda
manželovi, ktorý bol doma. Mali preťaženú sieť a nemali svoju prípojku. Potom volal syn, povedal „ja ho
zabijem, len čo vytrčím päty z domu, už bije O.“. Syn ich oklamal, že ide do V., aj nevestu, ale bol na

rybách. Syn je pod vplyvom alkoholu agresívny a určite na rybách pil. Z kúpaliska sa vrátili, syn žalobcu
V. utekal ku svedkyni a povedal, že deduško bol na maminku zlý a maminka mu škaredo nadávala.
Potom prišiel syn a povedal: „ujebal som toho starého kokota“. Povedala mu, že to jej jeho otec a on
povedal, že to nie je jeho otec ale „kokot, ktorý ho splodil“. Išla do dvora, na kúpeľňovom okne bola
vytrhnutá mreža, rozbitý hrantík na kvety. Urobil to syn. Trikrát kopol manžela, ktorému potom povedal,

že si to môže opraviť, lebo peňazí má dosť a môže ho aj vydediť. Nevestu tam nevidela. Potom sa
od nich odsťahovali. Nevesta tvrdila, že jej manžel strčil do zámku nejaké paličky, čo nebola pravda,
lebo ho používali aj oni. Ak tam niečo bolo, dala to tam ona. Syn zámok vymenil a kľúče im nedal,
bolo to na ich vchode. Zámok nemenili, mali tam veci. Potom si pre ne chodili, ale s nevestou už vkontakte neboli. Syn ju iba pozdravil. Mali tam kotolňu a kľúče im dali až koncom novembra, nemohli
kúriť, splesneli steny. Vymkli ich aj z vodovodnej šachty. Manžel išiel k policajtom, ktorí povedali, aby
zámok odfotil a vymenil. V to leto manžel trikrát skolaboval. Nevesty sa bála, preto manželovi navrhla,

že dom darujú dcére. Vzťah jej manžela k synovi bol dobrý až dokedy ho syn zbil. Pôvodne daroval dom
manžel synovi, lebo dal nehnuteľnosť aj dcére, aby bol spravodlivý. Syn previedol potom nehnuteľnosť
na jej manžela, lebo mu hrozila exekúcia. Ničím dar nepodmienil, sama mu povedala, keď splatil pôžičky,
či to nechce naspäť, ale on povedal, že chce byť nemajetný, aby ženy od neho nič nepýtali. Aj auto,
ktoré si kúpil, napísal na ňu a syna v N. oklamal, že to kúpil jej. Nevie, či chcel aj manžel vrátiť synovi

dom, keď splatil dlhy. Manžel nikdy nenapádal zaťa, ani ju, nevie ani, že by napadol spolupracovníkov.
Videla ako deti žalobcu na dvore rozbíjali trpaslíkov. Keď došlo k útoku v čase, keď bola na kúpalisku,
manžel jej k tomu povedal, že volala nevesta, kvôli elektrike, povedal jej , že nech si nevymýšľa, že to
vypína jej manžel a povedal jej, že dokedy bude taká nadutá. Manžel povedal, že ona si potom vyzula
papuče, začal ho nimi biť a nadávala mu pred deťmi do kokotov. Keď išiel preč, rozbehla sa za ním
so šľapkou, a manžel vraj na ňu otočil fajku. Viem že bol za to manžel postihnutý v priestupkovom

konaní a rád zaplatil 20 eur, že bude od nej pokoj. Žalobca s manželkou odišli hneď 20.7.2014. Keď išli
žalobca s rodinou na dovolenku, finančne im prispievali, deťom dala 40 alebo 50 eur. Inak im finančne
nepomáhala, možno manžel áno. Jedlo nepočíta za pomoc. Žalobca s manželkou išli do H. týždeň na
tom, čo sa odsťahovali, teda po údajnom úraze 20.7.2014. Po úraze ju nevidela, asi až o dva alebo
tri týždne. Časť domu a záhrady, ktoré užíval žalobca, neužíva nikto. Teda záhradu poupratovala a

kosila. Časť domu, kde bývali, je neobývateľná, je tam vytrhaná elektrika, urobil to syn, keď odchádzal.
Pozemky kosí ona, dcéra a zať dvomi kosačkami.

