Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215979
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714215979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcov: v rade 1/ H. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - D. XXX, v rade 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
XXX, žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Čillom, U. XXX, proti
žalovanej: H. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - D. XXX, právne zastúpená spoločnosťou
AdvokátskakanceláriaJUDr.RóbertHronček,s.r.o.,sosídlomŽilina,Národná10,vkonaníovypratanie
bytu a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 7C/315/14-109 zo dňa 07.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1/ a v 2/ rade spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcov zamietol. Žalobcom uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.

2. Z vykonaného dokazovania vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 10C 151/2008 mal
súd preukázané, že došlo k neplatnému nadobudnutiu predmetného bytu nebankovým subjektom Konto
kredit s.r.o., ktorý následne previedol predmetný byt ďalej a tretím vlastníkom v poradí je žalovaná.
V dôsledku uvedených rozsudkov Okresného súdu v Martine vydaných pod sp. zn. 10 C 151/2008
sa žalobcovia domáhali voči žalovanej naturálnej reštitúcie. S týmto nesúhlasila žalovaná poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Predmetný byt nadobudla v
dobrej viere. Vzhľadom na nález Ústavného súdu poukazovala na to, že má prednosť vlastník, ktorý

nadobudne vlastníctvo k veci dobromyseľne, teda vychádzajúc z princípu ochrany dobrej viery, ďalšieho
vlastníka, ktorý má prednosť pred princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ
nie je možné zachovať maximum týchto základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej
starostlivosti, kde je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv vzhľadom
na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Tiež poukázala na to, že vyššie riziko
má niesť nedbanlivý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, lebo tento nie je schopný sa dozvedieť o
tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonnom určenom správnom

konaní. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, predovšetkým z nálezu Ústavného súdu SR, vzhľadom
na konkrétny prípad dospel k záveru, že v danej veci je spravodlivé uprednostniť princíp ochrany
nadobudnutia vlastníctva v dobrej viere, pretože nebola v možnostiach a schopnostiach žalovanej sa
dozvedieť, ako vec opustila sféru predchádzajúcich vlastníkov, keď predmetný byt bol zapísaný na LVpo zákonom určenom správnom konaní bez tiarch. Že bol bez tiarch preukazoval aj svedok, ktorý ako
pracovník realitnej kancelárie sprostredkoval kúpu predmetného bytu. Ani samotní žalobcovia v konaní
nepreukázali, že by bolo žalovanej známe, že ohľadom predmetného bytu sú nejaké spory alebo na

byte je nejaká ťarcha. Súd teda vychádzajúc z vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil každý dôkaz
osobitne, aj v ich vzájomných súvislostiach vychádzajúc aj z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobcov zamietol, keď
uprednostnilprincípochranynadobúdateľa,ktorýnadobudolpredmetnýbytvdobrejvierepredprincípom
ochrany vlastníckeho práva vlastníka, nakoľko žalovaná nebola schopná sa nejako dozvedieť o tom,

ako byt opustil sféru pôvodných vlastníkov, t. j. žalobcov. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom
rozsahu, nakoľko táto mala plný úspech vo veci.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1/ a v 2/ rade. Poukazujú
na to, že nebankovým subjektom Konto Kredit s. r. o., ktorý protiprávnym konaním bez právneho titulu

odpredal ich 3-izbový byt ďalšej osobe, im bola spôsobená značná škoda vo výške 26.555,19 eur.
Poukazujú na priebeh a výsledky konania, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 10C
151/2008. Uvádzajú, že Okresný súd Martin odmietol nimi žalovaný nárok na náhradu škody a usmernil
ich, aby si škodu spôsobenú nebankovým subjektom vymáhali od osoby, ktorá má byť v držbe, preto
podali žalobný návrh na vypratanie bytu. K podaniu návrhu na vypratanie bytu navrhovatelia pristúpili

po tom, čo zlyhali ostatné možnosti a súdy ich tlačili z nepochopiteľných dôvodov domáhať sa náhrady
škody za scudzený byt nie od toho, kto by ho scudzil, ale od toho, kto ho má v držbe ako vlastník. Inú
možnosťnemaliadôkazomotomjeajrozsudokokresnéhosúdu10C151/2008zodňa16.11.2011ajeaj
v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015-33, ktorý predložila žalovaná.
Súd uprednostnil žalovanú držiteľku, ktorá sa v skutočnosti nikdy nestala vlastníčkou scudzeného bytu.

Žalovaná poukazovala, že žalobcovia si zavinili stratu bytu svojou nezodpovednosťou a ona v dobrej
viere zakúpila pôvodne ich byt. V skutočnosti je pravda iná, pretože žalovaná sa živila aj obchodovaním
s nehnuteľnosťami, o čom predložili súdu 2 kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva, že kupujúca X. T. vyplatila
v hotovosti H. U. 46.470,- eur za 3-izbový byt. Naproti tomu H. U. predala byt obci M. kupujúcej X. T.
za 26.555,- eur. Z toho vyplýva, že žalovaná zarobila na tejto transakcii 19.092,- eur. Potom tvrdenie

o nejakej bezúhonnosti nie je pravdivé. Teda žalovaná sa živila aj inými činnosťami, nielenže bola v
pracovnom pomere. Žalobcovia sa celý čas živili drinou v živočíšnej výrobe v JRD Belá. Po zrušení
živočíšnej výroby zostali bez zamestnania a pôžičku, ktorú si na zakúpenie bytu požičali, prestali splácať.
Nebankovému subjektu oznámili, že odchádzajú za prácou do Nemecka s tým, že po návrate dorovnajú
zameškané splátky. Keď sa vrátili z Nemecka, sídlo nebankového subjektu bolo premiestnené a peniaze

od nich pracovníčka odmietla prijať. Oznámila im, že ich byt je predaný. Poukazujú ďalej na to, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, opiera sa o nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015-33,
ale bez hlbšieho skúmania. Súd nezobral na vedomie spôsob nadobudnutia 3-izbového bytu žalovanou.
Kým žalobcovia získali 3-izbový byt, museli niekoľko rokov ťažko pracovať, ich práca bola uznaná
zamestnávateľom a zamestnávateľ im za dobrú prácu odpredal lacnejší byt, ktorého vlastníctvo je

predmetom konania. Žalovaná prišla k bytu špekulatívnym spôsobom, na čom zarobila približne 20.000,-
eur. Peniaze spotrebovala na hýrivý rodinný život, ktorý skončil rozvodom a dlhmi. Príjem peňazí za
odpredaj bytu odporkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom na kúpnej zmluve. Jej správanie je potrebné
vysvetliť si v súlade s nálezom ústavného súdu. Žalobcovia sa domáhajú zamietnutia rozsudku 7C
315/14-109 zo dňa 07.11.2016.

4. Žalovaná vo vyjadrení poukazuje, že okresný súd postupoval správne, keď vo veci vydal rozsudok,
ktorým žalobný návrh zamietol. S rozhodnutím okresného súdu sa v celom rozsahu stotožňuje, a to aj
s jeho odôvodnením, ktoré považuje za jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd vykonal všetky dôkazy
potrebné pre riadne a dostatočné zistenie skutkového stavu veci a s týmito sa v písomnom rozsudku

riadne vysporiadal a vyhodnotil ich. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov uvedenými v odvolaní. S týmito
tvrdeniami sa vysporiadal už súd prvého stupňa, ktorý vykonal okrem listinných dôkazov aj výsluch
žalovanej a tiež výsluch svedka R. O., ktorý sa predaja predmetného bytu zúčastnil. Z výsluchov pritom
vyplýva, že žalovaná predmetný byt nadobudla od p. X. T. a naopak, jej za to ponúkla svoj byt v M..
V zásade sa jednalo o výmenu uvedených bytov, kedy sa žalovaná bála, že o byt v M. príde, nakoľko

bol zaťažený dlžobami a tiež mala zlú rodinnú situáciu s bývalým manželom. Lokalita bytu U. - D. jej
vyhovovala, nakoľko v blízkosti si našla aj prácu. Rozdiel medzi kúpnymi cenami bytov, ktorý vyplýva
z jednotlivých zmlúv o prevodoch, vyplatený medzi žalovanou a p. T. nebol. V žiadnom prípade nie je
pravdivé tvrdenie, že by sa žalovaná živila obchodovaním s nehnuteľnosťami a z jej strany sa jednalovýlučne o spôsob riešenia jej ťažkej životnej situácie. Žalovaná nadobudla predmetný byt v dobrej viere.
Nemala absolútne žiadnu vedomosť, že by tento byt mala nadobúdať od osoby, ktorej vlastnícke právo
malo byť sporné. Vlastnícke právo osoby, od ktorej byt kupovala, preverila aj v katastri nehnuteľností,

kde nebola zapísaná žiadna ťarcha ani poznámka k predmetnému bytu. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj svedok, p. O., ktorý jej s prevodom pomáhal. V konečnom dôsledku bol prevod predmetného bytu
na žalovanú aprobovaný aj príslušným Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, ktorý vklad
vlastníckeho práva bez akýchkoľvek komplikácii povolil. Žalovaná nemala žiadny dôvod na pochybnosti
otom,žebyvlastníckeprávokbytumalobyťakokoľveksporné,nemalažiadneinformácieaniokonaní,v

ktoromsažalobcoviadomáhalináhradyškodyodnebankovéhosubjektuKontoKredit,s.r.o.Okremtoho
dobrú vieru nespochybňovali ani žalobcovia v priebehu konania 10C 151/2008. Naopak, to sami tvrdili.
K zmene v ich tvrdeniach došlo až po tom, ako žalovaná poukázala na judikatúru Českej i Slovenskej
republiky. V tejto súvislosti odkazuje na vyjadrenie vo veci samej. Súdy tak vyslovili potrebu ochrany tej
osoby, ktorá robila právny úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s dôverou
v určitý stav, ktorý jej bol druhou stranou prezentovaný, o to skôr, ak bol tento skutkový stav potvrdený

aj údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie a následne aprobovaný príslušným orgánom verejnej
moci. V zmysle uvedenej judikatúry vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X v bytom dome č. XXX je
žalovaná. Akékoľvek iné rozhodnutie súdu by bolo nespravodlivé a odporovalo by základným princípom
právneho štátu. Naturálna reštitúcia v tomto prípade nie je možná a bola by v rozpore so zásadou
spravodlivosti, právnej istoty a vyššie uvedenou zásadou ochrany dobrej viery v zápis v katastri. Taktiež

by bola v rozpore s uvedeným nálezom ústavného súdu. Napadnutý rozsudok je vecne správny a z tohto
dôvodu je potrebné odvolanie žalobcov zamietnuť a rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rovnako nie
je v predmetnom prípade dôvod na požadovanie náhrady škody od žalovanej.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalobcov v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodu daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil.

7. Žalobcovia sa podanou a upravenou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k bytu č. 4,
nachádzajúcom sa v bytovom dome č. XXX, postavený na parcele 722, zapísaný na LV XXXX pre
kat. úz. U. - D. a jeho vypratania žalovanou na tom skutkovom základe, že na základe neplatnosti

zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nedošlo k platnému prevodu bytu na spoločnosť
Konto Kredit, s. r. o., ktorá následne byt odpredala kúpnou zmluvou, pričom po uskutočnení následných
prevodov je poslednou vlastníčkou bytu zapísanou na liste vlastníctva žalovaná. Svoj nárok tiež opierajú
o výsledky konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 10C 151/2008.

8. Odvolací súd konštatuje, že sú mu známe výsledky konania vedeného pred Okresným súdom Martin
podsp.zn.10C/151/2008,ktorékonanieprávoplatneskončilovydanímrozsudkuOkresnéhosúduMartin
pod sp. zn. 10C/151/2008 zo dňa 16.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
7Co/41/2012-339 zo dňa 13. februára 2013. Toto konanie sa viedlo medzi totožnými žalobcami, keď na
strane žalovaného vystupoval subjekt Konto Kredit, s. r. o., so sídlom Národná 10, Žilina. V tomto konaní

súdy určili, že zmluva o úvere 82/2005 uzavretá dňa 13.10.2005 medzi žalobcami a žalovaným v znení
jejdodatku č.1zodňa09.11.2005aprílohyč.1-zmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva
k nehnuteľnosti uzavretej dňa 13.10.2005 je neplatná vo vymedzených ustanoveniach, okrem iných aj
v časti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Zároveň bol právoplatne zamietnutý
návrh žalobcov v 1/ a v 2/ rade o zaplatenie sumy 26.555,16 eur s príslušenstvom, ktorý si žalobcovia

uplatňovali z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd na uvedené rozhodnutia súdov prihliada.
Tieto rozhodnutia však boli vydané v právnom vzťahu žalobcov s iným subjektom Konto Kredit, s. r. o.
a pre žalovanú, ktorá nebola účastníčkou tohto konania, nie sú záväzné.

