Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., Y. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Petrom
Škrabákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave,
Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o určenie
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 15C/40/2016-56 zo dňa 25.10.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500021041

zo dňa 05.02.2013 je absolútne neplatná (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca dňa 31.01.2013 vyplnil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 formulára
žalovaného), v ktorej žiadal o poskytnutie úveru v sume 990,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v
sume 53,04 € mesačne splatných vždy k 24. dňu mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú musí zaplatiť v

sume 2.227,68 €, s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške
70,00 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,00 %, pri priemernej RPMN vo výške 46,35 %,
súčasne s poskytnutou čiastkou revolvingu v sume 521,91 €, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú
musí zaplatiť v sume 1.272,96 €, s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 63,31
% a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,20 %; dňa 05.02.2013 žalovaný doplnil údaje
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 6 formulára žalovaného) o schválení poskytnutia úveru
žalobcovi v sume 990,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v sume 53,04 € mesačne splatných vždy k

24. dňu mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú musí zaplatiť v sume 2.227,68 €, s RPMN vo výške 66,79 %,
ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,00 %, pri priemernej RPMN vo výške 46,35 %, súčasne s
poskytnutou čiastkou revolvingu v sume 521,91 €, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí zaplatiťv sume 1.272,96 €, s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 70,00 % a s ročnou
úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,20 % a sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie k uzavretiu predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere nedošlo, pretože žalovaný neprijal návrh žalobcu na uzavretie zmluvy bez výhrad,
ale zmenil navrhované výšky RPMN pri úvere aj pri revolvingu; keďže prijatie takto zmeneného návrhu
na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, súd prvej inštancie nepovažoval
zmluvu za platne uzavretú a určil jej absolútnu neplatnosť. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie

z názoru, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti sporného právneho
úkonu je daný.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 43c
ods. 1 a 2, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia § 1 ods.
2 a 8, § 9 ods. 1, 2 písm. j), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy a na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p; o nároku na trovy konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 08.12.2016 (č.l. 66-70 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu.

Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§
365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); vyjadril
aj názor, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm.b/C.s.p.)asúčasne,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.).

2.1.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nevznikla pre absenciu dohody o
RPMN, pretože takýto záver odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti; pre vznik

samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právneho úkonu nie je dohoda o RPMN podstatná;
chýbajúci údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy a aj bez tohto údaja platí, že zmluva
vznikla, pretože dôsledkom neuvedenia RPMN je len následok, že sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov; absentujúci údaj o RPMN je z hľadiska právnej úpravy (zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch) právne bezvýznamný; ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k

dohode o RPMN a preto zmluva o úvere nevznikla, je jeho záver nesprávny. Argumentoval, že údaj
o RPMN nemôže zo svojej podstaty byť výsledkom dohody zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy;
z napadnutého rozsudku nevyplýva vysvetlenie z akého ustanovenia vychádza a na základe čoho
považuje údaj o RPMN za možné dohodnúť, keď rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný, pretože
súdnereagovalnajehovyjadreniekžalobe,neuviedolprávnunormu,podľaktorejpostupovalanerieši,či

jevôbecdohodaoRPMNpodľazákonač.129/2010Z.z.možná;vyjadrilnázor,žeanizjednéhopredpisu
nevyplýva, že by údaj o RPMN bolo možné dohodnúť; ďalej uviedol, že pokiaľ má byť dodržaný zákon
č. 129/2010 Z. z. ohľadne výpočtu RPMN musí sa vychádzať z reálnych údajov, keď pred poskytnutím
úveru sa RPMN nedá vypočítať; údaj o RPMN je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov, kde
sa zohľadňuje práve časový faktor (dátum prvej splátky, počet dní medzi vyplatením úveru a podobne);

s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy spotrebiteľ podáva návrh na uzavretie
zmluvy a dodávateľ rozhoduje o jeho schválení alebo neschválení) je potrebné konštatovať, že časové
vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu, nie je takou zmenou,
výhradou,čidoplnením,ktorébyspĺňalopredpokladypreaplikáciuustanovenia§44ods.2Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle

zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.01.2017 (č.l. 75-76 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; zdôraznil, žemal právo poznať výšku konečnej RPMN, preto mu mal žalovaný zaslať zmluvu po zmene navrhovanej
výšky RPMN na schválenie.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 31.01.2017
prostredníctvom pošty s lehotou na vyjadrenie (č.l. 79 spisu). Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a
reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva podstatné

zistenie, že v rámci kontraktačného procesu pred uzavretím spornej zmluvy o revolvingovom úvere
navrhol žalobca jej znenie, ktoré žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie
zmluvy (iná hodnota RPMN úveru a revolvingu), prijatie ktorého zo strany žalobcu z dokazovania
nevyplýva.

4.7 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.8 Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie o danosti naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti spornej zmluvy, preto tento záver priviazanosti dôvodmi odvolania nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Preskúmaním veci
dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru,
že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500021041 zo dňa 05.02.2013

je správne; z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; na kontraktačný proces súd prvej
inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého
aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučoval; Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci

procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový
návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z dokazovania vyplýva,
že žalovaný oproti návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu RPMN úveru aj
revolvingu; nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č.
129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčasetvrdenéhouzavretiaspornejzmluvy),prijejzmenemusíísťonový
návrh na uzavretie zmluvy; pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov

platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať
tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných
údajov zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o
jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné
právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon pod sankciou neplatnosti vyžadoval

písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh
na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné
prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalobcu; keďže v
rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver
súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; zmluvná sloboda strán nezahŕňa

aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia §
43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych
vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť; osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy
môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354); ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 31Cdo/1571/2010 zo dňa 16.01.2013 nie je s týmto záverom v rozpore, pretože posudzovalo len
čiastkovú otázku možnosti dojednania účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy k inému okamžiku
ako ustanovuje zákon, keď inak medzi stranami nebol spor o existencii návrhu na uzavretie zmluvy,
jeho prijatí a existencii konsenzu zmluvných strán o obsahu zmluvy; v prejednávanom spore však nebol
preukázaný samotný predpoklad uzavretia zmluvy a to dohoda zmluvných strán o jej obsahu (hodnota

RPMN); keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN úveru a
revolvingu, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; aplikácia
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. preto neprichádza do úvahy, pretože toto ustanovenie
dopadá len na prípad, kedy zmluva vznikla, ale chýba jej niektorá zákonná náležitosť a nie na situáciu,
kedy k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej

uzavretie; pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že Občiansky zákonník nepozná
rozlišovanie právnych úkonov známe teórii občianskeho práva na ničotné (zdanlivé) právne úkony (non
negotium) a právne úkony vadné (s charakterom vady, ktorá spôsobuje ich absolútnu neplatnosť); aj keď
zteoretickéhohľadiskaideodvezásadneodlišnékonštrukcie,zpraktickéhohľadiskavadnýprávnyúkon
s následkom absolútnej neplatnosti aj neexistujúci právny úkon majú rovnaké právne následky v tom,

že žiadne právne následky nespôsobujú; Občiansky zákonník pojem ničotného (zdanlivého) právneho
úkonu nepozná, preto tento nedostatok sankcionuje absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka); súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, že sporná zmluva
je absolútne neplatná. Odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienok na potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho
právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd

za správne (body 4.5 až 4.8 odôvodnenia). Pokiaľ ide o žalovaným vytýkané vady konania pred súdom
prvej inštancie spočívajúce v tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd žiadnu
takúto vadu konania nezistil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu

v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).