Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215859
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115215859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu E. A.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Jurajom
Lukáčom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému Slovenská
pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o zaplatenie
444,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/310/2015-45 zo dňa 20. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
20. januára 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody 444,42 Eur
spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 07. 07. 2015 do zaplatenia a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok).
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody vzniknutej v
dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, ktorý zodpovedá za poškodenie stratu, alebo zničenie veci,

ktorú prevzal od iného. Žalobca si od predávajúceho R. R. E. H. I. c. T. so sídlom L. P. XXX, XXXXX
T. Y. L. (P.), B. objednal tovar - Q. značky T. P. E. B. B. XX, za ktorú zaplatil 371,20 Eur. Ako kupujúci
uviedolsvojuadresuQ.XX,I.,T..Predávajúcimutentotovarzaslalpoštou,aležalobcovineboldoručený.
Vyšetrovaním v konaní OR PZ, OPP H. ČVS: N. bolo zistené, že zásielka podaná pod číslom I bola
zamestnankyňou žalovaného doručená neznámemu adresátovi do R. dňa 30. 10. 2012.
Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom namietol preklúziu
nároku žalobcu aj jeho neopodstatnenosť. Poukázal na Akty Svetovej poštovej únie (ďalej len ASPÚ)

ratifikované Slovenskou republikou, z ktorých článku 23 bod 2 vyplýva, že nárok na reklamáciu vzniká
len odosielateľovi, nie adresátovi. Právny vzťah vznikol medzi odosielateľom - B. predajcom a poštovým
podnikom - B. poštou. Žalobca si mohol vzniknutú škodu uplatniť u predávajúceho, s ktorým bol v
zmluvnom vzťahu. Z uznesenia OR PZ nie je zrejmé, na ktorú adresu bola predmetná zásielka zaslaná,
či vôbec došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu medzi ním a odosielateľom
a či je žalobca skutočným adresátom, ktorý bol uvedený v adresnom štítku pod podacím číslom I.
XXXXXXXXX S.. Žalovaný dodal doporučenú zásielku adresátovi uvedenému na adresnom štítku

vyplnenom odosielateľom. Vzhľadom na uplynutie 18-mesačnej lehoty odo dňa podania doporučenej
zásielky už týmito dokumentmi nedisponujú. Z interných záznamov bolo zistené, že zásielka bola
doručená prostredníctvom Pošty R. dňa 30. 10. 2012. Reklamácie v zmysle článku 19 bod 1 ASPÚ
sa vybavujú v prípade, že sú podané v lehote 6 mesiacov po podaní zásielky. Odosielateľ v lehote6 mesiacov dodanie zásielky nereklamoval, jeho právo zaniklo. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.
10. 2015 k odporu uviedol, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Bolo
preukázané, že mu nebol doručený objednaný a zaplatený tovar a z výpovede poštovej doručovateľky

F. L. v trestnom konaní vyplynulo, že meno a adresu osoby, ktorej zásielku doručila, uviesť nevie.
Každopádne zásielka bola doručená adresátovi v R.. Porušenie povinnosti žalovaného videl aj v riadnom
neposkytnutí súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní a povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho
zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku. Zdôraznil, že jeho nárok nevyplýva
z reklamačných podmienok ASPÚ, ale zo škodovej udalosti, ktorá bola zistená a preukázaná závermi

orgánučinnéhovtrestnomkonaní.Žalovanásumapozostávazozaplatenejhodnotyobjednanéhotovaru
371,20 Eur a nákladov spojených s jej uplatňovaním v podobe korešpondencie s právnym oddelením
(ktoré nešpecifikoval). Podľa jeho názoru nie je lehota 6 mesiacov prekluzívna, ale premlčacia a bola
zachovaná vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie. Predajca by bol ochotný peniaze vrátiť v prípade,
ak by sa preukázalo, že sa zásielka stratila. Nedošlo k strate zásielky, ale k jej nesprávnemu doručeniu
osobe, o ktorej údaj žalovaný odmietol poskytnúť.

