Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201018
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714201018.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov 1/Martin Y., B..
XX.X.XXXX, X. XXX XX P. XXX, X/ T. Y., B.. X.X.XXXX, X. XXX XX P. XXX, obaja právne zastúpení JUDr.
Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému:
Slovenská republika za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom
Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava o náhradu škody vo výške 22 558,38 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba vo zvyšnej časti sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 31.1.2014 domáhali vo vzťahu k žalovanému náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia Správy

katastra Martin. V žalobe žalobcovia uviedli, že uzatvorili so spoločnosťou E-TRADE Slovakia, s.r.o. dňa
20.5.2008 Zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu do 31.10.2008,
ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Martin pre okres Martin, obec Trnovo, katastrálne
územie O. o výmere 971 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 4/2008, vedený podľa stavu
KN -C na LV č. 826 pod parc. č. 248/45. Na základe zmluvy o budúcej zmluve žalobcovia zložili

dňa 20.5.2008 v hotovosti v prospech spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. zálohu na kúpnu cenu
vo výške 189 345,- Sk v prepočte 6 285,10 eur. Dňa 22.10.2008 žalobcovia ako kupujúci uzatvorili
s N. X., ako predávajúcou Kúpnu zmluvu na predmetný pozemok. Spoločnosť E-TRADE Slovakia,
s.r.o. vystupovala ako jej splnomocnený zástupca. V jej mene podpisoval zmluvu p. Z. B., a to na
základe plnej moci udelenej mu pani Q. Q., ktorá konala na základe generálnej plnej moci udelenej
jej zo strany spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. V súlade s ust. čl. III. kúpnej zmluvy žalobcovia

zaplatili v prospech účtu spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. zostávajúcu časť kúpnej ceny vo
výške 441 805,- Sk v prepočte 14 665,24 eur. Celková cena za pozemok predstavovala sumu 631
150,- Sk, t.j. 20 950,34 eur. Vklad vlastníckeho práva k pozemku do katastra v prospech žalobcov
bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Martine dňa 19.1.2009 pod V 5156/2008. V ďalšom
žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že dňa 7.10.2010 podala N. X., ako predávajúca na Okresný súd
v Martine žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko mala za to, že

nesplnomocnila spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcami a táto
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Totot konanie sa viedlo pod sp. Zn. 9C/239/2010.
Dňa 10.10.2011 bol Správe katastre Martin doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry podaný
proti rozhodnutiu Správy katastra Martin sp. zn. P. XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2009 o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu a Správa katastra Martin rozhodnutím
zo dňa 9.11.2001 vyhovela protestu prokurátora, zrušila rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva do

katastra z dôvodu zistených nedostatkov predloženého návrhu na vklad a kúpnej zmluvy. Na základe
uvedeného rozhodnutia bola predávajúca, čiže N. X. zapísaná do katastra nehnuteľností na LV č. 975ako vlastníčka pozemku. V nasledujúcom Správa katastra v Martine prerušila konanie o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, určila lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad
a jej príloh a následne ďalším rozhodnutím prerušila konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/239/2010.
V konaní sp. zn. 9C/239/2010 súd rozhodol rozsudkom tak, že vyhovel žalobe a určil, že kúpna
zmluva, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcou N. X. a kupujúcimi, teda v našom konaní žalobcami,
je absolútne neplatný právny úkon. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 23.10.2012. V konaní 9C/239/2010 súd uložil

žalobcom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur. Zároveň žalobcovia
poukázali, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči konateľke spoločnosti E-TRADE
Slovakia, s.r.o. Q. Q., a to pre závažné trestné činy podvodu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.
Žalobcovia mali za to, že pri výkone verejnej moci v dôsledku konania Správy katastra v Martine, ako
štátneho orgánu im vznikla škoda a z tohto dôvodu podali dňa 2.7.2013 Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR ako príslušnému orgánu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

tento žiadosti o náhradu škody nevyhovel. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody, ktorá pozostávala z
peňažných prostriedkov vynaložených na zaplatenie kúpnej ceny za pozemok v celkovej výške 20
950,34eur,ďalejškoduspočívajúcuvnákladochžalobcovvynaloženýchvkonaníourčenievlastníckeho
práva sp. zn. 9C/239/2010 - zaplatený súdny poplatok za podanie odvolania, trovy právneho zastúpenia,
ktoré mali zaplatiť žalobcovia svojej právnej zástupkyni v konaní 9C/239/2010 vo výške 1 409,04 eur.

Spolu si teda uplatnili náhradu skutočnej škody vo výške 22 558,38 eur a uplatnili si aj príslušné úroky
z omeškania.

2. Podaním doručeným súdu 5.6.2014 ( č. l. 184 súdneho spisu ) v spojení s opravou tohto podania
( č. l. 223) žalobcovia 1/ a 2/ zobrali žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania späť a žiadali

zaplatiť skutočnú škodu vo výške 22 558,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne
z sumy 6 285,10 eur od 5.7.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
14 665,24 eur od 5.7.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 99,50
eur od 5.7.2013 do zaplatenia. Súd konanie v tejto časti zastavil uznesením č. k. 15C/18/2014-227 zo
dňa 9.9.2014.

3. Podaním doručeným súdu 7.5.2014 ( č. l. 168) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci, kde uviedol,
že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Poukázal na to, že z rozhodovacej
praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo aj nesprávny úradný postup, prípadne
protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Nestačí, ak
je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu môže mať za následok

vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2013 Z. z. len vo vzťahu k takej škody, ktorá
bola priamo a nesprostredkovanie spôsobená práve ( iba ) týmto rozhodnutím alebo postupom.
Zodpovednosť nemožno robiť závisle na neobmedzenej kauzalite, keďže pritom príčinnej súvislosti
je priamo spôsobenie príčiny a následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne )
predchádza následku a vyvoláva ho. Podľa žalovaného nie je daná zodpovednosť žalovaného za

škodu spôsobenú rozhodnutím správy katastra, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny nebolo v zmysle čl.
III. kúpnej zmluvy viazané na rozhodnutie Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Kúpna cena mala byť v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy zaplatená v dvoch
častiach. Prvá časť bola zaplatená ako zálohová platba vo výške 189 345,- Sk pri podpise zmluvy o
budúcej zmluve a zvyšok kúpnej ceny vo výške 441 805,- Sk zaplatili kupujúci v deň podpísania kúpnej

zmluvy bankovým prevodom, t.j. dňa 22.10.2008. Majetok žalobcov sa nezmenil v dôsledku rozhodnutia
Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva, pretože, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy,
v čase rozhodovania alebo rozhodnutia Správy katastra Martin o povolení vkladu už kúpna cena bola
zaplatená. Ak by teda aj Správa katastra Martin návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov
na základ kúpnej zmluvy zamietla z dôvodu jej absolútnej neplatnosti majetkový úbytok žalobcov by

už existoval a samozrejme nebol by spôsobený postupom Správy katastra Martin, a teda nie je daná
príčinná súvislosť medzi rozhodovaním Správy katastra Martin o návrhu na vkladu a škodou, ktorej sa
žalobcovia domáhajú. Žaloba o návrhu škody by nebola dôvodná ani vtedy, keby sa preukázalo, že
kúpna cena bola v rozpore s čl. III. kúpnej zmluvy zaplatená až po povolení vkladu. Pokiaľ ide o nárokna náhradu škody vo výške kúpnej ceny žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin
sp. zn. 9C/239/2010 bola kúpna zmluva neplatná, keďže kúpna zmluva bola neplatná. Kúpna cena
zaplatená na jej základe by predstavovala bezdôvodné obohatenie predávajúceho, resp. osoby, ktorá

v mene a na účet predávajúceho prijala kúpnu cenu. Nakoľko v prípade preukázania zaplatenej kúpnej
ceny by mali žalobcovia právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný je toho názoru, že nie
je možné žiadať o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej žalovaný poukázal na to, že
žalobcoviapostupovalineopatrnepripodpisovaníkúpnejzmluvy,nakoľko vzáhlavíuvedenéúdajeT.W.,
teraz už žalobkyni v rade 2/ sa nezhodujú s jej údajmi uvádzanými v ostatných listinách. Prepočet kúpnej

ceny zo slovenských korún na eurá nezodpovedá prepočtu 1 euro na 30,126 Sk a zároveň poukázal
žalobca na to, že podľa čl. IV. kúpnej zmluvy sa kupujúci oboznámili so stavom predávanej nehnuteľnosti
a kúpili ju v stave, v akom sa nachádza ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný s poukázaním na viacerú
českú a slovenskú judikatúru v obdobných veciach mal za to, že kým žalobcovia majú pohľadávku
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázali bezúspešné
domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosť štátu za škodu

podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia samotnej škody. Ďalej žalovaný poukázal na to, že
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, t.j., že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Podľa žalovaného žaloba
žalobcov tieto náležitosti nespĺňa. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/18/2014-273 zo dňa 11.2.2015 a žalobe žalobcov vyhovel
čiastočne, a to v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 21 049,84 eur spolu s
úrokom z omeškania. Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody a úrokov z omeškania žalobu
zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Martin podal odvolanie žalovaný. O odvolaní rozhodoval
Krajský súd v Žiline, a to uznesením č. k. 6Co/30/2016-336 zo dňa 29.6.2016 s tým že rozsudok v I. a III.

výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a II. výrok rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že dospel k záveru, že v súdenej veci absentuje príčinná súvislosť
medzi rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach a
škodou, ako jedného z kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu,
čo vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej veci a o zmene niektorých zákonov. Už z tohto dôvodu
nemôže byť žaloba žalobcov úspešná. Zároveň v odôvodnení krajský súd uviedol, že aj u objektívnej
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je nevyhnutnou podmienkou vznik
škody na strane poškodeného, o takýto prípad nejde tam, kde v súvislosti s výkonom verejnej moci síce
došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov poškodeného, avšak poškodenému súčasne ako veriteľovi

vzniklo právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ neuplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti
tomu, komu z bezdôvodného obohatenia vznikol prospech, t.j. spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o.,
hoci tak mohli urobiť. Zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči záujmom spoločnosti, je totiž od začiatku absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či

zmluvnéstranyodôvodejejneplatnostivedeli.Akprávnydôvodplneniapodľahmotnéhoprávatubol,tak
potom trvá naďalej bez ohľadu, či právoplatný a vykonateľný rozsudok, ( ktorý toto právo iba deklaroval,
t.j. rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/239/2010-251 zo dňa 8.3.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/221/2012 zo dňa 18.10.20012 i následne vydanými uzneseniami
týkajúcimi sa trov konania) bol, či nebol vydaný. Žalobcom 1/ a 2/ nič nebránilo podať voči spoločnosti E-

TRADESlovakia,s.r.o.žalobuovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýškezodpovedajúcejzaplatenej
kúpnej cene v sume 631 150,- Sk ( 20 950,34 eur ). Mali totiž vedomosť o tom, kto sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil a bola im tiež známa výška bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia 1/ a 2/ tak
neučinili, hoci sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 povedal, že
na základe rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiach sa stal spoločne so

žalobkyňou 2/ vlastníkom predmetnej nehnuteľností. Ďalej uviedol žalobca 1/, že ho kontaktoval L.Á. X.
v roku 2009, ktorý ho aj sám vyhľadal a ktorý mal aj informáciu, že pravdepodobne došlo k podvodu,
že spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. ich pravdepodobne pripravila o pozemky falšovaním listín. Bola
to doba šiestich mesiacov, keď pán X. zistil skutočnosti, že pozemky im patriace boli predané bez
ich vedomia a neboli im vyplatené za ich predaj žiadne finančné prostriedky. Keďže žalobcovia boli

informovaní, že malo dôjsť k nejakému údajnému podvodu, tak sa skontaktovali s ostatnými vlastníkmi
týchto pozemkov a žalobca 1/ dal prvý podnet na políciu, na základe ktorého bolo začaté voči Q. Q.,
rod. Vladárovej trestné stíhanie. Napriek tomu, že už v tom čase mali žalobcovia vedomosť o neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, nepodnikli žiadne právne kroky vo vzťahu k spoločnosti E-TRADE Slovakia,s.r.o., pričom konkurz na uvedenú spoločnosť bol vyhlásený súdom až dňa 27.7.2010. Ani v rámci
konkurzného konania si žalobcovia v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na uvedenú obchodnú
spoločnosť nepodali prihlášku, ktorou by uplatnili svoju pohľadávku z bezdôvodného obohatenia proti

úpadcovi. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej práva
patria bdelým ( pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým ), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Žalobcovia zostali vo vzťahu k spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o.
absolútne nečinní ( s výnimkou podania podnetu za začatie trestného stíhania na ich štatutárnych

zástupcov a zamestnancov ) a neuplatnili si včas voči tejto obchodnej spoločnosti svoje nároky z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Aktuálne tvrdia, že svoju pohľadávku už nemôžu ako priamy nárok
uspokojiť, a preto im vznikla majetková ujma ( škoda ) spočívajúca v strate majetku, ktorú si uplatňujú
voči žalovanému v tomto súdnom konaní. Bez významu nemôže byť ani fakt, že napriek skutočnosti,
že žalobcovia vedeli o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v mesiaci apríl 2009, kedy sa žalobca 1/
dozvedel, že ide o pravdepodobne o podvod, v následnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. 9C/239/2010, v ktorom žalobkyňa N. X., označená ako predávajúca v predmetnej kúpnej
zmluve zo dňa 22.10.2008 sa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy,
žalovaní v predmetnom konaní nárok žalobkyne popierali a žiadali žalobu zamietnuť. Svoj postoj teda
nekorigovali s tým, čo im bolo od mesiaca apríl 2009 zrejmé, t.j., že uzavreli absolútne neplatný právny
úkon ( kúpnu zmluvu ) prostredníctvom spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. Ak v danej

