Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203571
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114203571.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne V.. A. K.,
N.. XX. XX. XXXX, A. A., W. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom,
Stropkov, Hrnčiarska 1619/42, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o
náhradu funkčného platu s prísl. a vzájomnom návrhu, takto

r o z h o d o l :

IV. Vzájomný návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.668,66 eura spolu so

zákonným úrokom z omeškania zo sumy 3.688,66 eura od 30.1.2014 do zaplatenia v y l u č u j e na
samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania o vzájomnom návrhu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 12. 2012 domáhala, aby súd určil, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru
žalovaného zo dňa 03.09.2012 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer medzi žalobkyňou a

žalovaným trvá. Ďalej sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného
platu za obdobie od 01.12. 2012 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania.

2. Súd rozsudkom zo dňa 22.5.2013, sp. zn. XXCpr/XX/XXXX určil, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru danou žalovaným dňa
03. 09. 2012 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Nárok

na náhradu funkčného platu za obdobie od 01. 12. 2012 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok v časti vylúčenia nároku na samostatné konanie nadobudol
právoplatnosť dňa 13.8.2013 a v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dňa 29.1.2014.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.3.2014 špecifikovala náhradu tak, že si uplatnila náhradu alikvotnej

časti funkčného platu za obdobie od 21.12.2012 do 31.12.2012 v sume 322,90 eura ( 910:31 x11), za
január - december 2013 v sume 10.920,- eur (12x910,- eur) a alikvotnú časť za obdobie od 1.1.2014 od
29.1.2014 vo výške 851,29 eura ( 910:31x 29).

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2014 uviedol, že žalobkyňa mala v čase oznámenia o
trvaní funkčný plat vo výške 818,- eur, ktorý bol žalobkyni stanovený s účinnosťou od 4.9.2012. Zároveň

uviedol, že žalobkyni patrí náhrada mzdy iba za 9 mesiacov, pričom ak súd zistí, že žalobkyňa mala
príjem za dobu, za ktorú je má byť poskytnutá náhrada funkčného platu, žiada, aby súd znížil náhradu o
tento príjem. Vo vyjadrení žalovaný podal vzájomný návrh, nakoľko žalovanej bolo vyplatené odstupné
vo výške 4.550,- eur.

5. Súd rozsudkom zo dňa 21.11.2014, sp. zn. XXCpr/X/XXXX, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

sumu 8.190 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 8.190 eur od 30.1.2014
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazalžalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 665,31 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet
právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.362,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 30.1.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti, aby žalobu zamietol, súčasne, aby žalobkyňa bola povinná vydať
žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 3.668,66 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z

uvedenej sumy od 30.1.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne,
aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. V dôvodoch
odvolania predovšetkým konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne posúdil predmetný vzájomný
návrh ako obranu proti návrhu podľa § 98 O.s.p.. Zdôvodnil to tým, že žalovaný si uplatnil menej ako
žalobkyňa. Zároveň prvostupňový súd uviedol, že Zákonník práce nepozná inštitút započítania, a preto
svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí zamestnávateľ uplatniť žalobou a nezapočíta námietkou;

teda nie je možné jednostranne započítať mzdu zamestnanca s pohľadávkou zamestnávateľa voči
zamestnancovi. Preto súd návrhu žalovaného nevyhovel. Žalovaný podaním zo dňa 17.9.2014 uplatnil
na prvostupňovom súde vzájomný návrh, a to právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
predstavovalo odstupné vyplatené žalobkyni právnym predchodcom žalobcu, a to Krajským školským
úradom v Prešove vo výplate za november 2012 na základe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

výpoveďou zo dňa 3.9.2012. Keďže skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prehlásené za
neplatné, výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný stavil na sumu 4.550,- eur, čo predstavovalo
odstupné v hrubom, a podaním zo dňa 21.11.2014 potom túto sumu upresnil na výšku 3.668,66 eur, čo
predstavovalo odstupné v čistom. Prvostupňový súd posúdil predmetný vzájomný návrh žalovaného ako
obranu proti návrhu nesprávne z dôvodu, že žalovaný neuplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia s príslušenstvom ako pohľadávku na započítanie, čo je nutným predpokladom prípadného
postupu podľa § 98 O.s.p.. Žalovaný uplatnil predmetným vzájomným návrhom svoje právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom ako samostatné právo tak, že sa domáhal jeho

priznania súdom samostatne, nezávisle na pohľadávke na žalobkyne, teda nie na započítanie. Táto

skutočnosť je úplne zrejmá jednak z označenia, aj z obsahu predmetného vzájomného návrhu v
rámci podania žalovaného zo dňa 17.9.2014, kde bode IV predmetného podania žalovaný žiadal súd,
aby rozhodol v rámci rozsudku osobitne o pohľadávke o žalobkyne a osobitne o práve žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a tiež osobitne o trovách súdneho konania.
Prejav vôle žalovaného bol jednoznačným uplatnením práva na vydanie bezdôvodného obohatenia s

príslušenstvom ako samostatného práva, ktoré žiadal osobitne a nezávisle na pohľadávke žalobkyne. V
žiadnom prípade preto nie je možné predmetný vzájomný návrh žalovaného kvalifikovať ako uplatnenie
pohľadávky na započítanie. Navyše samotný prvostupňový súd tým, že uviedol, že Zákonník práce
nepozná inštitút započítania, a teda nie je možné započítať pohľadávky zamestnávateľa a zamestnanca,
vlastne potvrdil, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom nie je

pohľadávkou na započítanie, a preto nie je možné postupovať podľa § 98 O.s.p.. Z tohto dôvodu o
predmetnom vzájomnom návrhu žalovaného nerozhodol, čo je v rozpore so zákonom. Žalovaný pre
úplnosť uviedol, že prvostupňový súd mal možnosť vylúčiť vzájomný návrh žalobcu na samostatné
konania, ak by posúdil, že veci nemožno spojiť. Inak mal o predmetnom vzájomnom návrhu rozhodnúť.
V konaní pred prvostupňovým súdom bolo žalovaným preukázané jeho právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktoré vypláva z predmetného vzájomného návrhu.

7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 7.6.2016, sp. zn. XXCoPr/X/XXXX vrátil vec súdu prvého
stupňa na vydanie dopĺňacieho rozsudku a buď o vzájomnom návrhu žalovaného rozhodnúť, alebo tento
vylúčiť na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

8.Podľa§225zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenako„CSP“),aknerozhodolsúd
v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú

ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh
na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.9. Oznámenie o vyhlásení dopĺňacieho rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania
bolo oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 14.9.2016.

10. Podľa § 147 ods. 4 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.

11. Súd v súlade s pokynom Krajského súdu v Prešove rozhodol dopĺňacím rozsudkom a to tak,
že vzájomný návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.668,66 eura spolu

so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 3.688,66 eura od 30.1.2014 do zaplatenia vylúčil na
samostatné konanie, nakoľko o návrhu žalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
sa bude týkať iných skutkových okolností, ako
tých, ktoré boli zisťované v tomto konaní.

Poučenie:

Proti výroku IV. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné