Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/198/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202229
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2713202229.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1,
Česká republika, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: A. F., D.. XX.X.XXXX, N. C. X, XXX XX Z., štátny občan SR, o
zaplatenie sumy 781,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 781,- eur od
15.10.2009 do zaplatenia zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorým sa
navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 781,- € s prísl. a náhrady trov konania. Navrhovateľ uplatnil svoju
pohľadávku na základe zmenky, a to na tlačive ,,A“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 (ďalej len ,,Nariadenie 861/2007“), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
snízkouhodnotousporu.Návrhomsinavrhovateľuplatnilprotiodporcoviprávonazaplateniezmenkovej

sumy vo výške 781,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 781,- € od 15.10.2009 do
zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 781,- € od 29.12.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 2,60 €. V návrhu uviedol, že navrhovateľ ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 18.6.2009 na zmenkovú sumu
781,- €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Indosovaná zmenka
jevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Zmenkabola
vystavená dňa 18.6.2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 15.10.2009.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd prostredníctvom tlačiva B ,,Žiadosť súdu alebo tribunálu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky“ vyzval navrhovateľa, aby súdu oznámil, na základe akého zmluvného vzťahu

došlo k vystaveniu zmenky, či sa jednalo o zabezpečovací prostriedok a nech doloží zmluvu resp. listinu,
ktorá bola podkladom na vystavenie zmenky.Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2013 navrhovateľ uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie

preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo
opraviť. Navrhovateľ uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje
len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd
vyžaduje. Vzhľadom nato navrhovateľ nemá dostatočne presne a primerané údaje na to, aby mohol
zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporca ako fyzická
osobamábydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky.ZmenkaodporcubolavystavenánaúzemíSlovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom
na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súdu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa
č. 2 odseku 1 nariadenia č. 861/2007 na tento spor uplatňuje práve toto nariadenie č. 861/2007. V
súlade s čl. 11 preambuly, čl. 4 odsek 1 a čl. 25 odsek 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007, Slovenská
republika, ako zmluvná strana nariadenia č. 861/2007 komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie
rozsudkovveurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublikeokresné

súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska
odporcu.

Okresný súd Skalica v danom prípade najskôr skúmal svoju vecnú príslušnosť v danom konaní. Okresný
súd Skalica je názoru, že je príslušným súdom v danej veci aj napriek tomu, že v konaní navrhovateľ

svoj nárok uplatňuje na základe zmenky. Je to predovšetkým vzhľadom k postaveniu odporcu ako
spotrebiteľa. Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmenky sú príslušné súdy v sídle kraja, teda v tomto
konaní by bol príslušný Okresný súd Trnava. Zmenka, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje v tomto
konaní svoju pohľadávku, však bola vyplnená na podklade spotrebiteľskej zmluvy a teda v tomto prípade
okremtoho,žeideonárokzozmenky,idesúčasneajonárokzospotrebiteľskejzmluvyaprespotrebiteľa

je výhodnejšie, aby sa jeho vec prejednávala na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko a taktiež
aby sa súd zaoberal daným prípadom aj v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa spotrebiteľských
zmlúv. Uvedené bolo konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Trnave č. k. 10Ncb/16/2013 zo dňa
11. júna 2013, ktorý rozhodoval o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením veci z Okresného
súdu Galanta na Okresný súd Trnava.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh súd dňa 2.10.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia
861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky, kópiu zmenky spolu
s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Odporca dokumenty prevzal dňa 25.11.2013. Odporca v lehote
30 dní od prevzatia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď neodpovedal, k veci

sa ani iným spôsobom písomne nevyjadril.

Uznesením č. k. 2C/198/2013-50 zo dňa 4.2.2014 súd konanie prerušil do skončenia konania o
prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove
č. k. 6Co/156/2013 - 43 zo dňa 16.10.2013 vedeného pod č. C-558/13. Proti tomuto uzneseniu podal

navrhovateľ včas odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/252/2014-79 zo dňa
28.4.2015 bolo odvolanie navrhovateľa odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. e) O.s.p. z dôvodu, že
napadnuté uznesenie zaniklo inak, a to nástupom právnej skutočnosti predpokladanej v jeho výroku
(skončením konania vo veci prejudiciálnej otázky). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2015.

Pred začatím pojednávania navrhovateľ doručil súdu dňa 28.12.2015 čiastočné späťvzatie návrhu, a to
v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si navrhovateľ uplatňuje zmenkový úrok len vo
výške 0,06 % denne.