Z vyšetrovacieho spisu N. OR PZ H. bolo okresným súdom zistené, že žalobca podal trestné oznámenie
dňa 11. 12. 2012 na predajcu, od ktorého si objednal Q. prostredníctvom internetu cez stránku F.. Z
vyjadrenia žalovaného v trestnom konaní (č. l. 76 vyšetrovacieho spisu) vyplynulo, že zásielku, ktorá
bola doručovaná pod podacím číslom I. XXXXXXXXX S., prevzal dňa 30. 10. 2012 adresát, o ktorom
nevedeli poskytnúť informáciu, lebo zásielky sú v informačnom systéme žalovaného evidované len pod

podacím číslom, nie adresátom a odosielateľom. V dodacích dokladoch neevidujú ani číslo občianskeho
preukazu preberajúceho adresáta. Ak nie sú v prevádzkových dokladoch pošty uvedené údaje o doklade
totožnosti, predpokladá sa, že prijímateľ zásielky bol vydávajúcemu zamestnancovi známy. Z pripojenej
dodávacej knihy doručovateľa zo dňa 30. 10. 2012 Pošty R. X bolo zistené, že zásielka uvedeného
čísla bola odoslaná z Pošty T. Y. L.; podpis prijímateľa absentuje. O tom, že išlo o číslo zásielky,

pod ktorou bol objednaný tovar dodávaný od predávajúceho svedčí korešpondencia z č. l. 111 až 113
vyšetrovacieho spisu. Z výpovede konateľa firmy predávajúceho v trestnom konaní pred dožiadaným
súdom v B. vyplynula ochota vrátiť žalobcovi peniaze v prípade straty tovaru poštou. Žalobca však
nezrušil objednávku a nežiadal vrátiť peniaze. Uznesením zo dňa 04. 02. 2015 bolo trestné stíhanie v
konaní ČVS: N. zastavené, keďže u predávajúceho nebolo preukázané, že došlo ku spáchaniu trestného

činu podvodu.
Súd prvej inštancie skúmal naplnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a zistil,
že medzi stranami sporu nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu ani k porušeniu povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tvrdenia o porušení právnej
povinnosti zamestnankyňou žalovaného - poštovou doručovateľkou doručením zásielky adresovanej

žalobcovi neznámej osobe v meste R.. Zo žiadnych listinných ani iných dôkazov, ani z vyšetrovacieho
spisu OO PZ H. nevyplynulo, či zásielka podaná pod podacím číslom I ktorá mala obsahovať objednaný
a zaplatený tovar, bola zaslaná s uvedením riadneho mena a adresy žalobcu. Táto skutočnosť je
spochybnenáužsamotnýmfaktom,žeboladoručovanáPoštouR.,hocižalobcauviedolakodoručovaciu
adresu v I.. Ani konateľ firmy dodávateľa pred dožiadaným súdom už nevedel preukázať, či zásielka

pod uvedeným číslom bola skutočne adresovaná žalobcovi, pričom uviedol, že zo strany žalobcu nebola
podaná námietka, že tovar nebol doručený. Ďalej vypovedal, že tovar bol zaslaný na adresu, ktorú
uviedol kupujúci, avšak neuchováva prepravné doklady z roku 2012 a nevedel sa vyjadriť, či odoslaný
tovar mal označenie I Bol pripravený kedykoľvek vrátiť peniaze. Súd prvej inštancie konštatoval, že
ak by pracovníčke žalovaného povinnosť evidovať preberateľa zásielky vyplývala napríklad z interných

predpisov (čo žalobca ani netvrdil), porušenie tejto povinnosti neznamená priamu príčinnú súvislosť
so vznikom škody na strane žalobcu. Keďže žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je prekludovaný v
dôsledku zániku práva v súvislosti so 6-mesačnou lehotou uvedenou v článku 19. bod 1. ASPÚ, okresný
súd sa nezaoberal žalobcovým tvrdením o prerušení plynutia premlčacej doby v súvislosti s priebehom
trestného stíhania OR PZ H..

