Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203093
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813203093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu: Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/X, I., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
č. 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, Pribinova
25, P.O.BOX 41, Bratislava o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/122/2013-64 zo dňa 3.2.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho koannia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania, až do právoplatnosti skončenia rozhodcovského

konania, pred Rozhodcovským súdom Viktória Legal arbiter, s.r.o. pod sp.zn. RK-PC-483/13-LP.
Súd určuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi tohto konania dňa 03.06.2011 pod č.
8300038732 je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 563,36 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 30.06.2011 uzavreli
sporové strany úverovú zmluvu č. 83000038732, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške

1.500 eur. Podľa tejto úverovej zmluvy, mal žalobca vrátiť žalovanému 3.065,40 eur s ročnou úrokovou
sadzbou 70%. V ten istý deň 30.06.2011 podpísal žalobca žalovanému rozhodcovskú zmluvu / čl. 7/
č. 83000038732, podľa ktorej, akékoľvek spory a nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere sa budú riešiť
rozhodcovským súdom Viktória Legal arbiter, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva o revolvingovom úvere
č. 83000038732, ktorú podpísal žalobca dňa 30.05.2011 a súvisiaca rozhodcovská zmluva, ktorú
podpísal žalobca dňa 30.05.2011 Č. 83000038732, sú spotrebiteľské zmluvy v zmysle ust. § 52 a násl.

Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ. Obsah
rozhodcovskej zmluvy, ako aj obsah zmluvy o revolvingovom úvere bol daný žalovaným, bez možnosti
žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu. Tak zmluva o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovská zmluva
boli vopred predformulované a pripravené takým drobným písmom, že sú nečitateľné a žalobca, akospotrebiteľ skutočne nemal akúkoľvek možnosť, obsah týchto zmlúv ovplyvniť. Neostávalo mu nič iné,
len ich podpísať, keď chcel, aby mu žalovaný poskytol úver 1.500 eur. Keďže uvedené peniaze žalobca
potreboval, zmluvy bez všetkého podpísal. Aj keď v danom prípade, zmluva o revolvingovom úvere,

ako aj rozhodcovská zmluva sú samostatné listiny, to podľa názoru súdu na veci nič nemení. Obe sú
pripravené na pretlači, nečitateľným drobným písmom, prakticky sú nezrozumiteľné a z dokazovania
vyplýva, že žalobca ich podpísaním, nemohol byť uzrozumený s tým, že nejaké spory do budúcna medzi
účastníkmi, by mal riešiť nejaký rozhodcovský súd.
6. Rozhodne nemožno považovať za dobré mravy konanie žalovaného, ale za úžeru, keď poskytol

žalobcovi úver, ktorý mal vrátiť zo 70% ročným úrokom s tým, že žalobca nemal inú možnosť, keď
chcel dostať úver od žalovaného, len listiny, ktoré mu dala na podpis pracovníčka žalovaného, podpísať.
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V danom prípade súd
mal za to, že okolnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, boli v rozpore s dobrými mravmi

a rozhodcovská zmluva uzavretá účastníkmi dňa 30.06.2011 je neplatná aj z toho dôvodu, že bola
uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Právny záujem žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
je preukázaný, okrem iného už len z toho dôvodu, že ako uvádza samotný žalovaný, vedie sa konanie
proti žalobcovi pred rozhodcovským súdom.

7. Poukázal na ust. § 3, ods. 1, § 39, § 41, § 52, ods. 1,2, § 53, ods. 1,2,3, § 54, ods. 1,2 OZ, § 1, ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 3, ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z.
8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Obsah odvolania

