Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/189/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105217886
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5105217886.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: E. P., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XXXX, Ž., právne zastúpeného

JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanej: T. Q., V..
XX.XX.XXXX, P. Z. XXXX/X, Ž., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom
Mydlárska 19, Žilina, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ladislava Potockého

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.871,51 Eur a iných trov konania vo výške 116,18 Eur
rozsudku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 7. 2005 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to prikázaním bytu č. XX na L.. poschodí domu súp. č. XXXX na Y. C.. L.
Ž., zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Žilina (ďalej tiež „predmetný“ byt), žalovanej, zaviazaním žalovanej
zaplatiť zvyšok úveru 99.784,- Slovenskej stavebnej sporiteľni, a. s., Bratislava, a aby na vyrovnanie
majetkovej hodnoty, ktorú žalovaná prevzala vo väčšom rozsahu, aby bola povinná zaplatiť žalobcovi
250.000,- Sk do 30 dní. Podľa odôvodnenia žaloby predmetný byt bol obstaraný za trvania manželstva,

jehocenatohočasujecca600.000,-Sk,použitýstavebnýúverbolpočasmanželstvasplácanýsplátkami
vo výške 2.000,- Sk mesačne a jeho výška podľa správy stavebnej sporiteľne na začiatku konania
predstavovala 99.784,- Sk.
Podaním zo dňa 14.9.2007 žalobca oboznámil svoje odvolanie v konaní Okresného súdu v Žiline č.12C
192/2005 z 2.1.2007 smerujúce proti jeho vylúčeniu z užívania z bytu, v ktorom namietal správanie
žalovanej v osobnej a rodičovskej oblasti a to, že byt prerobil, upravil, kuchynskú linku zhotovil sám na
vlastné náklady. Svoju výplatu na začiatku manželstva dával žalovanej, ktorá ju míňala pre seba a nie

pre potreby domácnosti.

Žalovaná sa písomne k veci samej pred nariadením pojednávania nevyjadrila.

Vo veci samej rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 8C/189/2005-159 zo dňa 21.7.2008 tak, že žalobu

zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej.
V dôvodoch vydaného rozsudku tunajší súd uviedol, že zamietol žalobu, lebo (s vyhodnotením
skutkových činiteľov úvah - na jednu stranu obstaranie za trvania manželstva, na druhú stranu
darovanie peňazí žalovanej zo strany jej rodinných príslušníkov a zobratie úveru v stavebnej sporiteľmižalovanou ako stavebnou sporiteľkou) sa priklonil k vyhodnoteniu, že predmetný byt do bezpodielového
spoluvlastníctva nepatril. Zistené čiastočné splácanie úveru stavebného sporenia žalobcom alebo
tvrdené jeho stavebné práce sú už vzhľadom na ich následný charakter zveľadením predmetu

vlastníctva, ale nie jeho obstaraním. Súd uznal predmetný byt za predmet výlučného vlastníctva
žalovanej, teda nárast jeho ceny v čase je v jej prospech. S oporou v dokladoch o prevode peňazí
súd ustálil cenu obstarania na 479.881,- splatenú vo výške 226.500,- v hotovosti a 253.381,- Sk
bankovým prevodom. Súd uznal podporný argument žalovanej, že ak by predmetný byt bol predmetom
spoluvlastníctva, mala by právo na jeho priznanie do výlučného vlastníctva, lebo ho prevažne užíva, a

sama by tak na spoločný majetok vynaložila hodnotu, ktorú by si mohla započítať voči výplate žalobcu
zo spoluvlastníctva. Naopak ak sa žalobca na zveľadení predmetného bytu ako vlastníctva odporkyne
podieľal, patrí mu práve výplata z vyporiadania celého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (aj v
konaní, v ktorom sa určitý predmet spoluvlastníctva napokon nezistil); za týchto okolností súd zvažoval
výplatu 27.000,- Sk, teda medzi stranami v nespornej výške, v akej sa žalobca na zveľadení vlastníctva
žalovanej podieľal; súd však nezaviazal žalovanú ani na túto výplatu, keď vyhodnotil, že toto splácanie

úverusauskutočňovalovrámcibežnýchúkonov,ktorýmisaúčastnícipodieľalinanákladochdomácnosti
spoločne.

Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8C/189/2005-159 zo dňa 21.7.2008 bol zrušený uznesením Krajského

súdu Žilina č.k. 6Co/353/2008 zo dňa 11.2.2009, z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, podľa
odôvodnenia ktorého odvolací súd poukázal na význam toho, že ani oslabenie zásady materiálnej
pravdy ustanovením § 120 OSP nevylučuje vykonať aj účastníkmi nenavrhnuté dôkazy, s prihliadnutím
na § 1 a 3 OSP. Odvolací súd skonštatoval, že otázka použitia peňažných prostriedkov na kúpu bytu
nebola spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyriešená. Odvolací súd oboznámil vklady rodinných

príslušníkov žalovanej spolu vo výške 80.000,- Sk, vklad žalovanej vo výške 20.000,- Sk, skonštatoval,
že na základe týchto transakcií bol žalovanej poskytnutý medziúver vo výške 400.000,- Sk, z ktorých
mala byť vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 253.881,- Sk. Odvolací súd skonštatoval, že „ ...
jednoznačne nevyplýva, či časť kúpnej ceny predstavovala prostriedky, ktoré tvorili výlučné prostriedky
žalovanej a už vôbec nevyplýva, že k nasporeniu tejto sumy došlo pred uzatvorením manželstva“,

odvolací namietal prvostupňovému súdu, že nemal podklad o výške sumy, ktorú mala žalovaná
nasporenú ku dňu uzatvorenia manželstva, že sa nevyporiadal so sumou 20.000,- Sk, ktorú vložila
žalovaná na účet stavebného sporenia, a že sa „náležitým spôsobom“ nevyporiadal so sumou 226.500,-
Sk, o ktorej svedkyňa R.. Q. na pojednávaní 24.9.2007 vypovedala, že pozostáva zo stavebného
sporenia: jej vlastného, jej manžela, žalovanej a stavebného sporenia J. Q. a jeho manželky, k čomu

odvolací súd skonštatoval, že „tieto nejasnosti bude potrebné odstrániť“, napokon skonštatoval, že
„okresný súd nezisťoval ani to, či účastníci konania po uzatvorení manželstva akumulovali (navyšovali)
stavebné sporenie žalovanej, ktoré malo byť použité na úhradu ceny bytu“.

