Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/415/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899839
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1608899839.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcov: 1. Z.,

2. V. 3. J. 4. R. všetci zast.: JUDr. Andrejom Štefančíkom, advokátom, AK so sídlom Bajkalská 13,
Bratislava, proti žalovaným: 1. W., 2. D., zast. JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom W., o odstránenie
neoprávnenej stavby takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e v prospech žalovaných právo zodpovedajúce vecnému bremenu, za náhradu 500,- Eur
spočívajúce v práve užívať plochu vo vlastníctve žalobcov z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom
Malacky, katastrálny odbor na hranici parc. č. XXXX a XXXX. zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. I. na
jednej strane a parc. č. XXXX/X na druhej strane vymedzenú spojnicou bodov č. 27, 2, 7, 28, 29, 96-136,

96-111, 96-110, 1531-12, 27, o výmere 2,17 m2 podľa znaleckého posudku č. XXX XXX-X/XXXX zo dňa
09.10.2007 znalca Ing. W., ktorý je prílohou rozsudku, na ktorej je stavba murovaného oplotenia, ktorou
je zabratá časť pozemkov parc. č. XXXX a XXXX.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume
561,88 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne žalobca V. s manželkou Z. žalobkyňou v 2. rade žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť
odstrániťznehnuteľnostivedenejvevidenciinehnuteľnostínaOkresnomúradevMalackách,katastrálny
odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. I., ako parc. č. XXXX a parc. č. XXXX neoprávnenú stavbu - murované
oplotenie v rozsahu 8,46 m x 0,22 m v celkovej výmere 1,86 m2 na vlastné náklady. Žalobcovia svoj
návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov v kat. úz. I. vedených na LV č. XXXX ako parc. č.
XXXX - zastavaná plocha o výmere 280 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 219 m2. Žalovaní

sú vlastníkmi susednej parc. č. XXXX/X, na ktorej v roku 2000 zrealizovali na základe stavebného
povolenia príslušným stavebným úradom prestavbu a prístavbu svojho rodinného domu na pozemku
parc. č. XXXX/X. V rámci tejto prestavby vybudovali oplotenie, múr medzi parc. č. XXXX, XXXX a
XXXX/X, ktorým zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov. Na túto skutočnosť žalobcovia žalovaných
ústne upozornili a žiadali stavbu oplotenia umiestniť na pozemku vo vlastníctve žalovaných, ktorá bude
vytýčená právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou (čl. 3 spisu). Konkrétne neoprávnený
zásah do parc. č. XXXX predstavuje rozsah 4,73 m x 0,22 m, t.j. 1,04 m2 a zásah do parc. č.

XXXX predstavuje rozsah 3,73 m x 0,22 m, t.j. 0,82 m2, čo vyplynulo z geometrického plánu č.
XXX/XXXX. Žalobcovia žalovaných vyzvali na odstránenie závadného stavu a posunutie oplotenia,
avšak bezúspešne. Preto podali podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. V rámci šetrenia
bolo zistené, že žalovaní vybudovali murované oplotenie bez stavebného povolenia, nakoľko totonebolo súčasťou stavebného povolenia hlavnej stavby. Oplotenie bolo zrealizované aj bez ohlásenia na
stavebnom úrade. Vzhľadom na to, že žalovaní postavili múr - oplotenie - bez stavebného povolenia,
hoci ide o nehnuteľnosť a keďže na jej zriadenie nemali žiadne právo a v rozsahu 1,86 m2 zasiahli do

vlastníckych práv žalobcov, žiadali žalobcovia o odstránenie tejto nehnuteľnosti.
2.Žalovanýv1.radesakžalobepísomnevyjadrilauviedol,že mázáujemsporriešiťzmierlivo,dohodou
a mimosúdne. Pre súdny spor nevidel žiaden dôvod, keďže murovaný plot postavil presne v mieste
starého pletivového plota. Pred začiatkom stavby plota zavolal Ing. I., ktorý umiestnenie plota odsúhlasil
a neskôr sledoval jeho stavbu a nič proti nej nenamietal. Pred zahájením stavby si dal vypracovať

geometrický plán. Tento vypracovala tá istá spoločnosť, a to K., s.r.o., ktorá vypracovala geometrický
plán aj pre žalobcu. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že ak skutočne zasiahol do pozemku žalobcov, je
ochotný zaplatiť peňažnú náhradu za 1,86 m2, alebo vymeniť svoj pozemok na konci parc. č. XXXX..
Žalovaný v 1. rade uviedol, že nekonal ani úmyselne a ani z nedbanlivosti.
3. V priebehu konania zomrel dňa 05.02.2002 pôvodný žalobca v 1. rade. Dedičmi pôvodného žalobcu
v 1. rade sú jeho manželka, teraz žalobkyňa v 1. rade a deti, žalobkyňa v 2. rade V., žalobkyňa v 3. rade