Vzhľadom na vyššie uvedený dispozičný úkon navrhovateľa, súd konanie v časti o zaplatenie

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 781,- € od 15.10.2009 do zaplatenia podľa § 96
ods. l, 3 O.s.p. zastavil.Navrhovateľ sa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.3.2016. Uviedol, že hodnotí procesný
postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny, nakoľko navrhovateľ konanie inicioval
podľa čl. 4 nariadenia č. 861/2007, a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa zásad

definovaných v tomto nariadení. Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti konania. Podľa čl. 5 bodu
1 nariadenia je konanie písomné. Súd nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné a alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. V danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie pojednávania. Ak
by sa však požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania javila ako nevyhnutná, súd mal povinnosť
rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto riadne zdôvodniť. Ďalej uviedol, že nemá

námietky s tým, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti. Ak v priebehu pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k
popretiupohľadávky,žiada,abysúdpojednávanieodročil,vovecineukončildokazovanieanavrhovateľa
oboznámil s navrhnutými dôkazmi a formulovanými námietkami, a to zaslaním znenia zápisnice. Tiež v
prípade, že odporca navrhne vykonať dôkazy alebo súd vykoná dôkazy, či už na návrh odporcu alebo
bez jeho návrhu, navrhovateľ žiadal neukončiť dokazovanie a pojednávanie odročiť, aby sa navrhovateľ

oboznámil s navrhnutými dôkazmi v súlade s § 123 OSP a aby sa k nim mohol vyjadriť.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci ako je uvedené v podanej žalobe, súd považoval
za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia
č. 861/2007/ES).

Keďže Nariadenie č. 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom
na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a
nasl. zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení
pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia č. 861/2007/

ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo
strán, teda niektorý z účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia
uvedie písomne. Taktiež Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.10.2015 sa jednoznačne vyjadril, že aj v prípade žaloby podanej
podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, aj

keď to sám považuje za potrebné, teda nielen na návrh účastníka.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na pojednávanie bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne a včas. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť
ospravedlnil emailom doručeným súdu dňa 17.3.2016 (deň pred pojednávaním), v ktorom uviedol,

že žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené
pojednávanie v právnej veci žalobcu EX CREDIT, a.s. (zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o.) proti žalovanému: Husťák, o zaplatenie sumy, vedenej pred Okresným súdom Košice I, sp.
zn. 17C/178/2014 od 14:00 hod. do 14:30 hod.. Uviedol, že nemá námietky s tým, aby sa vo veci otvorilo
pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania. Pojednávanie žiadal odročiť

a neukončiť dokazovanie, pokiaľ v priebehu konania dôjde k popretiu pohľadávky alebo ak odporca
navrhne vykonať dôkazy alebo súd vykoná dôkazy, za účelom oboznámenia sa s nimi a vyjadrenia sa
k navrhnutým a vykonaným dôkazom.

Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý

navrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočného
odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím
na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.Ustanovenie § 101 ods. 2, veta druhá O.s.p. umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti
konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na
pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o

jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd
skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie
základného práva účastníka vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy SR, a to práva na verejné
prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o odročenie pojednávania je
podmienené dôležitosťou dôvodu, pre ktorý o odročenie požiada. Posúdenie opodstatnenosti, dôležitosti

dôvodu v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

V danej veci právny zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 29.2.2016, teda
viac ako 2 týždne pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.3.2016. Ako dôvod neprítomnosti
uviedol kolíziu s iným pojednávaním. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 68/98 z 13. 01. 1999 uverejneného pod číslom 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky, obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdochniejeakceptovateľnýmpredpokladomuznaniaexistenciedôležitéhodôvodunaodročenieriadne

a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu (§ 119 ods. 2 O. s.
p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. V zmysle judikátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod R 41/2002, dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka
konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Z uvedených

rozhodnutí vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p.. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od predmetu
konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v prípade
kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach

dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má možnosť účelne využiť všetky
zákonom akceptovateľné spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Do
úvahy prichádza aj zastúpenie advokátskym koncipientom alebo iným advokátom podľa § 16 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
alebo podľa § 25 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal dostatočný časový priestor,
aby na vytýčenom pojednávaní zabezpečil účasť iného advokáta prípadne advokátskeho koncipienta.
Súdu je tiež známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. si v zastúpení advokátskou spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. uplatňuje svoje nároky voči Slovenskej republike, pričom bolo podaných niekoľko

tisíc žalobných návrhov na všetky okresné súdy v Slovenskej republike. Je teda prirodzené, keďže
uvedená spoločnosť je zastúpená tou istou advokátskou kanceláriou, že termíny pojednávaní sa budú
prelínať. Je však povinnosťou právneho zástupcu, aby túto situáciu zabezpečil tak, aby každému
klientovi bol schopný ponúknuť plnohodnotné právne služby.

