Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 9C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6611207137.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobkyne P.. U. O.,

A.. XX. XX. XXXX, W. O. XXXX/X, D., zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Franekom, so sídlom
AdvokátskejkancelárieLučenec,Komenského17,protižalovanémuSlovenskejrepublike,zaktorúkoná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 382,94 Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie
jeho práv.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou po späťvzatí návrhu voči žalovaným Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky a Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému Slovenskej republike za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom ako aj
nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané tak OR PZ, okresnou prokuratúrou a okresným súdom.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 28. 11. 2013 č. k. 9C/69/2011-279 žalobu zamietol,
pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody
zo dňa 26. 01. 2009 adresované Ministerstvu spravodlivosti SR neuviedla, že by jej škoda bola
spôsobená nezákonným rozhodnutím pričom ani žiadne rozhodnutie neoznačila. Okresný súd ďalej
uviedol, že žalobkyňa pred podaním žaloby na okresný súd svoj nárok na náhradu škody predbežne
prerokovala len z titulu nesprávneho úradného postupu, z čoho vyplýva, že v súdnom konaní si
môže uplatňovať svoj nárok len z toho istého titulu. Preto potom súd jej žalobu zamietol, žalovanému
priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv. Proti tomuto

rozsudku žalobkyňa podala odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 07.
2014 č. k. 16Co/316/2014-299 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súdu uviedol, že je nesprávny názor okresného súdu, že ak
poškodená osoba predbežne neprorokuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia
s príslušným orgánom, a napriek tomu podá na súd žalobu o náhradu škody práve z tohto titulu,
uvedené má za následok zamietnutie návrhu na začatie konania. Z ústavnej judikatúry (napr. rozsudky
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5Cdo/1891/2007, sp. zn. 30Cdo/532/2013, sp. zn. 30Cdo/3226/2013,

správa o zhodnotení ďalších poznatkov súdov o ďalších poznatkoch číslo 58/1969 Zb. občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 01. 1980 sp. zn. Cpjf145/78, rozsudok Najvyššieho
súdu ČSSR sp. zn. 2Cz/38/76, R28/1978, R20/1981 a pod.) totiž vyplýva, že v prípade nároku
na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom sícepredstavuje predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne zákonom určenú podmienku na
to, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, avšak nedostatok prerokovania
nároku na náhradu škody príslušným orgánom sa považuje za odstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Pokiaľ k predbežnému prerokovaniu nároku nedošlo, nemôže súd o ňom konať a rozhodovať
a v takomto prípade sa musí konajúci súd vhodným opatrením pokúsiť (podľa § 104 ods. 2 O. s. p.) o
odstránení tohto nedostatku. Len v prípade, ak sa napriek i snahe konajúceho súdu nepodarí uvedený
nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie je možné zastaviť ( § 104 ods. 2 O. s. p.). Ďalej
krajský súd uviedol, že pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala svojho nároku na náhradu škody aj z

titulu nezákonného rozhodnutia, pričom jej nárok z tohto titulu dosiaľ predbežne prerokovaný nebol, bolo
povinnosťou okresného súdu vyzvať navrhovateľku o odstránenie tohto nedostatku v primeranej lehote
a len v prípade, ak uvedený nedostatok odstránený nebude, bude možné vo veci rozhodnúť. Pokiaľ
okresný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je
predčasné. Zároveň uložil okresnému súdu aby v novom rozhodnutí rozhodol o trovách celého, teda aj
odvolacieho konania.

Po zrušení veci krajským súdom, okresný súd podaním zo dňa 25. 08. 2014 vyzval právneho zástupcu
žalobkyne, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto podania preukázal tú skutočnosť, že nárok žalobkyňa
na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia bol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne
a aby o tom doručil listinný doklad. Právny zástupca navrhovateľky 04. 09. 2014 súdu doručil návrh na

prerušenie konania kde žiadal, aby súd konanie prerušil a to až do rozhodnutia Generálnej prokuratúry
SR o návrhu žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Okresný súd vo Veľkom
Krtíši uznesením zo dňa 19. 09. 2014 č. k. 9C/69/2011-321 návrh žalobkyne na prerušenie konania
zamietol.