J. a žalobkyňa v 4. rade R..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou sporných nehnuteľností, oboznámil sa
s LV Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor č. XXXX a XXXX pre kat. úz. I., kópiou katastrálnej
mapy - mapový list O-J/33 pre kat. úz. I., geometrickým plánom vyhotoveným K., s.r.o., č. XXX/XXXX na
zameranie plotu na parc. č. XXXX, XXXX, geometrickým plánom vyhotoveným K., s.r.o., č. XXX/XXXX

na zameranie prístavby parc. č. XXXX/X, stavebným povolením vydaným Okresným úradom, Odborom
životného prostredia v Malackách, č.j. F. zo dňa 26.06.2000, ktorým bola povolená stavba „Prestavba
a prístavba k rodinnému domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky“ na parc. č. XXXX/X v kat.
úz. I., fotodokumentáciou spornej stavby, znaleckým posudkom znalca V. č. XXX XXX-X/XXXX zo dňa
09.10.2007 a rozhodol rozsudkom zo dňa 12.06.2012 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť

odstrániť z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, (vtedy Katastrálnym
úradom Bratislava, Správou katastra Malacky) ako parc. č. XXXX a XXXX zapísané na LV čl. XXXX v
kat. úz. I. stavbu murovaného oplotenia, ktorou je neoprávnene zabratá časť pozemkov parc.č. XXXX
a XXXX a rozhodol aj o trovách konania.

5. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorí poukázali na to, že oprávnene užívajú svoj rodinný dom
súp.č. XXXX/XX, pôvodne súp. č. XXXX postavený na pozemku par. č. XXXX v kat. úz. I. od augusta
1990 a to v pôvodných hraniciach daných obvodovým múrom rodinného domu a pôvodným oplotením.
Takto nehnuteľnosť užíval aj predchádzajúci vlastník, zomrelý J.. Žalovaní v odvolaní poukázali na to,
že je potrebné, aby sa súd zaoberal otázkou existencie možného vydržania vlastníctva v dôsledku ich

oprávnenej držby spornej časti pozemkov parc. č.: XXXX až XXXX kat. úz. I..
6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 5Co528/2012 zo dňa 19.05.2015 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd poukázal na to, že je bude potrebné aby prvostupňový súd vyriešil ako predbežnú
otázku - otázku vlastníctva k časti pozemku, na ktorej stojí sporná stavba a to vzhľadom na uplatnenie

si žalovanými inštitútu vydžania pozemku v časti, na ktorej v súčasnosti stojí plot. Keďže prvostupňový
súd z tohto hľadiska sa vecou vôbec nezaoberal a ani neustálil, kde bol postavený pôvodný plot, kde
bol umiestnený dočasný plot a preto ani odvolací súd nemohol túto otázku posudzovať.
8. Druhostupňový súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie posúdením možnosti vydržaním
pozemku pod vybudovaným oplotením medzi pozemkami účastníkov a tak ustáliť vlastníctvo pozemku

pod týmto oplatením a na základe tohto opätovne rozhodnúť, pričom zobrať do úvahy aj účelnosť
odstránenia v závislosti na cenu zastavaného pozemku a cenu odstránenia a vybudovania nového
oplotenia, keď plot žalovaných je aj plotom oddeľujúci ich spoločné pozemku, je tak aj plotom žalobcov.
Prípade uložil súdu prvého stupňa vykonať aj ďalšie dôkazy.
9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi a po zrušení rozsudku zo dňa 12.06.2012

účastníkov opäť vypočul, opäť vykonal ohliadku sporných nehnuteľností, vypočul svedka D.,
oboznámil sa s dokladmi žalovaných o kúpe svojej nehnuteľnosti, oboznámil sa s fotodokumentáciou
zachytávajúcou stav nehnuteľnosti v minulosti a zistil nasledovné:
10. Žalobkyne v 1. - 4. rade sú spoluvlastníčkami nehnuteľností, parc. č. XXXX - zastavané plochy
o výmere 280 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 219 m2, v kat. úz. I.. Nehnuteľnosti nadobudli