veci nebol daný právny dôvod na nadobudnutie vlastníckeho práva, nemôže mať vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti vykonaný na jeho základe sám o sebe akékoľvek právne účinky
pre právne pomery účastníkov zmluvy. Tvrdenia žalobcov, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy
nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku, v dôsledku čoho boli jeho vlastníkmi, sú preto
bezpredmetné. Rovnakonemožnoprehliadnuťskutočnosť,žežalobcoviapotvrdili,žepripodpisekúpnej

zmluvy im boli predložené plnomocenstvá, na základe ktorých v mene predávajúcej konala spoločnosť
E-TRADE Slovakia, s.r.o. Uvedená obchodná spoločnosť je zapísaná do obchodného registra, ktorý
je v zmysle ust. § 27 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého
súčasťou je zbierka zákonov ustanovených listín a táto je verejne prístupná na internetovej stránke
Ministerstva spravodlivosti SR. Pri bežnej opatrnosti teda žalobcovia si už pri podpise zmluvy mohli

overiť všetky potrebné údaje vedené v obchodnom registri o spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o.
Záver prvej inštancie o tom, že postupom správy katastra vznikol majetkový úbytok na strane žalobcov
spočívajúci vo faktickej nevymožiteľnosti pohľadávky, s tým, že ak by Správa katastra Martin konala v
súlade s objektívnym právom, k takémuto úbytku by nedošlo, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
ani v platnej právnej úprave. Rovnako nesprávnym je záver okresného súdu, že žalobcovi v čase

vyhlásenia konkurzu na spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o., t.j. ku dňu 27.7.2010 nemali vedomosť
o nezákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva vydaného Správou katastra Martin
zo dňa 19.1.2009, a preto nemohli pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia prihlásiť
prihláškou proti podstate úpadcu E-TRADE Slovakia, s.r.o. v konkurze, nakoľko táto pohľadávka v tom
čase reálne neexistovala a správca konkurznej podstaty by prihlásenú pohľadávku zo zákona poprel.

Aj keď je pravdou, že sporová kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/239/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť až dňa 23.10.2012, súd prvej inštancie
opomenulfakt,žerozsudoksúduourčeníneplatnostikúpnejzmluvyjelendeklaratórny,keďžeabsolútna
neplatnosť tohto právneho úkonu pôsobila ex lege od začiatku. V konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia si súd otázku platnosti/neplatností kúpnej zmluvy mohol vyriešiť ako predbežnú otázku.

Okremtohožalobcavosvojejvýpovedinapojednávanídňa14.5.2014sámuviedol,žeuždávnopredtým
asi šesť mesiacov po uzavretí zmluvy od pána X.o disponoval informáciou o neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy, čo ho následne, ak prvého z viacerých poškodených viedlo aj k podaniu trestného
oznámenia na polícii. Nepochybne o tom vedela i žalobkyňa 2/, ktorá bola jeho družkou a neskôr
manželkou.

5. Po vrátení veci, súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 31.10.2016, ktorého sa zúčastnili strany
sporu.ŽalobcoviasúdupredložilirozhodnutieKatastrálnehoodboruMartin,ktorýmrozhodolozamietnutí
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/ a 2/ na základe predmetnej kúpnej
zmluvy zo dňa 22.10.2008. Ďalej uviedli, že sa nestotožňujú v celom rozsahu s právnymi závermi,

ktoré boli uvedené v uznesení Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/30/2016. Podľa ich názoru ide o
výklad striktne formalistický, bez zohľadnenia celkovej objektívnej stránky veci a skutkových okolností
deja. Čo sa týka samotných obligačných a vecno-právnych účinkov, tak tu žalobcovia uviedli, že pri
zmluvnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctvazmluva a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva vklad vlastníckeho práva na základe tejto
zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Obligačné, ako aj vecno-právne účinky sú sledované už pri
uzatváraní samotnej zmluvy, a teda nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú

predpoklad pre nastúpenie účinkov vecno-právnych. Obligačné účinky zmluvy spočívajú vo vzniku
záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok
prevodcupreviesťnadobúdateľoviprevádzanúnehnuteľnosťdojehovlastníctva,pričomtomutozáväzku
zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva aj prevziať. Pri odplatných
prevodoch nastupuje záväzok zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu,