Výrok o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že
žalovaný ich nepožadoval.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanieodôvodnenétak,žesúd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol
aj nesúrodé, vecne a argumentačne zmätočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Okresný súd sapodľa žalobcu nevysporiadal s jeho zásadnými tvrdeniami a argumentmi vo vyjadrení k odporu z 28. 10.
2015 a porušil jeho právo na spravodlivý proces.
Poukázal na to, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že nie je zrejmé, komu bola zásielka

doručovaná, na druhej strane v rozsudku uvádza, že z priloženého dokladu o zaplatení tovaru je zrejmé,
že žalobca uviedol svoju adresu Q. XX, I., Slovakia a z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zásielka bolo
doručovaná pod podacím číslom I. a prevzal ju 30. 10. 2012 adresát, o ktorom nevedeli poskytnúť
informáciu, keďže zásielky sú v informačnom systéme žalovaného evidované len pod podacím číslom,
nie adresátom a odosielateľom. Súd prvej inštancie sa s týmito vzájomne si odporujúcimi skutočnosťami

nevysporiadal, no vo svojom odôvodnení uvádza, že zo žiadnych dôkazov nebolo preukázané, že
zásielka bola skutočne aj zaslaná s uvedením riadneho mena a adresy žalobcu.
Ďalej odvolateľ zhrnul, že si objednal kombinézu, ktorú uhradil a nebola mu doručená. Po nedodaní
tovaru v primeranej lehote podal podnet na OR PZ v H. pre podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu. Ak by vyšetrujúci orgán nezistil, že predajca skutočne odoslal tovar s menom žalobcu ako
adresáta, trestné konanie by nebolo zastavené. Zo strany žalovaného tovar nebol doručený a nevedel

sa vyjadriť, komu a prečo doručoval zásielku v R.. Ku škode vzniknutej žalobcovi došlo v priamej
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorého zodpovednosť za vzniknutú škodu je objektívna. Ak
by žalovaný v trestnom konaní preukázal, že tovar doručoval konkrétnej osobe, ktorá sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatila, mohol by sa žalobca náhrady škody domáhať voči tejto osobe. V dokumentoch
žalovaného však absentuje podpis prijímateľa. Ako konštatuje poverený príslušník PZ v uznesení o

zastavení trestného stíhania, odosielateľ nemohol predvídať a ani ovplyvniť, že zásielka bola za dosiaľ
nezistených okolností doručená neznámej osobe v meste R.. O tom, že predajca tovar riadne odoslal
sa žalobca dozvedel až z výsledkov trestného stíhania, v ktorom zistil, že tovar mal byť doručovaný
Slovenskou poštou a bol doručený inej osobe. Žalobcovi vznikla škoda, ktorú si nevie voči uvedenej
osobe uplatniť z dôvodu konania a postupu na strane žalovaného.

Viazanosť súdu v občianskom súdnom konaní rozhodnutím o tom, že sa trestný čin stal a kto ho spáchal
sama osebe nezbavuje súd povinnosti zaoberať sa závermi trestného konania ako listinným dôkazom a
vyhodnotiť skutočnosti, na základe ktorých dospel orgán činný v trestnom konaní k záveru, na základe
ktorého konanie zastavil.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil porušenie § 415 Občianskeho zákonníka. Nebolo povinnosťou

žalobcu preukázať, či na zásielke bolo uvedené jeho meno a adresa. Túto povinnosť mal žalovaný,
ktorý zásielku obdržal a doručoval, aby sa zodpovednosti za vzniknutú škodu mohol zbaviť. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal ani s ďalšími porušeniami právnej povinnosti žalovaným, napr. § 32 zákona
č. 324/2011 Z. z. o poštových službách (povinnosť dodávať poštové zásielky a poukázané platby s
odbornoustarostlivosťou),alebosriadnymneposkytnutímsúčinnostiorgánomčinnýmvtrestnomkonaní

v zmysle § 3 Trestného poriadku.
Namietal aj správnosť posúdenia plynutia lehôt okresným súdom. Uplatnením práva sa rozumie jeho
uplatnenie aj v trestnom konaní. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenej trestným činom a v začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v
priebehu tohto konania neplynie. Lehota 6 mesiacov, ak by sa na posúdenie tohto právneho vzťahu

vzťahovali Akty Svetovej poštovej únie, je lehotou premlčacou, na ktorú sa vzťahuje § 113 Občianskeho
zákonníka.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a
priznal žalobcovi náhradu trov celého konania.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužil.

4. Napadnutý rozsudok bol vydaný a odvolanie bolo podané za účinnosti procesného kódexu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť
ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje však

procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470
ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť v tejto dôvere k nemu sklamaný (viď tiež
závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu

(§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické

a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku
okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd
dopĺňa ďalšie dôvody.

6.Všeobecnázodpovednosťzaškodupodľa§420Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“)jezaloženána
súčasnomsplneníštyrochzákladnýchpredpokladov,ktorýmisúporušenieprávnejpovinnosti,existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušením právnej povinnosti je mienený objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba
konala (alebo opomenula konať), a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosť uloženú právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľnú v

peniazoch; rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) znamená, že medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné) ako subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
je psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Platná právna úprava zodpovednosti za

škodu zachováva princíp prezumovaného zavinenia.

7. Popri porušení zákonnej alebo zmluvnej povinnosti ako predpokladu vzniku zodpovednostného
právneho vzťahu zákon v § 415 OZ ukladá každému všeobecnú povinnosť počínať si takým spôsobom,
aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách (tzv. generálna

prevencia). Toto ustanovenie ukladá každému povinnosť postupovať vzhľadom ku konkrétnym
okolnostiam tak, aby nezavdal príčinu pre vznik škody. Jeho použitie prichádza do úvahy, ak nie je
konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v
rozpore s týmto ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ (rozsudok
NS ČR z 25. 07. 2001 sp. zn. 25 Cdo 2264/2000).

8. K odvolacej námietke odvolateľa, že viazanosť súdu v občianskom súdnom konaní rozhodnutím o
tom, že sa trestný čin stal a kto ho spáchal sama osebe nezbavuje súd povinnosti zaoberať sa závermi
trestného konania ako listinným dôkazom a vyhodnotiť skutočnosti, na základe ktorých dospel orgán
činný v trestnom konaní k záveru, na základe ktorého konanie zastavil odvolací súd udáva, že súd

prvej inštancie sa riadne zaoberal závermi trestného stíhania aj vyšetrovacím spisom. Odvolací súd na
doplnenie jeho argumentácie akcentuje nasledovné skutočnosti:
Odvolateľ ako kupujúci vstúpil do právneho vzťahu s predávajúcim (zahraničným subjektom so sídlom
v B.), s ktorým sa v elektronickej komunikácii dohodol na dodaní zakúpeného tovaru (R. Q.) poštou.
Predávajúci mal splniť túto svoju zmluvnú povinnosť voči kupujúcemu odovzdaním tovaru na poštovú

prepravu v B. pod podacím číslom I.. Zamestnankyňa žalovaného doručila zásielku doručovanú pod
uvedeným podacím číslom z cudziny dňa 30. 10. 2012 poštou bližšie neidentifikovanému adresátovi
z R.. Z tvrdení žalobcu, z predložených dôkazov ani z dôkazov vykonaných policajným orgánom v
trestnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako správne konštatoval súd prvej inštancie,
že ako adresát tejto zásielky bol označený žalobca. Žalobca uviedol svoju adresu Q. XX, I., T. na

doklade o zaplatení tovaru, ktorý nie je dôkazom preukazujúcim uvedenie jeho mena a tejto adresy
na zásielke jej odosielateľom. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že z tretieho odseku odôvodnenia
uznesenia povereného príslušníka OR PZ, OPP H. o zastavení trestného stíhania zn. ČVS: N. zo dňa
04. februára 2015 vyplýva, že predajca žalobcovi na jeho dopyt z 13. 10. 2012 oznámil, že tovar
mu poslali a zásielku si má dosledovať, že mu dá jej číslo, následne na druhý deň mu oznámil, že

došlo k strate zásielky a pošlú mu náhradu. Po opätovnom nakontaktovaní mu predajca uviedol, že
mu môžu poslať už iba kombinézu D., o ktorú on (kupujúci, pozn. odvolacieho súdu) záujem nemal,
preto ponuku odmietol a požiadal o vrátenie kúpnej ceny 371,20 Eur. Predajca mu odpovedal, že mu
peniaze vrátia ak im dá pozitívnu reakciu na stránke F., čo on vzhľadom na nespokojnosť nespravil.Od tej doby s ním predajca prestal komunikovať, peniaze mu neboli vrátené. Y. v prešetrení transakcie
potvrdil prevod peňazí predajcovi aj vyexpedovanie ním objednaného tovaru pod číslom zásielky I.,
ktorej doručenie dňa 30. 10. 2012 nejakému adresátovi v R.alobca zistil prostredníctvom zákazníckeho

