Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 9C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6611207137.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobkyne P..

U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Franekom, so
sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, Komenského 17, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za
ktorúkonáGenerálnaprokuratúraSlovenskejrepublikyBratislava,Štúrova2,2/Slovenskejrepublike,za
ktorú koná: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, 3/ Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie
2.334,86 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným v 1. rade, v 2. rade, v 3. rade z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
bránenie jeho práv.

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému v 3. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné

bránenie jeho práv.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a v 3. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 2.334,86 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 26. 01. 2010
až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
návrhu žalobkyňa uviedla, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Lučenci, úradu justičnej a kriminálnej
polície PZ zo dňa 22. 02. 2006 pod ČVS: ORP-582/OEK-LC-2005 bolo voči nej vznesené obvinenie
pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Po ukončení
vyšetrovania bola prokurátorom Okresnej prokuratúry v Lučenci podaná na ňu dňa 05. 12. 2006 pod č.

1Pv 160/05-47 obžaloba pre uvedenú údajnú trestnú činnosť. Následne bol Okresným súdom v Lučenci
vydaný trestný rozkaz pod číslom konania 4T/172/2006-286, ktorým bola uznaná vinnou pre trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, za čo jej bol uložený trest
odňatia slobody 1 rok, ktorý je bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Ďalej uviedla,
že prostredníctvom svojho obhajcu podala odpor proti trestnému rozkazu a následne bola rozsudkom
Okresného súdu v Lučenci č. k. 4T/172/2006-348 zo dňa 15. 04. 2008 oslobodená spod obžaloby
v plnom rozsahu podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným

činom. Tento rozsudok bol potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 07.
2008 sp. zn. 3To/165/2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora. Ďalej uviedla, že v súlade s
ustanovením § 34 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. využila ako obvinená svoje právo a zvolila
si v tejto trestnej veci obhajcu. V súvislosti s obhajobou uhradila zvolenému obhajcovi zmluvnú odmenuadvokáta v celkovej výške 2.382,95 Eur. V súvislosti s trestným stíhaním jej vznikla škoda aj z titulu
úhrady za vypracovanie odborného stanoviska G.. B. U. vo výške 8.000,- Sk, t. j. 265,55 Eur. Následne
v zákonnej lehote dňa 26. 01. 2010 podala prostredníctvom advokáta návrh na predbežné prerokovanie

nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2002 Z. z. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa
02. 02. 2010 Ministerstvo spravodlivosti SR odstúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR, nakoľko podľa
jeho právneho názoru, posúdenie danej veci spadá pod pôsobnosť prokuratúry. Generálna prokuratúra
SR prijala žiadosť dňa 05. 02. 2010 a následne dňa 08. 03. 2010 žiadosť odmietla. Ďalej v návrhu
poukázala na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., pričom v jej prípade síce nedošlo k zrušeniu

rozhodnutí pre ich nezákonnosť, ale v konečnom dôsledku sa ukázali ako neopodstatnené a poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2009. Ďalej uviedla, že má za to, že oslobodenie
spod obžaloby má rovnako ako zastavenie trestného stíhania zánik účinkov rozhodnutia o vznesení
obvinenia, kde sa takto stáva bezpredmetným, a teda vyšlo najavo, že takéto uznesenie bolo vydané
nezákonne. Ďalej poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa jej názoru
nezákonné rozhodnutia boli analogicky vydané tak OR PZ, ako aj okresnou prokuratúrou (obžaloba) a

okresným súdom (trestný rozkaz) a preto z opatrnosti žaluje Slovenskú republiku zastúpenú všetkými
troma ústrednými orgánmi, do ktorých pôsobnosti tieto inštitúcie patria. Na pojednávaní sa žalobkyňa
pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že ona pracovala ako H. N. J. Š. Q. F., pričom
takéto konanie voči jej osobe zo strany určitých osôb bolo účelové a z tohto pramenili aj krivé výpovede
svedkov. Zdôraznila tú skutočnosť, že ona bola od začiatku vypočúvaná a pociťovala to tak, ako keby

bola vinná, pričom vyšetrovanie trvalo dosť dlho. Vzhľadom na to, že ona je len obyčajný človek, je
neznalá práva, musela si zvoliť advokáta, pretože bez neho by sa nedokázala brániť. Tomuto obhajcovi,
ktorého si zvolila, riadne zaplatila a taktiež zaplatila aj sumu 8.000,- Sk G.. U. za podanie odborného
posudku.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že on trvá na svojich doterajších prednesoch a
stanoviskách. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, tento vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti,
a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti, pričom má za to, že žalovaní sa z tejto zodpovednosti
vyviniť nemôžu. Je už otázkou na žalovaných, prečo nedošlo k postúpeniu žiadosti, ktorú podal v mene
žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku tomu orgánu, ktorý by mal byť príslušný. Ďalej uviedol,

že on v žalobe uviedol obidva dôvody v súvislosti s náhradou škody, a to nezákonné rozhodnutie, ako aj
nesprávnyúradnýpostup.Pokiaľideonutnosťprávnehozastúpeniažalobkynepočastrestnéhokonania,
takéto právo je zakotvené v ústave ako ústavné právo na obhajobu. Poukázal na to, že aj Okresný súd
v Lučenci vydal trestný rozkaz, až na ním podaný odpor bol tento trestný rozkaz zrušený. On žaloval
všetky tri orgány, ktoré konajú v mene štátu, a to z opatrnosti, pretože by mohlo dôjsť k prípadu, že by

sa niektorý z týchto orgánov vyvinil a potom by už nestihol včas podať žalobu a došlo by ku škode na
strane žalobkyne.

Poverený pracovník žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa požiadala
prostredníctvom svojho právneho zástupcu Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenej jej len nesprávnym úradným postupom, preto sa žalobkyňa v
tomto konaní nemôže domáhať aj náhrady škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím podľa §
5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., tak ako to uvádza v žalobe. Z tohto dôvodu sa javí v tejto časti
žalobný návrh podaný predčasne, pretože sa nezaoberal nezákonným rozhodnutím. Zároveň poukázal
na ustanovenie § 7 O. s. p., ktoré neumožňuje súdu v občianskom právnom konaní skúmať, či bol

dodržaný alebo nebol dodržaný úradný postup pri vybavovaní veci. Nesprávnosť úradného postupu
môže skúmať len nadriadený orgán tohto orgánu, ktorý rozhoduje v tom - ktorom procesnom štádiu
o trestnom stíhaní a o skutočnostiach vyplývajúcich z trestného poriadku. Takýmito sú nadriadený
prokurátor, generálny prokurátor, resp. iný orgán, napr. ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej uviedol,
že to, že oni prerokovali žiadosť žalobkyne na náhradu škody, nezakladá ich zodpovednosť. Po tom,

ako im bol tento návrh odstúpený, v prvom rade skúmali, či z obsahovej náležitosti tohto návrhu
nevyplýva aj namietaný nesprávny úradný postup v konania orgánov, ktoré v rámci trestného konania
kontroluje a riadi prokurátor - Generálna prokuratúra SR. Keďže žalobkyňa uvádzala vo svojom návrhu,
že došlo k porušeniu zákonnosti v konaní orgánov aj prokuratúry, nebol dôvod, aby túto žiadosť buď
vrátili ministerstvu spravodlivosti, ako nedôvodne odstúpenú alebo odstupovali inému orgánu, napr.

Ministerstvu vnútra SR. Zákon jasne uvádza, že len vtedy je povinný orgán, na ktorý sa obráti žiadateľ
na predbežné prerokovanie náhrady škody podanie odstúpiť inému orgánu príslušnému podľa zákona
514/2003 Z. z., keď je úplne nepríslušný na prerokovanie takéhoto nároku. Zdôraznil, že bol prerokúvaný
len nesprávny úradný postup, ktorý namietala žalobkyňa v podaní zo dňa 26. 01. 2009. Ďalej uviedol, žekeď orgán činný v trestnom konaní vykonáva úkony v súlade so zákonom, nemožno v žiadnom prípade
vyvodzovať zodpovednosť z titulu náhrady škody voči postupu takéhoto orgánu v prípadoch, keď dôjde
k zastaveniu trestného stíhania, resp. ak v danom prípade dôjde k oslobodeniu spod obžaloby. Ďalej

poukázal na tú skutočnosť, že podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.
12. 2005, trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane vykonávacieho konania znáša štát.
Neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spôsobené
zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu, ktoré obvinenému vznikli
v dôsledku podania sťažnosti pre porušenie zákona. Žiadal žalobu voči ním zamietnuť.

Poverená pracovníčka žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedla, že ona trvá na vyjadrení zo
dňa 14. 07. 2011. Podaním zo dňa 14. 07. 2011 žalovaný v 2. rade uviedol, že priamym podaním
žaloby nebola splnená zákonná podmienka § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalovaný v 2. rade
poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že pred začatím

súdneho konania je potrebné (nevyhnutné) vopred (pred uplatnením nároku na náhradu škody na vecne
a miestne príslušnom súde SR) nárok na náhradu škody prerokovať s príslušným orgánom. Podmienka
ustanovená v tomto zákonnom ustanovení má charakter „obligatórneho zmierovacieho konania“, ktoré
môže trvať najviac 6 mesiacov od prijatia žiadosti (§ 16 citovaného zákona). Až uplynutím tejto lehoty,
resp. aj skôr na podklade odpovede príslušného orgánu, ktorou nebolo podanej žiadosti vyhovené, či už

úplne alebo čiastočne, sa môže neúspešný žiadateľ domáhať náhrady škody titulom zákona č. 514/2003
Z. z. súdnou cestou. Poverená pracovníčka odporcu v 2. rade žiadala súd, aby žalobu voči žalovanému
v 2. rade zamietol.

Poverený pracovník žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa

13. 07. 2011. Poukázal na tú skutočnosť, že nedošlo k prerokovaniu predmetnej žiadosti ani zo strany
žalovaného v 3. rade, nakoľko žiadosť bola postúpená na vybavenie generálnej prokuratúre, ktorá si
založila príslušnosť tým, že začala vo veci tejto žiadosti konať. Zdôraznil tú skutočnosť, že ministerstvo
spravodlivosti zodpovedá za pochybenia súdom, pričom v predmetnej veci práve súdy oslobodili
žalobkyňu spod obžaloby. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, ktorý

ustálilo stav tak, že orgánom konajúcim v mene štátu je ministerstvo vnútra, ako aj generálna prokuratúra
s tým, že z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov konal v mene štátu je rozhodujúce, na ktorý z
nich bola žiadosť podaná ako prvému. V predmetnej veci takýmto orgánom bol žalovaný v prvom rade.
Pokiaľ ide o uplatňovanie si škody v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, poukázal na to, že žiadosť
zo strany žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku neobsahovala nezákonné rozhodnutie, bol

uplatňovaný len nesprávny úradný postup. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ ide o vznesenie obvinenia,
nemožno ho paušálne považovať za nezákonné rozhodnutie. Poukázal na rozhodnutia ústavného súdu
Českej republiky, a to III.ÚS 165/2002 a I.ÚS 3026/2007. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že nárok na
náhradu škody zo strany žalobkyne je daný, je podľa jeho názoru potrebné zaoberať sa nutnosťou
a účelnosťou trov obhajoby, ktoré boli vynaložené. V predmetnej veci sa totiž nejednalo o povinnú

obhajobu, a teda nebol to nevyhnutný následok obvinenia. Ďalej je potrebné v súlade s príslušnou
vyhláškou skúmať, či tieto trovy boli skutočne vynaložené, pretože vo vyúčtovaní sa podľa jeho názoru
nachádzajú viaceré úkony, napr. porady so žalobkyňou, viacnásobné nahliadnutie do spisu, pričom
nebolo preukázané, že by takéto úkony v skutočnosti aj vykonané boli. Žiadal súd, aby žalobu voči
žalovanému v 3. rade zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadrením sa poverených pracovníkov žalovaných v
1., v 2. a v 3. rade, oboznámením sa s vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 01. 02. 2009, podaním
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 10.
02. 2010, rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 15. 04. 2008 číslo konania 4T/172/2006-348,

