Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610208227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2610208227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: RNDr. N. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXXX/X, N., zastúpená advokátskou kanceláriou TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., so sídlom
Záborského 19, Bratislava, IČO: 36 799 254 proti žalovanej: O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. A. XXX,
zastúpená advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, so sídlom advokátskej kancelárie V. Paulínyho-Tótha
30, Senica, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Senica zo dňa 2. februára 2016, č.k. 5C/110/2010-335, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa
30.3.2010 medzi darkyňou H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX a obdarovanou žalovanou,
na základe ktorej bol v prospech obdarovanej žalovanej Rozhodnutím Správy Katastra Senica číslo
vkladu V 589/10 zo dňa 16.4.2010 vz. 31/10 povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. A. A., P. A. A., okres Senica, je neplatná. Zároveň žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, a to náhradu iných trov v sume 332,50 eur právnemu zástupcovi

žalobkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a tiež povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov
konania v sume 332,08 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Senica.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že z vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že návrh žalobkyne bol podaný dôvodne.
Predovšetkýmsisúdvyriešilotázkuexistencienaliehavéhoprávnehozáujmužalobkynena predmetnom

určení a dospel k záveru, že tento je v danom spore daný so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia, ktorým je v danej veci
dosiahnutie stavu, keď ako dedička po nebohej darkyni bude môcť nadobudnúť príslušný podiel na
sporných nehnuteľnostiach, ktoré vyhovením jej návrhu budú rozhodnutím súdu patriť do dedičstva
po zomrelej darkyni. Rovnako súd zistil, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie návrhu v
predmetnej veci, nakoľko prichádza do úvahy ako dedička po nebohej darkyni a to právom svojho otca
- syna nebohej, ktorý sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech svojich detí a to žalobkyne a jej

sestry.

3. V ďalšom súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 30.3.2010
uzavretoumedziH.G.,nar.XX.XX.XXXXakodarkyňouažalovanouakoobdarovanou,darovaladarkyňasvoje podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Obci A. A. a k.ú. A. A., zapísaných na listoch
vlastníctva pre P. A. A. a k.ú. A. A. č. XXXX, č. XXX, č. X, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX,
č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX (ďalej len „darovacia zmluva“) žalovanej ako svojej dcére.

Darkyňa dňa 6.4.2010 zomrela a dedičské konanie po poručiteľke doteraz nebolo ukončené, keďže je
prerušené až do právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci. Žalobkyňa žalobu opierala o tvrdenie, že
darovaciazmluvajeneplatná,pretoževčasejejpodpisuneboladarkyňaspoukazomnajejduševnýstav
k takémuto úkonu psychicky spôsobilá. Darovacia zmluva bola uzavretá krátko pred smrťou darkyne,
ktorá bola v čase minimálne rok pred svojou smrťou závislá na liekoch, trpela duševnou poruchou

a opakovane bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, naposledy od 11.2.2010 do 26.3.2010.
Pravidelne jej bola privolávaná záchranná zdravotná služba z Plaveckého Podhradia kvôli jej ťažkým
psychotickým stavom ohrozujúcim jej život, posledný polrok pred smrťou už ani nerozprávala, v podstate
nevnímala vôbec realitu. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, a naopak tvrdila, že darkyňa ( jej matka) bola
v čase podpisu darovacej zmluvy k takému úkonu riadne psychicky spôsobilá, bola síce opakovane
hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, avšak nebola psychiatrickým pacientom, pretože

u psychiatričky sa neliečila pre duševnú chorobu, ale len pre bolesti hlavy. Vedela preto, čo podpisuje a
bol to prejav jej vôle, keď sa spolu s rodičmi a súrodencami ešte v roku 2008 na návrh rodičov dohodli, že
ktoré z detí rodičov doopatruje, tomu zostane dom a čo sa týka ostatného majetku, na jeho rozdelení sa
mali súrodenci dohodnúť, pretože nechceli, aby po ich smrti boli medzi deťmi nejaké nezhody. Rodičov
doopatrovala žalovaná a ostatní súrodenci sa vyjadrili, že všetok majetok tak má pripadnúť jej za jej

starostlivosť o rodičov, na základe čoho ešte v roku 2008 pripravili darovaciu zmluvu, ktorá je predmetom
tohto konania, avšak k jej podpisu nedošlo z dôvodu prebiehajúcich pozemkových úprav v katastri, ktoré
sa skončili až v r. 2010 a preto k podpisu darovacej zmluvy došlo až vtedy.