Žalobca v právnom zastúpení na pojednávaniach konaných dňa 22. 3. 2006, 18. 7. a 24. 9. 2007, 11.
6., 7.7 a 21.7. 2008 nad rámec dôvodov žaloby navyše najmä namietal, že úver použitý na obstaranie
bytu bol spoločný, aj keď bol vedený na meno odporkyne, lebo obidvaja manželia úver splácali. Už
niektoré splátky sporenia boli platené, resp. štátna prémia pripísaná, za trvania manželstva. Na zmluve
o medziúvere bol navrhovateľ uvedený ako spoludlžník. Úver po dobu 11 mesiacov splácal žalobca a

keď ho nesplácal, podieľal sa na iných nákladoch domácnosti.
Na pojednávaní 29.9.2010 (po zrušení prvého prvostupňového rozsudku, v kontexte pôvodu 20.000,- Sk
na účte stavebného sporenia žalovanej - pozn. súdu) žalobca v právnom zastúpení namietal dodatočne
predložené čestné prehlásenie brata žalovanej S.. I. Q. z 25.2.1999 ako účelové, keď v daných časových
súvislostiach nebolo dovtedy ani tvrdené.

Na pojednávaní 27.11.2013 (po oboznámení prevodu predmetného bytu zapísaného od začiatku tohto
konania ako predmet vlastníctva žalovanej - pozn. súdu) navrhol zmenu návrhu vo veci samej - žiadal,
aby súd určil, že jednoizbový byt č. XX, na X. poschodí, domu súp. č. XXXX, na Y. C., L. Ž., zapísaný na
LV č. XXXX, k. ú. Žilina, patril v čase zániku manželstva tunajších účastníkov konania do BSM žalobcu
a žalovanej. Tento návrh súd uznesením vyhláseným na pojednávaní obidvom zastúpeným sporovým

stranám, procesne prednostne pre nesúhlas žalovanej po dovtedy vykonanom dokazovaní, zamietol.Žalovaná v právnom zastúpení na pojednávaniach konaných dňa 22. 3. 2006, 18. 7. a 24. 9. 2007, 11. 6.,
7.7 a 21.7. 2008 namietala, že na kúpu bytu boli použité peniaze zo stavebného sporenia jej vlastného
a jej rodičov, ako aj hotovosť jej rodičov, ktorí ju samotnú takto podporovali a byt jej darovali, preto

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jej dôvodne evidovaný v katastri nehnuteľností
výhradne na jej meno a nie je dôvod, aby z tohto bytu navrhovateľa vyplácala. Aj keby byt kvôli času
jeho obstarania do BSM patril, byt by jej mal zostať, lebo ho prevažne užíva, potom ona peniazmi, ktoré
jej darovali jej rodičia, prispela na tento predmet údajného spoluvlastníctva a tým, že by sa jej započítali
tieto príspevky, by žalobcu ani pri tomto vyhodnotení nemusela vyplácať. Žalobca sám nemal peniaze,

aby na tento byt prispel, navyše v osobitnom konaní žaloval tunajšiu žalovanú o výživné.
Na pojednávaní 29.9.2010 žalovaná v právnom zastúpení, (na preukázanie pôvodu 20.000,- Sk
vložených na účet stavebného sporenia žalovanej po uzatvorení manželstva - pozn. súdu) predložila
čestné prehlásenie brata žalovanej S.. I. Q. z 25.2.1999.

Súd vychádzal zo spoločných tvrdení účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a
žalovaného a listinnými dôkazmi.

Žalobca na pojednávaní konanom 18.7.2007 osobne vypovedal tak, že byt bol obstaraný zo stavebného
sporenia a na jeho obstaraní sa podieľal, keď splácal úver. Už pri vstupe do manželstva mal vlastný účet,
nevie vôbec, ani rádovo odhadnúť, koľko mal peňazí. Pri kúpe bytu sa vyplácali peniaze v hotovosti,
ale on ich nevyplácal a ani nebol pri tom. On žalovanej podpísal papier, aby jej mohli samotnej zapísať
vlastníctvo, ale uvedomil si, že to bola hlúposť a keď to chcel zrušiť, realitná kancelária mu nevyhovela.

Na byte pracoval, lebo bol v zlom stave, vypadávali tam okná a nefungovala elektrika. Splácal úver
splátkami vo výške 2.000,-Sk a nepamätá si, po akú dobu.

Žalovaná na pojednávaniach osobne vypovedala v súlade s právnym postojom vo veci a navyše najmä

tak, že (osobitne podľa osobnej výpovede na pojednávaní 22.3.2006) reálne zaplatili za byt 485.000,-
Sk, hoci na zmluve uviedli 400.000,- Sk, aby platili nižšiu daň, a na jej zaplatenie použili stavebný úver vo
výške 200.000,- Sk, na ktorý boli použité 4 zmluvy stavebného sporenia jej a jej rodinných príslušníkov.
Za trvania manželstva sama splatila úver na obstaranie tohto bytu asi do výšky 100.000,-Sk a pokračuje
v splácaní aj naďalej. Žalobca si bol vedomý, že byt si obstará z prostriedkov jej rodiny ona sama a

v tomto zmysle jej podpísal notárske vyhlásenie. Žalobca môže preukázať, že vložil niekoľko platieb
následných splátok úveru, ale on takto splácal úver na požiadanie jej - žalovanej z jej peňazí, keď nemala
zriadený účet a aj to už žalobcovi vrátila.

Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2007 vypovedala svedkyňa R.. D. Q. tak, že je matkou žalovanej.
Na byt použili stavebné sporenie, ktoré založili žalovanej v detstve, ako aj sporenie jej - svedkyne, jej
manžela a F. Q., prispeli tiež starí rodičia žalovanej. Takto zložili 226.500,- Sk a na zvyšných 200.000,- si
zobrali úver. Aj sumu úveru banka previedla na účet jej - svedkyne a túto sumu spolu vo výške 426.000,-
Sk vyplatili predávajúcemu v hotovosti. Takto to bolo bez ohľadu na to, akú sumu uviedli na kúpnej

zmluve. Žalobca vystupoval len pasívne, ako spoločník a finančne sa na obstaraní vôbec nepodieľal.
Žalobca vyhlásil, že úver bude splácať, ale splácal ho len 11 mesiacov a potom ho splácali oni - rodičia
žalovanej, lebo ju museli podporovať, keď žalobca jej do domácnosti neprispieval. Tieto príspevky boli
darom rodičov žalovanej určeným samotnej žalovanej, ona sama - svedkyňa nosila peniaze do banky.

Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2008 vypovedal svedok L. E. tak, že o predaji bytu jednal najprv
v realitnej kancelárii so staršou pani Q., realitná kancelária vypracovala zmluvu a takto on byt predal.
Zaplatili za prítomnosti staršej aj mladšej pani Q. - žalovanej. Cena bolo okolo 400.000,- Sk a bližšie si
ju nepamätá. Časť mu zaplatili v hotovosti a druhú časť mu vyplatili na účet jeho manželky a pokiaľ si

pamätá, ich odosielateľom bola stavebná sporiteľňa. Žalobca nebol prítomný pri zaplatení kúpnej ceny,
ani s ním - svedkom ako predávajúcim sa nekontaktoval ako záujemca o byt.Na pojednávaní konanom dňa 17.3.2014 vypovedala (opätovne) svedkyňa R.. D. Q. - matka žalovanej
tak, že v prípade súm 20.000,- Sk ide o darované peniaze, ktoré darovali žalovanej jej starí rodičia,
každý po 20.000,- Sk, ona - svedkyňa dala 20.000,- Sk, jej manžel dal 20.000,- Sk a ďalších 20.000,-

Sk daroval žalovanej jej brat (syn svedkyne - pozn. súdu) I. Q.. Tieto peniaze boli darované tak, že
ona - svedkyňa s nimi prišla z Čadce do Žiliny, prišla do stavebnej sporiteľne a tam ich zamestnankyňa
poisťovne rozpísala, na jednotlivé zmluvy, tak to stavebná sporiteľňa chcela. Ona - svedkyňa pritom mala
spolu 100.000,- Sk. Výsledkom opisovaného spojenia zmlúv bola nasporená suma 176.342,- Sk. Zvyšok
sumy do 200.000,- Sk, pri ktorom by im Stavebná sporiteľňa poskytla medziúver, predstavoval 23.600,-

Sk (podľa prvotnej časti výpovede svedkyne - pozn. súdu) a tieto peniaze si ona - svedkyňa požičala
od priateľky a od syna. Tých 23.600,- Sk sa dostalo do stavebného sporenia tak, že ona - svedkyňa s
nimi bola v Slovenskej sporiteľni a tam ich vložila na účet. Ku dňu uzatvorenia manželstva žalovanej
26.9.1998 stav na účte stavebného sporenia žalovanej nepozná. Keď dostali medziúver, nasporených
mali 200.000,- Sk, lebo tých 200.000,- Sk nasporených muselo byť, aspoň tak si to pamätá. Napokon
ani so sumou 23.600,- Sk si nie je istá, ona sa riadila požiadavkami stavebnej sporiteľne. Spojením

zmlúv z 1.4.1999 sa dosiahla nasporená suma 176.342,- Sk. O doplatok vo výške 23.600,- Sk išlo v
čase uzatvoreného manželstva žalobkyne, ale tou sumou si nie je istá.
K obstaraniu predmetného bytu došlo tak, že stavebná sporiteľňa poskytla medziúver vo výške 253.381,-
Sk na účet p. E.. Okrem toho ona - svedkyňa v realitnej kancelárii vyplatila p. E. v hotovosti 226.500,- Sk.
Za tento byt teda zaplatili spolu 479.881,- Sk. K uvedeniu sumy 400.000,- Sk na kúpnej zmluve došlo

tak, že to chcela realitná kancelária, lebo by museli zaplatiť vyššiu daň. Ak na pojednávaní konanom
dňa 22.3.2006 žalovaná osobne vypovedala, že tento byt kúpili za 485.000,- Sk, ona bola v tom čase
tehotná a týmito vecami sa vôbec nezaoberala, takže ona priamo nevedela, za akú sumu tento byt kúpili.
Doklady za obdobie od 12.7.2001 do 14.1.2005 (čl. 212 až 227 spisu) sú dokladmi o vklade na účet,
keď tento stavebný úver celý splácala ona - svedkyňa, na týchto vkladoch sú jej podpisy vkladateľa, aj

vklady cez poštu 4.3.2005 - 11.5.2005 (čl. 228), aj vklad dňa 18.11.1994 (čl. 229) vložila ona - svedkyňa,
pričom meno adresáta mohla vyplniť jej dcéra - žalovaná, keď ona - svedkyňa býva často chorá, aj vklady
od 17.3.1995 do 23.12.1998 (jednotlivo 1.250 - 5.000,- Sk - pozn. súdu), resp. vklady dňa 26.1.1999
(osobitne prejednávané ako jednotlivo zhodne vo výške 20.000,- Sk, doklady spolu čl. 230 až 248 -
pozn. súdu), platila ona - svedkyňa. Aj kde sú ďalšie doklady zo strany banky (výpisy z účtu za r. 1994,

1995, 1996, 1997, resp. návrh na uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení zo 7.9.1994 a list banky z
16.9.1994, spolu čl. 249 až 254 spisu - pozn. súdu), tak celý úver zo stavebného sporenia splácala ona
- svedkyňa s jej manželom, ich dcéra žalovaná nie, ona nemala finančné prostriedky.
Osobitne na otázku súdu o peniazoch vyplatených v hotovosti predávajúcemu p. E. vo výške 226.500,-
Sk svedkyňa pôvodne odpovedala, že to boli jej vlastné nasporené peniaze na zmluve o stavebnom

sporení, a po vyhlásení žalovanej, že svedkyňa sa mýli, a po pripomenutí otázky svedkyňa odpovedala,
že 226.500,- Sk, ktoré dala predávajúcemu p. E. v hotovosti, boli jej vlastné peniaze - svedkyne. To boli
jej úspory, niečo bolo z dedičstva, väčšinu týchto peňazí mala v hotovosti doma.
Osobitne na otázku právneho zástupcu žalovanej, či žalobca nejakým spôsobom na obstaranie tohto
bytu, odpovedala, že nie, on neprispel ničím a dodala, že v čase od 1.7.2000 do 1.12.2000 platil po

2.000,- Sk mesačne a potom od 1.1.2001 do 1.6.2001 platil tiež po 2.000,- Sk mesačne, ale to on už iba
zveľaďoval, ale ten byt neobstaral; zároveň pritom on nič iné neplatil, ani za plyn, za elektriku a nijako
do domácnosti neprispieval.
Osobitne na otázku právneho zástupcu žalobcu, s pripomenutím osobnej výpovede tejto svedkyne na
minulom pojednávaní o výške úhrad, a s konštatovaním, že účelom takto poskytnutých peňazí bolo

splácania medziúveru, odpovedá, že to žalobca dával ich dcére - žalovanej, lebo inak jej nedával nič,
neboli to peniaze na byt.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Žalovaná so žalobcom sú bývalými manželmi, manželstvo bolo uzatvorené dňa 26.9.1998 a rozvedené
rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 4C 29/04 zo dňa 4.8.2004.

