Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308206350
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2308206350.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Ľubica Spálová, vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: G. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, pre vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Galo, so sídlom Piešťany, E. Belluša 6936/10, pod č.k.

EX 413/2008, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18.11.2013
č.k. 23Er/304/2008-20, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I., ktorou bola exekúcia zastavená,
p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom
JUDr. Peter Galo pod sp. zn. EX 413/2008 zastavil. Výrokom II. nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým,

že v danom prípade uplynula trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť dňom vykonateľnosti
predmetného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý je exekučným titulom 8.8.2007 a uplynula
dňom 23.8.2010. V súčasnej dobe preto už exekúciu na základe predmetného exekučného titulu
nemožno realizovať, preto bolo potrebné exekúciu zastaviť. O náhrade trov konania súd rozhodol s
použitím § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 197 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si ich výslovne neuplatnil.

2. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti týkajúcej sa výroku I. súdu o zastavení exekúcie podal
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd podľa § 221 O.s.p. napadnuté uznesenie
v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Podľa neho v danom prípade trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula dňom

23.8.2011, v priebehu jej plynutia však novelizáciou Zákona o priestupkoch zák. č. 298/2008 účinným od
1.9.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote z ust. § 88 ods. 1. Tým došlo
k zmene zákona v tom smere, že vymáhanie uložených pokút za priestupok už nie je obmedzované
akoukoľvek lehotou. V novele zákona o priestupkoch pritom neexistujú prechodné ustanovenia účinné
pre prípady od 1.9.2008, za situácie, keď exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008, avšak trojročná lehota
na vymáhanie uloženej pokuty by uplynula po 1.9.2008. Podľa štandardného normotvorného prístupu

sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou
normou. Na zabezpečenie kontinuity a stability spoločenských vzťahov preto slúži práve inštitút nepravejretroaktivity, bez existencie osobitného zákonného zmocnenia (prechodných ustanovení) nie je možné
aplikovať právnu normu, ktoré v čase rozhodovania už nie je platná. Nakoľko daná novela nerieši stav
stretu časovo rozdielnych úprav, právne účinky novelizovaného ust. § 88 Zákona o priestupkoch sa od

1.9.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. V rozhodnom období teda ku dňu 23.8.2010
tak nemožno aplikovať ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, pretože
ide o právnu normu, ktorá v rozhodnom období už nebola platná. V tejto súvislosti poukázal na niektoré
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, podporujúce jeho názor.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojem
žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na
zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z.
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v
čase podania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok,

ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA 1983485, ktorým bola povinnému uložená pokuta 66,38 eur za skutok spáchaný dňa 8.8.2007 v
Podlužanoch, porušením § 5 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. a ust. § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
Predmetný blok nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2007 a vykonateľnosť dňa 23.8.2007.

8. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 do novelizácie zák.
č. 298/2008 Z.z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej
sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by
mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z

gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno
vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený urobený uskutočnený. Táto lehota
má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii
práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.

10. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo
vypustené. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav
stretu rozdielnych úprav. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazomna § 51 Zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej
povinnosti.

11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej
v predmetnom bloku začala plynúť dňom 9.8.2007 a uplynula dňom 23.8.2007. Zákonná trojročná
prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť,
potom uplynula dňom 23.8.2010 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už

na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie
tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia
právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta

právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre
jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej
je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú
zásadu retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1
Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak
neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to

ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s
poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy a zachovanie právnej istoty.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej
v predmetnom bloku začala plynúť dňa 9.8.2007 a uplynula 23.8.2007. Zákonná trojročná prekluzívna

lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula
dňom 23.8.2010. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak týmto dňom
stal zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z
predmetnéhobloku.Predmetnýbloknapokutunezaplatenúnamiestetýmprestalbyťvykonateľným,čím
stratil základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f) Exekučného poriadku,

čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby prvostupňový súd preskúmavaným
uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a zároveň
rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorá časť ale osobitne odvolacími dôvodmi napadnutá nebola.

15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahuspisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie výroku I. ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).