4. Súd v konaní vypočul viacerých svedkov, ktorí s darkyňou pred smrťou prichádzali do styku, za

účelom preukázania jej duševnej spôsobilosti v čase podpisu darovacej zmluvy, pričom svedkyňa Mgr.
R. G., ktorej vypočutie navrhla žalobkyňa, vypovedala v prospech žalobkyne a ostatní svedkovia, ktorých
vypočutie navrhla žalovaná, vypovedali zase v jej prospech, navyše výpovede svedkov M. G. a H.
S. boli zmätočné. Vzhľadom na odlišné výpovede svedkov súd preto na návrh strán sporu nariadil
vo veci znalecké dokazovanie za účelom preukázania aký bol psychický stav darkyne H. G. ku dňu

30.3.2010 znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Súd prvej inštancie mal
vykonaným dokazovaním, a to najmä zo záverov znaleckého posudku č. 18/2015, vypracovaného
znalcom MUDr. Róbertom Ölvedym preukázané, že darkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy dňa
30.3.2010 trpela vážnou duševnou poruchou a to demenciou zmiešaného typu v pokročilom štádiu,
pričom išlo o ochorenie trvalé a progresívne s postihnutím kognitívnych (poznávacích) schopností, ako

aj postihnutím osobnosti. V čase krátko pred podpisom darovacej zmluvy v rámci tejto základnej poruchy
trpela tiež delirantným syndrómom, čo má vzhľadom k prítomnosti duševnej poruchy len podporný
sekundárny význam. Keďže darkyňa preukázateľne konala pri uzavretí zmluvy v duševnej poruche, nie
je možné tento jej právny úkon považovať za platný. S poukazom na závery hore uvedeného znaleckého
posudkuakoinaústnevysvetleniaznalcasúddospelkzáveru,žesvedeckévýpovedesvedkov,ktoríboli

v danej veci vypočutí, sú len laickým pohľadom na vec a svedkovia neboli objektívne spôsobilí rozpoznať
skutočnýduševnýstavdarkynevčasepodpisudarovacejzmluvy,apretosúdnaneneprihliadalanávrhu
v celom rozsahu vyhovel.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a

neúspešnú žalovanú zaviazal zaplatiť plne úspešnej žalobkyni iba náhradu iných trov konania v sume
332,50 eur pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a zloženého preddavku na znalecké
dokazovanie, keďže jej právny zástupca trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v zákonom stanovenej
lehote. O trovách štátu potom súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnej žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť trovy štátu pozostávajúce z vyplateného znalečného.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas žalovaná odvolanie a to proti všetkým výrokom s odôvodnením,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľky
súd nesprávne právne posúdil otázku naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na tomto spore, keď

konštatoval, že naliehavosť spočíva v dosiahnutí stavu, keď ako dedička bude môcť nadobudnúť
príslušný podiel na sporných nehnuteľnostiach, ktoré sa rozhodnutím súdu dostanú do dedičstva a
údajne dôjde vyhovením žalobe k zmene jej právneho postavenia ako dedičky, pričom súd neuviedol
akým spôsobom. Podľa názoru odvolateľky rozhodnutím o neplatnosti darovacej zmluvy sa spornosťnárokov medzi účastníkmi neodstránila, práva žalobkyne sa neposilnili, ani sa neodstránil stav jej
právnej neistoty, dosiahol sa iba stav, že vlastníkom nehnuteľností nie je žalovaná ale stále jej nebohá
matka, pričom v dedičskom konaní sa bude musieť nanovo určiť, komu ktorý pozemok pripadne.