Taktiež žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania v prípade, ak bude jeho
nárok spochybnený alebo sa budú vykonávať ním nenavrhnuté dôkazy, súd považuje za irelevantnú.
Právnemu zástupcovi musí byť zrejmé, že ak súd nariadi ústne pojednávanie, bude na tomto
pojednávaní vykonávať aj dokazovanie, preto je v jeho záujme (resp. v záujme klienta, ktorého
zastupuje), aby bol na takomto konaní prítomný a uplatňoval procesné práva účastníka. Žiadne

ustanovenie právneho predpisu neukladá povinnosť súdu, aby účastníka oboznamoval s dôkazmi, ktoré
boli vykonané na riadnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a bez dôležitého dôvodu
sa na pojednávanie nedostavil. Okrem toho navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, aké dôkazy
súd v danej veci mieni vykonať, keď zastupuje navrhovateľa v niekoľkých tisícoch sporoch s rovnakým
skutkovým základom (uplatnenie nároku zo zmenky zabezpečujúcej záväzky zo spotrebiteľskej úverovej

zmluvy) a je mu dobre známe i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v
zmysle ktorého súd musí skúmať i kauzu právneho vzťahu, z ktorého vznikla pohľadávka zabezpečená
zmenkou, ak má súd indície, že odporcom (vystaviteľom zmenky) je spotrebiteľ. Navrhovateľ v
čiastočnom späťvzatí návrhu jednoznačne potvrdil, že sa s týmto stanoviskom oboznámil.Vzhľadom na to súd nepovažoval dôvod, pre ktorý sa ospravedlnil navrhovateľ za taký vážny dôvod,
pre ktorý by bolo dôvodné pojednávanie v prejednávanej veci odročiť a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, prihliadol pritom na obsah spisu
a na listinné dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmenkou, spisom
Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Er/1136/2010, výsluchom odporcu, ostatným spisovým materiálom a

zistil tento skutkový stav veci:

Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená v holíči dňa 18. júna 2009 s tým, že odporca
ako vystaviteľ zmenky svojim podpisom potvrdil, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu 781,- € a zmenkový úrok

0,25 % denne od 15. októbra 2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXX. Na
druhej strane zmenky je obsiahnutá doložka: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a podpis konateľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslava Fuchsa.

Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava si uplatňuje svoje nároky
aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si potom zabezpečil aj spis Okresného súdu Skalica sp. zn.
3Er/1136/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému
o vymoženie sumy 781,- € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto

spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a
dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.). Podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho
súdu SR, Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
listiny doložené súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu tzv. notoriety, zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či

ochrany dobrých mravov. Z procesného hľadiska môže súd k návrhu pristupovať s rovnakou mierou
ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom.

Z doložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 18.6.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598 ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX.

Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári. Podľa tejto zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 250 EUR a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 242 EUR, t.j. celkovo zaplatí čiastku 492 EUR v 12 mesačných splátkach po 41
EUR počnúc dňom 10.7.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach
poskytnutia úveru. V ďalšej časti dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

povolania.

Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy;nemáknimžiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a
že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“. V spodnej časti zmluvy odporca svojim podpisom
potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve.

Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V článku 17.
VPPÚ sa nachádza Dohoda o vyplnení zmenky v tomto znení:
„Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

Podľačlánku13.VPPÚ,dlžníkuznávadlžnúsumuvrátanepoplatkuvcelejvýškenazákladetejtozmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 3Er/1136/2010 bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý bol zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 00787/10 zo dňa 15.4.2010, ktorým rozhodcovský súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 781,- eur so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 781,- eur od 15.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne

zo sumy 781,- eur od 29.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 222,45 eur, t.j.
pohľadávka, ktorá je uplatnená aj v tomto súdnom konaní. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že v konaní bol žalobcom uplatnený nárok zo zmenky vystavenej dňa 18.6.2009, ktorou bol
zabezpečený záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX.