prípadne hodnotu a záväzok prevodcu túto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva
k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecno-právnymi. Pokiaľ ide aj
o deklaratórne účinky rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia uvádzajú, že takéto
rozhodnutie je v toto prípade potrebné, najmä pre aplikovanie ústavného princípu právnej istoty, kedy
samotné strany nemôže bez všetkého vyhlásiť zmluvu za neplatnú a požadovať na tomto podklade
aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Len priamym konštatovaním o neplatnosti kúpnej zmluvy

nadobúdajú strany sporu právnu istotu v tom, že právny úkon je alebo nie je neplatný. Žalobcovia nemali
priamu vedomosť o neplatnosti kúpnej zmluvy a nemali ani vedomosť o dôvode jej neplatnosti. Tu tiež
poukazujú žalobcovia na to, že dôvod neplatnosti, ktorým bola falšovaná plná moc sa preukázal až
na základe expertízneho dokazovania v rámci trestného konania, ktoré bolo iniciované práve zo strany
žalobcu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalobcovia majú za to, že je tu prítomná príčinná súvislosť

a ide jednu zo základných a hlavných podstát, ktoré spôsobili škodu, a ktorá spočíva v nevymáhateľnosti
pohľadávky, ktorú si už žalobcovia nemôžu uplatniť voči pôvodnej spoločnosti. Plnenie bolo dané
spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o., ktorá mala plniť priamo predávajúcemu, čo sa však nestalo a
práve v dôsledku toho bol podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy. Žalobcovia si skôr nemohli
prihlásiť pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko aj v zmysle konštantnej judikatúry

samotná premlčacia doba pre uplatnenie práv z titulu bezdôvodného obohatenia začína plynúť až vtedy,
keď reálne je potrebné, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, čím možno zakladať názor, že k tomuto
reálnemu obohateniu došlo až vydaním tohto deklaratórneho rozhodnutia Okresného súdu Martin. Čo sa
týkasamotnéhokonkurzunebolomožnéprihlásiťanipodmienenúpohľadávku,anisamotnú pohľadávku
proti podstate, pretože v tom čase bola zákonom stanovená 45- dňová lehota, a ak by bola prihláška po

tejto lehote, tak zo zákona na ňu správca neprihliada. Zároveň vo vzťahu k trovám žalobcovia uviedli,
že žiadajú, aby súd prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu, ako na okolnosti hodné osobitného
zreteľa a dôvod pre nepriznanie trov konania. Majetková sféra žalobcov by bola zasiahnutá oveľa viac
ako samotná sféra žalovaného, ktorý by nepriznaním trov v tomto prípade neutrpel žiadnu ekonomickú
stratu. Čo sa týka žalovaného, tak ten sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi a právnym posúdením v

uznesení krajského súdu s tým, že naďalej trvá na všetkých písomných vyjadreniach a prednesoch na
nariadených pojednávaniach. Trvá, aby žaloba bola vo zvyšku zamietnutá s tým, že trovy konania si
neuplatňuje. Zároveň žalobcovia ešte doplnili, že krajský súd vo svojom uznesení zobral len v globále a
majú za to, že sa nevyrovnal s trovami, ktoré vznikli v súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy
a tu sa domnievajú, že tam príčinná súvislosť je daná. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v rámci

prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku stranami sporu vznesené neboli.

6. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých sa oboznámil s listinnými dôkazmi ktoré boli
doložené do súdneho spisu, vrátane pripojeného spisu zaslaného Okresným úradom Martin, odbor
katastrálny, pod p. zn. V 5156/08, vykonal výsluch žalobcov, žalovaného. a dospel k týmto skutkovým

zisteniam a právnemu posúdeniu veci.
Súd zistil, že bola uzavretá dňa 20.5.2008 Zmluva o budúcej zmluvy ( č. l. 78) medzi budúcim
predávajúcim, ktorým bola spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. a budúcimi kupujúcimi, teda žalobcom
v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/, kde predmetom bol prevod vlastníckych práv k pozemku, ktorý sa
nachádzal v obci Trnovo, kat. územie Trnovo pod parc. č. 248/45 -záhrady o výmere 971 m2ž. V zmysle

tejto budúcej zmluve sa dohodli, že kúpna zmluva bude uzavretá najneskôr do 31.7.2008. Na základe
tejto zmluvy o budúcej zmluve bolo preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ uhradili zálohu na kúpnu
cenu predmetnej nehnuteľnosti, a to vo výške 189 345,- Sk ( č. l. 64). Z listinného dôkazu - Kúpnej
zmluvy zo dňa 22.10.2008 súd zistil, že predávajúci N. X. v zastúpení spoločnosti E-TRADE Slovakia,
s.r.o., ktorá bola zastúpená na základe generálnej plnej moci Zdenkom Najšlom predala kupujúcim, teda

žalobcom predmetné nehnuteľnosti, ktorí doplatili zostatok kúpnej ceny vo výške 441 805,- Sk na účet
spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. 23.10.2008 ( č. l. 52 súdneho spisu). Z listinného dôkazu, a to
návrhu na vklad vlastníckeho práva ( č. l. 54) súd zistil, že spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. podala
návrh na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy. O predmetnom návrhu navklad rozhodovala v tom čase Správa katastra Martin a vklad povolila 19.1.2009 pod č. V 5156/2008
( č. l. 123).

7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z. z. „) v znení ku dňu
vydania rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda, t. j. k 19.1.2009, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci okrem iného po a) nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti

podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu
c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ak aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom ( pozn. pod položkou 12 Občiansky zákonník ).

Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú svojou povahou občiansko-právne nároky
s tým, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vždy predbežne
prerokovať s ústredným orgánom v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť

spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až 17 zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou
zodpovednosťou štátu bez ohľadu na vinu, ktorej sa nie je možné zbaviť, ktorá je však založená na
súčasnom splnení troch podmienok: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp.
orgánu štátu a škodou.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ust. tohto zákona o predbežnom prejedaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Prvou podmienkou je teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval
všeobecné pravidlá právnej normy na nim prejednávaný prípad a rozhodoval o právach a povinnostiach
individuálnychsubjektov.Podľacitovaného§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.nevyhnutnoupodmienkou

zodpovednosti štátu je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť a vykonateľné rozhodnutie
bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom
pomere príčiny a následku , a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode
by nebolo bývalo došlo. Z uvedeného je potom možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým
bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola

týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo mu právo na plnenie. Žalobcovia sa v priebehu konania
domáhali náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, za ktoré označili rozhodnutie v tom čase
Katastrálneho úradu, Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov
vydané pod sp. zn. V5156/2008 dňa 19.1.2009, právoplatné dňa 19.1.2009.
Súdmalzato,žeaktívnaapasívnalegitimáciavkonaníboladaná,bolanaplnenáajzákonnápodmienka

upravená v § 15 zákona č. 514/2013 predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne - Úrade
geodézie kartografie a katastra SR, a to listom zo dňa 2.7.2013 ( č. l. 15), ktorý v rámci predbežného
prerokovania nároku zamietol návrh žalobcov na náhradu škody, a to podaním zo dňa 11.12.2013 ( č. l.
29). V ďalšom súd skúmal, či boli naplnené podmienky pre zodpovednosť za vznik škody, a či uvedené
rozhodnutie je možné označiť pojmom nezákonné.

Zákon explicitne neustanovuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu, zistenie nezákonnosti
rozhodnutia je preto vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu a vo všeobecnosti je to vlastne
otázka súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Je možné skonštatovať, že pod nezákonným
rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom SR alebo záväzkami SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy,

ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.
Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č. k. 4Mcdo/20/2009 zo dňa 30.5.2011.
Ďalej v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či
nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho ( zmeňujúceho )
rozhodnutia.PodľanázoruNajvyššiehosúduSRpokiaľpríslušnýorgánrozhodnutie zrušil (zmenil)z

dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu
jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.
Čo sa týka splnenia prvej podmienky, a to existencie nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu
súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009 bolo právoplatné dňa 19.1.2009, nakoľko nebol

proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Boli prípustné len mimoriadne opravné prostriedky, a
to podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu alebo
podanie podanie protestu prokurátora, čo sa v danom prípade stalo. Z protestu prokurátora ( č. l. 135)
jednoznačne vyplýva, že tento bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Martin zn. V 5156/2008 zo
dňa 19.1.2009, a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva

v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/, bolo v rozpore s viacerými ustanoveniami katastrálneho zákona,
ako aj správneho predpisu. V predmetnom proteste bolo jednoznačne konštatované, že rozhodnutie
správy katastra, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v rozpore so zákonom ( č. l.
136). V ďalšom sú jasne uvedené dôvody, prečo prokurátor považuje predmetné rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozpore so zákonom. Na základe tohto protestu navrhol prokurátor