Svedok H. M., otec žalobcu a žalovanej 2 uviedol, že so žalobcom a jeho manželkou mali normálne
vzťahy. Mali spoločný byt, vrátane spoločnej kuchyne, dve samostatné bytové jednotky, ale žalobca

s manželkou nemali kuchyňu a sociálne zariadenie. Manželka žalobcu im zobrala riady, hrnce a tieto
neumyla a teda nemali v čom variť. Potom ich umývala manželka. Konflikty medzi nimi ale neboli. Potom
bytové jednotky zamurovali a každý býval sám. Syn si urobil kuchyňu a sociálne zariadenie. Pokiaľ sa
žalobca neoženil, všetko bolo v poriadku. Jej matka tam potom začala rozkazovať. Nevesta si dala na
dvere zákaz vstupu, územie O. M., vnuk nemohol chodiť na ich pozemok ani na latrínu. On ani manželka

s nevestou konflikty nemali, manželka jej vychádzali v ústrety, starala sa od deti, on ich podporoval
finančne. V roku 1993 synovi prepustil miesto 5 rokov pred dôchodkom, kde mal zárobok 5.000 až
6.000 Sk. Nevážil si to. S prvou manželkou býval v C., začal sa venovať gemblerstvu. Býval v prenájme,
susedom rozbil dvere. Svedok vybavoval, aby ho nedávali na políciu. Po oprave strechy daroval synovi
čiastku na dome. Dal mu zariadenú obývačku aj spálňu, vrátane svetiel. Požičal mu peniaze na dve

autá, 9.000 eur. Toto mu vrátil. Požičal mu aj 1.000 eur, ktoré použil zrejme na riešenie konfliktu vo
veci 3T 45/2003, tieto mu vrátil. Nemal zavedený samostatný plyn, elektriku, vodu. Energie každý rok
platil svedok 180 eur mesačne. Nevesta dávala nejaké peniaze manželke. Nemohol sa dostať ku kotlu,
lebo nevesta pri ňom a nad ním sušila bielizeň, čo je z bezpečnostných dôvodov zakázané, a keď jej
to vytkol, prišiel syn a a chcel ho udrieť. Nevesta ho okríkla, tak sa stiahol. Bolo to predtým, ako mu

vrátil dar. Ešte predtým, pokiaľ býval v Hlohovci, ho v krčme napadol, slovne, bolo to preto, že mu vytkol
gamblerstvo a povedal mu, že má manželku. Raz žalobcovi mu tiež povedal, že má pomôcť manželke
pri práci, pri dome, povedal, že mu nemá svedok čo rozkazovať a chytil ho pod krk. Potom synovi hrozil
exekútor, a preto sa rozhodol, že svedkovi dar vráti, darovaciu zmluvu teda inicioval žalobca. Nezaujímal
sa neskôr o to, či exekúciu zaplatil. Pri uzavretí zmluvy nehovorili o tom, čo sa stane, keď exekúcia hroziť

nebude. Okrem tejto žaloby nikdy svedka ani ústne nepýtal dar naspäť. Manželka mu to ponúkala, keď
mal zaplatené dlhy, aby si to zobral naspäť, povedal, že nič nechce, aby ženy od neho nič nepýtali.
Rok pred incidentom, ktorý je dôvodom žaloby, svedok išiel na záhradu, kde bola nevesta, jej matka a
žalobca. Žalobca skríkol na svojho staršieho syna T. a matka nevesty povedala: počul si, deti ostanú na
nervy. Povedal, že „z neho na nervy nezostanú, ale zostanú z tvojej dcéry, lebo tá na nich stále reve,

aj v noci. „ Nevesta sa potom celý rok s ním nerozprávala, ani nepozdravila. Žalobca s manželkou sa
sústavne hádali, stále sa „rozvádzali“. Počuli to všetci susedia, kričala aj na deti. O deti sa starali a
vodili ich do škôlky. Týždeň pred incidentom sa tak pohádali žalobca s manželkou, že žalobca rozbil
latrínu a chcel nevestu na nej podpáliť. Ešte predtým raz nevesta poslala za svedkom syna T. a ten sa ho
opýtal, dokedy tu ešte bude, kedy umrie. Bolo to pred dvoma rokmi. Určite ho poslala mama. Nevesta sa

chladne a necitlivo správa aj k deťom. Predložil fotodokumentáciu, že na latrínu sú vytrhnuté laty. V deň
incidentu bola manželka so žalovanými na kúpalisku. Manželka mu volala, či neveste vypol elektriku. To
neurobil. Elektrika im vypadávala sústavne, lebo sieť bola preťažená. Mali tam veľa spotrebičov, teda
elektrika vypadávala aj svedkovi. Nevesta ešte stále s ním nehovorila, ale išiel na záhradu, chlapci boliv bazéne, ona sa tam sedela. Svedok sa vždy bál, aby sa neutopili, lebo ona sedela, keď sa kúpali.
Povedal neveste, že má už dosť jej žvástov, ako chodí okolo neho nadutá ako opuchnutá ropucha a
dokedy to mieni robiť a povedal jej, aby vypadla z jeho pozemku a odišiel. Keď bol asi 12 metrov od nej,

počul ako kričí, ty starý kokot senilný, zakomplexovaný, otočil sa , za behu sa vyzúvala a s topánkou ho
išla udrieť. Fajčil fajku, otočil proti nej ruku s fajkou a búchala ho po ruke so šľapkou. Vystrčil pri cúvaní
druhú ruku a povedal jej, aby prestala, lebo keď jej bachne jednu on, tak to nepredýcha. Povedala, že
ide zavolať políciu a on vošiel dnu. Nič jej neurobil, ani ju neudrel, ani nekopol. Syn volal asi za hodinu,
aby si nachystal železné tyče, že ho zabije, že sa budú biť na život a na smrť. Svedok mu povedal, že

