Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202956
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214202956.6

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, Nagano Office Center, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Ľ.
B., nar. XX.X.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 28,- Eur s príslušenstvom, dňa 2.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Konanievčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy371,-Eurod25.02.2011

do 17.05.2011, zo sumy 322,- Eur od 18.05.2011 do 18.07.2011, zo sumy 224,- Eur od
19.07.2011 do 22.08.2011, zo sumy 175,- Eur od 23.08.2011 do 19.09.2011, zo sumy 126,-
Eur od 20.09.2011 do 16.10.2011, zo sumy 77,- Eur od 17.10.2011 do 20.11.2011 a zo
sumy 28,- Eur od 21.11.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky (článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu) sa domáha voči žalovanej, aby žalobcovi zaplatila a) zmenkovú sumu

vo výške 28,- Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 371,- Eur od 25.2.2011 do
17.5.2011, čo predstavuje sumu 76,06 Eur, zo sumy 322,- Eur od 18.5.2011 do 18.7.2011, čo predstavuje
sumu 49,91 Eur, zo sumy 224,- Eur od 19.7.2011 do 22.8.2011, čo predstavuje sumu 19,60 Eur, zo
sumy 175,- Eur od 23.8.2011 do 19.9.2011, čo predstavuje sumu 12,25 Eur, zo sumy 126,- Eur od
20.9.2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 8,51 Eur, zo sumy 77,- Eur od 17.10.2011 do 20.11.2011,
čo predstavuje sumu 6,74 Eur, zo sumy 28,- Eur od 21.11.2011 do zaplatenia, c) 6 % ročný úrok zo

zmenkovej sumy 371,- Eur od 11.5.2011 do 17.5.2011, čo predstavuje sumu 0,49 Eur, zo sumy 322,-
Eur od 18.5.2011 do 18.7.2011, čo predstavuje sumu 3,28 Eur, zo sumy 224,- Eur od 19.7.2011 do
22.8.2011, čo predstavuje sumu 1,29 Eur, zo sumy 175,- Eur od 23.8.2011 do 19.9.2011, čo predstavuje
sumu 0,81 Eur, zo sumy 126,- Eur od 20.9.2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 0,56 Eur zo sumy
77,- Eur od 17.10.2011 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 0,44 Eur, zo sumy 28,- Eur od 21.11.2011
do zaplatenia, d) zmenkovú odmenu 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,24 Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je indosátorom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke. Zaviazala sa tiež k úhrade zmenkového úroku.

3. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o. (indosant).4. Indosant predložil zmenku k zaplateniu žalovanej. Žalovaná zmenku nevyplatila.

5. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré súdu bolo doručené dňa 22.12.2015, žalobca súdu

oznámil, že svoj návrh berie čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si v konaní uplatňuje len zmenkový
úrok vo výške 0,06 % denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva žalobca bez zmeny.

6. Predmetom konania je žalobcom tvrdené právo zo zmenky, ktorú dňa 26.5.2010 vystavila v Bardejove

žalovaná na sumu 371,- Eur. Na dôkaz svojho nároku súdu predložil originál zmenky s tým, že je
indosatárom všetkých práv z tejto zmenky.

7. Žalobca svojich práv zo zmenky sa domáha Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu.

8. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie
sauplatňujevobčianskychaobchodnýchveciachpricezhraničnýchsporochbezohľadunapovahusúdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky

príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

9. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v

ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

10. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd

alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

11. Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku

späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

12. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo o to požiada niektorá
zo strán.

13. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

14.Podľačlánku5ods.3Nariadeniaodporcaodpoviedo30dnípodoručenítlačivanávrhunauplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.15. Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

16. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

17. Podľa článku 7 ods. 2 Nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia
ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku.
Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

18. Podľa článku 9 ods. 1 až 3 Nariadenia súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál
môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo
strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie

alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.
Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to
nevyhnutné na vydanie rozsudku. Pri tomto rozhodnutí súd alebo tribunál berie do úvahy náklady. Súd
alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.