9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že z rozsudku nevyplýva žiadny vecný dôvod, pre ktorý by rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou.
Posudzovanie výšky úrokov v úverovej zmluve (a ich rozporu s dobrými mravmi) nemá žiadnu súvislosť
s rozhodcovskou zmluvou. Súd v rozsudku konštatuje, že aj rozhodcovská zmluva má byť v rozpore

s dobrými mravmi. V rozsudku sa ale neuvádza nič, čím by sa konkretizoval záver súdu, uviedli sa
dokázané skutočnosti týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy a ich právne posúdenie. Súd odkazuje na
pojem „dobré mravy“, ktoré sú pojmom právne neurčitým. Neuviedol však žiadnu skutočnosť, ktorou by
tento pojem vyložil v skutkových a právnych pomeroch prejednávanej veci. Napadnutý prvostupňový
rozsudok teda nedáva odpoveď na žiadnu skutočnosť, ktorá je podstatná z hľadiska rozhodnutia vo

veci, teda v čom má spočívať rozpor rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi, aké konkrétne skutkové
okolnosti mal súd za preukázané a týkajú sa rozhodcovskej zmluvy, z akých dôkazov ich zistil a ako ich
posúdil po stránke právnej. Rozhodnutie obsahuje len záver o tom, že úverová zmluva má byť neplatná
a preto aj rozhodcovská zmluva zrejme má znášať rovnaký právny osud. Pritom z právnej úpravy platnej
v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj súčasnej úpravy nevyplýva žiadny zákonný dôvod pre

takéto posúdenie a konštatovanie neplatnosti. Ani pri maximálne voľnej úvahe sa nedá zistiť z rozsudku
žiadny z predpokladov vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.
Rozsudok nedáva odpoveď na základné skutočnosti, ktoré sú podľa 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku považované za minimálny obsah rozsudku. Súd v rozsudku uvádza, že rozhodcovská zmluva
je na predtlači, ktorú nemal žalobca možnosť ovplyvniť. Nie je zrejmé, ako táto skutočnosť má vplyv

na jej platnosť. Ak by sa súd vôbec obsahom rozhodcovskej zmluvy zaoberal, prípadne ak by si splnil
zákonnú povinnosť podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vyporiadal sa s vyjadrením
žalovaného, potom by dospel k záveru, že rozhodcovská zmluvy by nikdy nevznikla (lebo nemusela byť
uzavretá) alebo že by zanikla len na základe vôle žalobcu (odstúpením). Rozsudok uvedené skutočnosti
prehliada, a ani nekonštatuje nedôvodnosť tvrdení žalovaného (pretože sa nimi podľa obsahu rozsudku

súd ani nezaoberal). Keďže prvostupňový súd svoje závery žiadnym spôsobom nevysvetlil, a existujú
tú rozhodnutia potvrdzujúce platnosť rozhodcovskej zmluvy, je potom dôvodné pochybovať o správnosti
a zákonnosti napádaného rozsudku. Žalovaný týmto nespochybňuje skutočnosť, že súd nie je viazaný
rozhodnutiami iných súdov. Spochybňuje však stav, kedy prvostupňový súd svoje rozhodnutie vôbec
nevysvetlil, a ani neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by napríklad dali zrozumiteľnú odpoveď a

teda jeho posúdenie by bolo vôbec overiteľné. Návrh na prerušenie konania bol podaný dňa 24.05. 2013.
V čase, kedy § 106 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení, na ktoré odkazuje súd nejestvovalo,
alebo bol v znení cit. „Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr. než došlo k súdnemu konaniu, preruší
súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskomkonaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. “ Povinnosťou prvostupňového súdu bolo rozhodnúť
o takomto návrhu v primeranom čase, nie s odstupom takmer 3 rokov a na základe už úplne iného
právneho stavu. Ak súd konštatuje, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný, potom tak robí na

základe úplnej inej právnej úpravy (ako bola v čase urobenia návrhu) a súčasne s odstupom 3 rokov.
Súd pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu nezohľadnil všetky ustanovenia právneho
poriadku, ktoré v objektívnom zmysle uvedený procesný predpoklad na požadovanom určení vylučujú.
Naliehavý právny záujem ako procesný predpoklad určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku predpokladá, že ide o určitý', zákonom kvalifikovaný záujem na požadovanom určení.