Rozhodnutím súdu o neplatnosti darovacej zmluvy sa zároveň neurčilo, že vlastníčkou čo len jediného
z pozemkov prevedených darovacou zmluvou sa stane žalobkyňa. Vzhľadom na veľkosť dedičského
podielu žalobkyne - 1/8, a neexistujúcu právnu úpravu, nie je isté, že v dedičstve nadobudne podiel v
niektorom zo sporných pozemkov, takže právna neistota v tom, komu ktorý pozemok pripadne, sa týmto
verdiktom súdu neodstránila a postavenie žalobkyne ako nastupujúcej dedičke po jej otcovi, vo veľkosti

1/8, sa určením neplatnosti darovacej zmluvy nezmení. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že darovaním sa
zmenšil objem majetku, ktorý má byť rozdelený v dedičskom konaní, to je síce pravda, avšak v prípade
aplikácie § 484 O.z. by na svojich dedičských právach ukrátená nebola, ktorou argumentáciou žalovanej
sa však súd vôbec nezaoberal. Z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu mal podľa
názoru odvolateľky súd žalobu zamietnuť. Nesprávne bolo ďalej tvrdenie súdu o tom, že dedičské
konanie bolo prerušené, keďže, ako už žalovaná uviedla v priebehu konania, v dedičskom konaní sa

vzhľadom na uznesenie zo dňa 3.11.2015 pokračuje. Nesprávnym bolo aj skutkové zistenie súdu, že
darkyňa bola v čase podpisu zmluvy nespôsobilá posúdiť význam inštitútu darovania a dôsledky svojho
konania pre duševnú poruchu, ktorá ju na takýto úkon robila nespôsobilou. Nesprávnosť tohto záveru
videla odvolateľka v tom, že súd k nemu dospel vyhodnotením jediného dôkazu a to znaleckého posudku
č. 18/2015, bez toho, aby vzal do úvahy aj iné dôkazy, v tomto prípade výpovede svedkov a to rodinných

príslušníkov prichádzajúcich s posudzovanou osobou denne do styku a svedkyne nezávislej, ktorou bola
overovateľka podpisov, ktorá sa s darkyňou osobne rozprávala v deň podpisu a potvrdila, že vedela
čo robí. Odvolateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52, v
ktorom sa súd zaoberal postupmi všeobecných súdov v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony a Ústavný súd konštatoval, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je

len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, keď ďalším predpokladom je, že
táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony, pričom
zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby
súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd
vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca ale tiež v súvislosti s ostatnými

výsledkami dokazovania. Súdy by k znaleckým posudkom nemali pristupovať celkom nekriticky, ale
mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Poukázala tiež na vyjadrenie
Ústavného súdu Českej republiky (III. ÚS 299/06, že „ponechávat bez povšimnutí věcnou správnosť
znaleckéhoposudku,slepědůveřovatzávěrůmznalce,byznamenalovesvýchdůsledcíchpopřítzásadu
volného hodnocení důkazů soudem podle svého vnitřního přesvědčení, privilegovat znalecký důkaz

a přednášet odpovědnost za skutkovou správnost soudního rozhodování na znalce, takový postup
nelze z ústavneprávních hledísk akceptovat“. Vzhľadom na výpovede svedkov (okrem žalobkyne a
jej sestry) z ktorých vyplýva, že matka rozpoznávala ľudí, reagovala na spoločenské dianie, mala
starosť o najbližších, ako aj vzhľadom na želanie darkyne, že majetok po matke zostane vo vlastníctve
žalovanej z dôvodu, že ju doopatrovala v starobe a chorobe, ktoré želanie súrodenci aj akceptovali,

je treba záver znalca považovať za účelovo zjednodušenú úvahu, nemajúcu oporu ani v skutočnom
duševnom stave matky, ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, keďže z výsledkov dokazovania
vyplynulo, že darkyňa dlhodobo chcela žalovanej tieto nehnuteľnosti darovať jednak ako prejav vďaky
za jej starostlivosť v starobe, jednak z dôvodu, aby sa pozemky v blízkosti rodinného domu nedrobili.
Pred smrťou chcela svoje predstavy realizovať a preto pristúpila k darovaniu. Žalobkyňa pritom o jej

duševnom stave nemôže podať hodnoverné svedectvo, pretože darkyňu navštevovala len sporadicky a
na veľmi krátku dobu. Odvolateľka preto považuje záver súdu o neplatnosti darovacej zmluvy za ústavne
nekonformný, nezákonný a arbitrárny, lebo závery znalca súd nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia,
znalecký posudok povýšil nad ostatné dôkazy a výsledky znaleckého skúmania nekonfrontoval s inými
dôkazmi produkovanými v konaní. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a

žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania vrátane odvolacieho.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(keďžetu
nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania a nebol tu ani žiaden dôležitý verejný záujem
vyžadujúci si nariadenie pojednávania v zmysle § 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako ajkonanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/110/2010 bolo určenie
neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania
žalobkyne aj štátu.

10. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v

súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke.

11. Žalovaná uviedla ako odvolací dôvod tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o záver, že darkyňa bola v čase podpisu zmluvy
nespôsobilá posúdiť význam inštitútu darovania a dôsledky svojho konania pre duševnú poruchu, ktorá
ju na takýto úkon robila nespôsobilou a súd tiež vec nesprávne právne posúdil v otázke naliehavosti
právneho záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení. Odvolateľka považuje záver súdu o
neplatnosti darovacej zmluvy za ústavne nekonformný, nezákonný a arbitrárny, nakoľko súd znalecký

posudok povýšil nad ostatné dôkazy a jeho závery nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia.

12. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný, ak výsledok
hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.
(§ 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov (strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov - strán alebo vyšli
najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. (v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací

dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13.Popreskúmaníspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkrovnakýmzáveromakoprvoinštančnýsúd

pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe a rovnako tak za správny
považoval záver súdu o neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že darkyňa v čase jej uzatvárania konala
v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, pričom odvolacím súdom nebola
zistenáaninesprávnosťskutkovýchzistení,aninesprávneprávneposúdenievecisúdomprvejinštancie.
Odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie

pojatej do jeho odôvodnenia, keď okresný súd správne, výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil
svoje závery. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a tak by z jeho strany postačovalo iba
konštatovanie ich správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, avšak pre úplnosť odvolací súd dodáva
nasledovné:

14. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym
záujmom, o aký prípad však v prejednávanej veci nešlo), pričom bez existencie takéhoto predpokladu je
vylúčené zaoberanie sa konkrétnou žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o určenie existencie
či neexistencie práva alebo právneho vzťahu je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto
otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej a prípadný záver o neexistencii naliehavého
právneho záujmu má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby najmä z dôvodu hospodárnosti
konania. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, teda účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určeniastalojehoprávnepostavenieneistým.Zanedovolenúmožnopovažovaťurčovaciužalobu,pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,

že je možná prípadne i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha, teda žalobcu.

15. Aj v prejednávanej veci teda záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne
predpokladalposúdenie,čipodanýurčovacínávrhjevhodným,tedatýmsprávnezvolenýmaprípustným

procesným nástrojom ochrany jej práva alebo ide o žalobu, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie a bolo na žalobkyni,
aby naliehavosť právneho záujmu preukázala. Podľa názoru odvolateľky rozhodnutím o neplatnosti
darovacej zmluvy sa spornosť nárokov medzi účastníkmi neodstránila, neodstránil sa stav právnej
neistoty žalobkyne, zároveň sa neurčilo, že vlastníčkou pozemkov prevedených darovacou zmluvou sa

stane žalobkyňa. Odvolací súd ale nemohol v otázke naliehavého právneho záujmu dať odvolateľke
za pravdu. V prejednávanej veci žalobkyňa je ako vnučka zákonnou dedičkou po poručiteľke, ktorá je
v tomto prípade darkyňou. V prebiehajúcom dedičskom konaní vyšlo najavo, že darkyňa krátko pred
smrťou uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou previedla viaceré svoje pozemky v katastrálnom území A.
A. na žalovanú, pričom žalobkyňa je presvedčená o neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu duševnej

poruchy darkyne v čase jej uzavretia. Zároveň je zrejmé, že žalovaná neplatnosť darovacej zmluvy
popiera a považuje sa za vlastníčku darovaných nehnuteľností, pričom za titul nadobudnutia považuje
predmetnú darovaciu zmluvu.