nevie, čo sa stalo a aby prišiel, že si to vysvetlia. Potom už od dverí kričal, kde si ty starý kokot, prišiel
s dvomi ľuďmi, ktorých svedok nepoznal. Buchol ho do pŕs, udrel sa dozadu do dreva, potom ho chytil
pod krk, udrel do čela a do pleca, ktoré mal operované. Svedok nereagoval, kolega žalobcu chytil a
odťahoval ho. Pritom ho syn kopol do brucha a udrel si kĺb o šijací stroj. Bolelo to pol roka. Keď ho
kolega odtiahol, vytrhal mu mrežu na kúpeľni, roztrhal sieťku, rozbil kvetináč. Chcel vytrhať mrežu aj na
obývačke, ale kolega ho odtiahol, meno kolegu nevie. Potom prišla manželka, ktorej tiež povedal, že

ho zabije. Vykrikoval, že ujebal toho starého kokota. Manželka mu povedala: „C., ako to rozprávaš, veď
je to tvoj otec“. On povedal: „ to nie je môj otec, ale kokot, ktorý ma stvoril“. Svedok bol v dome. Cez ich
byt sa chodí do kotolne, tam nemal prístup až do novembra. Nemohli kúriť a plesniveli im steny. Mohol
vymeniť zámok, lebo už to bol jeho majetok, ale neurobil to. V januári sa žalobca odsťahoval, zobral
si nábytok, vytrhal zásuvky. To, čo tam investoval, si zobral (kúpeľňa) a zobral mu radiátor a spôsobil

mu škodu na zásuvkách, radiátore a osvetlení 650 eur. Čakal, že syn sa ospravedlní a keď to neurobil,
daroval svoju čiastku dcére so zaťom. S týmito sú v dobrom vzťahu. Tri mesiace po odsťahovaní mu
nevesta chodila zamykať jeho vodárničku, ktorá je pred domom. Keď ju aj s matkou prichytil, povedala,
že ak ešte raz odpíli ten zámok, dá ho polícii, tam išiel sám, povedali, že to má odfotiť a zámok odpíliť,
odvtedy vodárničku nezamykali. Keď k nim nevesta prišla, mal som s ňou normálny vzťah. Ale keď sa

pohádali so žalobcom, rozbila mu nožom kuchynské dvere a žalobcovi rozbila fľašu o hlavu, ale neboli
to konflikty medzi ním a ňou, napriek tomu ich tolerovali. Pri poslednom incidente boli dvaja neznámi
muži a švagor žalobcu O. U.. Aj keď nevestu nenapadol, v priestupkovom konaní sa neodvolal, lebo
bol rád, že od nej bude mať pokoj. Žalobca s manželkou odišli hneď po konflikte, postupne sa potom
sťahoval. Pri spornom incidente boli aj vnuci. Neplakali, keď prišla manželka, V. za ňou utekal a povedal,

že deduško bol na maminku zlý a maminka mu nadávala. Nevesta ho stiahla, aby viac nehovoril. Asi
to myslel tak, že svedok sa opýtal, dokedy bude okolo neho chodiť ako opuchnutá ropucha. Dom na
neho prepísal žalobca kvôli exekúcii. Keď dom prepisoval na dcéru, ešte mu nebola doručená výzva na
vrátenie daru. Žalobcovi aj dcére dal 10.000 Sk na schody. Bolo to po roku 2000.

Svedkyňa O. M., manželka žalobcu, uviedla, že keď sa k manželovi a jeho rodičom nasťahovala, poznali
sa dva roky. Ich vzťahy boli dobré s manželom aj so svokrovcami. S manželom vtedy nemávali žiadne
konflikty. Kým neboli manželia, svokor prišiel do nimi užívanej časti, vykrikoval, že je konkubína. Potom
pribehla svokra a dal jej facku, lebo ho chcela ukľudniť. Medzi nimi s manželom boli iba občasné hádky.
Svokre vadilo, že používa jej hrnce, tieto umývala. Hovorili to ale iba manželovi. Potom si zobrali

pôžičku a mali samostatnú jednotku. Nemohli sa osamostatniť úplne, lebo e na to nemali peniaze.
Keď sa osamostatnili, situácia sa ukľudnila. Málo sa vídali, svokor sa jej za výstup ospravedlnil. Obaja
s manželom pracovali. Svokra jej pomáhala s deťmi, finančne im nepomáhali. Vodu mali samostatne,
plyn platili na polovici, tento bol spolu 45 eur. Elektrické hodiny mali svoje, tie boli ale napojené na
svokrove hodiny. Dávala teda 80 až 100 eur mesačne na energie. Keď sa im narodili deti, žalovanej

