Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sp/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200657
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor so sídlom Ul. M. Mišíka 28, Prievidza za účasti M. H., rod. H., bytom N. XX,
N. - G. S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 233/2015 zo dňa 4. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu číslo V 233/2015 zo dňa 4. mája 2015 sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu poplatok za vyhotovenie
rovnopisu jeho podania vo výške 3 eurá do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 1. júna 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
na rozhodnutie dňa 30. augusta 2016, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 233/2015 zo dňa 4.
mája 2015 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a M. H., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N. - G. S. ako záložcom v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení
splnomocnencomProHelp-združenie občianskoprávnejpomoci,IČO:42180139,sosídlomBratislava,
Povraznícka 18 (t. č. DSS Nestor o. z., Stred 449, Zázrivá). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie

záložného práva k nehnuteľnostiam k. ú. U. A. S. zapísaným na LV č. XXXX, ako parcela EKN číslo
XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 442 m2 v podiele 1/32-ina. Odporca v konaní zistil, že
nehnuteľnosť nemôže byť predmetom zálohu v spoluvlastníckom podiele 1/32, nakoľko hodnovernosť
údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená listinou - kúpnou zmluvou č. A 246-
Z 6190/2013. Pri zápise vlastníka je uvedená poznámka „Hodnovernosť údajov katastra o práve k
nehnuteľnosti bola spochybnená“. V titule nadobudnutia je uvedené: „duplicitný vlastník“ s Uhoľnými a
lignitovýmibaňami,BaňaNovákynazákladekúpnejzmluvyA246-Z6190/2013,položkabolavyznačená

ešte v roku 2013. Poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností je poznámka,
ktorá má obmedzujúci charakter, obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Odporca tiež zistil,
že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a to na základe
dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemoholzáložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení
je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ
presadil ním vybraného splnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu

(splnomocniteľa),alezvôlezáložnéhoveriteľa.Keďžezákladnýmprejavomslobodyvôlejepriudeľovaní
splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu
záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného
ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na

uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v
dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal

pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny
orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal

a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym

úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z §

31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy
o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

Účastník M. H. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.

2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov tvoriacich obsah administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľ ako
veriteľ a p. M. H. ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 107400052 zo dňa 07.02.2014
na poskytnutie istiny v sume 1000 eur. Následne na to p. M. H. v Dohode o splnomocnení z 07.02.2014
udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4 dohody, ktoré záložca

v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastnil. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 668/2014-PTR
uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. M. H. ako
záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 28.11.2014.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie U. A. S. v
podielovom spoluvlastníctve 1/32, ako parcela EKN číslo XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
442 m2. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým

rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny

orgánnazákladepredloženýchpísomnýchpodkladovpodľa§31ods.1katastrálnehozákonaposudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného
postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

Podľa § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú
používať.Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

Podľa § 29 ods. 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri
zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 668/2014-PTR zo dňa

28.11.2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. M. H. bol urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny
zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení
vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. M. H. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 107400052 zo
dňa 07.02.2014. Následne na to dňa 07.02.2014 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v bode 4 dohody za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom. S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskehozákonníkaupravujúceuzatváraniezmlúvdohodaosplnomocnenípredstavujedvojstrannýprávnyvzťah,
ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany
splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby

s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom
plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je
zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, ktorého
obsah dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmeny
prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by mu nebol poskytnutý úver. Dlžník nemal teda žiadnu

možnosť ovplyvniť výber osoby splnomocnenca. Nemožno preto hovoriť o slobodnom prejave vlastnej
vôle dlžníka ako splnomocniteľa, ktorý nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne
uzavretej dohody o splnomocnení

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto závislosť

nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník
musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o
splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe

uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatnou.

Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o

splnomocnení vyplýva pre splnomocnenca povinnosť konať v prospech splnomocniteľa (dlžníka) a
hájiť jeho záujmy. Podľa súdu je v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa, ak splnomocnenec
za účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy vo výške 1000 eur plus príslušenstvo pristúpi
k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa dotýka nehnuteľného majetku dlžníka v
nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška pohľadávky navrhovateľa z úverovej zmluvy, čo svedčí

o zjavnej nevyváženosti v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Aj z týchto
dôvodov považuje súd tento právny úkon za neplatný.

Ďalejsasúdstotožnilstvrdenímodporcu,žesnehnuteľnosťouakopredmetomzáložnéhoprávanemôže
záložcanakladať.Zlistuvlastníctvač.XXXXvyplýva,žepoznámkaospochybneníhodnovernostiúdajov

katastra nehnuteľností bola vyznačená pod položkou výkazu zmien č. 296/13. Poznámka obmedzuje
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou a duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nesporne
takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou. Účastníci nepreukázali skutočnosti,
ktoré by viedli k výmazu obmedzujúcej poznámky, nie je preukázané oprávnenie záložcu nakladať s
nehnuteľnosťou, čim nie sú splnené podmienky na vklad.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že odporca postupoval v súlade so
zákonom, keď návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Podľaustanovenia§492ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok,účinnýod1.júla2016,

konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd má za to, že odporca vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a súčasne navrhovateľovi
ako neúspešnému účastníkovi /§ 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb./ uložil povinnosť zaplatiťštátusúdnypoplatokapoplatokzavyhotovenierovnopisujehopodaniaprostredníctvomtunajšiehosúdu
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,

proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.