Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114225488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: E. práv. zast. D., proti žalovaným: 1/
I. a 2/ J., zast. D., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 21. marca 2016, č.k. 14C/94/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 142 ods.
1 O.s.p. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že z
iniciatívy žalovaného 2/ vznikla v roku 2000 náborová bežecká súťaž pre mládež, ktorá niesla na základe
súhlasu žalobcu názov "U.". Žalovaný 1/ bol poverený organizáciou tejto súťaže. Atletická súťaž pod

takýmto názvom fungovala do roku 2011. Výkonný výbor žalovaného 2/ sa na svojom 38.
zasadnutí dňa 23.11.2011 na podnet výkonného výboru I. uzniesol na premenovaní podujatia na " U.".
Podľa čl. VIII stanov žalovaného 2/ Výkonný výbor J. je výkonným orgánom žalovaného 2/, ktorý riadi
činnosť J. . Výbor má 13 volených členov (čl. VIII ods. 2), ktorí rozhodujú o všetkých otázkach a veciach,
ktoré sú mu delegované R., alebo o veciach, ktoré si nevyhradilo na rozhodovanie R., a o ktorých
neprislúcha rozhodovať inému orgánu (čl. VIII bod 7 písm. a/ stanov). Výbor je uznášaniaschopný, ak

je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov a na prijatie uznesenia je potrebný súhlas najmenej 7
členov (čl. VIII bod 9 stanov). Za zmenu názvu spornej súťaže na 38. zasadnutí výboru žalovaného 2/
konaného dňa 23.11.2011 hlasovalo 10 členov výboru, 1 člen sa hlasovania zdržal. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním väčšiny. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal ochrany jeho
osobnosti tvrdiac, že žalovaní 1/ a 2/ do nej neoprávnene zasiahli zmenou názvu masovej atletickej
súťaže v strednotratiarskej bežeckej disciplíne z "U." na "U.". Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie vyvodil, že o názve náborovej bežeckej súťaže pre mládež a jeho zmene bol oprávnený

rozhodovať výlučne Výkonný výbor žalovaného 2/, a to bez súhlasu žalobcu, nakoľko tento nie je
jeho členom. Žalovaný 1/ o názve tohto podujatia nerozhodoval, iba realizáciu podujatia organizačne
zabezpečoval, čiže nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, v súvislosti
so zmenou názvu súťaže. Žalovaný 1/ teda nie je pasívne legitimovanou stranou v spore a nemožno mu
ukladať povinnosti, ktoré mu zo žiadneho právneho predpisu ani zo zmluvy nevyplývajú. Preto vo vzťahu
k žalovanému 1/ súd žalobu zamietol. Konštatoval, že v konaní sa nepodarilo preukázať existenciu

žiadneho zmluvného ani iného záväzku, na základe ktorého by bol žalovaný 2/ povinný zotrvať u
pôvodného názvu bežeckého podujatia, ktoré od roku 2000 do roku 2011 nieslo meno žalobcu. Žalovaný
2/ o zmene názvu podujatia rozhodol na 38. zasadnutí svojho Výkonného výboru dňa 23.11.2011,väčšinou hlasov a v súlade so stanovami žalovaného 2/. Za neoprávnený zásah do osobnostných práv
možno považovať len to, ak by žalovaný 2/ pomenoval bežecké podujatie menom žalobcu bez jeho
vedomia a súhlasu. Tým, že žalovaný 2/ meno a priezvisko žalobcu nepoužíva, do jeho práv nezasahuje

a nárok žalobcu je teda bezzákladný. V konaní nebol preukázaný žiaden zásah do osobnostných práv
žalobcu, a preto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov
žalobu ako nedôvodnú v celkom rozsahu zamietol. Výsluch ďalších svedkov navrhovaných žalobcom
súd prvej inštancie považoval za nehospodárny a zbytočný, a to vzhľadom na zistený skutkový stav
veci. Na náhradu trov konania úspešným žalovaným 1/, 2/ v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal

z dôvodu, že si tieto trovy neuplatnili.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne, aby ho zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že vec právne posúdil len s poukazom na jednotlivé
ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez riadneho vypočutia žalobcom navrhovaných

svedkov a nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez žalobcom požadovaných ďalších dôkazov.
Fakticky sa nezaoberal žiadnou námietkou žalobcu v tom smere, že skutočne došlo k porušeniu
jednotlivých osobnostných práv žalobcu, ktorými sú, okrem iných, najmä jeho označenie, pozostávajúce
z mena a priezviska žalobcu, nesúceho názov označenia masovej športovej atletickej súťaže pre mládež
Slovenskej republiky celé desaťročie, ako aj práva na občiansku česť a dôstojnosť, ktoré mu však boli

odňaté v dôsledku nedôvodného rozhodnutia žalovaného 2/ a na výslovný podnet žalovaného 1/ (čo
žalovaný 1/ ani nepoprel). Nevysvetlil a nezohľadnil, že súhlas žalobcu, ani jeho vedomosť so zmenou
pomenovania tejto súťaže, nesúcej práve meno žalobcu, bol fakticky nedôvodným zásahom do jeho
osobnostných práv zo strany žalovaných. Dôvodil, že pokiaľ teda žalovaný 2/ po dobu 10 rokov využíval
ako zvolávateľ súťaže osobnostné právo žalobcu na označenie súťaže menom a priezviskom žalobcu

a žalovaný 1/ pri plnom vedomí túto súťaž so súhlasom žalobcu pod jeho menom a priezviskom aj
organizoval, čím obaja žalovaní v plnom rozsahu disponovali s predmetom osobnostného práva na
meno a priezvisko žalobcu, a to na základe výslovného súhlasu žalobcu, potom bez súhlasu žalobcu
a bez jeho vedomia došlo k zásahu do tohto osobnostného práva, a to zámenou a použitím iného
označenia tej istej súťaže na označenie inej súťaže. Bez súhlasu a účasti žalobcu tak bezproblémovo

došlo zo strany žalovaných k upretiu osobnostného práva žalobcu na označenie súťaže jeho menom
a priezviskom. Mal za to, že žaloval práve tých žalovaných, ktorí sú v danej právnej veci nositeľmi
hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko žalovaní 1/, 2/ iniciovali a zrealizovali upretie práva žalobcu na
označenie súťaže jeho menom a priezviskom, a to jednak v postavení vyhlasovateľa (žalovaný 2/)
súťaže, ale aj ako organizátora (žalovaný 1/) tejto súťaže, ktorý bol fakticky podnecovateľom žalobcom

nechcenej ani nijako žalobcovi neavizovanej zmeny označenia tej istej súťaže na označenie inej súťaže,
ktorú okolnosť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Trval na tom, že žalovaní 1/, 2/ sú
pasívne legitimovaní v spore, lebo títo bez súhlasu a bez vedomia žalobcu upreli jeho osobnostné právo
na trvanie označenia tej istej súťaže menom a priezviskom žalobcu, čím zároveň a nesporne zasiahli aj
do jeho práva na jeho vážnu občiansku, ale najmä vysoko hodnotenú športovú česť a dôstojnosť, a to

práve s ohľadom na žalobcom spochybnený priebeh z konania a z výsledkov rozhodnutia Výkonného
výboru žalovaného 2/ dňa 23.11.2011. Súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol skúmať neplatnosť
uznesenia č. U I/38 Výkonného výboru žalovaného 2/ zo dňa 23.11.2011, aj keď to žalobca namietal
a žiadal, a to najmä vo vzťahu k porušeniu osobnostných práv žalobcu. Dôvodil, že česť žalobcu
patrí k jeho významným právnym hodnotám ako bývalého olympijského a atletického reprezentanta

SR, ale aj člena Olympijského klubu P., ktorý celé roky spolupôsobí pri výchove mladej generácie a
v duchu olympijských ideálov. Pritom práve česť žalobcu má dôležitý význam pre jeho vzťah k iným
fyzickým osobám, najmä k mládeži a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, a tým značne
ovplyvňuje aj postavenie žalobcu, ako stále aktívneho a zanieteného športovca v celej našej spoločnosti.
Súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol na návrh žalobcu dopočuť štatutárneho zástupcu žalovaného