16. Keďže darkyňa podstatnú časť majetku darovala, tento nemôže byť predmetom dedenia, čím

dochádza k zásahu do zákonných dedičských práv žalobkyne ako vnučky poručiteľky. Dedičské aktíva
tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou
nezanikli a prechádzajú na dedičov. V tomto prípade bez určenia neplatnosti darovacej zmluvy bude
žalobkyňa na svojich majetkových právach, vyplývajúcich z jej príbuzenského vzťahu s poručiteľkou
ukrátená, pretože predmetné nehnuteľnosti nebudú inak zaradené do aktív dedičstva, čím sa zníži

celková hodnota dedičstva o hodnotu darovaného majetku a hodnota dedičského podielu žalobkyne
tak bude nižšia. Pokiaľ odvolateľka dôvodí, že v prípade úspešnosti tejto žaloby sa aj tak postavenie
žalobkyne ako nastupujúcej dedičke po jej otcovi ohľadom výšky jej dedičského podielu ( 1/8) nezmení,
odvolací súd uvádza, že výsledok sporu síce neovplyvní dedičský podiel, ale ovplyvní hodnotu
majetku, ktorá na jej dedičský podiel pripadne. Je teda nepochybné, že práva žalobkyne sú ohrozené

a ohrozené je jej postavenie dedičky predmetných nehnuteľností, pričom určenie neplatnosti darovacej
zmluvy by nastolilo pre žalobkyňu priaznivejšiu situáciu a jej neistotu by odstránilo. Majetok by sa tak
stal predmetom dedenia a bol by náležite v rámci dedičského konania medzi dedičmi vysporiadaný
( prípadne aj za aplikácie § 484 OZ, na ktorý sa žalovaná odvoláva). Existuje tu teda aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia

žalobkyneaktorýzároveňmožnoúčinnetýmtoprávnymprostriedkomodstrániť.Žalobkyňavpredmetnej
vecinežiadaplnenie,aležiadaurčenie,ktorésamovyvoláurčitéprávnenásledky.Žalobkyňavlastníčkou
týchto nehnuteľností nikdy nebola a svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani netvrdí, nemôže
sa preto domáhať určenia svojho vlastníckeho práva k nim. Aktuálne je ako vlastníčka evidovaná
v katastri nehnuteľností žalovaná, pričom titulom nadobudnutia bola predmetná darovacia zmluva.

Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy
je potrebné vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v zmysle ktorého, kataster nehnuteľností
v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a

ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka, dosiahne sa tým stav
právnej istoty žalobkyne. Odvolateľka tvrdí, že právna neistota v tom, komu ktorý pozemok pripadne, sa
neodstránila, odvolací súd však poznamenáva, že to ani nebolo účelom tohto súdneho konania a nebolo
to zámerom žalobkyne, ktorej k ochrane práv postačí toto určenie. Vyslovením neplatnosti darovacejzmluvy dosiahne žalobkyňa to, že ako vlastníčka nehnuteľností bude evidovaná poručiteľka a následne
vrámcidedičskéhokonaniabudúmedzižalobkyňouažalovanouvzťahyknehnuteľnostiamusporiadané
uznesením o dedičstve, prípadne dedičskou dohodou. Je pritom irelevantná skutočnosť, či pôvodné

dedičské konanie bolo už prípadne skončené, keďže za takej situácie nič nebráni tomu, aby sa tento
ďalší majetok prejednal v novom dedičskom konaní, kde budú zohľadnené výsledky skoršieho konania.

17. Vychádzajúc z uvedeného, v prejednávanej veci aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako
súd prvej inštancie a síce, že je tu daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení

neplatnosti darovacej zmluvy, ktorý žalobkyňa riadne preukázala.