2 vadilo, že deti sú hlučné, nemôže cez deň spať. Rozbili jej trpaslíka, vadilo im, že si prerobili starú
hospodársku budovu. Vadilo jej, že nehnuteľnosť je žalobcova a nie jej. So žalovanou mala dobré vzťahy,
kým nedošlo k rozbitiu trpaslíka, vtedy bol pri deťoch manžel. Svedkyňa trpaslíka zlepila, ale na druhý
deň ho našla znova rozbitého s urážlivým listom od žalovanej, nevie, kto ho rozbil, ich deti to neboli.
Odvtedy so švagrinou nekomunikovala. So svokrovcami mali vtedy ešte normálne vzťahy a so svokrom

prestala komunikovať po tom, keď mala s manželom výmenu názorov, bolo to na záhrade. Manželovi
vyčítala stretávanie s jednou ženou a svokor povedal, že sa do toho nemá starať, svokor nemal rád,
keď má žena svoj názor a žena má poslúchať muža. Keď mali návštevu a boli na dvore, boli tam aj
deti, svokor pustil psa, veľkého vlčiaka. Ona ho potom zatvorila. Kontroloval im korešpondenciu, smeti.
Svokor ani švagriná neupratovali výkaly po psoch, od žalovaných bývali na záhrade aj ľudské výkaly.

V dome napriek tomu zostali, lebo to bol ich domov. Keďže mali úver a manžel stratil prácu, obávali sa
exekútora, so žalobcom sa dohodli, že by dom prepísali na ňu, ešte neboli manželia. Otcovi žalobcu sa
to nepáčilo, lebo neboli manželia a povedal, že nech to teda prepíše na neho a keď sa dlhy splatia, tak
mu to vráti. Dlhy splatili v roku 2010. Manžel potom pýtal dom naspäť, ale svokor povedal, nech si najprvvysporiada výživné na syna z prvého manželstva, aby bol nemajetný. V máji 2014 prišiel manželovi
návrh na zvýšenie výživného a o mesiac sa stal incident, a tak to neprebehlo. V deň incidentu im vypadla
elektrika. Volala svokre, lebo poistky boli pri ich dverách a skrinka bola zamknutá. Svokor bol doma, ale

s ním nekomunikovala. Svokra povedala, že nie je doma a vráti sa. Išla s deťmi na záhradu, k bazénu.
Syn T. utekal za dedom, aby im nahodil poistky. Asi po pol hodine prišiel na záhradu svokor a vykrikoval:
„Ty piča vyjebaná, ako si dovoľuješ povedať, že nám vyhadzuješ naschvál poistky, čo sa rozťahuješ na
mojom pozemku, že som spuchnutá, kto sa má na mňa pozerať“. Keď sa ho snažila ukľudniť, dal jej
päsťou do tváre a vykrikoval, že keď bude chcieť, tak ju aj zabije. Bolo to asi 5 metrov od bazéna. Po

druhom údere sa začala brániť, bila svokra detským županom, ktorý mala v ruke a povedala, že na neho
zavolá policajtov a dal jej tretíkrát päsťou do tváre. Mala potom modriny a rozrazenú peru. Deti kričali,
aby ju nebil. Keď svokor odchádzal, kopol ju do kolena a vykrikoval, že už sa aj tak do domu nedostane.
Potom zavolala policajtov. Manžel bol na rybách, aj tomu volala. Policajti jej kázali, aby išli na ulicu.
Volala aj mojej matke. Matka bola v práci, tak prišiel brat s otcom, policajti. Manžel prišiel až po odchode
policajtov, títo spísali oznámenie. Chcela potom dať deti dnu, ale nemohla strčiť kľúč do zámku, bol tam

pichnutý kus drôtu. Dal to tam asi svokor, lebo keď čakala na policajtov, svokor mal v ruke klieštiky. Keď
prišiel manžel, vykopol dvere a išla s deťmi dnu. V manželstve mali problémy hlavne ohľadne výchovy
detí, preto navštevovali poradňu. Po konflikte zbalila najnutnejšie veci a išli k jej otcovi. Do domu už
nikdy neišli bývať, chodili tam iba pre veci. Ku konfliktu žalobcu s otcom došlo iba pri sťahovaní vecí zo
záhradného domčeka, kedy vyčítal svokor manželovi, že tam má neporiadok. Zámok na nimi užívanej