1/, ako aj vypočuť ďalších svedkov. Trval na tom, že podmienka úplného okruhu účastníkov konania
bola splnená. Pokiaľ žalovaný 2/ na svojom zasadnutí sa uzniesol na premenovaní podujatia, ktoré
preukázateľne nieslo meno a priezvisko žalobcu na iné premenovanie, a to na podnet žalovaného 1/,
potom odvolaním napadnutý rozsudok vo vzťahu k tvrdenému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného 1/ trpí nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou. Súd prvej inštancie tým, že odmietol

pripustiť vykonanie dokazovania požadovaného žalobcom, nepripustil výsluch navrhovaných svedkov, a
to p. C., manželku neb. p. H., E., I., W., C., p. R. a nedopočul štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ p. S.,
svojvoľne a nedôvodne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, dôsledne neakceptoval základnú
zásadu hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. Žalobca trval na tom, že k porušeniu jehopráva na meno a priezvisko, česť a dobrú povesť došlo konaním a postupom žalovaných difamujúcej
(zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej) povahy, a to z pomenovania 10 rokov trvajúcej masovej
súťažepreslovenskúmládežpodnázvom„U.“na„U.“.Vytýkalsúduprvejinštancie,žesisvojupovinnosť

riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nesplnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, svoj žalobný
návrh považuje za dôvodný s poukazom na to, že neboli vyriešené hmotnoprávne podmienky ne /
platnosti podnetu, či rozhodnutia žalovaných na povahu občianskoprávnej ochrany práv žalobcu spätých
s jeho osobnosťou, resp. aj preto, že z dôvodov podnetu a rozhodnutia žalovaných došlo k obmedzeniu

vzťahov spätých s osobnosťou žalobcu bez jeho súhlasu (privolenia), ako nositeľa osobnostného
práva. Ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia nevysvetlil, prečo žalobca, ktorý prišiel o svoje nepochybniteľné osobnostné právo trvajúce
celé desaťročie pri zmene pomenovania náborovej masovej atletickej súťaže v prospech mládeže celej
SR, neplatným konaním žalovaných musí znášať jeho negatívne dôsledky, keď všetkým zúčastneným
musí byť jasné, že sa v tomto konaní pokračuje práve zo strany obidvoch žalovaných.

3. Žalovaný 1/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. S tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní, ani s dôvodmi podaného

odvolania nesúhlasil. Zastával názor, že súd prvej inštancie podrobne preskúmal žalobu, obom stranám
sporu, tak žalobcovi, ako aj obom žalovaným bola daná možnosť riadne konať pred súdom, obe
strany mali možnosť počas pojednávania sa vyjadrovať k prejednávanej veci a mali možnosť podávať
súdu návrhy na dokazovanie svojich tvrdení. Skutočnosti, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní
žalobca, sú podľa názoru žalovaného 2/ len opakovaním argumentácie použitej žalobcom v žalobe a na

pojednávaniach na súde prvej inštancie, ktorá však nezohľadňuje platnú právnu úpravu osobnostných
práv, ako ani skutkový a právny stav prejednávanej právnej veci.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy
občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa
ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací

súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanovení
O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových
procesných ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom spore vykonal dostatočné dokazovanie,
vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav veci a na
vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu uvedené v podanom
odvolaní, ktoré sú totožné s jeho námietkami uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie, s

ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani
v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva

nasledovné:

8. V danom spore žalobca sa podanou žalobcom domáhal ochrany osobnosti s tým, že za zásah
do svojich osobnostných práv považoval konanie žalovaných, ktorí ohrozili meno, vážnosť, česť adôstojnosť žalobcu zmenou pomenovania súťaže pre slovenskú mládež pod názvom „U.“ bez vedomia
a súhlasu žalobcu na „U.“, čím došlo k upretiu osobnostných práv žalobcu na označenie súťaže jeho
menom a priezviskom.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky zákonník v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo
na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobností
fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon

nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté aj osobnostné práva, ale
stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti
(objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu
a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak
sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a

aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie,
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zákonníka).
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch teda predpokladá splnenie určitých, zákonom kvalifikovaných
podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému
zásahu, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach.
Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej

strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť
znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom
uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom,
ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo

právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených
osobnostných práv.