Z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 3Er/1136/2010-13 zo dňa 27.1.2011, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, mal
súd preukázané, že exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. XXXXXXX ako zmluvu spotrebiteľskú
a žiadosť súdneho exekútora zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 18.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda absolútne

neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, potom rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako
exekučný titul neúčinný, čím je daný jeho rozpor so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odporca na pojednávaní dňa 15.3.2016 nahliadol do spisu a následne vypovedal, že podpis na zmenke

môže byť jeho podpisom, ikeď si nie je vedomý, že by nejakú zmenku podpísal, vôbec si na to nepamätá.
Podpísal zmluvu o úvere a bola mu poskytnutá suma 250 eur. Vôbec mu nie je známe, že by sa dohodol
o vystavení zmenky. Zmluvu o úvere podpisoval ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ.

Podľa čl. 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do
14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 odsek 4 nariadenia č. 861/2007 do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podporným dokumentmi.

Podľa čl. 7 nariadenia č. 861/2007,
1. Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5

ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

2. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po
doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade
s článkom 13.3. Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.
3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 191/1950 Sb.“), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 zák. č. 191/1950 Sb., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 10 zák. č. 191/1950 Sb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 17 zák. č. 191/1950 Sb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. k), o), r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona

rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2011), v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou alebo šekom.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za

agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Súd skúmal povahu účastníkov konania, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - odporcom, a to
v prospech navrhovateľa - právnickej osoby. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená
v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom, je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo

zmenky, môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu.

V zmysle platných právnych predpisov a ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (napr.
rozhodnutie ESD sp.zn. C-419/2011 z 17.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod.) v súčasnosti
už nie je sporné, že súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo,

t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či
sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná
o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí
súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že

súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu
rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia
č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu
spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej

únie a je ustanovená aj v primárnom práve. Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a
to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa
musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti
oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Práve pri

spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p., teda
výnimku z prejednacej zásady.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 17.03.2013, z ktorého vyplýva, že
napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného

cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD
v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Niejemožnéakceptovaťprávnuprax,vdôsledkuktorejdochádzakvyužitiu,resp.zneužitiuzmenkových
inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť

argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní obdobných prípadov vychádzať.
Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť zneužívaniu zmeniek, je dôležité,
aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiská, ktoré by zneužívaniu práv zabránili. V konečnom
dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne od obmedzenia zmeniek
v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný zákaz (§ 17 ods. 3

zákona č. 129/2010 Z.z.).
Predmetom daného konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej zmenky, pôvodne vystavenej
odporcom vo forme blankozmenky, na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX (číslo zmluvy sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 18.6.2009. Na predmetnej
zmluve bol odporca označená ako občan - fyzická osoba (v zmluve je odporca identifikovaný menom,

priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu). Kolónky umožňujúce identifikovať
dlžníka ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
vyplnené neboli. Súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda
mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len
údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, resp. údaje o

obchodnom mene dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti (výška a počet
splátok). Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane
predtlačeného článku 17. o Dohode o vyplnení zmenky. V deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená
zmenka, v ktorej s poukazom na článok 17. VPPÚ nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si

navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky. Zároveň súd
zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené
rubopisom na navrhovateľa.
Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v
prospech ktorého bola zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, vykonáva svoju

činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery.

Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod,

v danom prípade však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď
veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. a odporca definičné spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa.
Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej
obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Pre spotrebiteľskúzmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporcovi túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola

uzavretáštandardnáformulárováspotrebiteľskázmluva,kdetextzmluvybolvopredpripravenýveriteľom
a odporca nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných
všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a odporca zmluvu podpísal v postavení spotrebiteľa, pretože

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V danom prípade je síce v zmluve vyznačené, že úver bol odporcovi poskytnutý
na výkon povolania, avšak možno konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve je zo strany veriteľa
(dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských úverov. Je vecou
veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru, a preto v prípade
pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na ňom

(uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Účel úveru - na výkon
povolania je len všeobecný údaj, ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má uzavretie zmluvy
s povolaním tejto osoby - na aké konkrétne účely týkajúce sa povolania majú byť poskytnuté financie
použité. V priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporcovi na výkon povolania.
Okrem toho súd poukazuje na novelizované znenie § 79 O.s.p. zavedené zákonom č. 438/2015 Z.z. z

15. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v odseku 4 ustanovuje, že
ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou,vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Pritomvzmysle§372yods.1O.s.p.(Prechodné
ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia, t.j. dňom 23.12.2015) ak odseky 2 a 3 neustanovujú

inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti
tohto zákona. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd má za to, že odporca zmluvu o úvere
uzatvárala ako spotrebiteľ. Zároveň je zmluva o úvere č. 2360689 zo dňa 18.6.2009 aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zákona č. 258/2010 Z.z. v platnom znení,
keďže súd neprihliada na označenie účelu úveru na výkon povolania.

Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky,
pričom súd vychádzal aj z písomných pripomienok Európskej komisie zo dňa 12.2.2014, vo veci návrhu
na prejudiciálne konanie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 29.10.2013 súvisiaci s
konaním CD Consulting s.r.o. proti O. S., ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS a článku 4 smernice rady 87/102/EHS. Podľa vyjadrenia Európskej komisie Smernica 87/102/

EHS nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie je potrebné
pojem ,,vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice vykladať so zreteľom na článok 14
uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa je preto

chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry
súdneho dvora a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorýnepripúšťa,abysúdpriuplatňovanízmenkyprihliadalnakauzupôvodnéhoprávnehovzťahut.j.aby
hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky
by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovenísmernice93/13/EHSspotrebiteľovimusíbyťposkytnutá,čopotvrdzujeajčlánok14 smernice
87/102/EHS. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o
drastickézníženieprávnejochranyprináležiacejspotrebiteľoviaoporušeniezásadyefektivity.Vtakomto
právnom režime je potom nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol

ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok.Podobnými zámermi sa riadil aj zákonodarca Slovenskej republiky, keď ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. s
účinnosťou od 1.1.2011 zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. Táto vnútroštátna
úpravadosahujecielepredpokladanétýmitosmernicami.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnený

už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov v zák. č. 258/2001 Z.z., keď stanovil, že veriteľ
smelprijaťoddlžníkazmenkunazabezpečeniesvojichnárokov,lenakzmenkovásumavčasevyplnenia
zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by však došlo k súdnemu sporu, je
potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o

spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise.
Taktiež v súčasnosti je s účinnosťou od 1.5.2014 platné ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré takisto zakazuje zabezpečiť nárok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo
šekom. Týmto ustanovením zákonodarca reaguje na potrebu priamej zákonnej úpravy stanovenej už
spomínanými Smernicami záväznými už pred touto právnou úpravou.

Napokon jednoznačné stanovisko v tejto súvislosti zaujal Najvyšší súd SR dňa 20.10.2015 (spoločné
stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93
zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015), z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že súd je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej

absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Ak by súd
prijal záver, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k
povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne

ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky
konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa
spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
Súd sa s vyššie uvedeným v plnom rozsahu stotožnil a z toho dôvodu súd pristúpil k preskúmaniu
kauzy zmenky, teda na základe akej zmluvy zmenka vznikla, či táto zmluva je platná a obsahuje všetky

zákonné náležitosti vyžadované právnymi predpismi, či neobsahuje neprijateľné podmienky a či suma
na zmenke, ktorú vyplnil navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) zodpovedá nároku navrhovateľa
z predloženej úverovej zmluvy.
Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) a zároveň sú celá
zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa. Rovnosť a vyváženosť
práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva v spojitosti s
VPPÚ obsahuje prakticky len samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných

výškach (napr. zmluvná pokuta 312 € podľa bodu 6. VPPÚ bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru,
zmluvné pokuty podľa bodu 4. VPPÚ a pod.), a naproti tomu práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá
zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho

dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17. VPPÚ, z čoho vyplýva, že ak zmenka
vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na
základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Zmenka vystavená na základe
neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno

na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008,
z ktorého rozhodnutia vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkovzmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Obdobne
tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že na jej základe právny

predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 250 €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť
zvýšený o sumu poplatku vo výške 242 €, pričom podľa bodu 13. VPPÚ tretina poplatku (80,67 €)
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny (161,33 €) zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou. Poplatok za spracovanie a uzatvorenie
zmluvy v danom prípade predstavuje 64,53 % z celkového objemu poskytnutého úveru, súd ho považuje

za neprimerane vysoký s ohľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá pozostáva len z jedného listu, v
ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie dlžníka, výška úveru
s poplatkom, výška a počet splátok. Nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním zmluvy o
jednom liste boli spojené tak vysoké administratívne náklady. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok možno považovať za

neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré
slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011
zo dňa 21.11.2012). Avšak aj keby súd nekonštatoval neplatnosť zmluvy ako celku, návrhu by nebolo
možné vyhovieť aj z ďalších dôvodov uvedených nižšie.

