Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616212187
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616212187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: G. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom V., V. XXXX/X, právne zast. JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom v Košiciach,
Františkánska 5, IČO: 42104394, proti žalovanej: K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. O. X., Z. X. U. XXXX/
XX, právne zast. Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská
11, IČO: 50413091, o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi.

Žalobca je povinný zaplatiť VNsP Levoča a.s., Probstnerova cesta 2/3082, Levoča trovy dôkazu 120,-
Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.8.2.2016 podala žalobkyňa na tunajší súd žalobu v ktorej žiadala, aby súd určil že darovacia
zmluva zo dňa 13.10.2014 uzatvorená dňa 27.10.2014 je neplatná. Uviedla, že žalovaná je jej sestrou
a táto uzavrela darovaciu zmluvu s darkyňou U. H., ktorá bola ich matkou. Na základe predmetnej
zmluvy získala žalovaná do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica k celku na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Levoča, k.ú. Levoča evidovaných na LV č. XXXX ako

parcela reg. C č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, rodinný dom so súp.č.
XXXX,postavenýnauvedenejparcelevrátanepríslušenstvarodinnéhodomu,pozostávajúcehozplotov,
drevárne, prípojky vody, kanalizácie a elektriny, ako aj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX ako parcela reg. C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 310 m2. Vklad vlastníckeho práva predmetnej
zmluvy bol povolený pod V 1036/2014-1254/14. Darkyňa bola dňa 12.10.2014 hospitalizovaná v
nemocnici v Poprade za účelom operácie kolenného kĺbu. Následne dňa 17.10.2014 bola v dôsledku
zhoršenia zdravotného stavu prevezená do nemocnice v Levoči. Podľa jej dostupných informácií bola v

čase po operácii v takom stave, že nespoznávala žiadne osoby, nevedela sa posadiť, nehovorila, nebola
v stave čítať a písať. Problém s čítaním a písaním mala aj v čase pred operáciou, kvôli čomu dlhodobo
navštevovala očného lekára a bola v tejto súvislosti i viackrát hospitalizovaná. Bola toho názoru, že
darkyňa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola spôsobilá posúdiť svoje konanie a zároveň nebola
schopná oboznámiť sa s obsahom tohto právneho úkonu. Vychádzajúc z uvedeného je právny úkon
uzatvorenie darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 37 ods 1, § 38 ods. 1-2 a § 40 ods. 1, 6 Občianskeho
zákonníka neplatný.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že darovacia
zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti. Darkyňa bola s právnym úkonom oboznámená, jednoznačne
vyjadroval jej vôľu a nie je daný dôvod na základe ktorého by mal byť tento právny úkon vyhotovený voforme notárskej zápisnice. Bola to sama darkyňa, ktorá iniciovala uzavretie darovacej zmluvy, pričom
išlo o rozhodnutie pevné a dlhodobé, prvýkrát sa vyjadrila, že jej chce svoj podiel na nehnuteľnostiach
darovať asi 2 roky predtým, ako k uzavretiu zmluvy došlo. Svoj zámer opakovane deklarovala

pred rodinou i priateľmi, urgovala ju na zabezpečenie zhotovenia zmluvy. Na jej uzavretie mala svoje
dôvody. Medzi darkyňou a žalobkyňou boli dlhodobo narušené vzťahy, žalobkyňa matku nenavštívila
minimálne 8 rokov pred jej smrťou, nestarala sa o ňu, ani o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
darovania. Žalobkyňa teda nemôže mať žiadnu vedomosť o tom, aká bola vôľa darkyne ani jej zdravotný
stav. Dôvodom nezhôd medzi darkyňou a žalobkyňou bola skutočnosť, že žalobkyňa vybrala po smrti