servisu Slovenskej pošty. Odvolací súd dopĺňa, že z korešpondencie založenej vo vyšetrovacom spise
vyplýva, že po elektronickej urgencii doručenia zásielky zo dňa 13. 10. 2012 žalobca obdržal e-mail od
H. R. o tom, že požiadali kuriéra o sledovanie zásielky a budú kupujúceho informovať, následne mu
bola oznámená strata zásielky dopravcom a zaslanie náhrady. Podľa e-mailovej komunikácie z 24. 10.
2012 však rovnaký tovar v požadovanej veľkosti nie je k dispozícii a 30. 10. 2012 žalobca požiadal

(po odmietnutí iného typu Q.) o vrátenie zaplatenej čiastky 371,20 Eur. V elektronickej odpovedi z 30.
10. 2012 H. R. uviedol, že peniaze vráti po zanechaní pozitívnej spätnej väzby, lebo oni nie sú vinní,
balík stratil kuriér. Pred dožiadaným talianskym súdom v trestnom konaní svedok H. R. (predávajúci)
ale uviedol, že balík bol doručený dňa 29. 10. 2012 na adresu, ktorú uviedol klient E. A., Q. XX, I.
XXXXX, T.. Po doručení klient dňa 05. 11. 2012 podal námietku cez web Y. systém a po vykonaní
šetrenia v období od 5. do 23. novembra 2012 bola suma uhradená. Orgán činný v trestnom konaní sa

s touto časťou jeho výpovede a rozpormi vyplývajúcimi z listinných dôkazov (elektronická komunikácia)
v rozhodnutí o zastavení trestného stíhania nijako nevysporiadal. Z trestného spisu vyplývajú aj časové
súvislosti týkajúce sa doručovania objednaného tovaru, konštatovania straty balíka (po 13. 10. 2012),
nemožnosť opakovaného zaslania rovnakého druhu Q. (24. 10. 2012) aj nesúhlas žalobcu so zaslaním
tovaru rovnakého druhu inej značky a jeho žiadosť o vrátenie peňazí (30. 10. 2012) a súhlas predajcu

s týmto riešením pod podmienkou zanechania pozitívnej spätnej väzby opäť z 30. 10. 2012 (kedy už
zásielka mala byť doručená).
Uvedené potvrdzuje, že žalobca skutočne neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia
o porušení povinnosti žalovaným. Žalovaný voči žalobcovi nemal povinnosť zmluvnú ani zákonnú;
neprevzal od neho zakúpený tovar ako tvrdil žalobca v žalobe (čo by v prípade jeho prevzatia za účelom

splnenia záväzku založilo nie všeobecnú, ale osobitnú zodpovednosť žalovaného podľa § 421 OZ).
Keďže nebolo preukázané, že na zásielke podanej na poštovú prepravu v B. pod číslom I. bolo uvedené
meno a adresa žalobcu, nemožno hovoriť ani o porušení prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 OZ.
V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že ak by žalovaný v trestnom konaní preukázal, že tovar
doručoval konkrétnej osobe, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, mohol by sa žalobca

náhrady škody domáhať voči tejto osobe odvolací súd poukazuje na to, že v elektronickej komunikácii
predloženej v rámci vyšetrovania žalobca (pri reklamácii vo vzťahu Y.) sám uvádzal nielen priezvisko
osoby, ktorej bola dňa 30. 10. 2012 zásielka podacie číslo I. doručená, ale aj skutočnosť, že nešlo o
balík, ale o list.

9. Ďalšou zásadnou odvolacou námietkou odvolateľa bola námietka nedostatočného odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku.
Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril

Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ).

Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa atribúty zásad spravodlivého
konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, v súlade s § 220 ods. 2 CSP, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.10. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ podal odvolanie voči celému
rozsudku, ale de facto nenamietal priznanie náhrady trov konania žalovanému ani ich výšku, preto sa
odvolací súd touto otázkou nezaoberal.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ktorá mu patrí voči žalobcovi) v celom
rozsahu.

12. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).