Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2008

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 13C/107/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216322
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2008:7717216322.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom LOPUCHOM, PhD., v právnej veci žalobkyne

H. S., bytom M., J. X,. zastúpenej JUDr. F. M., advokátom Advokátskej kancelárie v M., L. XX,. proti
žalovaným 1./ J. T., 2./ J. T., 3./ J. T., 4./ V. T., všetci bytom M., M. XX. 5./ F. M., pôvodne bytom M., K. X,.
t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom - žalovaným v 7. rade, 6./ R. M., pôvodne bytom
M., K. X,. t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom - žalovaným v 7. rade, 7./ F. M., bytom
M., K. 6, 8./ A. M., bytom M., O. M., o zaplatenie 73.550,- Sk s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 6. rade sú p o v i n n spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 58.840,-Sk so 17,6%
úrokom od 23.10.1998 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti žalovaným v 7. a 8. rade a v prevyšujúcej časti proti žalovaným v 1. až 6. rade súd žalobu z a
m i e t a.

Žalovaným v 7. a 8. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaní v 1. až 6. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania vo výške

2.694,-Sk na účet právneho zástupcu žalobkyne, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 770,-Sk
a žalovaní v 1. až 6. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu
Michalovce trovy štátu vo výške 3.080,-Sk, všetci v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá došla súdu dňa 28.1.1999, žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaných v l. - 4. rade
spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 56.500.- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 22.10.1998
do zaplatenia a trov konania. Od žalovaných v 5. - 8. rade požadovala spoločne a nerozdielne 24.500.-

Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 22.10.1998 do zaplatenia a trovy konania. Uviedla, že podľa
uznesenia Obvodného oddelenia PZ SR v Michalovciach zo 14.12.1998 sa žalovaní v 1., 2., 5. a 6. rade
dopustili dňa 22.10.1998 trestných činov zatajenia veci a trestného činu podielnictva. V uvedený deň
totiž našli pred bránou Nemocnice s poliklinikou v Michalovciach na ul. Špitálskej dámsku kabelku, v
ktorej sa nachádzala hotovosť 48.000.- Sk, predmety zo žltého kovu v hodnote 33.000.- Sk a doklady
na meno žalobkyne. Žalovaní si uvedené veci rozdelili medzi sebou a peniaze použili pre vlastnú
potrebu. Žalovaná v 1. rade si ponechala pre seba 24.000.- Sk, žalovanému v 6. rade dala 20.000.-

Sk a žalovanému v 5. rade 4.000.- Sk. Predmety zo žltého kovu si ponechala žalovaná v 1. rade v
hodnote 33.000.- Sk. Po zmene žaloby žiadala žalobkyňa od žalovaných v 1. - 4. rade, aby jej spoločne
a nerozdielne zaplatili 56.500.- Sk a žalovaní v 5. - 8. rade spoločne a nerozdielne 17.050.- Sk.Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Popreli výšku uplatneného nároku. Žalovaní v 1. - 4. rade poukázali na
to, že deti za jeden týždeň takú sumu použiť nemohli.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 19.6.2002 bolo žalobe sčasti vyhovené. Žalovaní v 1. - 4.
rade boli povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne 56.500.- Sk so 17,6% úrokom od 23.10.1998 a žalovaní
v 5. - 8. rade spoločne a nerozdielne 17.050.- Sk so 17,6% úrokom od 23.10.1998 do zaplatenia a
trovy konania. V odvolacom konaní žalovaný v 7. rade, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce deti
zverenédovýchovyjehomanželkyanemoholzodpovedaťzavýchovusvojichdetí.Zároveňpripojilkópiu

rozsudku č. k. 19P 72/93-59, z ktorého vyplynulo, že 30.3.1999 bol vyhlásený rozsudok, ktorým deti F.
a R. M. boli zverené do výchovy matke - žalovanej v 8. rade. Uznesením Krajského súdu v Košiciach z
28.9.2004 bol rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom rozsahu zrušený. Krajský súd poukázal na
potrebu zisťovania spoluzodpovednosti zo strany žalobkyne, zbavenia sa zodpovednosti žalovaného v
7. rade spoločne a nerozdielne zodpovednosti podľa § 438 ods.2 OZ.

Po pripustení zmeny žaloby žalobkyňa požadovala od žalovaných v 1. - 8. rade spoločne a nerozdielne
73.550.- Sk a 17,6% úrok z omeškania od 22.10.1998 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:

Dňa 22.10.1998 žalobkyňa pozabudla na kabelku, ktorú mala položenú pri kolese svojho osobného
motorového vozidla, zaparkovaného pred Nemocnicou s poliklinikou v Michalovciach. Kabelku našli
žalovaní v 1., 5. a 6. rade. V nej sa nachádzala peňažná hotovosť vo výške 48.000.- Sk, 4 predmety
zo zlatého kovu - náramok, obrúčka, prsteň s čiernym okom a prsteň s briliantovými okami. Žalovaná
v 1. rade si pre svoju potrebu ponechala 20.000.- Sk, žalovanému v 5. rade odovzdala 8.000.- Sk,

žalovanému v 6. rade 20.000.- Sk. Zlaté veci si medzi sebou rozdelili žalovaní v 1., 2. a 5. rade. Znalec
určil hodnotu dámskeho náramku 14.800.- Sk, zlatej obrúčky 2.305.- Sk, zlatého prsteňa 4.145.- Sk
a dámskeho prsteňa s 3 briliantmi 4.300.- Sk. Kabelku s dokladmi zahodili žalovaní v 2. a 5. rade do
odpadkového koša.

