Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215765
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217215765.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: O.. E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XXX F. R. F.
Ž., proti žalovanému: Obec T. F. Z., Z. Ú. T. F. Z., J. J. XXX XX T. F. Z. Č.. XXX, O.: XX XXX XXX o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:

Súd nariaďuje žalovanému, aby sa zdržal schválenia navrhovaného Všeobecne záväzného nariadenia
č.X/XXXXvspojitostisúzemnýmplánom-Záväznáčasť,územnýplán-výkres2aúzemnýplán-výkres
3, tak ako sú na programe zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa má konať dňa XX.XX.XXXX
Z. XX:XX U.. v zasadačke obecného úradu."

II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní od vyhotovenia tohto uznesenia, aby ako žalobca

podal na Krajskom súde v Trnave žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a
nasl. Správneho súdneho poriadku proti žalovanému: Obec T. F. Z., Z. Ú. T. F. Z., J. J. XXX XX T. F.
Z. Č.. XXX, O.: XX XXX XXX.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2017 domáha vydania
neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa schválenia
navrhovaného Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX. Ako dôvod podania návrhu uviedol, že
je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného Okresným úradom C. J., katastrálnym odborom pre
katastrálne územie T. F. Z., Z. C. J., obec T. F. Z. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape p. č. X/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere XXXX m2, ktorý je t. č. umiestnený v

zastavenom území obce a určený na výstavbu, pričom v územnom pláne obce (ktorý má byť schválený
na zasadnutí dňa XX.XX.XXXX) tento pozemok je prekvalifikovaný zo stavebného pozemku na „plochy
lesných porastov a drevín, vegetácie“ ako jediný v okolí a v susedstve viacerých rodinných domov.
Žalobca uviedol, že nakoľko sa dlhšiu dobu zdržiaval v zahraničí, nebolo možné sa o vzniknutej situácii
dôkladne oboznámiť, aby mohol podať námietku voči spracovanému územnému plánu. V prípade
schválenia navrhovaného územného plánu, mu bude spôsobená veľká škoda (nakoľko už podnikol

kroky, aby bola výstavba na pozemku možná) a budú jeho základné práva garantované ústavou
porušené. Jedná sa o pozemok v súkromnom vlastníctve, ktorý schválením navrhovaného predmetného
všeobecne záväzného nariadenia stratí na hodnote a stane sa absolútne bezcenným a príde k strate
všetkých finančných ako i nefinančných investícií vynaložených do dosiahnutia nadobudnutia ako i
využitia pozemku.

2. Na podporu svojho tvrdenia žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy a to: znenie navrhovaného znenia
Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX, ktorým sa vyhlasuje záväznáčasť Územného plánu obce T. F. Z., Informatívnu kópiu mapy katastrálne územie T. F. Z., okres C. J.,
obec T. F. Z., výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. F. Z., Z. C. J., Z. T. F. Z., oznámenie
o zverejnení termínu najbližšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce.

3. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,

môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. Podľa ustanovenia § 336 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej.

11. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava
pomerov strán a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách
súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené.

Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na
základe ničím nepodloženého tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je
možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené
aspoň základné skutočnosti a potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo
oobave,žeexekúciabudeohrozená.Obavuzohrozeniamusížalobcatvrdiť,osvedčiťamusípreukázať,

že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu
alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať
úkony žalovaného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Vydanie neodkladného opatrenia
je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo tak, aby
neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri vydaní neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť

z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná. Je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý
zásahsúdu,pričomjenutné,abybolisplnenézákladnépredpokladyprejehonariadenieatobuďpotreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, žeby exekúcia bola ohrozená.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia

vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti
súdnehorozhodnutiatrebarozumieťopatreniespôsobiléodvrátiťstav,priktorombyvdôsledkumožného
počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenéhoúspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnostialebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu
prístupuoprávnenéhokuplatneniutakejtomožnosti.Podľaustálenejrozhodovacejpraxesúdovdočasná
úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej

formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu
konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie
sporu mohlo už stratiť zmysel. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
jeho nariadenie, nemusia byť preukázané dôkazmi ale je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.08.2010 sp.zn 3 Cdo 149/2010).

12. Súd po preskúmaní návrhu, spisového materiálu, sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaním návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia
mieni žalobca predísť vzniku škody a porušeniu svojich práv. Na základe uvedeného súd dospel k

záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu (hoci len dočasnú) a
zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci ešte nie je
náležite zistený. Touto úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Žalobcom uplatňovaný nárok voči žalovanému však v tomto štádiu konania nie
je zjavne neopodstatnený a preto je tu potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Osvedčenosť

nároku uplatneného návrhom je preukázaná - listom vlastníctva a skutkovými okolnosťami uvádzanými
žalobcom, nakoľko v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej je tu dôvodná obava, že by výkon
rozhodnutia bol ohrozený, keby súd týmto rozhodnutím bezodkladne neupravil pomery strany sporu.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia bude ohrozená, patrí napríklad konanie žalovaného,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno v exekúcii postihnúť alebo iné

konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).

13. Vzhľadom na uvedené súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože dospel
k záveru, že v zmysle zákona sú splnené podmienky na jeho nariadenie.

14. Nová právna úprava síce upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany,
pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
Avšak s poukazom na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd uložil žalobcovi
povinnosť v lehote do 30 dní od vyhotovenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ako

žalobca podať na príslušnom súde žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a
nasl. Správneho súdneho poriadku proti žalovanému: Z. T. F. Z., Z. Ú.S. T. F. Z..

15. Územný plán obce je výsledkom celého obstarávacieho procesu podľa zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a jeho

záväzná časť sa formuluje a následne pripomenkuje v etape návrhu územného plánu podľa § 22
stavebného zákona. Upravená záväzná časť územného plánu obce je spolu s celou dokumentáciou
posúdená podľa § 25 stavebného zákona príslušným okresným úradom v sídle kraja. Len po kladnom
posúdení môže byť celá dokumentácia územného plánu obce predložená do zastupiteľstva na
schválenie. Po schválení územného plánu obce sa jeho záväzná časť vyhlasuje všeobecne záväzným

nariadením obce v súlade s § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení jeho noviel.
Podľa § 6 ods. 4 zákona o obecnom zriadení dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej
desaťdňová lehota na uplatnenie pripomienok k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky
alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. V prípade všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť územného plánu obce môžu byť akceptované však iba formálne pripomienky, t.j.

gramatické, textové úpravy a pod. a nie vecné, ktoré by zasahovali do návrhu záväznej časti územného
plánu obce upravenej podľa výsledkov pripomienkového konania podľa stavebného zákona. V prípade
vecných úprav všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
obce, by došlo k porušeniu stavebného zákona. Podľa § 25 ods. 6 stavebného zákona návrh územného
plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho

stupňaalebospríslušnýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismialeboktoréhopostupobstaraniaa
prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť.
Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné (por.Metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.
10887/2015/B630-SV/24493 zo dňa 28.04.2015).

16. Tunajší súd zároveň poznamenáva, že v zmysle ust. § 20 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenie s prihliadnutím na výsledok konania o neodkladnom
opatrení, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu v rozsahu
100 %

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde ( §

357 , písm. d) CSP ).
Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.