9. Počnúc od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (CSP). V zmysle svojho ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Civilný sporový poriadok v čl. 2 ods. 2 svojich základných princípov, upravujúc požiadavku právnej
istoty, prikazuje súdu rozhodnúť spor v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít. Takouto autoritou je nepochybne Ústavný súd Slovenskej republiky. V rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu došlo k posunu v jeho rozhodovacej činnosti, najmä pokiaľ ide o ochranu vlastníckeho
práva dobromyseľného nadobúdateľa.

11. Hoc v čase prebiehajúceho konania pred Okresným súdom Martin sp. zn. 10C/151/2008 bolo
potrebné v zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu (pozri napr. uznesenie Ústavného

súdu SR z 10.02.2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010-11), vychádzať zo zásady, že ak predávajúci ako nevlastník
veci prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o neplatný právny úkon v zmysle zásady,
že nemôže previesť viac práv ako sám má, nemôže sa uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho
práva v dobrej viere. V tomto čase sa v zmysle konštantnej judikatúry ochrana dobrej viery poskytovala
dobromyseľnému kupujúcemu iba v určitých prípadoch, a to vtedy, ak titul nadobudnutia vlastníckeho
práva predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným

vlastníkom a neskôr, po prevode vlastníctva nehnuteľnosti na kupujúceho titul zanikol (odstúpením od
zmluvy, resp. dodatočným zrušením nadobúdacieho titulu).

12. V súčasnosti však došlo k posunu v rozhodovacej praxi Ústavného súdu, ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na nález Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016, z ktorého vyplýva: „Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)

a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník

než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.“

13. Hoci Občiansky zákonník vo všeobecnosti neochraňuje dobromyseľné nadobudnutie veci a

nevymenováva ho medzi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva, súdna prax v tejto súvislosti vyvodila,
že pri nadobúdaní vlastníctva treba tiež prihliadnuť najmä na zásadu ochrany dobrej viery tretích
osôb a na princíp právnej istoty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1719/2001, ako aj
nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 77/2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo
3177/2005).

14. Žalovaná je vedená ako vlastníčka predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila s
predávajúcou X. T. dňa 03.04.2009, vklad do katastra bol povolený pod č. V 984/2009 dňa 23.05.2009.
Pokiaľ ide o predchádzajúce prevody vlastníckeho práva k bytu, vlastnícke právo k predmetnému bytu
bolo zapísané v prospech spoločnosti Konto Korekt, s. r. o. pod Z 506/2007 dňa 21.03.2007 z titulu

zabezpečovacieho prevodu práva. Dňa 16.04.2008 potom spoločnosť Konto Korent, s. r. o. uzavrela s J.
R. kúpnu zmluvu, ktorou mu odpredala byt za kúpnu cenu 500.000,- Sk, pričom vklad bol povolený pod
V 906/08 a jeho právne účinky nastali 25.04.2008. J. R. uzavrel kúpnu zmluvu s X. T. dňa 14.05.2008,
ktorou jej predmetný byt odpredal za kúpnu cenu 800.000,- Sk, pričom vklad tejto kúpnej zmluvy bol
povolený pod V 2263/2008 dňa 19.05.2008 (uvedené skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu

Martin sp. zn. 10C 151/2008 zo dňa 04.03.2010, ktorý je súčasťou príloh spisu).

