Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115216051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/262/2015-62 zo dňa 07.03.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 116

eur.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov
súdny poplatok vo výške 116 eur a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 182 eur, určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

26.06.2013 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 10 o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Tretím výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni
trovy konania, štvrtým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov
súdny poplatok vo výške 116 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázala na to, že
predmetný úver nebrala na podnikanie, ale pre osobnú spotrebu ako to vyplýva zo samotnej výšky

poskytnutého úveru 350 eur. Žalovaný má prax, že akonáhle ide o živnostníka, pripraví zmluvu pre
dlžníka s obchodným menom, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Súd prvej inštancie uviedol, že
zmluva o úvere uzatvorená dňa 26.06.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný vedel, že poskytuje
žalobkyni úver na súkromnú potrebu, na úhradu jej predchádzajúceho úveru, ktorý čerpala u neho
a sám ponúkol takýmto spôsobom riešiť jej finančnú situáciu. Vyhlásenie, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania, je naformulované v zmluve a žalovaný predložil žalobkyni túto časť
k podpisu, hoci vedel, že koná klamlivo a nekalo, keďže mu bol známy účel a okolnosti, za ktorých

žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere. Súd zistil, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
neobsahuje zákonom požadované náležitosti, nie je v nej uvedený termín konečnej splatnosti, ročná
úroková sadzba a ďalšie náležitosti, a teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak žalovaný
prijal od žalobkyne plnenie vo výške 532 eur a mal právo len na plnenie vo výške 350 eur, čiastka 182eur je bezdôvodným obohatením získaným plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať v
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Súd tento nárok považoval za dôvodný, keďže bolo preukázané
bezdôvodné obohatenie a nárok bol uplatnený v zákonnej premlčacej dobe. Súd určil neprijateľnosť

dojednanej zmluvnej podmienky, poukázal na to, že rovnako zmluvnú podmienku už súd vyhlásili
za neplatnú, a to napr. v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012, ktorý bol potvrdený
rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.08.2014. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa mal žalovaný zdržať používania tejto podmienky, napriek
tomu žalovaný túto povinnosť nedodržiava. Pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej

inštanciepoukázalnadôvodyuvádzanévprávoplatnomrozsudku11C/42/2012,ktorévrozsudkucitoval.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., výrok o trovách konania štátu ust. § 4 ods. 2
písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a je oslobodená
od platenia súdnych poplatkov, poplatková povinnosť zaťažuje žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že

zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, keďže dlžník vystupoval
v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa a úver si zobral za účelom podnikania. Nakoľko ide o vzťah
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, nie je možné aplikovať iný zákon ako Obchodný zákonník.
Žalovaný nie je povinný preukázať na čo žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opiera len o tvrdenie, že žalobca použil financie na spotrebný

účel, a preto má za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predmetnou otázkou. Keďže
úver si dlžník vzal za účelom podnikania bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ.
Poukázalnato,ževčaseuzavretiazmluvyneexistovalanebolúčinnýžiadenvšeobecnezáväznýprávny
predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie finančných
prostriedkov. Bolo možné vychádzať z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata

nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Poukázal
na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov
odvodzovať od výšky úroku požadovanej bankami. Poukázal na to, že rozsudok je nepreskúmateľný
a žalovanému došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom. Argumentáciu súdu, ktorý rozhodol o

neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje žalovaný za nedostačujúcu. Rozhodnutie o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok je vágne a ako také je neprípustné. Žalobca nepredložil jediný
dôkaz o tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver. Žiada, aby súd prvej inštancie poukázal na
dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím súdu o úhrade súdneho
poplatku, nakoľko vo veci ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je s výnimkou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
vecnesprávne.Súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavasprávnevovecirozhodol.Zvykonaných
dôkazov, a to z výpovede žalobkyne vyplýva, že napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že sa jedná
o úver podnikateľa za účelom podnikania, v skutočnosti bol úver poskytnutý za účelom vyplatenia
predchádzajúceho úveru žalobkyne u žalovaného. Tomuto záveru nasvedčuje aj list žalovaného zo

dňa 15.10.2013, z ktorého vyplýva, že predchádzajúci úver bol uhradený dňa 11.10.2013, pričom
zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania bola uzatvorená 26.06.2013. Výsluch žalobkyne je
rovnocenným dôkazným prostriedkom s inými dôkazmi a pokiaľ žalovaný nespochybnil navrhnutými
dôkazmi závery tohto výsluchu, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že nebolo preukázané,
že predmetný úver bol poskytnutý za účelom podnikania, a teda žalobkyňa bola spotrebiteľkou.

Žalovaný nespochybňuje závery súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že predmetný úver je pre absenciu
zákonných náležitostí, napr. pre absenciu konečnej splatnosti úveru bezúročný a bez poplatkov, a
teda žalobkyňa mala zaplatiť len sumu poskytnutého úveru. Keďže zaplatila o 182 eur viac, vzniklo
žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni. Správne je aj rozhodnutie o
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, dojednanie poplatku za uzavretie zmluvy o úvere, pričom

2/3 poplatky majú predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenú je neprijateľným dojednaním, pretože spotrebiteľ nemá možnosť zistiť,
za čo takýto dojednaný poplatok žalovanému v skutočnosti platí. Tento poplatok navyšuje dohodnutý
úrok, pričom práve úrok je odplatou banky za poskytnutie finančných prostriedkov. V spotrebiteľskýchvzťahoch dodávateľ nemôže náklady svojej podnikateľskej činnosti takýmto spôsobom prenášať na
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil s výnimkou výroku o súdnom poplatku postupom podľa §387 ods. 1 CSP.

5. Výrok o súdnom poplatku bol zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V čase vydávania rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte neboli dôvody na to, aby bol
žalovaný zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku. Je pravdou, že žalobkyňa je v konaní oslobodená
od súdneho poplatku, avšak v čase rozhodovania súdu a ešte ani teraz nie je právoplatne rozhodnuté

o tom, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. K takémuto následku dôjde až potom, ako potvrdzujúce
rozhodnutie bude doručené účastníkom konania a až potom bude splnená podmienka právnej normy,
že oslobodený účastník bol v konaní úspešný a bude možné rozhodnúť o povinnosti protistrany zaplatiť
súdny poplatok. Preto rozhodnutie v tejto časti bolo zrušené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, úspešná žalobkyňa si trovy odvolacieho konania
neuplatnila, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.