Právny zástupca žalobkyne na súdom pojednávaní uviedol, že žalovanému doručil návrh žalobkyne zo
02. 09. 2014 na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím
podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škody pri výkone verejnej moci v sume
2 334,86 Eur. Na súdnom pojednávaní dňa 25. 08. 2015 žiadal súd, aby pripustil zmenu návrhu s tým,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 382,94 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 26. 01. 2010 až do zaplatenia. Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 09.
09. 2015 č. k. 9C/69/2011-401 pripustil zmenu návrhu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní ďalej
uviedol, že žiada súd aby jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Poukázal na článok 46 a nasledujúcich
Ústavy SR ako aj na ochranu ľudských práv, tak ako to je konštatované v Charte tzv. Lisabonskej zmluve.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru bola preukázaná tá skutočnosť, že došlo k nesprávnemu postupu zo

strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré zapríčinili žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s
právnym zastúpením. Okrem toho žalobkyňa utrpela aj morálnu ujmu a dehonestáciu jej osoby, pretože
jednak prišla o funkciu, o zamestnanie a to kvôli kolegyniam, ktoré mali záujem o túto funkciu, avšak
žalobkyňa sa rozhodla, že morálnu ujmu si uplatňovať nebude. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.

Poverená pracovníčka žalovaného na súdom pojednávaní uviedla, že žalobu žiada zamietnuť, s tým,
že sa pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení. Poukázala na to, že žalovaný Generálna
prokuratúra SR nie je oprávnená v tejto veci konať. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, tento zo strany
žalobkyne preukázaný nebol. Za takýto nesprávny úradný postup nie je možné považovať rozhodnutie,

pričom poukázala na judikatúru v takýchto veciach s tým, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup,
nemožno tvrdiť, že k nemu došlo v priebehu celého konania, pretože trestné konanie má určité štádiá.
Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie vzniesla námietku premlčania s prihliadnutím na to, kedy bola
žiadosť podaná. Zdôraznila tú skutočnosť, že žalovaný škodu nespôsobil, pretože pokiaľ ide o uznesenie
ovzneseníobvinenia,totobolovydanévyšetrovateľom, dotohtoštádiakonaniaprokurátornezasahoval,

nepodieľal sa na ňom , pričom účinky takéhoto uznesenia nastávajú jeho vydaním. Z tohto vyplýva,
že prokurátor nemohol zabrániť vydaniu takéhoto uznesenia. Taktiež pokiaľ ide o obvinenie, toto bolo
vznesené bez ohľadu na postup prokurátora, uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené, pričom
poukázala aj na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS/163/2013 zo dňa 13. 11.
2013. Pokiaľ ide o samotné trestné konanie, voči žalobkyni existovali dve skupiny dôkazov s tým, že

prokurátor nemal inú možnosť ako podať obžalobu na súd. Súd žalobkyňu oslobodil v zmysle zásady
in dubio pro reo. Žiadala súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s uznesením KS BB zo dňa 17. 07. 2014 č. k.
16Co/316/2014-299 návrhom právneho zástupcu žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 04. 09.
2014, návrhom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014, uznesením tunajšieho súdu zo dňa

19. 09. 2014 č. k. 9C/69/2011-321, podaním žalovaného zo dňa 03. 11. 2014, podaním Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 03. 03. 2005 a k nemu pripojenému podaniu zo dňa 30. 09. 2014 označeného
ako Vrátenie postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. , listinnými dokladmi o platbách zo strany žalobkyne jej obhajcovi na č. l. 362 - 368
spisu, listinnými dokladmi o platbách zo strany žalobkyne jej obhajcovi na č. l. 383-388 spisu, podaním

právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24. 08. 2015 a k nemu pripojenými listinnými dokladmi na č. l.
393-399spisu,uznesenímtunajšiehosúduzodňa09.09.2015č.k.9C/69/2011-401,podanímprávneho
zástupcu žalobkyne zo dňa 08. 01. 2016 a k nemu pripojeným listinným dokladom na č. l. 424 - 441
spisu ako aj originálom podania právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 08. 01. 2016.