15. Okresný súd zisťoval okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a X. T. a na základe
týchto zistení dospel k záveru, že žalovaná pri nadobúdaní vlastníctva k bytu konala v dobrej viere.
Žalovaná v rámci účastníckeho výsluchu uviedla, že kúpou bytu riešila svoju ťažkú životnú situáciu

(rozvod manželstva, zadĺženosť, obava zo straty bývania). Za týmto účelom sa rozhodla predať byt,
ktorý vlastnila v J., bonitne vyšší ako predmetný byt, aby rozdiel kúpnej ceny za predaj jej pôvodného
bytu a novokúpeného bytu mohol slúžiť na uhradenie jej dlhov. Za týmto účelom uzavrela kúpnu zmluvu
s X. T., ktorej odpredala pôvodne vlastnený byt v J. - M. a od X. T. zároveň odkúpila predmetný byt v U.- D. za cenu nižšiu, pričom rozdiel cien jej nebol vyplatený a slúžil na úhradu jej dlhov. Uvedené tvrdenia
potvrdil aj vypočutý svedok R. O., ktorý v tom čase pracoval v realitnej kancelárii a žalovanej s predajom
a kúpou bytu pomáhal. Žalobcovia nepredložili ani nenavrhli v konaní žiaden dôkaz, ktorým by tieto

preukázané skutočnosti spochybnili. Žalovaná sa nemala možnosť dozvedieť o sporoch, ktoré v čase
kúpy predmetného bytu prebiehali medzi žalobcami a spoločnosťou Konto Kredit, s. r. o., vychádzala
zo zápisov vo verejnej evidencii - katastri nehnuteľností a nemala dôvod pochybovať o nadobudnutí
vlastníckeho práva jej právnej predchodkyne k predmetnému bytu. Hoc aj zápis spoločnosti Konto
Korent, s. r. o. na list vlastníctva nebol po práve a v súlade s princípom dobrej viery nemôže to ísť na

škodu žalovanej, ktorá nebola schopná sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcov.

16. Naopak, žalobcom možno vytknúť nedbalosť pri ochrane svojich práv, keď nepostupovali dostatočne
účinne a rýchlo pri ochrane svojho vlastníckeho práva k predmetného bytu. Žalobcovia podali žalobu
o určenie vlastníckeho práva a vypratanie bytu až s odstupom času 6 rokov potom, ako byt opustil ich

právnu sféru. Žalobcovia bezprostredne potom, čo zistili, že nie sú vedení na katastri ako vlastníci bytu,
zvolilinesprávnyprocesnýprostriedoknaochranusvojichpráv(podaniežalobyovydaniebezdôvodného
obohatenia), čo sa prejavilo zamietnutím žaloby. Žalobcovia už potom, čo zistili, že byt prešiel do
dispozície spoločnosti Konto Korekt, s. r. o., mali možnosť využiť procesné inštitúty slúžiace na to, aby
nedochádzalo k ďalším scudzeniam bytu, a to inštitút predbežného opatrenia (za účinnosti Občianskeho

súdnehoporiadku),ktorýmsamohlidomôcťzákazudispozíciespredmetnýmbytomdorozhodnutiaoich
nárokoch. Zároveň, pokiaľ by dostatočne včas podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a vypratanie
bytu, mohli využiť inštitút zápisu informatívnej poznámky na príslušný list vlastníctva, ktorý by informoval
budúcich nadobúdateľov bytu o začatom súdnom konaní. Žalobcovia však zákonné prostriedky, ktoré
mali k dispozícii, účinne nevyužili. Aj v dôsledku uvedeného ich nedbalého postupu dochádzalo k

opakovaným prevodom vlastníctva k predmetnému bytu a žalovaná ako posledná nadobúdateľka
predmetného bytu nemala objektívnu možnosť dozvedieť sa o skutočnostiach súvisiacich so sporom
žalobcov so spoločnosťou Konto Korent, s. r. o.

17. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov

princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana. Dobrá viera žalovanej
pri nadobúdaní nehnuteľnosti nebola v konaní spochybnená.

18. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa s výnimkou
vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie
automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Možno hovoriť o originárnom
spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť
ústavnoprávnu ochranu a odvodzovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri

nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá
viera nadobúdateľa, ktorú s ohľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu možno na strane žalovanej
konštatovať.

19. Z uvedeného dôvodu okresný súd nemohol žalobe žalobcu vyhovieť, a pokiaľ túto žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok okresného súdu o trovách konania.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasovPoučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)