časti museli vymeniť, kľúč dali svokrovcom v novembri, skôr ho nepotrebovali, majú krbovú pec. Vodáreň
bola fakturovaná na manžela a svokor ani švagriná nemali záujem o prepis, zrušenie prípojky stálo
200 eur a povedali im na vodárňach, že si majú šachtu zabezpečiť kvôli čiernemu odberu, tak tam dali
zámok. Z domu si zobrali kuchynskú linku, radiátory, vypínače, ktoré kupovali, nábytok, ktorý bol ich -
aj radiátory. Pri konflikte boli deti, boli hotové, plakali, triasli sa, kričali na dedka, nebi nám maminku. Aj

potom sa dlho budili, pomočovali sa. Ona deti fyzicky nikdy nebila, iba zvýšila hlas. Bola osobne pri
tom keď svokor povedal, aby manžel prepísal dom na neho a keď splatí dlhy , tak mu dom vráti. V deň
incidentu sa odsťahovala. Svokor ju udrel do tváre päsťou trikrát, do ľavej aj pravej strany tváre a nevie,
ktorou rukou ju udieral, či ľavou či pravou. Mala podliatiny, rozrazenú peru a ponaťahované šľachy v
kolene, nemala vybité zuby, ani viazanú sánku. Do kolena ju kopol svojou šľapou, bolo to z boku, ako

odchádzal. Bol ku nej otočený bokom. Ak toto zranenie nie je uvedené v prvotnej správe lekára, dr. N.
to ale povedala, ale on to prehliadol a povedal, že má ísť na druhý deň k obvodnému lekárovi, nevie,
prečo to nezapísal. Nemala čas študovať lekársku správu. Ponáhľala sa domov za deťmi, išla domov
autom. Asi tri týždne na to bola v Tatrách. Keď im svokor nechcel dar vrátiť, neboli sa radiť u právnika.
Nikto im nepovedal, že treba vyvolať incident a incident ani nevyvolali. Keď svokor hovoril, že sa majú

do 8.janujára vysťahovať, skúmala dôvod, pozerala na kataster portál, videla plombu, teda že sa niečo s
domom deje a začali sa s manželom radiť, ako to zastaviť. Vtedy svokrovi poslali výzvu na vrátenie daru.
Poradila sa s matkou, ktorá ma kamarátku právničku, tá im poradila výzvu a potom si našli právnika. Po
incidente prišiel s manželom kamarát H., priezvisko nevie. Nikto iný neprišiel.

Výsluch ďalšieho svedka V. U. bol navrhnutý po tom, ako bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, a
teda k vykonaniu tohto dôkazu nebolo už možné pristúpiť. Naviac s prihliadnutím na dôvody zamietnutia
žaloby nepovažoval súd ani pred vyhlásením dokazovania za skončené výsluch tohto svedka za
hospodárny a účelný, pretože sa jednak priamo nezúčastnil konfliktu, ktorý má byť dôvodom na vrátenie
daru a tento sám osebe nemôže byť bez ďalšieho ani takým dôvodom, ktorý by žalobu odôvodňoval,

ako vyplýva z ďalej uvedeného.

Rovnako Rozhodnutie Okresného úradu H. - odbor všeobecnej vnútornej správy H. zo dňa 1. 6. 2015 č.
OU-TT-OVVS2-2015/015813, predložené súdu po vyhlásení dokazovania za skončené a ktorým bolo
zastavené konanie voči O. M. /za to, že dávala zámok na vstup do vodomeru/, nemá pre toto konanie

zásadný význam.

Z predložených dokladov vyplýva a v konaní táto skutočnosť ani nebola sporná, že žalobca darovacou
zmluvou o dňa 3. 4. 2006, povolenú vkladom V XXX/XXXX, daroval pôvodnému žalovanému H. M.
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Tejto zmluve predchádzala Darovacie zmluva zo dňa 8. 1.

1998, ako aj Darovacia zmluva zo dňa 6. 7. 1998, ktorými daroval pôvodný žalovaný s bratom M.
M. žalobcovi svoj podiel na nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti neboli sporné, rovnako nebol medzi
účastníkmi sporný dôvod uzavretia darovacej zmluvy žalobcom /v prospech pôvodného žalovaného/ -obava z exekúcie, čo sám žalobca priznal. Rovnako nebolo sporné, že pôvodný žalovaný nehnuteľnosti
daroval žalovaným.

V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosť, resp. jej časť nadobudol H. M. titulom dedenia. Kolaudačným
rozhodnutím ONV - odbor výstavby a územného plánovania v H. zo dňa 21. 11: 1989 č. Výst. XXXX/
XX-Be bolo povolené H. M. /stavebníkovi/ užívať prístavbu 1. B. j. v obci H., k. ú. H., parc. č. XXX/X,
účel bývanie, uskutočnenú na základe stavebného povolenia zo dňa 12. 12: 1985 zn. Výst. XXXX/XX
- stavba obsahuje suterén, prízemie, 2 izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC, špajza, sklad, kotolňa, ÚK, garáž,

žumpa, komunikačná, vodovodná a el. prípojka, zast. plocha 101 m2, obytná plocha 36,20 m2, úžitková
plocha 96 m2 /jednalo sa o prestavbu hospodárskej časti domu/.

Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že O. M. /manželka žalobcu/ dňa 20. 7. 2014 bola lekársky
ošetrená s diagnózou pohmoždenie v infraorbitálnej oblasti, opuch, hematóm, tržná rana nad hornou
perou vľavo, vyvrtnutie pravého kolena, pričom uviedla, že bola napadnutá svokrom 3 údermi päsťou

do tváre. MUDr. O. N. v kolonke č. 3 „Ako a čím bolo zranenie spôsobené podľa zistenia lekára“ uviedol
„kontakt s tupým predmetom“. V lekárskej správe MUDr: H. G. zo dňa 24. 7. 2014 sa udáva, že sa O. M.
„teraz sťažuje na ľavé koleno - kopnutá do kolena pocit vyskočenia pri kopnutí“ Lekár konštatoval 4 mm
ranu nad hornou perou , edem pod 1 okom, hematom sanky vpravo pod bratou , kolenný kĺb bez náplne,
citlivý , skrížené väzy, mierna laxitita. Podľa správy Okresného úradu H., odbor všeobecnej vnútornej

správy bol H. M. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu
uložená sankcia vo výške 20 eur.

Listom zo dňa 20. 1. 2015 vyzval žalobca pôvodného žalovaného na vrátenie daru v zmysle § 630
OZ z dôvodu, že úmyselne ublížil a fyzicky napadol 20. 7. 2014 jeho manželku, čo považuje za hrubé

porušenie dobrých mravov.

Zo spisu 3T XX/XXXX vyplýva, že žalobca bol Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21. 9. 2004 č. k.
3T 45/04-64, právoplatného dňom 9. 10. 2004 uznaný vinným, že 26. 12. 3002 po slovnom konflikte
vytiahol pištoľ zn. Walther P 99 kaliber 9 mm Luger, ktorú mal v legálnej držbe, vyhrážal sa ňou inej

osobe, vystrelil opakovane do vzduchu, dopustil sa trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a
proti jednotlivcovi v súbehu s trestným činom výtržníctva a bol mu uložený peňažný trest.

Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Darcovi vzniká v zmysle citovaného ustanovenia zákona právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pojem
dobré mravy je obsiahnutý v ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Rozpor s dobrými mravmi nastáva vtedy, ak sa
účastník správa tak, že narúša základné spoločenské pravidlá a uznávané normy vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Ak darca uplatní svoje právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav
jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť
vydaťpredmetdarudarcovi.Predpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcujeveľkýnevďakzostrany

obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého
porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie,
hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v

akomkoľvekčasovomodstupeoduzavretiadarovacejzmluvy.Právodarcunavráteniedarusapremlčuje
v trojročnej lehote a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo
dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 O. z.

Negatívnesprávanieobdarovanéhokdarcovi,alebojehorodine,ktorétrebaposudzovaťakosprávaniev

rozporesdobrýmimravmi,samusíprejavovaťobjektívne.Právnevzťahyzaloženéprevodomvlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že
záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Do akej miery darca svoje právo využíva, v akom rozsahu budevyužívať dohodnuté nároky vyplývajúce zo zmluvy i prípadné vecné bremeno záleží od neho. Jeho právo
však nie je už vlastnícke, preto pri užívaní predmetu daru nemôže svoje právo zneužívať nad rozsah
svojich oprávnení a nemôže sa správať ako vlastník. Je nad rámec oprávnenia darcu zasahovať do

vlastníctva obdarovaného bez jeho súhlasu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie
účastníkov.Ťažkopovažovaťsprávaniejednéhoúčastníkavočidruhémuzakonanievrozporesdobrými
mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne
možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. /R61/1997/

Dobré mravy /boni mores/ patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem
ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy podľa posúdenia
konkrétnych okolností súdu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek

nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov, a to buď značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. /R88/98/
Negatívne správanie obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit
a úsudok darcu.

Poskytnutie daru nemusí byť nezvratným stavom, zákon dáva možnosť navrátenia veci do pôvodného
stavu v prípade preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov značnej alebo sústavnej intenzity.

V danom prípade dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Nebolo v konaní sporné, že medzi pôvodnými účastníkmi, a teda darcom a obdarovaným dochádzalo
k menším konfliktom, neskôr došlo k väčšiemu konfliktu medzi manželkou žalobcu a obdarovaným.
Napriek priestupkovému konaniu, v ktorom obdarovaný nenamietal, nemá súd za jednoznačne
preukázané, kto tento konflikt vyvolal. Svedok M. toto odôvodnil tým, že „chcel mať pokoj“ a vzhľadom

na výšku sankcie je možné tento jeho postoj akceptovať. V priestupkovom konaní nebolo vykonávané
dokazovanie a vec bola skončená uložením pokuty v podstate na základe tvrdení účastníkov. Svedkom
priameho konfliktu, o ktorý žalobca svoj nárok opiera, boli len maloleté deti, ktoré súd nepovažoval
vzhľadom na ich vek za primerané a vhodné vypočuť. Tu súd len poukazuje na ich vyjadrenie, že
„maminka dedkovi nadávala“. Nepochybne z výpovede svedkov H. a O. M. vyplýva, že medzi žalobcom