Kúpnou zmluvou zo dňa 22. 6. 1999 žalovaná za trvania manželstva so žalobcom nadobudla byt č. XX
na L.. poschodí, X.podlažie, vchod X domu súp. č. XXXX na Y. C.. L. Ž., zapísaný na LV č. XXXX k. ú.
Žilina (ďalej „predmetný byt“) od predávajúcich L. a D. E.. Podľa čl.III zmluvy bolo udanou cenou bytu400.000,-Sk, ktorá mala byť zaplatená vo výške 146.600,- Sk v hotovosti pri podpise a vo výške 253.
400,- Sk do 40 dní na účet predávajúcich.
Zo spisu správy katastra Žilina súd navyše zistil, že návrh na vklad dňa 22. 7. 1999 podali účastníci

zmluvy - žalovaná a L. a D. E.. V katastrálnom konaní bol použitý znalecký posudok č.075/1999 Ing.
Jána Ďuriša zo dňa 20.7.1999 podľa vyhl. č. 608/1992 Zb. na cenu predmetného bytu 151.850,- Sk a
vklad bol povolený pod V XXXX dňa 8.0.1999.
Dňa 6.8.1999 Prvá stavebná sporiteľňa potvrdila žalovanej vyplatenie 253.381,- Sk na účet L. E. a
nedatovaným príjmovým pokladničným dokladom L. E. potvrdil prevzatie sumy 226.500,- Sk od T. P..

Písomným čestným prehlásením overeným notárkou JUDr. Ľudmilou Martincovou zo dňa 22. 7. 1999
žalobca vyhlásil, že jeho manželka T.L. P. získala predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva.
Predmetný byt evidovaný na LV č. XXXX k.ú. Žilina bol na začiatku tohto konania výhradne vo
vlastníctve žalovanej (výpis zo dňa 5.3.2001 - prílohová obálka č.l. 4 spisu) a v čase aktuálneho

(druhého prvostupňového) rozsudku súdu je vo vlastníctve J. N., titulom kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX
z 22.11.2012.

Zo znaleckého posudku Ing. Mariána Mrázika č. 79/2006 zo dňa 18.7.2006 súd zistil, že všeobecnou

hodnotou predmetného bytu je 640.000,- Sk. Žalovaná znalcovi zdokumentovala doklady o výmene
okien za plastové v r. 2005, čo znalec zohľadnil ako vložené investície vo výške 30.000,-Sk, bez ktorých
je hodnota bytu 610.000,-Sk, na byte okrem tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností neviaznu závady.
Realitné kancelárie Š*K Real a M*M Reality Žilina v r. 2007 (prílohová obálka č.l. 4 spisu) potvrdili, že
cena jednoizbového bytu v Žiline sa pohybuje okolo 1.300.000,-Sk.

Pred uzatvorením manželstva dňa 7. 9. 1994 žalovaná uzatvorila s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s.,
zmluvu o stavebnom sporení č.0430013901. O zmenu priezviska na P. žiadala žiadosťou prijatou dňa
26. 2. 1999.

Na základe žiadostí o zmenu zmlúv o stavebnom sporení, všetky po uzatvorení manželstva dňa 27.1.
1999, sa žalovaná k zmluve č. XXXXXXX stala nadobúdateľkou zmlúv o stavebnom sporení J. Q. č.
XXXXXXXXXX, F. Q. č. XXXXXXXXXX, T. Q. č. XXXXXXXXXX a R.. D. Q. č. XXXXXXXXXX.

Doklady o platení stavebného sporenia, resp. úveru zo stavebného sporenia:
- za obdobie od 12.7.2001 do 14.1.2005 (čl. 212 až 227 spisu) s podpismi vkladateľa - matky žalovanej
R.. D. Q.,
- vklady cez poštu 4.3.2005 - 11.5.2005 (čl. 228 spisu),
- vklad dňa 18.11.1994 (čl. 229 spisu)

- vklady od 17.3.1995 do 23.12.1998 (230 až 246 spisu),
- vklady zhodne zo dňa 26.1.1999 jednotlivo zhodne vo výške 20.000,- Sk, (čl. 247 a 248 spisu),
- výpisy z účtu stavebného sporenia za r. 1994, 1995, 1996, 1997, návrh na uzatvorenie zmluvy o
stavebnom sporení zo 7.9.1994 a list banky z 16.9.1994, (čl. 249 až 254 spisu),
boli všetky predložené v tunajšom konaní právnou stranou žalovanej, z toho osobitne doklady o vkladoch

obsahujú meno vkladateľa - matky žalovanej R.. D. Q., alebo názov účtu - meno žalovanej toho času
T. Q..

Čestným prehlásením z 25.2.1999 (prílohová obálka č.l. 201 spisu) S.. I. Q. prehlásil, že dňa 25.2.1999

svojej sestre - žalovanej, daroval 20.000,- Sk.

Žalovaná ako dlžníčka so spoludlžníkom žalobcom a ručiteľom J. R. uzatvorili s Prvou stavebnou
sporiteľňou k zmluve č. XXXXXXX zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.4.1999 na sumu

medziúveru 400.000,- Sk a predpokladanú sumu úveru 200.000,- Sk, s tým, že presná výška úveru sa
rovná rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.Podľanepodpísanéhosprievodnéhopísomnéhovyhláseniakpredloženýmdôkazomzostranyžalovanej
(bez vlastného dôkazného bremena) žalobca splácal byt od 1. 7.2000 do 1.12.2000 v sume 2.500,- Sk
mesačne, od 1. 1. 2001 do 1. 6.2001 platil sumu 2.000,- Sk, spolu zaplatil 27.000,-Sk, potom už vôbec

neplatil.

Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) V
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol

niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 150 OZ Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd zamietol žalobu, lebo primerane pri zohľadnení cit. ust. § 150 OZ nebol zistený žiadny predmet
bezpodielového spoluvlastníctva, ani skutkový dôvod vyporiadať sporný okruh právnych vzťahov
zaviazaním dodatočnými povinnosťami spojenými s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (BSM).

