Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Cbi/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211777
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117211777.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom Štúrova 42, Šaľa,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o určenie popretej
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú
pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.04.2017, doručenou súdu dňa 28.04.2017 domáhal určenia, že

pohľadávka prihlásená žalobcom pod poradovým č. 1 na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.05. 2014 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom
je oprávnená čo do právneho dôvodu a čo do výšky v sume 2.601,86 eur, a že pohľadávka prihlásená
žalobcompodporadovýmč.2nazákladeZmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa26.05.
2014 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom je oprávnená čo do právneho
dôvodu a čo do výšky v sume 2.621,86 eur. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Dňa 06.11.2017 bolo súdu doručené elektronické podanie žalovanej bez autorizácie, v ktorom
žalovaná oznámila súdu, že žalobca podaním zo dňa 30.10.2017, doručeným žalovanej dňa 02.11.2017
doložil doklady požadované žalovanou a žalovaná ako správkyňa úpadcu následne podaním zo dňa
06.11.2017 pohľadávky uplatnené v incidenčnom konaní dodatočne uznala. K svojmu podaniu doložila
žalovaná kópiu oznámenia o dodatočnom zistení pohľadávky podľa § 32 ods. 18 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii zo dňa 06.11.2017, podľa ktorého podaním zo dňa 28.03.2017 bolo žalobcovi
oznámené popretie jeho pohľadávok v konkurznej veci vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
36K/39/2016 z dôvodu, že veriteľ nepreukázal uplatnený nárok. Podaním zo dňa 30.10.2017 žalobca
požiadal o dodatočné zistenie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 4/1 a 4/2,
pričom sa správkyňa (žalovaná) a veriteľ (žalobca) v sporovom konaní pod sp. zn. 28Cbi/8/2017
dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu, ak veriteľ (žalobca) správkyni (žalovanej) preukáže dokladmi

požadovanými správkyňou, vznik prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky. Po
preskúmaní žalobcom priložených listín doručených dňa 02.11.2017, správkyňa dodatočne uznala
postupom podľa ust. § 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky veriteľa uplatnené
prihláškou zo dňa 24.02.2017.

3. Dňa 06.11.2017 žalobca doručil súdu elektronické podanie s autorizáciou, ktorým zobral žalobu späť v

celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný postupom podľa
§ 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dodatočne uznal popreté pohľadávky žalobcu.4. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

8. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil,
keď nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním, resp. pred predbežným prejednaním sporu. Za prvé pojednávanie treba považovať len
také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho

poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri
zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca

strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie

žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na
strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení §
256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011,

sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

13. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal
žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná ako správkyňa dodatočne uznala jeho popreté
pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní. K dodatočnému uznaniu pohľadávok žalobcu však zo

strany žalovanej došlo až po tom, ako žalobca doložil žalovanej listiny preukazujúce jeho uplatnený
nárok, napriek tomu, že ho žalovaná na doloženie predmetných listín vyzvala ešte pred začatím súdneho
konania. Žalovaná tak nedala žalobcovi dôvod na začatie incidenčného konania a logicky tak procesne
nezavinila ani jeho zastavenie po späťvzatí žaloby, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konaniav zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal
nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.