napadnuté rozhodnutie Správy katastra v Martine č. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009 zrušiť a vo veci
vydať nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom. Správa katastra Martin rozhodnutím zn. V
5156/2008 zo dňa 9.11.2011 ( č. l. 140) v konaní o proteste prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku
vyhovela protestu a zrušila rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009 a konštatovala, že kúpna zmluva, ako aj príslušné splnomocnenia

vykazovali určité nedostatky a z tohto dôvodu mala Správa katastra Martin konanie o návrhu na vklad
prerušiť a vyzvať účastníkov konania na doplnenie písomností potrebných na rozhodnutie. Správa
katastra postupovala v predmetnej veci podľa názoru prokurátora v rozpore so zákonom, a preto
prokurátorka navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vo veci vydať rozhodnutie, ktoré bude v súladeso zákonom. Po preskúmaní podaného protestu prokurátora správa katastra zvážila dôvody uvedené v
odôvodnení doručeného protestu a predmetnému protestu vyhovela v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011. Na základe tohto rozhodnutia bola predávajúca N. X.Á.

opätovne zapísaná do katastra nehnuteľností na LV č. 975 ak vlastníčka pozemku. Následne Správa
katastra Martin vydala rozhodnutie zn. V 5156/2008 dňa 16.1.2012, ktorým prerušila vkladové konanie
a vyzvala účastníkov na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh ( č. l. 145). Na základe
návrhov N. X., žalobcov na prerušenie vkladového konania, Správa katastra Martin vydala ďalšie
rozhodnutie zn. V 5156/2008 dňa 6.3.2012 a prerušila vkladové konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/239/2010. Konanie sp. zn. 9C/239/2010 už bolo
právoplatne skončené dňa 23.10.2012, naďalej je však vyznačená plomba v súvislosti s rozhodnutím
o prerušení vkladového konania.
V čase, keď bolo žalobcom doručené rozhodnutie o povolení vkladu nemali dôvod podávať správnu
žalobu vzhľadom na to, že došlo k naplneniu kúpnej zmluvy a vlastnícke právo bolo zapísané v ich
prospech. Žalobcovia aj po podaní žaloby na Okresný súd Martin dňa 7.10.2010 v konaní sp. zn.

9C/239/2010(č.l.55),ktorousadomáhalapredávajúcaN.X.určenianeplatnostikúpnejzmluvy,sastále
domnievali, že kúpna zmluva na podklade ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľnosti je platná
a rozhodnutie správy katastra je zákonné. Až v samotnom konaní sp. zn. 9C/239/2010 po vykonaní
expertízneho konania, bol vyhotovený znalecký posudok a vyšlo najavo, že plné moci, ktoré boli
priložené ku kúpnej zmluve sú falšované, preto Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C 239/2010-251

zo dňa 8.3.2012 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline určil neplatnosť tejto kúpnej zmluvy ( č.
l. 38 až 34), a teda rozhodnutie správy katastra bolo aj z tohto dôvodu nezákonným rozhodnutím. Nie je
možné spravodlivo požadovať od žalobcov, aby podávali protest prokurátora proti rozhodnutiu, ktorým
bolo povolené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, za ktorú zaplatili kúpnu cenu, a ktorú aj určitú dobu
užívali ako vlastnú. Podnet na podanie protestu prokurátora v tomto prípade nepodávali žalobcovia, ale

tento podnet inicioval zákonný sudca v priebehu prvostupňového konania o určenie platnosti kúpnej
zmluvy, tým však, ale podľa názoru súdu bola naplnená podmienka formálneho zrušenia nezákonného
rozhodnutia.
Na základe uvedeného súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj postup, ktorý mu predchádzal

odporoval zákonu a normám v ňom ustanovených, toto rozhodnutie bolo právoplatné a bolo zrušené
príslušným orgánom ako nezákonné, čím bola naplnená požiadavka § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

10. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. stanovuje ďalšiu podmienku, kedy je možné
priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v spojení s § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností je upravené,
že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Proti rozhodnutiu, ktorým sa
vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo

odvolacieho konania. Z vyššie citovaného zákonného ust. Teda vyplýva, že voči rozhodnutiu o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je možné podať riadny opravný prostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Protestprokurátora,akoajsprávnažalobapredstavujúmimoriadneopravné
prostriedky a nie riadny opravný prostriedok tak, ak to vyžaduje § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

11.Okresnýsúdviazanýprávnymnázoromkrajskéhosúduakoodvolaciehosúduvdanejvecipoukazuje
na tú skutočnosť, že nebol splnený v danej veci jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi správaním ( rozhodnutím a výsledkom ) škodou.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. V tomto smere
súd poukazuje na skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie správy katastra nebolo príčinou majetkového