V tunajšom druhom prvostupňovom rozsudku súd oboznamuje judikát - rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR č. 22 Cdo 980/2003, podľa právnych viet ktorého: I. Jestliže cena pořizované věci byla zcela

zaplacena z výlučných prostředků jednoho z manželů a jen tento manžel byl účastníkem kupní smlouvy,
pak tato věc nepatří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, nýbrž je jeho osobním vlastnictvím. II.
Pokud v době vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví je cena věci pořízené z výlučných prostředků
jednoho z manželů vyšší, než byla její původní cena, lze při vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví
přihlížet jen k částce, která na tuto věc byla vynaložena ze společných prostředků, nikoliv k celkové

hodnotě věci, která tím vznikla. V zmysle tu uvedených právnych viet tunajší súd prakticky postupoval
už od začiatku tunajšieho konania, keď predovšetkým dôvodom zamietnutia žaloby nie je samotný fakt,
že predmetný byt nebol zapísaný ako spoločný predmet v BSM v katastri nehnuteľností. Na tomto
stave nič nezmenilo ani to, keď podľa skutočností oboznámených v priebehu tohto konania došlo k
prevodu tohto predmetného bytu zo strany žalovanej na ďalšiu osobu. Otázku príslušnosti ktoréhokoľvek

potenciálneho predmetu do BSM ku dňu zániku manželstva súd rieši prejudiciálne, t.j. automaticky,
práve pri vedení konania o vyporiadanie BSM. Je vhodné poznamenať, že oproti tomu by už konanie o
určenie, že predmetný byt patrí do BSM účastníkov konania, nebolo spôsobilým prostriedkom ochrany
práva žalobcu, ak by toto konanie v zmysle návrhu na zmenu žaloby na pojednávaní konanom dňa
27.11.2013 malo úplne nahradiť konanie o vyporiadanie BSM, teda keby sa v dôsledku toho konanie o

vyporiadanie BSM s daným odstupom času neviedlo, ale každopádne takýto návrh na zmenu žaloby na
uvedenom pojednávaní súd zamietol procesne prednostne pre nesúhlas žalovanej po predchádzajúcom
rozsiahlom dokazovaní.

Ako fakticky jediný dostupný prostriedok právnej ochrany žalobcu rešpektoval tu podaný návrh na
vyporiadanie BSM, podaný v 3 - ročnej lehote od rozvodu manželstva rozsudkom zo dňa 4.8.2004.
Súd tak postupoval bez ohľadu na to, že predmetný byt nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ako
spoločný predmet v BSM. Pritom keďže sa žalobca pri návrhu tohto vyporiadania nedomáhal prikázaniapredmetného bytu do výlučného vlastníctva sebe, tak podľa názoru súdu od začiatku neprichádzalo do
úvahy ani len potenciálne prikázať predmetný byt do vlastníctva žalobkyni, keďže taký výrok by bol pri
zápise výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k tomuto bytu nadbytočný. V každom prípade v tomto

konaní o vyporiadanie BSM súd automaticky myšlienkovo pracoval s možnosťou zaviazania niektorého
z účastníkov dodatočnými povinnosťami spojenými s vyporiadaním BSM. Tieto úvahy by sa buď v
prípade, že by predmetný byt do BSM tunajších účastníkov patril, odvíjali od ceny bytu v stave ku dňu
rozvodu manželstva, s možnosťou zohľadnenia nákladov vynaložených výlučne jedným z účastníkov na
obstaranieaudržiavanietohtopotenciálnespoločnéhopredmetuBSM,alebovprípade,žebypredmetný

byt do BSM tunajších účastníkov nepatril, by prichádzala do úvahy možnosť zohľadnenia nákladov
vynaložených zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na obstaranie alebo udržiavanie predmetu
výlučného vlastníctva jedného z účastníkov nepatriaceho do BSM.

V tomto konaní bolo sporné zaradenie predmetného bytu (č. XX na L.. poschodí domu súp. č. XXXX

na Prešovskej ul. V Žiline, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Žilina) do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Tomu, že ide o predmet BSM, nasvedčovalo samotné obdobie obstarania tohto bytu za
trvania manželstva účastníkov, trvanie stavebného sporenia žalovanej v rokoch 1998 a 1999 už aj
za trvania manželstva účastníkov ešte pred podaním žiadosti o medziúver alebo stavebný úver, teda
s možnosťou sporiť na túto zmluvu peniazmi zarobenými odporkyňou počas manželstva a získavať

výnos pripísaný za trvania manželstva, ako aj následné čiastočné zapojenie žalobcu do splácania úveru
čiastočne použitého na obstaranie tohto bytu. Tu pokiaľ je systematicky otvorená možnosť opačného
právneho názoru, v zmysle ktorého by predovšetkým samotný fakt zobratia úveru osobou, ktorá žije
v manželstve, nevyhnutne viedol k záveru, že od času zobratia úveru jednak samotný úver a jednak
samotný financovaný predmet - predmetný byt - do BSM účastníkov patria, tak je príznačné, že ani

odvolací súd takýto právny názor nevyjadril. Na vyhodnotenie účinkov obstarania bytu sú rozhodujúce
zákonné dôvody, oproti ktorým súd uznáva žalobcovi, že jeho písomné čestné prehlásenie nie je
právnym úkonom, ktorý by mohol zvrátiť účinky zákonných ustanovení o nadobúdaní do BSM, tento
úkon žalobcu však smeroval k zápisu predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalovanej a má
podporný význam pre vyhodnotenie, že tento byt bol obstaraný výhradne pre žalovanú.

Súdprávnevyhodnotil,žepredmetnýbytdobezpodielovéhospoluvlastníctvanepatril,lebobolobstaraný
(Ad1/)zpeňazístavebnéhoúveru253.381,-Skposkytnutéhonazákladezmluvyostavebnomsporení,u
ktorejsporiteľkoubolavýlučnežalovanáa(Ad2/)zpeňazídarovanýchvýlučnežalovanejpriamoprikúpe

predmetného bytu vo výške 226.500,- Sk. Pokiaľ pri obstaraní bytu vznikli rozpory v dôkazoch ohľadne
výšky a spôsobe vyplatenia kúpnej ceny, súd ich považoval za výsledok čiastočného simulovania úkonu,
čo nemalo vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. S oporou v dokladoch o prevode peňazí súd ustálil
cenu obstarania práve na 479.881,- Sk splatenú vo výške 253.381,- Sk bankovým prevodom a vo výške
226.500,- Sk v hotovosti.