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3To/165/2008, návrhom
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26. 01. 2009 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky Bratislava, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku - odstúpením žiadosti zo dňa 2.
februára 2010, faktúrou č. 322009A, fotokópiou príjmového dokladu zo dňa 06. 09. 2007, podaním
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 08. 03. 2010 adresovanej právnemu zástupcovi

žalobkyne pod číslom XV/5 Spr 8/10-7, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.
júna 2011 č. k. 15NcC/32/2011-34, odstúpením spisu Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši, vyjadrením
žalovaného v 3. rade zo dňa 13. 07. 2011, vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 15. 07. 2011,
vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 14. 07. 2011, úradným záznamom napísaným na Okresnomsúde vo Veľkom Krtíši dňa 27. 07. 2011, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 08.
2011 č. k. 15NcC/39/2011-64, podaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 29. 02. 2012 a k nemu
pripojenou lekárskou správou a potvrdením o PN, podaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 05.

04. 2012, podaním žalovaného v 1. rade zo dňa 05. 04. 2012, vyjadrením U.. I. zo dňa 13. 04. 2012,
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. mája 2012 číslo konania 13NcC/17/2012-113,
podaním žalovaného 1/ a k nemu pripojenou fotokópiou zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 08. 2012,
ako aj pripojeným spisom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 4T/172/2006.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Lučenec č.:
ČVS:ORP-582/OEV-LC-2005 bolo zistené, že uznesením zo dňa 22. 02. 2006 bolo začaté trestné
stíhanie žalobkyne ako obvinenej za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 zákona č. 140/1961
v znení neskorších noviel. Proti tomuto uzneseniu bola zo strany žalobkyne podaná dňa 06. 03. 2006
sťažnosť. Uznesením zo dňa 13. marca 2006 č. k. 1 Pv 160/06-33 prokurátor Okresnej prokuratúry
v Lučenci podanú sťažnosť zamietol ako nie dôvodnú. Dňa 18. 04. 2006 žalobkyňa udelila plnú moc

k zastupovaniu v predmetnej trestnej veci advokátovi JUDr. Milanovi Franekovi. Dňa 05. 12. 2006
okresný prokurátor v Lučenci podal na Okresný súd v Lučenci obžalobu na žalobkyňu z dôvodu, že
v školských rokoch 2001/2002, 2002//2003 a 2003/2004 až do 01. 04. 2004 Y. H. N. J. Š. Q. F.
použila zverené finančné prostriedky Združenia rodičov a priateľov školy pri N. J. Š. Q. F. v rozpore
so štatútom rodičovského združenia na účely nesúvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom žiakov,

čím spôsobila za uvedené obdobie manko na bežnom účte rodičovského združenia vo výške 39.048,60
Sk, v pokladnici rodičovského združenia za školský rok 2001/2002 manko vo výške 28.667,90 Sk, za
školský rok 2002/2003 manko vo výške 25.225,20 Sk a za školský rok 2003/2004 ku dňu 01. 04.
2004 manko vo výške 6.444,10 Sk a kde v období od 15. 10. 2003 do 08. 03. 2004 neoprávnene
poskytla pôžičky rôznym fyzickým osobám z prostriedkov združenia rodičov a priateľov školy v celkovej

výške 37.466,50 Sk, čím svojím konaním spôsobila pre Združenie rodičov a priateľov školy pri N.
J. Š.O. Q. F. škodu vo výške 136.852,30 Sk, teda prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a
spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.
1, 3 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Okresný súd v Lučenci dňa 18. 12. 2006 pod
číslom konania 4T/172/2006-286 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal žalobkyňu za vinnú z trestného

činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a odsúdil ju podľa § 248
ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov k trestu odňatia slobody v trvaní jeden
rok, podľa § 58 ods. 1, písm. a/, ods. 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Poškodeného N. J.Ú. Š. Q. F. s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti vydanému trestnému rozkazu

žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Milana Franeka podala odpor. Okresný súd v Lučenci
rozsudkom zo dňa 15. 04. 2008 číslo konania 4T/172/2006-348 P.. U. O. oslobodil spod obžaloby s
tým, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Voči tomuto rozsudku okresný prokurátor v Lučenci
podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3To/165/08
odvolanie okresného prokurátora zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že

zo zistenej dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver
spočívajúci v tom, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že žalovaný skutok (čo i upravený)
je trestným činom. Žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Franeka podala ministerstvu
spravodlivosti návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v sume 2.336,65 Eur datovanú dňa 26. 01. 2009. Listom zo dňa 2 februára 2009
č. 14840/2010-46 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia rozvoja ekonomiky a správy,
právny referát oznámila advokátovi žalobkyne JUDr. Milanovi Franekovi, že predmetnú žiadosť postúpilo
na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, nakoľko nespadá do pôsobnosti Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 10. 02.

2010 č. XV/5Spr/8/10-12 advokátovi žalobkyne oznámila, že prijala žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 26. 01. 2010, ktorá jej bola doručená z Ministerstva spravodlivosti
dňa 05. 02. 2010 s tým, že o výsledku preskúmania oprávnenosti požiadavky bude v zákonnej lehote
vyrozumený. Podaním zo dňa 08. 03. 2010 generálna prokuratúra Slovenskej republiky, žalovaný v 1.
rade, advokátovi žalobkyne oznámila, že zo strany prokuratúry nebol zistený nesprávny úradný postup,

ani žiadne porušenie zákona, preto žiadosť považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta.
Žalovaný1/vtomtopodaníuviedol,žepopreskúmanípredloženýchspisovzistil,žepokiaľišloodôkaznú
situáciu v predmetnej trestnej veci, bol postup vyšetrovateľa PZ, ako aj prokurátora okresnej prokuratúry
v súvislosti so vznesením obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku a následným podanímobžaloby na P.. U. O. pre horeuvedený trestný čin dôvodný a v súlade so zákonom. Trestná činnosť P.. U.
O.bolavprípravnomkonaníF.X.Q.P..Y.A.,B.A.,T.Č.,P..Q.D.,T.J.,štatútomrodičovskéhozdruženia,
zoznamom pôžičiek poskytovaných rôznym osobám P.. U. O. a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä však

znaleckýmposudkomznalkynezodboruekonómieamanažmentu,odvetvieúčtovníctvaapersonalistika
G.. U. S.. Ďalej uviedla, že Okresný súd v Lučenci sa pri vyhodnotení dôkazov priklonil k svedeckej
výpovedi G.. B. U. a k jej konštatovaniu v odbornom vyjadrení. Podľa názoru okresného súdu čiastka
39.048,60 Sk nebola spreneverená. Čo sa týka neoprávnených pôžičiek fyzickým osobám z prostriedkov
Združenia rodičov a priateľov školy v celkovej výške 37.466,50 Sk, týmto tiež nevznikla škoda, nakoľko

tieto pôžičky boli vo veľmi krátkom čase od požičania vrátené. Čo sa týka ostatnej sumy, uvádzané
ako schodok na bežnom účte od školského roku 2001/2002 až do 01. 04. 2004, súd sa stotožnil s
výpoveďousvedkyneG..B.U.,žezavedenieúčtovníctvanezodpovedáobžalovaná,alehospodárka.Na
základe týchto záverov okresný súd obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil. Proti tomuto rozsudku dozorujúci prokurátor podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 3To/165/08 zo dňa 30. 07. 2008 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Krajský súd sa pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora stotožnil s právnym názorom prvostupňového
súdu. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný skutok (čo i upravený)
je trestným činom. Nebol naplnený zákonný znak skutkovej podstaty horeuvedeného trestného činu
preukázaním úmyslu obžalovanej prisvojiť si uvedenú vec, ktorá jej bola zverená a naviac nebolo
preukázané ani spôsobenie škody Združením rodičov a priateľov školy F. N. J. Š. Q. F.. Pokiaľ vo veci