11. Povinnosťou súdu bolo aj v danom prípade interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom
rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Je nutné, aby príslušný

zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy,
ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu alebo mieru, ktorú už v
demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

12. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, ktorej sa žalobca v danom spore domáhal, môže
dojsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difomujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. V danom spore k porušeniu práva žalobcu malo dôjsť upretím
jeho osobnostného práva na označenie predmetnej súťaže jeho menom a priezviskom.

13. Podstatná časť dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie smerovala k zisteniu oprávnenosti
zásahu žalovanými do práva žalobcu na ochranu osobnosti, teda k zisteniu základného predpokladu
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

14. Odvolací súd v danom spore považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný

žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu. Je nesporné, že o názve náborovej bežeckej súťaže pre
mládež a jeho zmene bol oprávnený rozhodovať výlučne Výkonný výbor žalovaného 2/ bez súhlasu
žalobcu, ktorý nebol jeho členom. Rozhodnutie o zmene názvu bolo prijaté v zmysle stanov žalovaného
2/ väčšinou jeho hlasov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemal preukázanú
existenciu žiadneho zmluvného ani iného záväzku, na základe ktorého by bol žalovaný 2/ povinný

zotrvať u pôvodného názvu bežeckého podujatia, ktoré od roku 2000 do roku 2011 nieslo meno žalobcu.
Žalovaný 2/ tak využil len svoje právo na zmenu názvu, čo nie je samo o sebe faktom spôsobilým
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ teda žalobca považoval zmenu názvu za zásah do jeho
osobnostnýchpráv,odvolacísúdkonštatuje,žetakýtozásahnesúvisísporušenímžiadnehochránenéhozákladného práva žalobcu, nejedná sa o zásah neoprávnený, zmena názvu masovej atletickej súťaže
v strednotratiarskej bežeckej disciplíne tak nebola objektívne spôsobilá vyvolať negatívny zásah do
osobnostných práv žalobcu, chránených ustanovením § 11 Obč. zákonníka. Po oboznámení

sa s obsahom spisu i s vykonaným dokazovaním odvolací súd dospel k záveru, že zmena názvu
súťaže v strednotratiarskej bežeckej disciplíne z „U.“ na „U.“ nebol neoprávneným zásahom do právom
chránených záujmov žalobcu, bol v tolerancii zákonom akceptovateľnej a nebol spôsobilý porušiť a ani
lenohroziťosobnosťžalobcu.Žalobcanepreukázalzásahdosvojeosobnosti,ktorejochranysapodanou
žalobou domáha.

15. Pokiaľ žalobca v danom spore vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhované dôkazy
výsluchom svedkov, odvolací súd je toho názoru, že navrhované dokazovanie, vzhľadom na dôvod
zamietnutia žaloby vo veci samej, nebolo právne významné, nakoľko sa nejednalo o dôkazy, ktoré by
boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Pri vykonávaní
dokazovania naviac súd nie je viazaný návrhmi strán a nie je ani povinný všetky navrhnuté dôkazy

vykonať. Posúdenie dôkazných návrhov a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy na
úvahe súdu a nie strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie zistil riadne skutkový stav
veci, aj odvolací súd zastáva názor, že ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné.

16.Pokiaľžalobcavodvolanínamietalnepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudku,odvolacísúduvádza,

že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a
predstavami účastníka konania - strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
pričom účastníkovi konania - strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky,
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich

súvislostiach, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Obsah napadnutého rozhodnutia nemá žiaden súvis s
porušenímprávanaspravodlivýprocesvrozsahunárokunaústavnekorektnédôvodyrozhodnutiasúdu.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil,

že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke

správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď aj pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného 1/ žalobu zamietol.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).