(Ad 1/) Tunajší súd zotrváva na právnom hodnotení tunajšej veci, že predmetný byt do BSM účastníkov
nepatrí, lebo už aj v časti financovania predmetného bytu sumou 253.381,- Sk sa jednalo o úver
poskytnutý na základe individuálneho stavebného sporenia žalovanej, lebo už aj peniaze, ktoré v tomto

sporení mala, jej boli všetky darované, časť pred uzatvorením manželstva so žalobcom a časť po
uzatvorení manželstva, teda predovšetkým príznačne bez toho, aby na vklady stavebného sporenia
žalovanejbolipoužitépeňažnéprostriedkyzpríjmužalovanejpatriacehodoBSM,tedaktorýbyžalovaná
získala za trvania manželstva. Tu podľa systematicky predbežného skutkového hodnotenia považuje
aj stavebné sporenie žalovanej za predmet výlučného vlastníctva žalovanej, lebo do času čerpania

úveru a obstarania predmetného domu nebolo doplnené peňažnými prostriedkami z príjmu žalovanej
získaného za trvania manželstva. O tom okrem osobnej výpovede matky žalovanej R.. D. Q. svedčí
držba, resp. dodatočné predloženie listinných dôkazov oboznámených vyššie (spolu č.l. 212 až 254
spisu) práve sporovou stranou žalovanej. Povaha veci vedie k právnemu hodnoteniu, že sa v tejto časti
jednalo priebežne o darovanie priamo žalovanej aj za trvania jej manželstva, a to práve vkladmi na účet

stavebného sporenia žalovanej založený už pred uzatvorením manželstva.Pokiaľ tunajší súd v prvom prvostupňovom rozsudku konštatoval nasporenie „prevažnej časti“ sumy
použitej na kúpu predmetného bytu, je pravdou, že skutočným zdrojom financovania v časti 253.381,- Sk
je úver a nie nasporená suma, to je však vecou spresnenej formulácie v tunajšom odôvodnení rozsudku

a nie nového dokazovania. Sporová strana žalovanej pri obrane nikdy ani len netvrdila, že by suma
(Ad 1/) 253.381,- Sk poskytnutá ako úver stavebného sporenia zodpovedala nasporenej sume či už
do uzatvorenia manželstva žalovanej, alebo do poskytnutia úveru poskytnutého za trvania manželstva,
podľa povahy veci je daná iba nepriama súvislosť medzi nasporenou sumou a poskytnutým úverom
podľa požiadaviek stavebnej sporiteľne.

Je pravdou, že časť vkladov na stavebné sporenie žalovanej od 17.3.1995 do 23.12.1998 (230 až 246
spisu) bola nesporne vložená na účet stavebného sporenia až za trvania manželstva uzatvoreného
26.9.1998, že tiež až trvania manželstva boli spojené zmluvy o stavebnom sporení rodinných
príslušníkov žalovanej so zmluvou žalovanej a že pri spojení boli na všetky tieto zmluvy vložené vklady

zo dňa 26.1.1999 zhodne po 20.000,- Sk, včítane vkladu 20.000,- Sk aj na samotnú zmluvu žalovanej.
Pri danej procesnej aktivite sporových strán osobitne v tejto časti súd verí osobnej výpovedi matky
žalovanej R.. D. Q., napriek jej osobnej blízkosti so žalovanou, že tieto peniaze vložila dňa 26.1.1999
vkladom spolu vo výške 100.000,- Sk, lebo tento spôsob zodpovedá povahe mimoriadneho vkladu na
jednotlivé zmluvy rodinných príslušníkov žalovanej pred ich spojením na základe žiadostí o zmenu zmlúv

o stavebnom sporení zo dňa 27.1. 1999, zrejme podľa požiadaviek stavebnej sporiteľne. Zároveň v
tejto súvislosti nebolo vierohodné čestné prehlásenie S.. I. Q. o darovaní sumy 20.000,- Sk práve dňa
25.2.1999, teda formálne cca jeden mesiac po spojení týchto zmlúv so zmluvou o stavebnom sporení
žalovanej, ktoré ako také bolo predložené až dodatočne v priebehu tohto konania dňa 29.9.2010, ale
to už nič nezmenilo na povahe veci v tom, že peniaze potrebné pre poskytnutie stavebného úveru boli

všetky darované žalovanej zo strany rodinných príslušníkov žalovanej.

To, že aj suma (Ad 2/) vo výške 226.500,- Sk zaplatená v hotovosti pri kúpe predmetného bytu dňa
22. 6. 1999 bola darovaná výlučne žalovanej, vyplýva z výpovede R.. D. Q., napriek jej blízkosti so

žalovanou,ktorejsúdverípoprejednaníceléhopriebehuzaplateniakúpnejcenypredávajúcim.Natomto
zaplatení sa žalobca nepodieľal a za daných výsledkov dokazovania súd uznal to, že išlo o vlastné
peniaze matky žalovanej R.. D. Q.. Vo vzťahu k celej vôli účastníkov je podporne namieste vychádzať
práve práve z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 22. 7. 1999, ktorým vyhlásil, že jeho manželka T. P.
získala predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva, ktoré tak dokladá vôľu všetkých zúčastnených

osôb v čase obstarania bytu vo vzťahu k zápisu tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Ako súd
uviedol vyššie, súd preskúmal relevanciu tohto vyhlásenia aj pri prieskume právnej úpravy týkajúcej
sa nadobúdania vecí do BSM, ale aj toto vyhlásenie významne dopĺňa dôkazy o priebežnom darovaní
peňazí potrebných na obstaranie domu (čiastočne k Ad 1/ vkladmi na účet stavebného sporenia a
napokon Ad 2/ v podobe doplatku 226.500,- Sk) výhradne žalovanej, teda príznačne nie spoločne

žalovanej s jej manželom - žalobcom.