zostalo čiastočné podozrenie, že v určitej miere boli peniaze z fondu Združenia rodičov a priateľov
školy použité na sporné účely, krajský súd poukázal na zásadu prezumpcie neviny, v zmysle ktorej v
prípade pochybností o žalovanom skutku, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je
povinnosťou súdu prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšie. Ďalej žalovaný 2/ vo svojom
podaní uviedol, že voči žalobkyni bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin, pri ktorom nebol dôvod

povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku), pokiaľ si ho žalobkyňa zvolila, nevznikol jej nárok na
náhradu trov konania. Žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1,
prípadne nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola podaná na Okresný súd v Lučenci dňa 30. 05. 2011.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. a/, d/, § 4 ods. 1, písm. a/, b/, f/, ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak: 1/ škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2/
škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Ak nemožno príslušný orgán
určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak bol nárok na
náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa ods. 1, 2, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky

uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 15, 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.Podľa ustanovenia § 5, 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním ako s účastníkom konania konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Žalobu voči žalovaným
v 1., v 2. a v 3. rade zamietol. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, voči nemu bola žaloba zamietnutá z

dôvodu, že bola podaná predčasne, pretože žalobkyňa nepodala žalovanému 2/ žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, voči nemu bol návrh zamietnutý, nakoľko žalovaný
3/ preukázal, že žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku postúpil na žalovanému 1/,
ktorý žiadosť aj prerokoval, teda začal konať vo veci. Teda tým bola založená jeho príslušnosť konať
za štát. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/194/2010, v ktorom sa uvádza, že ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy,
pokiaľ ide o úsek trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je
zavŕšený podaním obžaloby, tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom
konajúcimvmeneštátu,jerozhodujúce,naktoromznichbolapodanážiadosťopredbežnéprerokovanie

nároku na náhradu škody. V predmetnej veci ako je vyššie uvedené bola žiadosť žalobkyňou podaná
žalovanému v 3. rade, ktorý ju postúpil na vybavenie žalovanému v 1. rade. Pokiaľ o žalobu voči
žalovanému 1/, v tej časti, kde sa žalobkyňa domáha náhrady škody v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, je žaloba podaná predčasne, pretože návrhom zo dňa 26. 01. 2009 o predbežné
prerokovanie nároku sa žalobkyňa domáha náhrady škody spôsobenej len nesprávnym úradným

postupom, ako vyplýva z obsahu jej podania. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s
porušením povinnosti niektorého orgánu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Žalobkyňa len uviedla, že nesprávny úradný postup

vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti, a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým,
že žalovaní sa z tejto zodpovednosti vyviniť nemôžu. V samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalobkyňa neuviedla, v čom vidí
nesprávny úradný postup. V tejto žiadosti je len odcitované ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. Z písomných podaní doručených žalobkyňou súdu prostredníctvom jej právneho zástupcu vyplýva, že

žalobkyňasiuplatňujenáhraduškodyvsúvislostisrozhodnutiami,ktorébolivydanévpriebehutrestného
konania, ktoré považuje za nezákonné a tieto neboli predbežne prerokované. Z týchto dôvodov preto
potom súd aj žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ podľa ustanovenia §

142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu. Žalovaní 1/, 3/ mali vo veci plný úspech, preto
potom súd vyslovil, že sa im priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
bránenie ich práv s tým, že v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Pokiaľideožalovaného2/,súdmunáhradutrovkonanianepriznal,pretožetentosináhradutrovkonania
v zákonnej trojdňovej lehote neuplatnil, a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).