dedením. Vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru
pre kat. úz. I.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, parc. č. XXXX -
záhrady o výmere 236 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 376 m2, parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy o výmere 148 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 87 m2, v podiele1/1 v kat. úz. I.. Vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor
pre kat. úz. I.. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 18.10.2001 na zameranie plotu na parc. č.
XXXX, XXXX, ktorý bol úradne overený Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, súd zistil skutočnú

hranicu medzi parc. č. XXXX, XXXX a XXXX/X a hranicu, na ktorej je postavené oplotenie vybudované
žalovanými. Z tohto zamerania bolo zistené, že murované oplotenie v rozsahu 8,46 m x 0,22 m zasahuje
do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Oplotenie medzi uvedenými nehnuteľnosťami je postavené
na nesprávnej hranici (vyznačené červenou čiarou v GP č. XXX/XXXX). Súčasnú nesprávnu hranicu
pozemkov vo vlastníctve

žalobcov a žalovaných tvorí oplotenie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných, ktorí ho vybudovali spolu
so stavbou a prestavbou svojho rodinného domu.
11. Vzhľadom na rozporné stanoviská účastníkov o umiestnení oplotenia na hranici pozemkov a
vzhľadom na tú skutočnosť, že aj žalobcovia aj žalovaní navrhovali zameranie hranice pozemkov
znalcom, geodetom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým žiadal znalca, aby zistil, či je

terajšie oplotenie oddeľujúce parcely č. XXXX a XXXX od parciel č. XXXX/X a XXXX/X postavené na
hranici týchto pozemkov a ak nie je, v akom rozsahu je oplotenie postavené na susediacom pozemku.
Znalec Ing. W. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sporná časť oplotenia, ktoré oddeľuje pozemky
parc. č. XXXX a XXXX od parc. č. XXXX/X a XXXX/X, prebieha po spojnici bodov č. XX-XXX, XX-
XXX, XX, XXXX-XX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, XX, XX, XXXX-XX, XXXX-XX a XX-XXX. Ďalej znalec

uviedol, že žalovaní postavením múru na hranici parciel č. XXXX, XXXX na jednej strane a XXXX/X na
druhej strane zaujali z pozemkov žalobcov plochu vymedzenú spojnicou bodov č. XX, X, X, XX, XX, XX-
XXX, XX-XXX, XX-XXX, XXXX-XX, XX, o výmere 2,17 m2.
12. Z rozhodnutia Okresného úradu Malacky, Odboru životného prostredia, č.j. F. zo dňa 07.06.2002 súd
zistil, že tento stavebný úrad odkázal Ing. N. a manželku Z. s námietkou týkajúcou sa vlastníckych práv

k pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. I., na súd. Zároveň bolo uvedeným rozhodnutím prerušené konanie
o dodatočnom povolení stavby - „Murované oplotenie“.
13. Žalovaní po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 12.06.2012 argumentovali svojou
dobromyseľnosťou pri kúpe svojej nehnuteľnosti a to vrátane pozemku. Poukazovali na to, že oni kúpili
nehnuteľnosť a pozemok a to vrátane oplotenia a vedľajších stavieb a to tak ako tieto nehnuteľnosti

boli ohraničené obvodovými múrmi budov a existujúcim oplotením. Poukázali na to, že v čase kúpi
museli mať nehnuteľnosť ohodnotenú znaleckým posudkom a znalec Ing. Q. ich nehnuteľnosť ich
nehnuteľnosť ohodnotil vo svojom znaleckom posudku č. XX/XX v stave v akom ju kupovali a to
vrátane vybudovaného oplotenia. Nehnuteľnosť takto v dobrej viere v hraniciach ako ju kúpili užívali
a na pôvodnej hranici pozemkov postavili nový plot. Žalovaní tvrdili, že oplotenie bolo vybudované na

pôvodnej hranici pozemkov, na pôvodných základoch. Predložili súdu kúpnu zmluvu zo dňa 13.08.1990,
ktorá bola registrovaná rozhodnutím bývalého ŠN Bratislava - vidiek zo dňa 17.09.1990 pod číslom
M., na základe nadobudli do BSM nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. I. parc. č. XXXX,
zast. plocha súp. č. XXXX. o výmere 518 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 329 m2 a znalecký
posudok znalca Ing. N. č. XX/XX zo dňa 21.07.1990, ktorý slúžil ako „podklad pre kúpno-predajnú

zmluvu. Žalovaní taktiež predložili ďalší znalecký posudok znalca Ing. Q. č. XX/XX zo dňa 26.02.1992
na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti v ich vlastníctve pre poskytnutie pôžičky z peňažného ústavu.
14. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Q. č. XX/XX súd zistil, že predmetom ocenenia bol aj plot „ z
vlnitéhoplechuazdrôtenéhopletivazpodmurovkoudĺžky23m“aplot„zdrôtenéhopletivanaoceľových
stĺpikoch dĺžky 14m“.

