Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203798
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816203798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad Y., t.č. I., M. XXX/
XX, o zaplatenie 3.387,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 6C/64/2016-64 zo dňa 10. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3.387,55 eur, úrok vo výške 225,88 eur, úroky z omeškania vo výške 2,55 eur a úrok z omeškania vo
výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 3387,55 a z nezaplatených úrokov 225,88 eur od 30.1.2013 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia /výrok I./, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol /výrok II./ a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /výrok III./.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia 3.387,55 eur s úrokom 225,88 eur, s úrokom z omeškania 2,55 eur s úrokom 17,90% ročne
od 30.01.2013 zo sumy 3.387,55 eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,00% z nezaplatenej

istiny 3.387,55 eur a úrokov vo výške 225,88 eur od 30.01.2013 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa
17.09.2012 uzavreli účastníci úverovú zmluvu č.5472, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 3.400 eur na jeho účet a poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach za dohodnutých podmienok. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný
porušil svoje povinnosti, preto bol listom z 15.1.2013 vyzvaný k predčasnému splateniu poskytnutého
úveru v lehote do 28.1.2013. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny úveru 3387,55 eur, úrokov 225,88
eur, úrokov z omeškania 2,55 eur. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.09.2012 uzavreli účastníci

úverovú zmluvu č. 0000000000005472, ktorou poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky
formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 3.400,- eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,9%,
poplatok za poskytnutie úveru 0 eur, poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, výškou
anuitnej splátky 61,55 eur, termínom splatnosti 1. Anuitnej splátky 15.10.2012, počet splátok 120,
splatnosťou splátky vždy v 15.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 16.09.2022, výškou RPMN
20, 82%, priemernou RPMN 19,59%, celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7624,80 eur. Zmluva
v bode 4.Následky porušenia zmluvných povinností upravuje, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas,

bankamáprávonaúrokzomeškaniavovýške8%p.a.znesplatenejanuitnejsplátkyaždojejzaplatenia.
Ak klient poruší povinnosť vrátane omeškania so zaplatením anuitnej splátky, banka je oprávnená žiadať
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a
VOP, požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkova uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Ak klient neuhradí v lehote splatnosti úver, je povinný uhradiť z
nesplatenej časti popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8%
p.a., a to až do jej zaplatenia. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný predmetný úver vyčerpal

v celej sume, vykonané platby započítal žalobca z časti na zmluvný úrok a z časti na úverovú istinu.
Výzvou na predčasné splatenie úveru z 27.6.2013 oznámil žalobca žalovanému predčasnú splatnosť
celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu najneskôr do 28.1.2013. Žalobca v priebehu konania
zotrval na podanom návrhu, na pojednávanie sa nedostavil s tým, že súhlasil, aby súd prejednal a
rozhodolvecvjehoneprítomnosti.Uvedenéskutočnostisúdposúdilpodľa§1ods.2,§2písm.d)zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej vznikla žalovanému povinnosť splatiť poskytnutý úver spolu s celkovými nákladmi v
dojednanom rozsahu. Po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú.
V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 3.400 eur úver
v dohodnutých splátkach vo výške 61,55 eur mesačne nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti
úverovej zmluvy zo dňa 17.9.2012 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo
zmluvy vyplýva, že žalovaný bol povinný úver splácať v mesačných splátkach po 61,55 eur v počte
splátok 120 a celkom mal zaplatiť 7624,80 eur, v ktorom je zahrnutý aj poplatok za správu úverového
účtu. V zmluve je uvedená splatnosť prvej splátky, periodicita a termín splatnosti splátok k 15.dňu v
mesiaci a údaj o konečnej splatnosti 16.9.2022. Vo VOP je bližšie upravené úročenie a splácanie úveru

v časti V. Úvery pre obyvateľstvo, pričom je zrejmé, že v každej jednotlivej splátke je zahrnutá aj časť
úroku. Žalobca v priebehu úverového vzťahu nemenil výšku úrokovej sadzby ani spôsob úročenia. Súd
preto považoval určenie počtu, výšky splátok a termíne splátok istiny a úrokov za dostatočne určené
a prehľadné. Žalovaný nakoniec ako účastník zmluvného vzťahu uvedenú skutočnosť nenamietal.
Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých vo výške 61,55 eur so

splatnosťou vždy k 15.dňu v mesiaci. Žalovaný mal povinnosť prvú splátku uhradiť dňa 15.10.2012 a
termín poslednej splátky bol určený 16.09.2022. Žalovaný úver riadne nesplácal, následne žalobca v
súlade s čl. 4.2.1. úverovej zmluvy po tom, čo žalovaný bol v omeškaní s jednotlivými splátkami, pristúpil
listom z 15.1.2013 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu do 28.1.2013.
Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej

istiny 3387,55 eur a neuhradené zmluvné úroky 225,88 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené
ku dňu zosplatnenia. Výška zosplatnených zmluvných úrokov vyplýva zo zmluvného dojednania o
úrokovej sadzbe v sume 17,90 %. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny 3387,55
eur a zmluvných úrokov dojednaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania je v medziach zákonného

úroku z omeškania, pretože tento uplatňuje navrhovateľ len vo výške 8% ročne. Žalobca uplatnil úrok
z omeškania z úverovej istiny a zmluvného úroku, preto súd priznal tento nárok ako opodstatnený,
a to v rozsahu zosplatneného úroku, ktorý uplatňuje v sume 2,55 eur, ktorý vznikol z neuhradených
splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 17,90% ročne, ktorý si uplatnil
žalobcaznezaplatenejistinyod30.1.2013dozaplatenia,súdzamietolnávrhvtejtočasti.Jepreukázané,

že účastníci si dojednali zmluvný úrok 17,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v
zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie
zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov
zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR podporil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patri a

úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie
bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca
bol v konaní prevažne úspešný /neúspešný len v nepatrnej časti/, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku do jeho zamietavej časti podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola zamietnutá jeho žaloba o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo
sumy 3.387,55 eur za dobu od 30.01.2013 do zaplatenie, je nesprávne. Súd prvej inštancie zamietol vtejto časti jeho žalobu z dôvodu, že úrok z úveru patrí žalobcovi len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. S tým sa žalobca nestotožňuje. Poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka i komentár IURA EDITION k nim a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver ale aj úroky. Tie sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov dlžníkovi a veriteľovi patria až do okamihu reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru.
Nemožno ich zamieňať s úrokmi z omeškania a na nárok veriteľa na ich zaplatenie nemá omeškania
dlžníka vplyv. Pri omeškaní dlžník s vrátením peňažných prostriedkov úveru má veriteľ nárok jednak na
úrok z úveru ako aj na úroky z omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a aj vo zvyšku jeho žalobe vyhovel.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti /vo výroku II./ podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby
žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:
6. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa
02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo
aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016/ sa priklonila k právnemu
názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti
úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti

vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Tento právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že
takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
7. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na závery v tejto otázke, ako ich vo svojom rozsudku sp. zn.

6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uviedol Krajský súd v Prešove. Podľa neho úrok predstavuje cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých

dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli

zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretejzmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
8. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie

súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu, v ktorej žiadal od žalovaného zaplatenie
zmluvných úrokov z úveru za dobu od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia úveru, vecne správne.
9. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).