a jeho manželkou vznikali konflikty, tieto nevyvrátil ani žalobca a svedkyňa O. M.. Je zrejmé, že medzi
rodinou darcu a obdarovaného boli narušené vzťahy, o čom svedčí aj skutočnosť, že manželka žalobcu
s pôvodným obdarovaným H. M. rok nerozprávala, pričom obe rodiny bývali v podstate v jednom dome,
dvore, a teda spolužitie nebolo v súlade s dobrými mravmi. Bolo tomu tak napriek tomu, že rodičia
žalobcovi pomáhali či už pri starostlivosti o deti, finančne /obom deťom dali po 10.000 eur/, obdarovaný

zabezpečilžalobcovipracovnémiesto.Správaniemanželkyžalobcuisamotnéhožalobcu/ktorýsapodľa
výpovede svedkov i žalovaných vulgárne vyjadroval na adresu svojho otca/ teda voči svedkovi nebolo v
súlade so zásadami dobrých mravov. Z výpovede žalovanej 2 /ktorá by pred uzavretím ďalšej darovacej
zmluvy v jej prospech vystupovala v konaní ako svedkyňa/, svedkyne O. M. a H. M. vyplýva, že žalobca
sa vulgárnym spôsobom vyjadroval na adresu svojho otca a takéto správanie takisto nie je v súlade s

dobrými mravmi. Súd poukazuje aj na rozhodnutie o uznaní žalobcu z trestného činu násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi v súbehu s trestným činom výtržníctva, ktoré nasvedčuje správaniu sa
samotného žalobcu.

Pre posúdenie dôvodnosti žaloby však bola rozhodujúca skutočnosť, či je preukázané hrubé

porušovanie dobrých mravov značnej alebo sústavnej intenzity.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť

dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich

nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného

teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Svoj nárok opiera o skutok, ktorý sa odohral

medzi jeho manželkou a pôvodným žalovaným /obdarovaným/ a ktorý nebol ani riadne preukázaný,
nakoľko v priestupkovom konaní nebolo vykonávané dokazovanie v takom rozsahu, aby nepochybne
mohlo byť konštatované, že skutok vyvolal a zavinil výlučne obdarovaný: Tu súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že H. M. už v priestupkovom konaní popisoval skutok zhodne ako v tomto konaní a uviedol,
že žiadny iný kontakt /ako vystretie rukou/ nenastal, nenapádal O. M., nijako sa jej nevyhrážal ani

vulgárne nenadával, že nevie, ako mohla prísť k zraneniam, ale dodal, že máva doma pravidelné
kontakty so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie v tomto konaní vychádzalo z tvrdení
poškodenej a lekárskych správ, znie z uznania viny a žalobca sám domáce spory /i keď nie fyzické
napádanie/ priznal i v priestupkovom konaní. Napriek tomu, že manželka žalobcu mala utrpieť zranenia /
po ktorých následne odcestovala na dovolenku, pri prvotnom ošetrení neuvádzala ani zranenie kolena/,

ani ich vznik nebol preukázaný ako bezprostredný dôsledok konfliktu - tu treba poukázať na prvotný
záznam lekára, že zranenia zodpovedajú úderu tupým predmetom, a teda nie je zrejmé, ako skutočne
k zraneniam došlo. Ak by tomu tak aj bolo, nejednalo sa o dodržanie podmienky sústavnosti a
hrubej intenzity, ktorej by sa preukázateľne obdarovaný dopúšťal. Ako bolo uvedené, vzťahy žalobcu
a jeho manželky versus rodina obdarovaného boli narušené, sama manželka žalobcu sa voči jeho

rodine nesprávala podľa zásad dobrých mravov a tento konflikt /pričom sa nejednalo preukázateľne o
opakované a viaceré kontlikty/ mohol byť dôsledkom týchto vzťahov. Tu súd dáva do pozornosti zásady
dobrých mravov, spočívajúci vo vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania, ktoré
má byť v tomto prípade dané aj na strane darcu a jeho rodiny, ktorému nehnuteľnosť bola predtým naviac
darovaná a k opätovnému spätnému darovaniu došlo z dôvodov na strane darcu, žalobcu /exekučné

konania vedené proti nemu/. Tieto pravidlá majú byť dané a je možno ich spravodlivo požadovať aj s
prihliadnutím na vek a rodinný vzťah obdarovaného - otca žalobcu.