15. Žalobcovia zotrvali na svojich stanoviskách, ktorými argumentovali, že oplotenie je postavené na
nesprávnej hranici.
16. Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,

môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
17. Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za
náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
18. Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.
19. Podľa § 67c zák. č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon, v platnom znení, ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranicevyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na
podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia
sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.

20. Podľa § 18 písm. a/ b/ c/ d/ zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 222/1996 Z.z., katastrálny úrad
rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster
v súlade s právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených
pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri

obnove katastrálneho operátu; kataster vedie a udržiava v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými
osobami, obcami a štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k
nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69.
21. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do LV a do súboru
popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
22. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam (ods. 1) sa zapisujú v poradí, v

akom sa katastrálnemu úradu doručili návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
23. Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, k verejnej listine alebo inej listine o právach k
nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine
alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán.

24. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

25. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú

používať.
26. Podľa § 129 ods. 1,2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý, alebo opätovný výkon.
27. Podľa § 130 ods. 1,2 Obč. zák., ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiam sa predpokladá, že držba je

oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
28. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
29. Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany

domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
30. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
31. Vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené, súd musel opäť vykonať dokazovanie

a zamerať sa aj na skutočnosť, či sa v predmetnom prípade môže jednať o oprávnenú držbu spornej
časti pozemku. Vzhľadom na k tomuto je v danej veci podstatným to, či žalovaní, zo zreteľom na všetky
okolnosti, boli dobromyseľní, že im vec, sporná časť pozemku, na ktorom postavili plot, patrí.
32. Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutie
vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej

vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadkom pre takéto nadobudnutie vyžaduje.
33. Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní ďalšieho dokazovania, súd dospel k záveru,
že v danom prípade na strane žalovaných absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania a to
uplynutie zákonom určenej vydržacej doby. Žalovaní svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli ju

zákonným spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Kúpnu zmluvu
s kupujúcim uzatvorili žalovaní dňa 13.08.1990. Zmluva bola registrovaná bývalým ŠN Bratislava - vidiek
17.09.1990, od kedy nastali účinky nadobudnutia vlastníctva. V súvislosti s rekonštrukciou rodinného
domu a výstavbou a aj výstavbou oplotenia pôvodní žalobcovia upozornili žalovaných, že oplotenie
stavajú na ich pozemku (list žalobcov zo dňa 15.08.2000 adresovaný OÚ Malacky - odbor životného

prostredia, čl. 11), keď túto skutočnosť oznámili osobe vykonávajúcej stavebný dozor na ich stavbe.

34. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 18.03.2003 (čl. 55) potvrdil, že po tom, keď bol plot
„zapucovaný“ prišla žalobkyňa v prvom rade a oznámila, že plot zasahuje 20 cm do pozemku žalobcov.Z obsahu spomínaného listu žalobcov zo dňa 15.08.2000 je zrejmé, že k takejto námietke muselo
prísť pred dňom 15.08.2000. Žalovaní nadobudli svoje vlastníctvo k pozemku, ktorého hranica je sporná,
dňom 17.09.1990.

35. Právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré
právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Argumentácia žalovaných o tom, že pozemok
pri kúpe bol ocenený znalcom nepreukazuje, ako prebiehala skutočná hranica medzi týmito pozemkami.
Znalecké posudky, na ktoré sa žalovaní odvolávajú slúžili na účely ocenenia nehnuteľnosti. Nedá
sa z nich zistiť priebeh hranice medzi pozemkami. Priebeh hranice medzi pozemkami bol zistený

geometrickým plánom, vypracovaným na požiadanie žalobcov a to č. XXX/XXXX vyhotovený K. s.r.o.,
F., I. a znaleckým posudkom znalca Ing. H.. Obidva tieto znalecké posudky zistili. že stavba plotu sa
nachádza na časti pozemku, ktorú vlastnia žalobkyne.
36. Plot je nehnuteľnou stavbou. Ak žalobca chcel dosiahnuť odstránenie stavby žalovaných zo svojho
pozemku, nemohla obstáť jeho žaloba na vypratanie pozemku. Nároku, ktorý mal základ v ustanovení
§ 135c Obč. zák., zodpovedá žalobný návrh na odstránenie stavby. Exekúcia vyprataním určitého