Vzniku zmenkového záväzku predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, resp. dohody o vyplnení
zmenky. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom o zabezpečení konkrétneho záväzku
zmenkou. Zmenková zmluva je bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto
zmluva je spojovacím článkom, ktorý spája všeobecný záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou.
Ide o nepomenovanú zmluvu, a preto podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť treba

posudzovať podľa predpisov upravujúcich záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. Neplatnosť
zmenkovej zmluvy nie je dôvodom neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy
je stav, ako keby žiadna zmenková zmluva neexistovala. Pri neexistencii zmenkovej zmluvy nie je
podklad na to, aby sa konkrétna zmenka považovala za zabezpečovaciu zmenku vo vzťahu ku
konkrétnej pohľadávke, tzn. chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala

zabezpečovať (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006).

V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý v čase
vzniku zmenky výslovne nezakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd však dospel
k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola s odporcom individuálne

dojednaná, keďže je súčasťou vopred veriteľom pripravených všeobecných podmienok, do obsahu
ktorých spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemá možnosť zasiahnuť. Dohoda je zakomponovaná v
obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými

písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Bežný
spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný
posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody

o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho
úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre
neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Súd zastáva
názor, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka (§ 53 ods. 1 OZ), a z toho
dôvodu je absolútne neplatná podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s ostatnými

zmluvnými podmienkami, dohodnutými v zmluve o úvere, týkajúcimi sa sankcií dohodnutých pre prípad
omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy, je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom.
Dohoda o vyplnení zmenky stavia spotrebiteľa (odporcu) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje

cieľobísťprávnepredpisytýkajúcesaochranyspotrebiteľa.PredmetnádohodajesúčasťouVPPÚ,ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že
hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči
dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výškudlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon,
čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie
predpisov chrániacich spotrebiteľa. Veriteľ si na zmenke mohol vyplniť ľubovoľnú sumu, teda aj takú,

ktorá by predstavovala neprijateľné poplatky alebo zmluvné pokuty. Zároveň sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 odsek 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, pretože umožňuje
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
a oprávňuje výlučne dodávateľa doplňujúceho zmenkovú sumu rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v
súlade so zmluvou.

Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane poplatkov a pokút zmenkou je neplatná i z
dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti čo do výšky zmenkovej sumy majúcej sa doplniť remitentom
(cit.: „...zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkov,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky...“), ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia nárokov zo

spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom len za splnenia stanovených podmienok, a to tak, že
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno
považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký
právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia
teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 325 €, t.j. 250 € istina úveru

+ príslušenstvo max. vo výške 75 € = 30 % z istiny úveru, aj to len za predpokladu, že odporca by z
poskytnutého úveru neuhradil žiadnu sumu. To, že vyplnil zmenku na sumu 781,- € znamená porušenie §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom
na abstraktnú povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie odporcu. Právny predchodca
navrhovateľa zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal

a následne ju previedol na navrhovateľa.

Okrem toho vyplnená zmenková suma nerešpektovala ďalšie zákonné obmedzenie súvisiace
s neuvedením obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať náležitosti taxatívne vymedzené v § 4 ods. 2 cit. zákona. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 3 zakotvuje, že v prípade neuvedenia tam vymedzených náležitostí v zmluve o
spotrebiteľskomúvere,úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Medzipovinnénáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere patria aj: konečná splatnosť spotrebiteľského úveru; ročná úroková sadzba;
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ročná percentuálna miera nákladov;

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zák. č. 258/2001 Z.z.).
Uvedenénáležitostivšakvzmluveoúvereč.2360689chýbajú.Zákonomstanovenéčlenenieauvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať

nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený termín splatnosti prvej splátky a výška a počet
všetkých splátok. Z toho ale nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na
splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.

258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Veriteľ POHOTOVOSŤ,
s.r.o. si nesplnil svoju povinnosť určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých
náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na uvedené

chýbajúce náležitosti zmluvy, poskytnutý úver sa podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov.V danom prípade veriteľ vyplnil do blankozmenky vystavenej odporcom zmenkovú sumu 781,- €. Z toho
potom vyplýva, že pri úvere poskytnutom vo výške 250 € veriteľ jednoznačne nerešpektoval zákonnú
úpravu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru) a takto vyplnenou zmenkou sa domáha od

dlžníka aj plnení, na ktoré nemá zákonný nárok. Zmenka dokonca umožňuje vymáhať aj zmenkový úrok
0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Je nepochybné, že takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje ich neplatnosť (§ 39 v nadväznosti na ust.§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Z dôvodu, že bol úrok vo výške 0,25 % denne na tlačive zmenky predformulovaný, nedošlo
k jeho individuálnemu dojednaniu.