Samotné narušené vzťahy účastníkov konania samy osebe nie sú dôvodom na vrátenie daru bez
toho, aby bolo preukázané sústavné a značné porušovanie dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Pôvodný obdarovaný H. M. bol vlastníkom /spoluvlastníkom/ nehnuteľností, ktoré zveľadil, zhodnotil,
tieto žalobcovi daroval a sám žalobca uzavrel darovaciu zmluvu v prospech obdarovaného z dôvodov
na jeho strane, čím v podstate došlo k navráteniu do pôvodného stavu a obdarovaný mohol s vecou
voľne nakladať, teda darovať ju v prospech žalovaných. Sám žalobca nekonal v súlade s dobrými
mravmi, keď sa voči obdarovanému správal nevďačne, vulgárne a takisto jeho manželka nemala s

obdarovaným dobré vzťahy, po dobu jedného roka pred incidentom, ktorý má byť dôvodom vrátenia
daru, sa k nemu správala nevhodne tým, že s ním nehovorila. Tu treba poukázať na skutočnosť, že
obdarovaný zabezpečil pre žalobcu a jeho rodinu bývanie, ktoré sám vybudoval, resp. zhodnotil, keď
svedkyňa O. M. sama uviedla, že nemali prostriedky na zabezpečenie samostatného bývania /ktorým
by sa predišlo vzájomným sporom/. Z uvedeného potom možno vyvodiť účelovosť postupu žalobcu. V

konaní pritom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že to bol práve obdarovaný, ktorý by sa dopúšťal
takého správania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a už vôbec nebolo preukázané, že by sa
jednalo o sústavné a intenzívne porušovanie dobrých mravov, resp. hrubý nevďak značnej intenzity.
Negatívne správanie obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit
a úsudok darcu, keď sa naviac môže jednať o spôsob komunikácie účastníkov v dôsledku obojstranne

narušenýchvzťahov. Skutok,kuktorémudošloamábyťdôvodomvráteniadaru,bolojedinelý/nejednalo
sa o sústavné konanie/, nebol značnej intenzity a pokiaľ aj došlo k fyzickému kontaktu, nemožno toto
síce schvaľovať, treba však prihliadnuť na okolnosti konfliktu. Tu naviac nebolo preukázané, že by
sa skutočne obdarovaný takého útoku dopustil, keď z prvotnej lekárskej správy vyplýva, že zraneniebolo spôsobené tupým predmetom, pričom je tiež potrebné konštatovať, že ak by tvrdenie O. M. o
úderoch bolo pravdivé, vzhľadom na fyzickú dispozíciu obdarovaného v porovnaní so svedkyňou je
vysokopravdepodobné,žebyzraneniabolinepochybneväčšie,atedavtomtosmerenemožnovýpoveď

svedkyne považovať celkom za objektívnu a hodnovernú, naviac zranenie kolena v prvotnom zázname
ani nie je uvedené.

Za daného stavu je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností odôvodňujúcich vrátenie daru.

Z uvedených dôvodov žalobu súd zamietol ako nedôvodnú.

Pokiaľ žalovaní namietali, že s prihliadnutím na následné uzavretie darovacej zmluvy v prospech
žalovaných pôvodný žalovaný-obdarovaný už nemá veci u seba, mal žalobca žalovať žalovaného o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ceny nehnuteľnosti ku dňu požiadania o vrátenie daru, súd

sa s touto námietkou nestotožňuje, nakoľko taký postup by bol opodstatnený, ak by vec už neexistovala
- bola spotrebovaná, zničená alebo odcudzená a o taký prípad sa nejedná. Predmet daru existuje,
je známy jeho vlastník /i keď bola nehnuteľnosť medzičasom darovaná/. Vydanie bezdôvodného
obohatenia by prichádzalo do úvahy v prípade zničenia, spotrebovania, prípadne odcudzenia /ak by
nebol známy páchateľ a v prípade nehnuteľnosti to ani nie je reálne možné/, teda ak by vec nebolo

možné vrátiť v naturálnej podobe. Zákon vždy preferuje navrátenie vecí do pôvodného stavu, finančná
náhrada prichádza do úvahy až ako druhá alternatíva Žalobca sa v tomto konaní správne domáha
určenia vlastníctva po tom, ako sa domáhal voči darovanému vrátenia daru, predmet darovania existuje,
a teda nemožno aplikovať uvedený postup. Dôvodom zamietnutia žaloby teda nebola skutočnosť, že
mal žalobca žalovať vydanie bezdôvodného obohatenia, ale skutočnosť, že neboli splnené zákonné

podmienky na vrátenie daru.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešným žalovaným priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia H. P., vyjadrenie k žalobe, pojednávanie 21. 4. 2015,
stretnutie s protistranou 21. 4. 2015, písomné podanie 27. 4. 2015, prevzatie zastúpenia O. a F. P.,

vyjadrenie 5. 6. 2015, pojednávanie 1. 10. 2015, 10. 12, 2015, á 64,53 eur za jeden úkon, paušál á 8,39
eur za jeden úkon, pojednávanie 10. 3. 2016, 29. 3. 2016 á 66,00 eur za jeden úkon, paušál á 8,58
eur za jeden úkon v zmysel § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď hodnota predmetu konania nebola
určená, DPH 20%, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 966,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.