Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709211184
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5709211184.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Stavebného bytového družstva so sídlom v Žiline,
M. Bela č. 852, IČO: 31 624 952, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o.
so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola č. 1726/13, IČO: 47245841, proti žalovaným 1/ E. T. a 2/ C.
T., bývajúcim v C., zastúpeným spoločnosťou Ak JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom v Martine, P. O.
Hviezdoslava č. 10625/23B, IČO: 36865036, o zaplatenie 26 390,98 € s príslušenstvom a o prípustnosti

vstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania,vedenomnaOkresnomsúdeMartinpodsp.zn.10C266/2010,
o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. januára 2016 sp. zn. 9 Co 27/2016,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením z 21. septembra 2015 č.k. 10 C 266/2010-551 Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej
inštancie“)nepripustilvstupobčianskehozdruženiaBONAFIDEDAMsosídlomvRužomberku,Mostová
č. 1346/31, IČO: 42348048 (ďalej len „občianske združenie“) do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných. Konštatoval, že predmetom konania je regresný nárok na plnenie zo záložnej
zmluvy. Žalobca tu nemá postavenie dodávateľa, lebo pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že nárok nevyplýva zo spotrebiteľského
vzťahu [súd prvej inštancie v súvislosti s tým poukázal na § 93 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) a § 52 ods. 1/ až 4/ Občianskeho zákonníka] nemá vstup občianskeho združenia do tohto
konania oporu v zákone.

2. Na odvolanie žalovaných a občianskeho združenia Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“)

uznesením z 28. januára 2016 sp. zn. 9 Co 27/2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Zdôraznil, že súd prvej inštancie na základe námietky
žalobcu správne rozhodoval v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. a správne tiež nepripustil vstup občianskeho
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Vzhľadom na to, že - aj podľa
právneho názoru odvolacieho súdu - je v konaní uplatnený taký nárok, ktorý (z dôvodov vysvetlených
už súdom prvej inštancie) nevyplýva zo spotrebiteľského vzťahu, nie je daný zákonný podklad pre vstup

občianskeho združenia do konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.

3.Protitomutouzneseniuodvolaciehosúdupodalidovolaniežalovaní1/a2/ sodôvodním,žesúdnemal
právomoc nepripustiť vstup občianskeho združenia do konania (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), v konaní
im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený

sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), došlo v ňom k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( §241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázali na to, že občianske združenie vstúpilo do konania 23. júna 2015,
a to so súhlasom oboch žalovaných. Žalobca namietal neprípustnosť tohto vstupu s tým, že žalobou
uplatnený nárok nevyplýva zo spotrebiteľského právneho vzťahu; podľa presvedčenia žalovaných ale

na to nemal ani dôvod, ani oprávnenie. Súd prvej inštancie nemal o takejto námietke žalobcu vôbec
rozhodovať pre nedostatok právomoci súdu (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Uznesením súdu prvej
inštancie boli žalovaní zbavení možnosti konať v spore za pomoci kvalifikovaného subjektu brániaceho
práva spotrebiteľov, v dôsledku čoho došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Predmetné uznesenie je tiež rozporné, nesúrodé, nepreskúmateľné a arbitrárne v takej miere, že odňalo

žalovaným možnosť konať pred súdom. V dôsledku týchto nesprávností spočíva napadnuté uznesenie
na nesprávnych právnych záveroch, ktoré nie sú podložené eurokonformným výkladom ustanovení
zákona,ktoréchrániaprávaspotrebiteľov.Ztýchtodôvodovžalovaní1/a2/žiadalinapadnutéuznesenie
odvolacieho súdu buď zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie), alebo zmeniť (a pripustiť vstup občianskeho združenia do
konania a priznať dovolateľom náhradu trov dovolacieho konania).

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Opätovne zdôraznil,
že v predmetnom právnom vzťahu nevystupoval ako dodávateľ, preto nejde o vzťah spotrebiteľský.
Uzatvorenie záložnej zmluvy nesúvisí s jeho činnosťou zapísanou v obchodnom registri. Zmluvu
o zriadení záložného práva ako dodávateľ uzatvárala banka, ktorá si touto formou zabezpečovala
hypotekárny úver poskytnutý žalovaným. Keďže žalovaní svoj záväzok z hypotekárneho úveru voči

banke nesplnili, banka sa uspokojila z výťažku dražby vedenej na majetok žalobcu. V predmetnom
konaní si žalobca uplatňuje regresný nárok voči žalovaným. Neopodstatnené sú preto všetky námietky
žalovaných o neprijateľných zmluvných podmienkach.