Zistené čiastočné splácanie úveru stavebného sporenia žalobcom alebo tvrdené jeho stavebné práce sú
užvzhľadomnaichnáslednýcharakterzveľadenímpredmetuvlastníctva,aleniejehoobstaraním.Podľa

názoru súdu ani okolnosť označenia žalobcu za spoludlžníka žalovanej v zmluve o stavebnom úvere,
ktorý bol zobratý žalovanou za trvania ich manželstva, nič nemení na fakte obstaranie predmetného bytu
výhradne pre žalovanú, ktorý ako taký nepatrí do BSM. Súd sa síce nestotožňuje s dôrazom na rozdiel
pojmov „dlžník“ a „spoludlžník“ pri obrane žalovanej, lebo za daných okolností aj žalobca bol zmluvnou
stranou zmluvy o úvere. Lenže podľa názoru tunajšieho súdu je v tomto zmysle rozdiel v právnom režime

zmluvy o úvere, kde postavenie žalobcu ako spoludlžníka predstavuje jeho ústretovosť a mohol by byť
tiež zaviazaný na plnenie dlhu z danej zmluvy, od právneho režimu kúpnej zmluvy predmetného bytu,
ktorý bol obstaraný výhradne pre žalovanú a ako taký nie je v BSM tunajších účastníkov. Pre rozdielnosť
týchto právnych úkonov pri ich nadväznosti podľa názoru súdu s postavením žalobcu ako spoludlžníka
voči veriteľovi nie je v rozpore ani konštatovanie, že by prípadné jeho úhrady boli úhradami cudzieho

dlhu - samotnej žalovanej, práve pretože pre účely vyporiadania BSM má súd preukázaný účel tohto
úveru, ktorým bolo nadobudnutie predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalovanej.Za týchto okolností súd zvažoval výplatu 27.000,- Sk (896,24 Eur), teda medzi stranami v nespornej
výške, v akej sa žalobca na zveľadení vlastníctva žalovanej podieľal splácaním úveru, keď jej následné
vrátenie žalobcovi nebolo preukázané. Súd však nezaviazal odporkyňu ani na túto výplatu, keď

vyhodnotil, že toto splácanie úveru sa uskutočňovalo v rámci bežných úkonov, ktorými sa účastníci
podieľali na nákladoch domácnosti spoločne.

Ako zistenú cenu bytu pre potreby tohto konania, keby bol daný základ pre vyporiadanie BSM, bolo

zabezpečené určenie ceny znalcom, ktorý z rozhodnutia súdu ocenil práve tento predmet konania bez
vložených investícií vo výške 610.000,- Sk, po jeho predaji zo strany žalovanej ďalším osobám prichádza
ako relevantná táto ďalšia kúpna cena. Lenže základ pre vyporiadanie BSM nie je daný, ako súd
odôvodnil vyššie, uznal predmetný byt za predmet výlučného vlastníctva žalovanej, teda s prípadným
vplyvom zmeny jeho ceny v čase v prospech alebo v neprospech žalovanej.

Čo sa týka dôvodov zrušujúceho uznesenia krajského súdu, pokiaľ dôvodom zrušenia rozsudku
malo byť ustanovenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP v spojení s požiadavkou na mimoriadne
vykonávaniedôkazovnenavrhnutýchúčastníkmi,jenamiestepoznamenať,žebyboložiaducevtakomto
prípade „mimoriadne“ očakávaný dôkaz zo strany odvolacieho súdu zodpovedne označiť. Pri danom

komunikačnom obsahu prvého prvostupňového rozsudku však dôvody zrušujúceho uznesenia boli
tematické, neboli označením určitého dôkazu. Takého tematické dôvody však neodôvodňujú zrušenie
rozsudku, pri účele občianskeho súdneho konania zabezpečiť sporovým stranám právnu istotu a pri
revíznom, nie kasačnom princípe odvolania v občianskom súdnom konaní. Tunajší súd osobitne k
dôvodom odvolacieho súdu poukazuje na to, ako sa „zaoberal“ vkladmi rodinných príslušníkov žalovanej

spolu vo výške 80.000,- Sk, resp. ďalším vkladom na zmluvu žalovanej vo výške 20.000,- Sk vyššie.
Tunajší súd tiež konštatuje, že nie je podstatné, že sa konštatuje, že žalovanej mal byť poskytnutý
medziúver vo výške 400.000,- Sk, keď táto formulácia zodpovedá špecifickej skutkovej koncepcii
stavebnej sporiteľne, ale každopádne podľa vykonaného dokazovania bola vo forme úveru vyplatená
práve časť kúpnej ceny (Ad 1/) vo výške 253.881,- Sk. Osobitne pokiaľ sa mal tunajší súd „náležitým

spôsobom“ vyporiadať so sumou (Ad 2/) 226.500,- Sk, o ktorej svedkyňa R.. Q. na pojednávaní
24.9.2007 vypovedala, že pozostáva zo stavebného sporenia: jej vlastného, jej manžela, žalovanej a
stavebného sporenia J.Á. Q. a jeho manželky, tak predovšetkým podľa názoru tunajšieho súdu ide o
zjavne nadbytočné dokazovanie, ak suma 226.500,- Sk sa v skutkovom deji objavila až ako jednorazový
doplatok kúpnej ceny prinesený touto svedkyňou - matkou žalovanej, pričom v pravidelnom prípade

nie je podstatné, odkiaľ táto svedkyňa ako pôvodkyňa peňazí tieto peniaze má. Keď však v zmysle
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa na toto prvostupňový súd opýtal opätovne na pojednávaní
konanom dňa 17.3.2014, je pravdou, o týchto peniazoch vypovedala zmätene, ale formálne obdobne
(ako v prípade iných peňazí - vkladov rodinných príslušníkov na ich zmluvy vo výške 80.000,- Sk, resp.
ďalšieho vkladu 20.000,- Sk na zmluvu žalovanej - pozn. súdu) a až na upozornenie žalovanej - vlastnej

dcéry na obsah položenej otázky odpovedala, že to boli peniaze jej vlastné, časť z nich zdedené. Takto
opravenej osobnej výpovedi súd verí, napriek priebehu osobnej výpovede a rodinnej blízkosti svedkyne
- matky žalovanej.

Tiež je namieste skonštatovať, že „účastníci konania po uzatvorení manželstva akumulovali (navyšovali)
stavebné sporenie žalovanej, ktoré malo byť použité na úhradu ceny bytu“ - ako nastolil tému odvolací
súd. Dokonca podľa osobnej výpovede matky žalovanej - svedkyne R.. Q., až spojením zmlúv z 1.4.1999
(teda jednoznačne za trvania manželstva, ktoré bolo uzatvorené 26.9.1998 - pozn. súdu) sa dosiahla
nasporená suma 176.342,- Sk, teda jednoznačne nižšia suma, než v akej výške 253.881,- Sk bol

napokon poskytnutý úver. Lenže ako súd konštatoval vyššie, riadil sa vlastným právnym názorom,
podľa ktorého fakt prevzatia úveru, čo aj za účasti žalobcu ako spoludlžníka, neznamená nevyhnutne
zaradenie predmetného bytu ako financovaného predmetu do BSM účastníkov. Pritom išlo o použitie
peňazí z úveru stavebného sporenia, keď dovtedy nasporená suma bola celá žalovanej darovaná
priebežnými vkladmi svojej matky, resp. mimoriadnymi vkladmi alebo spojením zmlúv zo strany jej