18. Pokiaľ ide o vyhodnotenie darovacej zmluvy ako neplatnej, aj tu odvolací súd musel dať za
pravdu prvoinštančnému súdu, keď po preskúmaní spisu vyhodnotením vykonaných dôkazov bolo treba
považovať za preukázanú prítomnosť vážnej duševnej poruchy u darkyne s postihnutím kognitívnych
(poznávacích) schopností aj postihnutím osobnosti a pri podpise zmluvy tak darkyňa konala v duševnej

poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou v zmysle § 38 ods. 2 OZ. Odvolateľka vytýkala
súdu prvej inštancie, že znalecký posudok povýšil nad ostatné dôkazy, k čomu odvolací súd uvádza:

19. Povinnosťou súdu je zistiť čo najúplnejšie skutkový stav veci, takže musí mať zabezpečený dostatok
skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Súd vykonáva dôkazy, ktoré navrhli

strany sporu a sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( iba celkom výnimočne môže
súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu). Aj v predmetnej veci súd takto vykonal
dokazovanie a to nielen listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a nimi navrhnutých svedkov, ale aj
znaleckým posudkom a výsluchom znalca, ktorý sa vyjadroval k psychickému stavu darkyne. Súd sa
týmito všetkými dôkazmi riadne zaoberal, žiadna zo svedeckých výpovedí nebola súdom prehliadnutá, o

čomsvedčíajpreneseniepodstatnýchčastívýpovedídojehoodôvodnenia.Tietovýpovedesúdnapokon
vyhodnotil ako laické a hoci ich obsah vzal do úvahy, priklonil sa k záverom znalca. Odvolací súd môže
s takýmto postupom okresného súdu iba súhlasiť. Zdravotný stav, resp. prítomnosť duševnej choroby
v čase urobenia právneho úkonu nie je otázkou, ktorú si súd dokáže zodpovedať sám, ani pomocou
svedeckých výpovedí, ktoré si navyše odporujú, keďže na jej zodpovedanie je treba odborné znalosti,

ktorými nedisponuje ani súd a v tomto prípade ani jeden z vypočutých svedkov navrhnutých stranami
sporu. Ako nevyhnutým sa preto javí posúdenie zdravotného stavu znalcom, ktoré z pohľadu súdu je
jediným naozaj relevantným. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že od začiatku konania nebolo pochýb o
tom, že darkyňa bola pred smrťou ( ktorá nastala 6.4.2010 ) opakovane hospitalizovaná v psychiatrickej
nemocnici a to naposledy od 11.2.2010 do 26.3.2010, preto podozrenie na prítomnosť duševnej poruchy

aj v čase podpisu darovacej zmluvy 30.3.2010 bola vysoká. Súd síce pre úplnosť obrazu vykonal
aj výsluchy navrhovaných svedkov, nemohol sa však pri rozhodovaní vo veci jednoznačne oprieť o
žiadnu zo svedeckých výpovedí osôb príbuzných stranám sporu ( sestra žalobkyne potvrdila vedomosť
o prítomnosti duševnej poruchy darkyne pred smrťou, naopak súrodenci a syn žalovanej sa vyjadrili
v tom zmysle, že darkyňa v čase podpisu zmluvy bola schopná pochopiť význam robeného právneho

úkonu) a zároveň záver o prítomnosti duševnej poruchy v čase podpisu zmluvy nemohol oprieť ani
o svedeckú výpoveď matrikárky, ktorá sa dostavila do domácnosti darkyne na žiadosť žalovanej, aby
overila jej podpis na darovacej zmluve, ktorá svedkyňa súdu síce uviedla, že darkyňa sa jej javila po
stránke duševného stavu v poriadku, treba však uviesť, že svedkyňa darkyňu osobne nepoznala, videla
ju iba raz a jej duševný stav odborne neskúmala ( a ani na to nebola spôsobilá). Jedine nestranný znalec

z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bol potom schopný zaujať v tejto veci objektívne
odborné stanovisko, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie a obsahu celého spisu vrátane všetkých
výpovedí a to vzhľadom na odborné vedomosti, ktorými disponuje. Z jeho záverov pritom jednoznačne
vyplynulo, že ku dňu podpisu darovacej zmluvy nebola darkyňa pre vážnu duševnú poruchu schopná
posúdiť význam inštitútu darovania a dôsledky svojho konania. Dôsledkom tohto zistenia bol potom

záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd.
20. Na základe uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalovanej boli neopodstatnené a neboli zistené
ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv.
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok v celosti ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalobkyňa.22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).