5. Dovolanie bolo podané 3. mája 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1
CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá
CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok
spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, uskutočnení dovolacieho prieskumu
a vydaní (pre dovolateľa) priaznivého rozhodnutia.
7.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy

nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania ani pre odmietnutie dovolania, vyvolali procesný účinok
umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
7.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy
daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok
nemali.

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode
7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že

ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade
týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými
dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach
podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní
strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k

nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].9. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody
prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie

bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie; dovolanie ale
nesmeruje proti uzneseniu, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 239 O.s.p.

10. Žalovaní 1/ a 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ až e/ O.s.p. netvrdili a

existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.

11. Dovolatelia namietajú, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
(§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak
súd rozhodol vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.

11.1. Súdna právomoc predstavuje zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je
súd oprávnený riešiť. Právomoc súdu v občianskom súdnom konaní upravovalo do 30. júna 2016
ustanovenie § 7 a § 8 O.s.p.
11.2. Rozhodovanie o tom, či zodpovedá zákonu vstup toho alebo onoho subjektu do občianskeho
súdneho konania ako vedľajšieho účastníka, patrilo do uvedeného dňa do právomoci súdu. Predmetná

námietka žalovaných je teda neopodstatnená. Navyše, z hľadiska obsahového je zrejmé, že žalovaní
(tvrdiac vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), v skutočnosti namietali nesprávnu
aplikáciu alebo interpretáciu ustanoví zákona, teda právne posúdenie (ktoré nemožno stotožňovať s
nimi namietanou procesnou vadou).

12. Žalovaní tvrdia, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Súdna prax do 30. júna 2016 pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumela procesne nesprávny
postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania.
12.1. Podľa presvedčenia dovolateľov k odňatiu ich možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd
rozhodol v ich neprospech, nepripustením vstupu občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa im

sťažil ich procesné vystupovanie, lebo zamedzil tomu, aby boli podporovaní kvalifikovaným subjektom.
12.2. Aj predmetné námietky žalovaných sa netýkajú procesného postupu (procedúry prejednania
sporu), ale právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci bolo ale najvyšším súdom do
uvedeného dňa považované za nesprávnosť, ktorá nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.
1 písm. a/ O.s.p. a nie je vadou podľa tohto ustanovenia (viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp.

zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7
Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

13. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nebola spôsobilá založiť ani žalovanými
tvrdená nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto

konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje
rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd v tomto smere poukazuje aj
na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v ktorom sa uvádza, že prípadný nedostatok
riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo

nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
14. Dovolanie obsahuje aj text, v zmysle ktorého v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods.
1písm.g/O.s.p.Dovolateliaalenabližšieodôvodnenietejtočastidovolanianepodaližiadnevysvetlenie.
14.1. Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného
súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu

súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.,
posúdiť túto otázku samostatne (viď R 59/1997).
14.2. Dovolací súd pri skúmaní opodstatnenosti tejto námietky žalovaných vzal na zreteľ právnu úpravu
účinnú v čase rozhodovania súdov (§ 14 ods. 1 O.s.p.), zohľadnil jej účel (prispieť k nestrannému
prejednaniu veci a predísť neobjektívnemu rozhodovaniu) a tiež to, že za dôvod na vylúčenie sudcu

neboli považované okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
14.4. V posudzovanej veci konali a rozhodovali zákonní sudcovia určení rozvrhmi práce súdov. Obsah
spisu nedáva žiadny podklad pre záver, že išlo o sudcov vylúčených z prejednávania a rozhodovania
daného sporu. Prípustnosť dovolania žalovaných preto nevyplýva ani z § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.15. Žalovaní v dovolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie veci bolo do 30. júna 2016 považované za relevantný dovolací dôvod v
zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý ale mohol byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom
dovolaní.

16. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právna úprava
účinná do 30. júna 2016 považovala vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však
prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013,
3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a
7 Cdo 36/2011).

17. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných , ktoré
bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo v danom
prípade účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého
rozsudku. Najvyšší súd preto ich dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

18. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.