ďalších rodinných príslušníkov. Následne už je nepriama súvislosť medzi nasporenými peniazmi a
poskytnutým stavebným úverom, preto odpoveď na doslova nastolenú otázku odvolacím súdom, či bola
„nasporená celá“ suma 253.881,- Sk, fakticky nie je možná.Spoločne tak súd vychádzal z dokazovania vykonaného samotnými účastníkmi. V rámci toho sporová
strana žalovanej preukázala priebežné darovanie výlučne žalovanej strany jej rodinných príslušníkov už

počas stavebného sporenia a následne vo forme doplatku kúpnej ceny vo výške 226.500,- Sk, teda bez
toho, aby na stavebné sporenie a napokon na celé obstaranie predmetného bytu boli použité čo i len
sčasti peniaze z príjmu samotnej žalovanej patriaceho do BSM, napokon v spojení s právnym názorom
súdu, že celá nasporená suma stavebného sporenia pri obstaraní bytu patrila výlučne žalovanej. Pritom
žalobca svoj podiel na stavebnom sporení žalovanej do poskytnutia úveru, ani na zaplatení čo i len

časti kúpnej ceny predmetného bytu príznačne ani len netvrdil. Je vhodné dodať, že toto dokazovanie
je prirodzene v rukách účastníkov konania, zatiaľ čo stavebná sporiteľňa nemusí skúmať pôvodcu
akýchkoľvek jednotlivých úhrad.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní bola úspešná žalovaná. Súd priznal
žalovanej v rade 1/ náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony podľa § 13 ods. 1
vyhl. č. 163/2002 Zb. a 10 ods. 4, resp. 10 ods. 1 a 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Po výpočte podľa § 10
ods.1vyhláškyzpolovicehodnotybytu(podľaznaleckéhoposudku610.000,-Sk,polovica305.000,-Sk,
resp. 10.124 Eur) súd určil hodnotu odmeny do 31.12.2008 ... 8150,- Sk, resp. od 1.1.2009 270,53 Eur.

K vykonaným úkonom súd priznal aj tzv. režijný paušál (RP) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to:
Mgr. Richard Golis za:
prevzatie a prípravu zastúpenia 8.150,- + 164
a účasť na pojednávaní dňa 22. 3 2006 ... 8150,- + 164,- Sk,
spolu 16.628,- Sk = 551,95 Eur,

JUDr.Václav Jaroščiak za:
prevzatie a prípravu zastúpenia 8150,- + 178,- Sk,
účasť na pojednávaní dňa 18.7.2007 ... 8150,- + 178,- Sk
účasť na pojednávaní dňa 24.9. 2007 ... 8150,- + 178,- Sk,
spolu 24.984,- Sk = 829,32 Eur,

JUDr. Ladislav Potocký za:
prevzatie a prípravu zastúpenia 8150,- + 190,- Sk,
účasť na pojednávaní dňa 11.6.2008 ... 8150,- + 190,- Sk,
účasť na pojednávaní dňa 21.7. 2008 v trvaní dvoch hodín ... 16.300,- + 190,- Sk, vyjadrenie k odvolaniu
27.10.2008... 8150,- + 190,- Sk,

medzisúčet pri zmene meny 41.510,- Sk = 1.377,88 Eur,
pojednávanie pred odvolacím súdom 11.2.2009 ... 270,53 + 6,95 Eur, :
účasť na pojednávaní dňa 29.9.2010 ... 270,53 + 7,21 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 19.2.2014 ... 270,53 + 8,04 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 17.3.2014 ... 270,53 + 8,04 Eur,

JUDr. Potocký spolu 2.490,24 Eur,
náhrada trov právneho zastúpenia spolu 3.871,51 Eur.
Ako hotové výdavky súd priznáva z preddavku časti nákladov znaleckého dokazovania k hodnote
predmetu sporu v priebehu tohto konania vo výške 3.500,- Sk = 116,18 Eur podľa záznamu č.l. 70 spisu.

Súd uznal dôvodnosť vykázaných trov aj pri opakovaných úkonoch z dôvodu, že vo veci sa
dokazovalozaúčelomvyporiadaniasasnámietkamižalobcuookolnostiachobstaraniabytusvedeckými
výpoveďami a pre zistenie hodnoty sporu znaleckým ocenením.
Naopak súd neuznal dôvodnosť trov v rozsahu odročeného pojednávania 7.7. a dvoch porád dňa 6.6. a

18. 6. 2008, aj keď sa dokazovanie správami stavebnej sporiteľne vykonávalo na návrh žalobcu, ktorý
namietal, že sám nemal tú možnosť, lebo napokon povinnosť tohto dokazovania bola dôvodne uložená
žalovanej v jej záujme, lebo sama bola účastníčkou zmluvného vzťahu, a dôkazy - odpisy zmlúv pri
riadnom nakladaní s nimi mohla mať vo vlastnej opatere. Takže pokiaľ advokát príslušné úkony vykonal,
dôvodne ich bude znášať samotná žalovaná. Naopak na vyporiadanie sa s námietkami žalobcu ďalšie

pojednávanie dňa 21.7. 2008 prebehlo dôvodne. Ďalej súd neuznal dôvodnosť trov v rozsahu duplicitne
vyčíslenéhopojednávania11.2.2009,odročenéhopojednávania27.11.2013,lebokjehoodročeniudošlo
špecificky pre správanie žalovanej, ktorá ďalej predala predmetný byt, čo bolo predmetom osobitného
právnehoprieskumu,ajkeďnapokontátoskutočnosťničpodstatnénezmenilanavybavenítejtosporovejveci, aj v rozsahu dvoch porád dňa 27.9.2010 a 14.11.2013, lebo po zrušení prvého prvostupňového
rozsudku novými skutočnosťami, resp. dôkazmi boli iba tie, ktoré v rámci svojej obrany proti pravidelným
právnym východiskám nadobúdania vecí v manželstve predkladala práve žalovaná. Drobný rozdiel tiež

nastal pri vyčíslení východiskovej hodnoty odmeny advokáta pred 31.12.2008.
Podľa § 149 ods. O. s. p. súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej náhradu trov konania k rukám jej
súčasného právneho zástupcu. Ako bankové spojenie JUDr. Potocký uvádza účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).