Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511206975
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511206975.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: V., proti povinnému: I., o
vymoženie 1.509,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. mája 2017, č.k. 1Er/680/2011-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a túto zastavil, p o t v r d z u j e .

Odvolanie proti výroku III., ktorým rozhodol o náhrade trov súdneho exekútora, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom
II. exekúciu zastavil a výrokom III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie, tak ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 243d ods.
2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 9a ods. 1, § 200 ods. 2, § 196, § 203 ods. 1
Exekučného poriadku § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54
ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.509,91 Eur s príslušenstvom, a to na
základe exekučného titulu - Y. zo dňa 13.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 09.06.2011. Dňa 02.02.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. V predmetnej
veci prevzal zastupovanie povinného právny zástupca, ktorý dňa 15.02.2017 a dňa 20.02.2017 podal
písomné vyjadrenie. Súd prvej inštancie nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere zo dňa 23.06.2010 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že
zmluva o úvere obsahovala označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že

ide o úver na výkon podnikania, súd prvej inštancie túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre
určenie, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne bol povinný označený
ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zo zmluvy o úvere bolo zrejmé, že verejná listina (napr.
občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby,
či napr. išlo o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu

zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dalo predpokladať, že povinný (dlžník)
v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa bol rozhodujúciskutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nebol ani uvedený všeobecný
údaj o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytoval odpoveď na otázku, akú
konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere mala, nebol

dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na
výkon jeho živnostenského oprávnenia. Povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí
finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy predtlačené.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá
založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj
na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.04.2016. Súd prvej
inštancie konštatoval, že formulovaná rozhodcovská doložka v danom prípade spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňovala spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na
vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto bola
v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučný titul vydaný na

základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
konanie zastavil a s poukazom na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku mal za to, že súdny
exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd prvej
inštancie na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu

exekúcie došlo jeho zavinením, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z
dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vyjadril nesúhlas s aplikáciou ustanovení o ochrane spotrebiteľa na zmluvu
o úvere, keďže o spotrebiteľa v danom prípade nešlo. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako nepomenovaná zmluva. Ďalej uviedol, že povinný podpísal
zmluvu dobrovoľne bez akéhokoľvek ovplyvňovania a za vedomosti výšky úveru a výšky poplatku za

jeho poskytnutie. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/22/2011. Považoval
za nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v
čl. II ods. 1 umožňoval každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 19C/289/2014, uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 14NcC/10/2011,

rozsudok Vrchného súdu v Olomouci, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, a iné. Vzhľadom na vyššie uvedené
oprávnený navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie a zároveň žiadal o náhradu trov konania.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
napadnutéuznesenieokresnéhosúdujepotrebnéakovecnesprávnepotvrdiťpodľa§387ods.1,2CSP.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.8. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia
otázky rozhodcovskej zmluvy, v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol
zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie pri posudzovaní

rozhodcovskej zmluvy v danom prípade. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za
potrebné dodať:

9. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristiku spĺňa.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá
exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo

vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).

11. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto

právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď
účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp
"vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana
práv spotrebiteľa.

15. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych

predpisov.

16. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.17. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

18. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

19. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na všeobecnom súde, sa považuje
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, nie je to možné považovať za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. V prípade poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu

na všeobecnom súde a ponechania spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke to je len zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybraný oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

20. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

21.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku).

22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

23. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, tie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a
pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril
priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne

použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok
nemá osobitnú úpravu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci
ohľadom trov konania boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).