19. Vzhľadom na hodnotu pohľadávky uplatňovanej žalobcom, ktorá neprevyšuje sumu 2.000,- Eur
(článok 2 ods. 1 Nariadenia), charakter sporu (spor medzi právnickou osobou a fyzickou osobou, v
dôsledku čoho ide o občianskoprávny spor) a skutočnosť, že sídlo žalobcu je v Českej republike a
bydlisko žalovanej na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho ide o cezhraničný spor, sú splnené
podmienky citovaného Nariadenia, aby žalobca svojho nároku sa domáhal spôsobom upraveným týmto

Nariadením.

20. V zmysle citovaného článku 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá

zo strán. Z uvedeného tak vyplýva, že Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie. Potreba ústneho
pojednávania pritom môže byť daná buď na základe návrhu strán sporu, alebo na základe rozhodnutia
samotného súdu.

21. Strany sporu návrh na nariadenie ústneho pojednávania nepodali, preto bolo na rozhodnutí súdu, či

o spore rozhodne podľa Nariadenia alebo nariadi ústne pojednávanie.

22. Cieľom prijatia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo zjednodušenie a zrýchlenie cezhraničného
konania v civilných a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu a tým zjednodušenie prístupu k

spravodlivosti. V zásade, ako to už súd uviedol v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku, konanie
má písomnú povahu. Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná, súd by mal
nariadiť vo veci pojednávanie. Potreba nariadiť ústne pojednávanie vzniká najmä vo veciach skutkovo
a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné vec prejednať za prítomnosti strán sporu, ale
tiež v prípadoch, v ktorých súd je zo zákona povinný vykonať kontrolu, či žalobcom uplatňovaná v spore

pohľadávka, nie je založená na neprijateľných zmluvných podmienkach.

23. Spormi, v ktorých súd zo zákona je povinný zisťovať podmienky, za ktorých zmluvný vzťah, v ktorom
vznikla pohľadávka uplatňovaná jednou zo sporových strán, vznikol včítane obsahu zmluvného vzťahu,
je nesporne spor, v ktorom jednou zo strán je spotrebiteľ.

24. Zmenka, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, je dopredu pripraveným
tlačivom, do ktorého boli rukou vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje
vystaviteľa a jeho podpis. Rovnako rukou, v dopredu pripravenej kolónke, je vpísané číslo XXXXXXXXX.25. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er 796/2012 bolo zistené, že pod uvedeným číslom
XXXXXXXXX bola dňa 26.5.2010 uzavretá písomná zmluva o úvere medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o.,

Bratislava a dlžníkom Ľudmilou Vaškovou, z obsahu ktorej vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje dlžníčke
poskytnúť úver vo výške 300,- Eur a dlžníčka sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi požičanú sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 288,- Eur, t. j. celkom zaplatiť 588,- Eur v 12-tich mesačných splátkach
po 49,- Eur počnúc 20.6.2010. K zmluve o úvere je pripojená kópia zmenky o rovnakom obsahu, ako v
prípade zmenky, z ktorej žalobca si v tomto spore uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku a ktorú žalobca

nadobudol indosamentom.

26. Z rovnakého spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er 796/2012 vyplýva, že na základe návrhu
veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bola žalovanej ako dlžníčke uložená rozsudkom vydaným pod
spisovou značkou SR 05827/11 dňa 13.7.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 398,49 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo

výške 0,25 % denne zo sumy 322,- Eur od 19.5.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 322,- Eur od 19.5.2011 do zaplatenia. Podľa potvrdenia rozhodcovského súdu, rozsudok
sa dňa 26.9.2011 stal právoplatným a dňa 29.9.2011 vykonateľným.

27. Na základe rozhodcovského rozsudku oprávnený Pohotovosť, s.r.o., Bratislava podal súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie, ktorý dňa 15.10.2012 požiadal súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k.
3Er 796/2012-12, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na
odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 10.6.2014 č.k. 12CoE 19/2014-27
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bardejov

uznesením zo dňa 16.12.2016 č.k. 3Er 796/2012-31 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania exekúcie.

28. Z dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd zmluvu o úvere dňa 6.5.2010
uzavretú medzi Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou pod číslom XXXXXXXXX, na základe ktorej

bol žalovanej poskytnutý úver, považoval za zmluvu spotrebiteľskú a úver za spotrebiteľský úver.
Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku sp. zn. SR 05827/11 zo dňa 15.10.2012 slúžiaci spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako exekučný titul, ale vychádzal z iného právneho názoru, opomenul
v ňom aplikovať príslušné kogentné vnútroštátne a európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa,
je tak v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch i Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, preto pre rozpor exekučného titulu so zákonom a podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo
možné vyhovieť.

29. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 10.6.2014 tento záver prvoinštančného súdu spochybnil
dôvodiac, že síce žalovaná (v exekučnom konaní povinná) ako dlžníčka zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba, no pri jej prehlásení o účele poskytnutých finančných prostriedkov je krížikom vyplnené políčko
na výkon „povolania“. Táto skutočnosť síce nasvedčuje, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ale zároveň z
tejto skutočnosti nevyplýva ani jednoznačný záver, že o takúto zmluvu nejde.

30.Kzáveromodvolaciehosúduvjehouznesení,ktorýmmimochodomsúdvtomtokonaníniejeviazaný
(§ 391 ods. 2 C.s.p. a contrario), súd uvádza, že vychádzajúc z poznatkov jeho rozhodovacej praxe,
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pri poskytovaní úverov inštruovala osoby, ktorým poskytovala úver v touto
spoločnosťou dopredu pripravenom formulári vyznačiť taký údaj, ktorý by mal vyvolať záver, že nejde o

spotrebiteľský úver a tým vylúčiť posudzovanie ňou uzatváraných zmlúv o úvere, ako spotrebiteľských
zmlúv, ktoré súd podrobuje kontrole ex offo z pohľadu, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
Na odstránenie pochybnosti o účele, na ktorý dlžníčke (v tomto konaní žalovaná) žiadala úver poskytnúť,
odvolací súd mal za to, že je treba vypočuť dlžníčku (v exekučnom konaní majúcu postavenie povinnej).

31. V exekučnom konaní dlžníčka (povinná) vypočutá nebola a dlžníčku, ktorá v tomto konaní má
postavenie žalovanej, sa vypočuť nepodarilo ani v tomto konaní, lebo žalovaná zostala nečinnou.
Napriek tomu súd nemá pochybnosti o tom, že žalovaná v tomto konaní má postavenie spotrebiteľky
a to aj za situácie, že by mohli zostať pochybnosti o tom, že úver žalovanej poskytnutý na základezmluvy uzavretej so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. dňa 6.5.2010 je úverom spotrebiteľským. Súd
pritom dodáva, že vzhľadom na skôr uvedené (bod 30 dôvodov) ale pochybnosti nemá.

32. Úver žalovanej bol poskytnutý právnickou osobou s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, o čom svedčí jej zápis v obchodnom registri (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
Bratislava je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vložka číslo:
23636/B), v dôsledku čoho pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala v postavení dodávateľa tak,
ako je tento definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala nesporne

postavenie spotrebiteľa tak, ako je tento definovaný v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, lebo pri uzatváraní zmluvy a jej plnení nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (opak žalobca v spore ani len netvrdil
a v prípade, žeby takéto postavenie žalovanej pri uzatváraní zmluvy spochybňoval, bol povinný iné
postavenie žalovanej aj preukázať (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Súd pritom dodáva, že postavenie žalovanej
ako spotrebiteľky nevylučuje prípadné zistenie, podľa ktorého úver na základe zmluvy poskytnutý nie je

úverom spotrebiteľským v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
preto a aj vzhľadom na predmet sporu nepovažoval za nutné zisťovať, či úver poskytnutý spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. žalovanej na základe zmluvy uzavretej dňa 26.5.2010 pod číslom XXXXXXXXX je
úverom spotrebiteľským.

33. Zmenka, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje voči žalovanej peňažnú pohľadávku, bola tak
žalovanou vystavená na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú
zmenku, pri ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a

zmluvných podmienok jej vyplnenia.

34. Súdnu kontrolu zmenky vystavenej na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy z
pohľadu neprijateľnosti podmienok zmluvy, v rámci ktorej zmenka bola vystavená, nie je ale možné
vykonať v režime Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2007, v dôsledku čoho súd

rozhodol, že o návrhu žalobcu bude konať a rozhodne podľa vnútroštátnych procesných predpisov.

35. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

36. Konanie vo veci začalo dňa 28.3.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktorý dňom 30.6.2016

bol zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Konanie za účinnosti zákona
číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) nebolo skončené, preto počnúc od 1.7.2016, t. j. dňom
nadobudnutia účinnosti nového procesného predpisu upraveného zákonom číslo 160/2015 Z.z., na toto
konanie je treba použiť tento nový procesný poriadok s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo
do 1.7.2016, zostávajú zachované.

37. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

38. V súlade s týmto ustanovením súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal
právneho zástupcu žalobu a žalovanú. Strany sporu a ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie
nedostavili.

39. Právny zástupca žalobcu a prostredníctvom neho aj samotný žalobca (§ 110 ods. 1 C.s.p.) boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní, keď predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi
žalobcu do jeho elektronickej schránky bolo doručené dňa 19.1.2017 (§ 178 C.s.p.). Právny zástupcažalobcu elektronickým podaním súdu doručeným pred pojednávaním ospravedlnil neprítomnosť žalobcu
i neprítomnosť svoju na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti. Navrhol pojednávanie otvoriť bez ich
účasti s tým, že pojednávanie odročiť nežiada.

40. U žalovanej doručenie predvolania na pojednávanie je treba predpokladať podľa § 111 ods. 3 C.s.p.
dňom 23.1.2017, lebo zásielka doručovaná prostredníctvom pošty na adresu žalovanej podľa evidencie
v registri obyvateľov, bola súdu dňa 23.1.2017 vrátená ako nedoručená.

41. Podľa ustanovenia § 180 C.s.p. súd konštatoval, že sú splnené podmienky pre prejednanie veci v
neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, preto vec prejednal a rozhodol.

42. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľ zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky podľa zmluvy o úvere číslo
XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2010 uzavretej spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom

žalovanej.

43. Podľa § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

44. Podľa § 76 citovaného zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie. Ak niet osobitného údaja,

platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom
pri mene vystaviteľa.

45. Podľa § 77 toho istého zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia

pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20 ), sročnosti (§§ 33 až 37 ), platení (§§ 38 až 42 ), postihu pre neplatenie (§§ 43
až 50 , 52 až 54 ), platení pre česť (§§ 55 , 59 až 63 ), odpisoch (§§ 67 a 68 ), zmenách (§ 69 ), premlčaní (§§ 70 a 71 ), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§
72 až 74 ). Pre vlastnú zmenku
platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než
je bydlisko zmenečníka (§§ 4
a 27 ), o úrokovej doložke

(§ 5 ), o nesrovnalostiach v
údajoch zmenkovej sumy (§ 6 ),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7 , o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia
zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8 ), a o blankozmenke (§ 10 ). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§
30 až 32 ); v prípade § 31 ods.4 platí, že sa zmenečné ručenie,
ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

46. Podľa § 11 uvedeného zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom). Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku
rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na
vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

47. Podľa § 14 zák. č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

48. Podľa § 17 citovaného zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Zmenka, z ktorej sa žalobca v spore domáha svojho peňažného nároku, bola žalovanou vystavená
ako vlastná zmenka. Súd pritom konštatuje, že zmenka je úplná, lebo má všetky náležitosti uvedené v
ustanovení § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

50. Žalovaná zmenku vystavila v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava (remitent zmenky).

Originálom zmenky žalobca preukázal, že zmenka v súlade s ustanovením § 11 a násl. zákona č.
191/1950 Zb. bola prevedená na neho indosamentom (rubopisom) od remitenta zmenky.

51. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a v právnej teórii i súdnej praxi platilo, že plnenie zo

zmenky nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Z tohto pohľadu sa
záväzok žalovanej, zmenku pri jej predložení vyplatiť javí ako bezpodmienečný.

52. Zákonom číslo 438/2015 Z.z. došlo okrem iného aj k novele zákona číslo 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch.

53. Podľa čl. II. zákona číslo 438/2015 Z.z. Zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a zákona č. 492/2009
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I v § 17 sa na konci pripája táto veta: „Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.“.
2. V Čl. I sa doterajší text § 17 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol

uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.“.

54. Zákon číslo 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 23.12.2015. Vo vzťahu k článku II. však nemá
prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho nové znenie § 17 zákona číslo 191/1950 Zb. je nutné použiť aj
na právne vzťahy, ku ktorým došlo predo dňom 23.12.2015, teda aj na právny vzťah medzi žalovanou aspoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, v rámci ktorého žalovaná dňa 26.5.2010 vystavila zmenku
v prospech označenej spoločnosti.