pozemku upravená v ustanoveniach § 181-183 EP totiž neumožňuje odstránenie nehnuteľnej stavby na
pozemku. Ak ide o vypratanie veci, musí ísť o veci, ktoré možno odovzdať, prevziať, prípadne dať do
úschovy, t.j. veci hnuteľné (Ro NS ČR sp. zn. 3Cz54/1992).
37. Ustanovenie § 135c Obč. zák., umožňuje súdu viacero možností ako riešiť právne vzťahy
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe

na cudzom pozemku buď rozhodnúť o návrhu vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady
stavebníka, alebo prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, a to za podmienky, že odstránenie
stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí, alebo výnimočne môže súd
potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na
výkon vlastníckeho práva k stavbe.

38. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda nie je súd viazaný návrhom účastníkov konania
(§ 216 ods. 2 CPS). Ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí
upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zák., vrátane tretieho
odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak (t.j. z inak ako je uvedené v tomto ustanovení). Ak ide skutočne o
neoprávnenú stavbu, nemôže súd žalobu na jej odstránenie zamietnuť (Fekete, I: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).
39. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením,
sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si jednak súd musí vyžiadať

stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. Súd takto
rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),
b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napríklad začal stavať napriek upozorneniu,
že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d)

odstránenie stavby sa javí ako účelné (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011).
40. Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti a povahou každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať
najmä na: a) to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.), b) povahu

a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom
využití stavby, c) to na aký účel bolo neoprávnená stavba zriadená, d) to, či vlastník stavby a jeho rodina
v stavbe bývajú alebo nie, e) rozsah a druh zastavaného pozemku, f) to ako stavba bráni vlastníkovi
pozemku bráni v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, g) to, či vlastník stavby
vedel, že stavia na cudzom pozemku, h) na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku, riadne nezakročil proti

neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, i) na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník
pozemku o stavbe riadne vedel (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011).
41. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov tým, že
zriadili stavbu na ich pozemku. Jedná sa o zásah do vlastníckych práv v rozsahu 2,17 m2. Plot, ktorý

tvorí hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, tvorí spoločnú hranicu medzi týmito pozemkami.
Súd pri opakovanej ohliadke zistil, že sa jedná o plot vybudovaný spolu s rekonštrukciou a prístavbou
rodinného domu žalovaných, ktorú majú riadne povolenú. Jedná sa teda o novopostavený plot. Z vyššie
uvedených skutočností je zrejme, že žalovaní nemuseli vedieť ako prebieha skutočná hranica medzisusediacimipozemkami.Prisamotnejrealizáciioploteniaboližalobcaminanesprávneumiestnenieplotu
upozornení až po jeho dokončení. Za týchto skutkových okolností je súd toho názoru, že postup podľa
§ 135c ods. 1 Obč. zák. by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z dokazovania tiež však vyplynulo, že

stavba oplotenia je neoprávnenou stavbou a preto súd musel o žalobe žalobcov rozhodnúť v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 135c Obč. zák. Žalobcovia nežiadali prikázať za náhradu do svojho
vlastníctva stavbu oplotenia, preto do úvahy neprichádzal ani postup podľa § 135c ods. 2 Obč. zák.
Vzhľadom na malý, až minimálny zásah do vlastníctva žalobcov a najmä podľa názoru súdu, vzhľadom
na zjavnú neúčelnosť odstrániť (zbúrať, zlikvidovať) už existujúce oplotenie, súd bol toho názoru, že

vzťahymedziúčastníkmitrebausporiadaťpodľa§135cods.3Obč.zák.Súdpretozriadilvecnébremeno
spočívajúce v užívaní tej časti pozemku, na ktorej je umiestnená stavba žalovaných a to za náhradu. Súd
pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znalosti pomerov v meste Malacky. V súčasnosti je všeobecná
cena 1m2 stavebného pozemku v meste Malacky v rozpätí 120-130,- Eur. V prípade záberu žalovaných
časti pozemku žalobcov ide o výmeru 2,17 m2. Súd preto považoval sumu 500,- Eur za primeranú
náhradu za zriadené vecné bremeno.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia požadovali
od žalovaných v konaní zaplatenie trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov
právneho zastúpenia. Vo veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. Rovnako s poukazom na § 262

ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP súd rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť trovy konania, štátu, ktoré
platil a súvisia s vykonaným znaleckým dokazovaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Okresný súd Malacky, odd. 5C
V Malackách dňa 15.november 2016