jej otca z jeho vkladnej knižky značný obnos peňazí, ktorý napriek opakovaným výzvam na vrátenie zo
strany darkyne vrátiť odmietla. Preto mala na ňu matka ťažké srdce a bola odhodlaná nenechať jej podiel
na rodinnom dome s príslušenstvom. Darkyňa bola v čase uzavretia darovacej zmluvy hospitalizovaná
na internom oddelení nemocnice v Levoči, v súvislosti s pooperačnou liečbou po operácii kolena.
Po psychickej stránke bola v poriadku, prijímala návštevy s ktorými komunikovala, všetkých spoznávala.
Čo sa týka problémov so zrakom, tieto boli bežné vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, mohla však

riadne čítať i písať. Ešte v deň smrti ju navštívil vnuk P. E. s ktorým normálne komunikovala, mala
úplne jasnú myseľ. V závere uviedla, že toto konanie bolo vyvolané v súvislosti s konaním o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
7C/27/2016.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2017 uviedla, že medzi ňou a darkyňou
neboli narušené vzťahy, snažila sa však o to žalovaná, ktorá jej ani neoznámila umiestnenie matky
do domova dôchodcov. Odmietla tvrdenie, žeby po smrti otca vybrala z jeho vkladnej knižky väčší
obnos peňazí, ktorý odmietla vrátiť s tým, že s finančnými prostriedkami nakladala podľa vôle rodičov.
Poprela tvrdenie, žeby sa o matku nezaujímala, žeby ju 8 rokov nenavštívila. Starostlivosť o matku

jej však neumožňovala veľká vzdialenosť medzi Bratislavou a Levočou. Čo sa týka starostlivosti o
nehnuteľnosť posledná rekonštrukcia bola realizovaná len ňou, za pomoci rodinných príslušníkov.
Následne jej žalovaná neumožňovala vstup do nehnuteľností.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.2.2017 opakovane tvrdila, že vzťahy medzi

žalobkyňou a matkou boli zlé, táto ju nenavštívila viac ako 8 rokov. To že bola matka umiestnená v
domove dôchodcov žalovanej neoznámila na žiadosť samotnej matky. Ak by mala žalobkyňa s matkou
normálny vzťah i kontakt, vedela by o jej umiestnení v domove dôchodcov priamo od matky. Darovacia
zmluva vyjadrovala vôľu darkyne a podľa jej názoru je platná.

5. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.10.2017, ktorého sa zúčastnili žalovaná a právni
zástupcovia oboch procesných strán. Žalobkyňu ospravedlnil jej právny zástupca.

6. Súd vyzval pred otvorením pojednávania právneho zástupcu žalobcu, aby označil z akého osobitného
právneho predpisu mu vyplýva právo na určenie právnej skutočnosti pri žalobe v zmysle ust. § 137 písm.

d) C.s.p..

7. Právny zástupca sa na výzvu súdu odvolal na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a to
konkrétne ust. § 37, 38 a 40.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a to predovšetkým s obsahom darovacej zmluvy uzavretej medzi
U. H. ako darkyňou a K. E. (žalovanou) dňa 13.10.2014, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/2-ica k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Levoča, k.ú. Levoča
evidovaných na LV č. XXXX ako parcela reg. C č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
268 m2, rodinný dom so súp.č. XXXX postavený na uvedenej parcele vrátane príslušenstva rodinného

domu, pozostávajúceho z plotov, drevárne, prípojky vody, kanalizácie a elektriny, ako aj podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX ako parcela reg. C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 310
m2. Vklad vlastníckeho práva predmetnej zmluvy bol povolený pod V1036/2014-1254/14.