Hodnotenie odvolacieho súdu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami uvádza:
12. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca dňa 3.6.2011 podpísal žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere, na základe čoho boli žalobcovi poskytnuté
finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie

bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Dňa 3.6.2011 žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako
dlžníkom rozhodcovskú zmluvu č. 8300038732, v zmysle ktorej dlžník vyhlasuje a svojím podpisom
potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy.
13. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie
peňažnýchprostriedkovspravidlazaodplatu(úroky)naurčitúdobuzaúčelomichekonomickéhovyužitia

podľapredstávdlžníkaaleboajnadohodnutýúčel.Vtomtoduchupostrádaakúkoľveklogikuúverovanie,
podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Ako vyplýva z obsahu
spisu z fakticky poskytnutého úveru 1 500 Eur mal žalobca ako dlžník zaplatiť žalovanému ako veriteľovi
úver a úroky za celú dobu čerpania úveru vo výške 3 065,40 Eur. Za takéhoto stavu aj európske právo
pripúšťa súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porovnaj uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ). Ročná

úroková sadzba úveru predstavovala 70 %, a preto je možné konštatovať, že odmena, resp. odplata za
úver v rozsahu 70 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné
z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takýchto úrokov (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011 o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými
mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom.
14. Nemali by byť preto žiadne pochybnosti o tom, že v prejednávanej veci neprimeraná výška úrokov
70 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom.
15. Odvolací súd tým nechce konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba odplaty, pretože

neplatnosť úverovej zmluvy by nebola v prospech ani spotrebiteľa, ktorý by tak musel vydať bezdôvodné
obohatenie prakticky vzápätí po získaní úveru napriek výhodnosti splátok. Navyše sa javí, že cenové
praktiky žalovaného sú na úkor jasnosti a zrozumiteľnosti. Za takéhoto stavu aj Európske právo pripúšťa
súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porovnaj uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ).
16. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na odklon od judikatúry Súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti

miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane
spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Súdny dvor v rozsudku C-240/98 až C-244/98 spojené prípady
Océano Grupo Editorial SA konštatuje, cit.:,,Kde už bola takáto podmienka v spore v hlavnom procese
zahrnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice a nebola
individuálne prerokovaná, vyhovuje všetkým kritériám zaraďujúcim ju pre účely Smernice ako nečestnú.“

17. Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by nákladyspojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy

ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
proces a robí mu to menej obtiažnym.
18. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje
sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.
19. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah.
20. Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú

pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu“.
21. Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania (Arbitrážny súd v Bratislave alebo Rozhodcovský súd
v Banskej Bystrici) vo vzdialenosti cca 300 - 460 km od bydliska žalobcu v čase vzniku zmluvy bol
objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v mieste rozhodcovského konania.

22. Naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
23. Odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je rozhodcovský rozsudok

založený na neplatnej rozhodcovskej doložke ničotným aktom (3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 6Cdo
1/2012 a pod.). Rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 ZOS a nepredstavuje
prekážku rozsúdenej veci res iudicatae (m.m. uznesenie KS v Trnave vo veci 10CoE 308/2011 ,,V
závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže

nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania
a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje“. Ústavný súd ČR konštatuje ,,Zmluvná
autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu
proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať

za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať
žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním
záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu
delegovali svoju vôľu“. Nedá sa nepripomenúť povinnosť členských štátov zbaviť spotrebiteľov
nečestnýchzmluvnýchpodmienokvrežimeporovnateľnomvnútroštátnympravidlámverejnéhoporiadku

(C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50).
24. Žalovaný ako veriteľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä

omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
25. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 09. 2010, podľa ktorého: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecnýchobchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom (čo je aj prípad
prejednávanej veci), ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. ...“.

26. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení.Toplatíajvprejednávanejveci,keďzmluvnývzťahzaloženýmedzistranamisporu obsahoval
aj iné zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (rozhodcovská zmluva). Žalobca nemal možnosť
ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým

spôsobom neparticipoval. Už len samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny
návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.
27. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
28. Ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy (č. l. 7 spisu) v danom prípade išlo o predtlačený formulár, kde
žalobca nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah zmluvy.
29. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 CSP .

30. Vovzťahukodvolacejnámietketýkajúcejsazamietnutianávrhužalovanéhonaprerušeniekonaniaz
dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania odvolací súd uvádza, že návrh na prerušenie konania
nebol dôvodný vzhľadom k nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť o uplatnenom
nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).