úbytku na strane žalobcov. Prvotnou skutočnosťou ( v slede relevantných javov, ) bolo protiprávne
konanie spočívajúce vo falšovaní plnej moci oprávňujúce spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. konať v
mene predávajúcej N. X. ( eventuálne trestnej činnosti Q. Q., vo vzťahu ku ktorej trestné konanie pre
skutky súvisiace s prejedávanou veci t.č. nie je právoplatne ukončené). Následne ku vzniku konkrétnej
škody došlo v príčinnej súvislosti s tým, že žalobcovia kúpnu cenu zaplatili, a to na základe obligačných

- nie vecných účinkov zmluvy. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že zmluva je uzavretá okamihom,
keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť ( § 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka ). Výnimkou z tejto zásady ustanovuje právna úprava v § 47 ods. 1 OZ, ktorej ustanovenie
upravuje odlišný okamih účinnosti v prípade, ak je k zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu.Predmetné ustanovenie teda predpokladá prípad, kedy sa vyžaduje autoritatívne rozhodnutie ako
právna skutočnosť, ktorá bude mať za následok, že zmluva bude mať účinky, ktoré zmluvné strany
uzavretou zmluvou sledovali. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu však nie je rozhodnutím,

ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky
vkladu podľa § 133 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno -
právnych následkoch a nie obligačno-právnych následkoch ( účinnosti ) zmluvy, ktoré nastali platným
prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( § 44 ods. 1 OZ). Ak teda žalobcovia 1/ a 2/ plnili spoločnosti E-
TRADE Slovakia, s.r.o. na základe zmluvy o budúcej zmluvy dňa 20.5.2008, alebo na základe zmluvy

dňa 22.10.2008, t.j. vyplácali kúpnu cenu, resp. jej časť za predmetné nehnuteľnosti, konali tak v
priamej príčinnej súvislosti s uzavretím predmetných zmlúv a nie v súvislosti s rozhodovaním správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009. K
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcovia bez nevyhnutnej opatrnosti očakávateľnej v prípade
tak významnej a nie bežnej veci ako kúpa nehnuteľnosti, upravili zmluvné podmienky s úhradou celej
kúpnej ceny vopred, a ani nekonali so samotným vlastníkom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej

súvislosti ( kauzálny nexus ) vymedzuje ako priama väzba javov ( objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav ( príčina) vyvoláva druhý jav ( následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť,zodpovednosťzaškodunenastáva.Preposúdenievznikuzodpovednosť zaškodumápreto
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ( majetková ujma ), za ktorú je náhrada

požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného ( pokiaľ vznikla ) a konkrétnym
konanímškodcu(akjeprotiprávne) sazisťujepríčinnásúvislosť.Prizisťovanípríčinnejsúvislostitreba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťlennapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti ( R2/1992 ). Pre existenciu príčinnej súvislosti je .nevyhnutné, aby reťazec postupne

nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku, t.j., aby
prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne príčiny iné. Otázka
príčinnejsúvislostipritomnemôžebyťriešenávšeobecne,aleibavkonkrétnychsúvislostiach.Vpríčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci totiž

musí byť majetková ujma spôsobená tým, že takýto postup zasiahol do priebehu deja vedúcemu k
určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie zamýšľaného finančného zámeru. O vzťah príčinnej súvislosti
by išlo vtedy, ak by škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné
rozhodnutie a škody by boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a ak by bolo preukázané, že
ak by nebolo nezákonného rozhodnutia ku škode by nebolo došlo. Dôkazné bremená majú pritom v

tomto smere žalobcovia. V ďalšom súdu poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline
citované v ods. 5 tohto rozsudku, nakoľko okresný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiach a škodou, ak jedného z kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za vzniknutú škodu, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Rozhodnutím správy katastra teda nedošlo ku škode, nakoľko ku zaplateniu kúpnej ceny došlo už
skôr ( pred jeho vydaním ) a bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s rozhodnutím katastra. Vzhľadom na
uvedené, keďže nebol splnený jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu
súd žalobu vo zvyšku zamietol. Ďalšími predpokladmi sa už súd nezaoberal.

12. Súd návrh žalobcov na výsluch zamestnankyne Okresného úradu, odbor katastrálny Martin JUDr.
Lenky Tomkovej zamietol, vzhľadom na zistené skutočnosti, by tento dôkaz bol nadbytočný.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech

vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“),podľaktorého súdprizná stranenáhradutrovkonaniapodľaúspechuvoveci.Žalovanýmalplný
úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa§ 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si neuplatňuje žiadne trovy konania, čo bude zohľadnené

pri rozhodovaní o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.