Z doplnenia dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa prprostredníctvom svojho advokátka

podala Generálnej prokuratúre SR Bratislava podanie označené ako Návrh Mgr. Jolany Kleinovej
zast. JUDr. Milanom Franekom - advokátom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v sume 2 334,86 Eur datovanú dňa 02. 09. 2014. Z
oznámenia žalovaného dňa 03. 11. 2014 súd zistil, že predmetné podanie žalobkyne bolo žalovanému

doručené dňa 08. 09. 2014 ,pričom dňa 22. 09. 2014 ho postúpil v súlade s ustanovením § 4 ods.
3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému
vec predbežne prerokovať. Následne Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 30 09. 2014
vrátilo žiadosť opätovne na Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra SR prípisom zo dňa
08. 10. 2014 oznámila žalobkyni ako aj Ministerstvu spravodlivosti SR skutočnosť, že sa nepovažuje

za orgán oprávnený konať v mene SR, zotrváva na závere, že orgánom oprávneným konať v mene
štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 03. 03. 2015
súdu oznámilo, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku im bola žalovaným doručená dňa 25. 09.
2014 s tým, že predmetnú žiadosť vrátila na vybavenie žalovanému. Vo svojom podaní Ministerstvo
spravodlivosti SR ďalej uviedlo, že žiadateľka si nárok na náhradu škody na totožnom skutkovom

základe (odvíjaný je z nesprávneho úradného postupu) uplatnila už podaním datovaným 26. 01. 2009.
Toto podanie bolo postúpené Generálne prokuratúre SR, ktorá nárok predbežne prerokovala listom zo
dňa 08. 03. 2010 pod číslom XV/5Spr8/2010-7 oznámila žiadateľke, že jej nárok neuspokojí, pretože
žiadosť považuje za nedôvodnú. Ďalej uviedlo, že žiadateľka vo svojom podaní zo dňa 02. 09. 2014
uplatnila nárok z titulu nezákonného rozhodnutia výslovne uvádzajúc, že len rozširuje nárok vybavovaný

Generálnou prokuratúrou SR pod číslom XV/5Spr8/2010-7 aj s odkazom na prebiehajúce súdne konanie
na Okresnom súde Veľký Krtíš 9C/69/2011 kde v mene Slovenskej republiky koná práve Generálna
prokuratúra SR. Ďalej poukázalo na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide
o nesprávny úradný postup, žalovaný oznámil žalobkyni, že prijal jej žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku zo dňa 26. 01. 2010 a následne podaním zo dňa 08. 03. 2010 jej oznámil, že nebol zistený

nesprávny úradný postup ani žiadne porušenie zákona, preto žiadosť považuje v plnom rozsahu za
nedôvodnúatútoodmieta.Žalobkyňasapôvodnedomáhalalennáhradyškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom, pričom neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením
povinnosti niektorého orgánu urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah právom chránený záujmom

fyzických a právnických osôb. Uviedla len, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že došlo k porušeniu
zákonnosti a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým, že žalovaný sa z tejto zodpovednosti
vyviniť nemôže. Pokiaľ ide o žiadosť o predbežné prerokovanie nároku ohľadom škody spôsobnej
nesprávnym úradným postupom, žalobkyňa neuviedla v čom vidí nesprávny úradný postup, bolo v nej
citované len ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti

s nezákonným rozhodnutím žalovaný vzniesol námietku premlčania s prihliadnutím na to, že žiadosť
žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku bola podaná až dňa 08.09.2014.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. f/, ods. 3 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti
za škody spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.

12. 2012) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobilštátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v
správnom konaní. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci
konať podľa ods. 1, 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu

a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 15, 16 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31. 12. 2012), nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 5, 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31. 12. 2012), právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s
účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné
rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu
škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal
súd nesporne preukázané, že žalobkyňa návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo
dňa 26. 01. 2009 adresovanom Ministerstvu spravodlivosti SR sa domáhala náhrady škody spôsobenej
nesprávnympostupompodľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.Podľanázorusúdužalobkyňapokiaľide
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný

postup v súvislosti s porušením povinnosti niektorého orgánu urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do právom chránených fyzických a právnických osôb. Uviedla len, že nesprávny úradný postup
vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým,
že žalovaný sa z tejto zodpovednosti vyviniť nemôže. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalobkyňa neuviedla, že v čom vidí
nesprávnyúradnýpostup,jetucitovanélenustanovenie§9ods.1zákonač.514/2003Z.z. Suvedeným
názorom sa stotožnil aj odvolací súd ,ako to vyplýva z odôvodnenie uznesenia zo dňa 17. 07. 2014
č. k. 16Co/316/2014-299. Súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne aby preukázal tú skutočnosť, že
nárok žalobkyne z titulu nezákonného rozhodnutia bol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne

a doručil o tom listinný doklad. Právny zástupca žalobkyne preukázal, že dňa 08. 09. 2014 doručil
Generálnej prokuratúre SR podanie zo dňa 02. 09. 2014 označené ako „Návrh Mgr. Jolany Kleinovej,
zastúpenej JUDr. Milanom Franekom - advokátom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v sume 2 334,86 Eur“. Z obsahu tohto podania vyplýva,

že žalobkyňa v ňom uvádza, že dňa 26. 01. 2010 si uplatnila nárok na náhradu škody spôsobnej
nesprávnym úradným postupom a týmto podaním len rozširuje návrh na náhradu škody ,o ktorom je v
súčasnosti vedené súdne konanie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíš pod číslom konania 9C/69/2011.
Žalovaný toto podanie dňa 22. 09. 2014 postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánuvec predbežne prerokovať. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30. 09. 2014 predmetnú žiadosť
vrátila na vybavenie žalovanému s tým, že toto je orgánom príslušným konať a to v zmysle ustanovenia §
4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z. z. Súd sa stotožnil s argumentáciou Ministerstva spravodlivosti

SR v tom smere, že orgánom oprávneným v mene štátu je Generálna prokuratúra SR, pretože z návrhu
žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014 vyplýva, že táto predmetnú žiadosť označila ako rozšírenie pôvodného
návrhu na náhradu škody. Je teda nesporné, že keďže prvú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
vybavovala Generálna prokuratúra SR a žalobkyňa vyslovene uviedla, že sa jedná o rozšírenie návrhu,
je oprávnená aj v tejto veci konať Generálna prokuratúra SR. . Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na

to ,že v čase keď podala návrh na predbežné prerokovanie nároku , v zákone č. 514/2003 Z. z
neboli uvedené povinné náležitosti návrhu ,ani sankcie v súvislosti s ich nedodržaním a preto je návrh
potrebné považovať za predbežne prerokovaný ,súd zdôrazňuje tú skutočnosť ,že návrh bol podaný
advokátom,pričomsajednáoosobuznalúprávaavnávrhujevýslovneuvedené,žesajedná onávrhna
predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa
§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom aj v obsahu tohto podania je označený len nesprávny úradný

postup. Vzhľadom na to , že pokiaľ ide náhrady škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím bola
žalovaným vznesená námietka premlčania, súd skúmal či nárok žalobkyne v tejto časti nie je premlčaný.
Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami vydanými v priebehu
celého trestného konania ,ako aj rozsudkom vydaním v trestnom konaní. Súd poukazuje na to, že sa
jedná o rozhodnutia ,ktoré boli vydané v období do podania obžaloby, t. j. do 05. 12. 2006, rozsudok

v trestnom konaní, ktorým bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby bol vydaný dňa 15. 04. 2008
pod č. k. 4T/172/2006-348, doručený odporkyni dňa 09. 06. 2008 a jej právnemu zástupcovi 06. 06.
2008, pričom uznesenie o zamietnutí odvolania okresného prokurátora voči tomuto rozsudku zo dňa
30. 07. 2008 sp. zn. 3To/165/08,sa považuje za doručené žalobkyni dňa 24. 07. 2008 ,nakoľko si
predmetné uznesenie v zákonnej lehote nevyzdvihla. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa podala žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím až dňa 08.
09. 2014 ,došlo v zmysle citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č.514/2003 Z.z. k premlčaniu tohto
nároku. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady

úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p.
priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv s tým, že o výške
náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).