9. Následne sa oboznámil s lekárskymi správami týkajúcimi sa zdravotného stavu darkyne.

10. Podľa § 628 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byťpísomná ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

11. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý dňom
svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov. Pôvodná právna úprava neobsahovala všeobecné ustanovenie pripúšťajúce
podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však tento typ žaloby zvyčajne pripúšťal, ak
žalobca preukázal naliehaný právny záujem na jej určení. Tolerovaná prax za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku bola nahradená novou právnou úpravou platnou od 1. júla 2016 a to Civilným
sporovým poriadkom. Tento pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie,
platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov považovaných v zmysle §

2 ods. 1 Občianskeho zákonníka za právne skutočnosti) iba za predpokladu, že to vyplýva z
osobitného právneho predpisu, najmä predpisu hmotného práva. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčenie
všetkých nepotrebných a nezmyslených žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré iba konštatujú stav minulý, neriešia stav aktuálny, za takejto situácie nemajú
výpovednú hodnotu. Tento typ žalôb v skutočnosti iba vyvolával potrebu ďalšieho sporu, čím sa vlastne

míňal účelu určovacej žaloby, ktorá má určiť aktuálny stav.

13. Určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku má predovšetkým
preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva avšak iba v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu

(určovacia žaloba podľa citovaného ustanovenia C.s.p. preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam,
kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa
§ 137 písm. a C.s.p., resp. žaloba o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem podľa § 137 písm. c C.s.p.).

14.Vprejednávanejvecisažalobkyňadomáhalaurčenia,žedarovaciazmluvauzavretá dňa27.10.2014
medzi žalovanou a matkou sporových strán je neplatná.

15. V zmysle § 160 ods. 1 C.s.p. má súd povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach
a povinnostiach. Procesnoprávne poučenie obom procesným stranám poskytnuté súdom bolo a tak aj

napriek tomu, že minimálne vo vzťahu k žalobkyni súd túto povinnosť nemal, keďže bola už pri podaní
žaloby zastúpená advokátom ( § 160 ods. 3 písm. b) C.s.p.). Poučenie o hmotnom práve nie je súd
povinný, ani oprávnený stranám poskytnúť. Pred otvorením pojednávania vo veci samej súd vyzval
právneho zástupcu žalobkyne, aby označil z akého osobitného právneho predpisu mu vyplýva právo
na určenie právnej skutočnosti pri žalobe v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p. a v tej súvislosti prípadne

na vykonanie jej zmeny, pričom tento sa na výzvu súdu opätovne odvolal na všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, teda nie na osobitný právny predpis, ktorý by mu podanie žaloby umožňoval.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd nútený konštatovať, že žaloba na určenie neplatnosti
darovacej zmluvy tak ako bola podaná žalobkyňou podľa § 137 písm. d) C.s.p. nemá oporu v zákone,

vzhľadom k tomu, že možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Vychádzajúc
z uvedeného súd dospel k záveru, že podaná žaloba nemá preventívny charakter, neslúži potrebám
praktického života, pretože vedie iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, resp. podaniu žaloby v
zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p., a preto ju súd v celom rozsahu zamietol a ďalej ju po vecnej stránke
nepreskúmaval.

17. Obe procesné strany síce navrhli v konaní vykonanie dôkazov a to výsluch sporových strán a
svedkov Y. H., U. Š., P. E., L.. W. G., U. B., L. B., Z. F., ako aj na vyžiadanie vkladnej knižky vedenej
na meno Y. H. a zdravotnej dokumentácie U. H. od VNsP a.s. Levoča, avšak tieto návrhy súd zamietol
a dôkazy nevykonal a to z toho dôvodu, že nevykonával dokazovanie na preukázanie

skutočností týkajúcich sa veci samej, teda ich vykonanie by boli v konaní bezpredmetné, nehospodárne
a v konečnom dôsledku by nemalo význam pre konečné rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.19. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok

21. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Žalovaná mala v konaní plný úspech, vzhľadom k tomu, že žaloba bola proti nej zamietnutá, takže
jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania od žalobkyne.

23. Zároveň súd zaviazal žalobkyňu i náhrade trov dôkazu 120,- Eur vyúčtovaných VNsP Levoča a.s.,
Probstnerova cesta 2/3082 za vyhotovenie výpisov zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky U. H. dňa
25.4.2017 v sume 40,- Eur a dňa 23.5.2017 v sume 80,- Eur v zmysle platného Cenníka VNsP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.