Absolútna neplatnosť dohody o vyplňovacom práve sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky,
avšak znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá
ju mala zabezpečovať, čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky
zabezpečovacej. V uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu.
Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie

je možné sa na základe tejto zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv a ak toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi navrhovateľa, nemohlo ani indosovaním prejsť na navrhovateľa.

Súd má za to, že navrhovateľovi nemožno poskytnúť ochranu a priznať mu žalovaný nárok aj z
toho dôvodu, že jeho konanie, ako aj konanie jeho právneho predchodcu, možno charakterizovať ako

výkon práv po použití nekalej obchodnej praktiky, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku. Spôsob, akým sa pôvodný veriteľ a následne navrhovateľ domáha svojich práv
na základe zmenky vystavenej a vyplnenej v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa
považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento
prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami
o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa
javí ako nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok

NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Zákaz zneužitia práva je však silnejší než dovolenie dané právom a
pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje,
takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré
je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu. Zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy zmenkou v čase uzavretia zmluvy možné bolo, ale akceptovať zmenku by bolo možné jedine

v prípade, že pri vzniku zmluvy a zmenky boli rešpektované všetky práva spotrebiteľa. V danom
prípade však došlo k ich porušeniu. Vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa snažil
vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii predpisov chrániacich spotrebiteľa. Ak veriteľ
použije na zabezpečenie úveru blankozmenku, môže do nej na základe veľmi neurčito formulovanej
a individuálne nevyjednanej dohody o vyplnení zmenky doplniť sumu navýšenú aj o úroky, poplatky,

neprijateľné zmluvné pokuty a ďalšie plnenia, ktoré si veriteľ vymienil pri porušení zmluvy dlžníkom a
toto plnenie následne vymáhať prostredníctvom zmenky s poukazom na jej abstraktný charakter. Takýto
postup navrhovateľa nemôže požívať súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), najmä keď je uplatnený vo vzťahu
k spotrebiteľovi.

Nároky zo zmeniek si pôvodný veriteľ najprv uplatňoval na rozhodcovských súdoch, ktoré mu tieto
nároky priznávali a neprihliadali na ochranu spotrebiteľa. Exekučné súdy však nepovolili exekúciu pre
neprijateľné zmluvné podmienky (v danom prípade súd považoval exekučný titul za nulitný právny
akt, keďže bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc rozhodovať o nárokoch zo zmluvy o úvere,
pretože svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súdom vyhodnotená

ako neprijateľná zmluvná podmienka). Veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky nemôže s úspechom
uplatniť podľa právneho poriadku SR, indosoval túto zmenku na navrhovateľa - obchodnú spoločnosť
so sídlom v Českej republike, ktorý si uplatňuje v podstate obdobné plnenia zdôrazňujúc abstraktnosť
zmenky, v snahe postupovať podľa nariadenia 861/2007. Túto skutočnosť je možné zistiť z exekučného
spisu sp. zn. 3Er/1136/2010, kde to jasne vyplýva z kópie danej zmenky (ešte nie je indosovaná).

Súd je teda toho názoru, že veriteľ postupoval na škodu dlžníka v snahe docieliť následky spojené s
indosovaním zmenky, uvedené v § 17 zák. č. 191/1950 Zb., a to vylúčiť voči majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, resp. neprípustne
preniesť na spotrebiteľa bremeno tvrdenia a dokázania konania nadobúdateľa zmenky na škodudlžníka. Exekučný súd zastavením exekučného konania zamedzil vymôcť od dlžníka plnenie, základom
ktorého bola tá istá zmenka, resp. rozhodcovský rozsudok, ktorý zaviazal dlžníka na plnenie z tej istej
zmenky. Súdu je známe z jeho činnosti, že pôvodný veriteľ v početných (niekoľko tisíc) prípadoch urobil

predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok (neprijateľný zmenkový
úrok 91,25 % p.a., neprimerane vysoké pokuty za porušenie zmluvných povinnosti - v danom prípade
úver 250 € a zmluvná pokuta 312 €, netransparentný administratívny poplatok predstavujúci až dve
tretiny celkového poplatku za úver, nerešpektovanie bezúročnosti úveru pre neuvedenie RPMN a
iných obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.). Navrhovateľ v konaniach