55. Už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že žalovaná zmenku, z ktorej si
žalobca uplatňuje v spore svoj nárok, vystavila na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej medzi ňou a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola pôvodným majiteľom
zmenky. Žalovanej tak v zmysle ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. v znení po 22.12.2015 vzniklo
právo robiť námietky zakladajúce sa na jej zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou založenou zmluvou

o úvere zo dňa 26.5.2010 pod číslom XXXXXXXXX.

56. Žalovaná svoje právo robiť námietky nevyužila.

57.VtejtosúvislostivšaksúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.
zn. 6Cdo 1/2012, z ktorého vyplýva, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť

spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

58. V súlade s týmto stanoviskom, ktoré je v zhode so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä jej čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1, súd preto ex offo
zisťoval, či zmluva o úvere dňa 26.5.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava

a žalovanou neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Na súdnu kontrolu ex offo pritom súd oprávňuje aj znenie ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950
Zb. v znení od 23.12.2015.

59. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 26.5.2010,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona

o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Zabezpečenie splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je
pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

60. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

61. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského

záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

62. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane formulára zmluvy, na ktoré sa dodávateľ -
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava v zmluve aj odvoláva. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rovnako
aj samotná zmluva o úvere tvoria formulár, ktorého obsah bol dopredu pripravený spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky sa na tvorbe obsahu zmluvy

i Všeobecných podmienkach podieľať a ovplyvniť ich obsah. Obsah zmluvy o úvere i Všeobecné
podmienky neboli tak individuálne dojednané.

63. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je pod bodom 14 dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa vyplývajúceho z tejto úverovej

zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať

zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum na zmenke remitent vyplní tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh.64. Nemôže byť sporu o tom, že bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj keď je nadpísaný
ako dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, nebol individuálne vyjednaný a teda v žiadnom prípade
nejde o dvojstranný právny úkon. Ako obsahová súčasť Všeobecných podmienok dohoda bola dopredu

pripravená dodávateľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky a
zároveň vystaviteľky zmenky, ovplyvniť jej obsah. Povinnosti úverového dlžníka tak boli nahradené
remitentom (dodávateľom) zdôrazňovaným abstraktným zmenkovým záväzkom.

65. Vo svojej podstate tak článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je svojim obsahom a

účelom obchádzaním zákona na ujmu práv žalovanej ako spotrebiteľky. Aj keď článok 14 Všeobecných
podmienok priamo síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Z uvedeného dôvodu dohoda o vyplňovacom práve pojatá
do bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

66. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, z ktorej nárok si uplatňuje žalobca v spore, je absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Za obchádzanie
zákona sa totiž považuje aj zámerné použitie prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané
a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska práva sa javí ako nenapadnuteľný a teda keď sa niekto
správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a

nežiaduci.

67. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre absolútnu neplatnosť vyplňovacieho práva k zmenke,
nemohol platne vzniknúť zmenkový záväzok žalovanej podľa zmenky, na základe ktorej sa žalobca
domáha voči žalovanej v spore plnenia.

68. Vzhľadom na uvedené, žalobca nemohol voči žalovanej, z ním indosovanej zmenky, nadobudnúť
právo na jej zaplatenie a preto v spore nie je aktívne legitimovaný.

69. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 žalobca súdu oznámil, že svoj návrh na začatie konania

berie späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške
0,06 % denne.

70. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

71. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

72. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

73. K čiastočnému späťvzatiu návrhu žalobcom síce došlo ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, avšak pre rozhodnutie o tomto právnom úkone žalobcu je treba použiť už
nový procesný poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. - § 470 ods. 1, 2 C.s.p.). K čiastočnému späťvzatiu
návrhu žalobcom došlo pred prvým pojednávaním, preto súd konanie vo veci v rozsahu späťvzatia

návrhu zastavil.

74. V prevyšujúcej časti, z dôvodov uvedených v bode 68 a jemu predchádzajúcich, žalobu žalobcu
zamietol.

75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu
úspešná, lebo za úspech žalobcu nemožno považovať zastavenie konania v časti späťvzatia návrhu,
preto jej súd voči neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.76. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie, po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.