začatých podľa Nariadenia 861/2007 argumentuje, že nemá vedomosť o potenciálne existujúcich
vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky a žiada posudzovať jeho nárok výhradne podľa
zmenkového práva. K uvedenému súd uvádza, že základom (dôvodom) každého indosamentu je však
určitá dohoda medzi indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára
(Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84). Preto § 17 ZZŠ odkazuje
na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky
nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť navrhovateľa ako indosatára je podľa názoru súdu vylúčená.
Každá zmenka obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého masového množstva
zmeniek, v ktorých sú vyznačené rôzne čísla zmlúv a ku ktorým indosant musel poskytnúť určité údaje
o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal

sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Navrhovateľ zrejme očakával, že jeho nároky
budú bez ďalšieho uznané, avšak vzhľadom na okolnosti indosácie zmeniek, priamy odkaz na úverové
zmluvy na zmenkách, predmet obchodnej činnosti remitenta a prepojenie cez rovnakého právneho
zástupcu, mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami
verejného poriadku a že sa jedná o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov. Vzhľadom na to možno

tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Odporca námietky podľa § 17 zák. č. 191/1950
Sb. síce nevzniesol, ale v spotrebiteľských sporoch súd k nim prihliada ex offo. Najvyšší súd SR
opakovaneskonštatoval,žeprincíp„vigilantibusiurascriptasunt“(právopatríbdelým)vspotrebiteľských
veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Okrem toho podľa §5b
zákona č. 250/2007 Z.z., súd prihliada aj bez návrhu na zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom prípade je dobromyseľnosť navrhovateľa
vylúčená aj preto, že minimálne zo zmenky zistil výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá je
nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku, napriek
tomu si tento úrok v návrhu uplatnil a pri nadobúdaní zmenky tak konal vedome na škodu dlžníka,

pričom pri nadobudnutí zmenky musel vedieť, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky. K poníženiu sadzby zmenkového úroku
formou čiastočného späťvzatia návrhu pristúpil navrhovateľ až po oboznámení sa so zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 93 zverejneným v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015.
Okrem toho je všeobecne známym faktom, že indosanta (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zastupuje tá istá

advokátska kancelária ako zastupuje navrhovateľa v tomto konaní, a to v hromadných žalobách
podaných proti Slovenskej republike o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom všeobecných súdov SR v exekučných konaniach, a to aj v takých, v
ktorých boli vymáhané nároky vyplývajúce z tých istých zmeniek, ktoré sa stali podkladom pre uplatnenie
práv v konaniach vedených podľa nariadenia č. 861/2007 po ich indosácii na navrhovateľa. Súd v tejto

súvislosti poukazuje tiež na nemecký rozsudok Z 1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na
iný subjekt a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa
(čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ,
t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala
spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade

POHOTOVOSŤ,s.r.o.)oktorýchjevšeobecneznáme,žepredmetomichčinnostijeposkytovanieúverov
alebo pôžičiek pre spotrebiteľov. Súd má za to, že je zrejmý účelový postup oboch, pôvodného veriteľa
aj navrhovateľa.

Súd nemôže poskytnúť ochranu vtedy, ak sa navrhovateľ domáha na súde plnenia po použití

nekalej obchodnej praktiky. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane
zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pôvodný veriteľ si v rámci predtlačených blankozmeniek nárokoval zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, v úverových zmluvách si v rámci VPPÚ zakotvil neprijateľné zmluvné pokutya neprimerane vysoké poplatky za úver a na dosiahnutie týchto plnení si „dojednal“ rozhodcovský
proces a dohody o vyplnení zmenky, ktoré v konečnom dôsledku vypĺňa veriteľ a keďže zmenka má
v zásade abstraktný charakter, veriteľ sa týmto vyhne riadnej justičnej kontrole a môže si tak voči

spotrebiteľovi uplatňovať aj plnenia, na ktoré zo zákona nemá nárok (pre bezúročnosť úveru alebo
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok) a ktoré by mu súd inak nepriznal. Takéto konanie možno
považovať za nečestné, majúce za cieľ získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného, odporujúce
základným hodnotovým pravidlám spoločnosti, a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1
OZ). Na navrhovateľa dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s

odmietnutím súdnej ochrany.

Navrhovateľ zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého
zabezpečenie zmenkou vzniklo, odmietol súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností súd
priznal plnenie zo zmluvy, konal by o nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh. Súd na
základe všetkých vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Odporcavzhľadomnajehoplnýúspechvkonanímalpodľaust.§142ods.1O.s.p.právonanáhradutrov
konania, nakoľko si však trovy konania neuplatnil, t.j. nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania
podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).