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že manžela navštívila v nemocnici. Auto mala pred nemocničnou
bránou.Keďodchádzala,veciukladaladokufraapravdepodobnejejkabelkavypadlavedľaauta.Potom,
čo došla domov, chcela otvoriť byt, avšak nemala kľúče. Spomenula si, že kabelku musela nechať pri
aute, pri nemocnici. Okamžite sa tam vrátila, ale kabelka tam už nebola. Potom sa pýtala vrátničky a tá jej
povedala, že videla nejaké mladé dievča ísť s kabelkou na WC. Hneď to hlásila polícii. Šetrením polície

boli páchatelia zistení. Čo sa týka vrátených vecí, bola jej vrátená len kabelka, tú však nemožno
používať, lebo ju
cítiť za kanálom. Bol jej vrátený ružencový prsteň . Čo sa týka predmetov zo žltého kovu, tie jej boli
darované manželom. Briliantový prsteň zdedil manžel po svojej matke. Zlatý náramok bol prepletaný,
tiež jej bol darovaný. Obrúčka bola od manžela. Bola kúpená niekedy v r. 1988. Zlatý prsteň s čiernym

očkom bol kupovaný v r. 1980. Ten kúpila za 3.800.- Sk.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že kabelku našiel R. M.. On ju zdvihol a ona s ním potom šla do nemocnice.
Sadli si na lavičku a kabelku otvorili. Z kabelky vybrali len peniaze. V nej bolo viac ako 40.000.- Sk. Ona
si vzala 20.000.- Sk, R. M. 20.000.- Sk a F. M. zvyšné.

Podľa žalovaného v 2. rade, v kabelke bol ruženec, retiazka, náramok a 3 prstene. On si vzal ruženec,
retiazku a prsteň. Zvyšné veci si zobral F. M.. Kabelku zahodili do odpadkového koša.

Podľa žalovaného v 5. rade, žalovaná v 1. rade našla pri nemocnici kabelku. Zodvihla ju a zobrala.

Vybrala z nej peniaze, polovicu dala jeho bratovi a niekoľko korún jemu. Potom večer sa stretol s J.
T. a šli do nemocnice pre kabelku. Kabelku si zobrali a vzali z nej zlaté veci. Vie, že tam boli prstene,
zlaté retiazky a iné veci. Vzal 2 zlaté prstene, ktoré ešte v ten deň odovzdal J. T.. Zvyšné zlaté veci si
nechal J. T..

Podľa žalovaného v 6. rade, žalovaný v 5. rade dostal 4.000.- Sk, on si ponechal 20.000.- Sk a žalovaná
v 1. rade tiež 20.000.- Sk.Z odôvodnenia uznesenia Obvodného oddelenia PZ SR Michalovce zo 14.12.1998 ČTS: ORP-788/
MI-98 vyplýva, že trestné stíhanie proti žalovaným 1, 2 a 5, 6 bolo odložené. Vyšetrovateľ zistil, že v
zabudnutej kabelke žalobkyne sa nachádzala finančná hotovosť 48.000.- Sk. 20.000.- Sk si ponechala

žalovaná v 1. rade, 4.000.- Sk žalovaný v 5. rade a 20.000.- Sk žalovaný v 6. rade. 2 kusy prsteňov si
ponechala žalovaná v 1. rade, zvyšné boli vyhodené pri športovej hale.

Z výpovede svedka M. vyplynulo, že čo sa týka žiadosti súdu ohľadne oznámenia, že 3 chlapci a dievča
v októbri 1998 mali zisťovať pravosť zlatého náramku, oni takéto informácie o pravosti neposkytujú,

zákazníkov odkazujú na puncový úrad SR. Ani v r. 1998 takéto informácie neposkytovali. To znamená,
že takéto údaje v r. 1998 od nich nikto ani nechcel. 24-karátové zlato sa nikdy v zlatých náramkoch
nepoužívalo. Jedine v Spojených arabských emirátoch sa vyrábali zlaté veci, kde sa používalo 22-
karátové zlato. V našich podmienkach sa vyrábalo 14-karátové zlato a pokiaľ ide o Rakúsko 8-10-
karátovézlato.OkremSpojenýcharabskýchemirátovtakétonáhrdelníkyvyrábaliokolitéštátyIránaIrak.

Vo svojom znaleckom posudku Ing. E. ustálil hodnotu dámskeho náramku 14.800,-Sk, zlatej obrúčky
2.305,-Sk, zlatého prsteňa 4.145,-Sk a dámskeho prsteňa 4.300,-Sk, spolu 25.550,-Sk.

Podľa § 135 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak
nie je vlastník známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník

neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viacero škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods.2 OZ, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za
ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobenej škode.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená ak zavinením poškodeného, nesie škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, nesie ju sám.

Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že nárok žalobkyne je dôvodný čiastočne. Žalovaní v 1., 2. a 5.

a 6. rade totiž nájdenú kabelku žalobkyni nevydali. V kabelke sa nachádzali doklady z ktorých bolo
nepochybné, že táto kabelka i s finančnou hotovosťou a zlatými vecami nepochybne žalobkyni patrí.
Tým porušili povinnosť ustanovenú v § 135 ods.1 Občianskeho zákonníka. Peniaze si žalovaní 1 a 5, 6
medzi sebou rozdelili. 2 zlaté prstene si ponechala žalovaná v l. rade, zvyšné zahodila na neznámom
mieste pri športovej hale.

Žalovaní v 1., 2., 5. a 6. rade vedeli, že nájdená kabelka s peniazmi a zlatými vecami nepatrí im, ale
žalobkyni. Napriek tomu kabelku nevrátili. Všetci z týchto žalovaných vedeli, že veci nepatria žiadnemu
zo žalovaných, ale z nájdenej kabelky. Napriek tomu nepostupovali podľa ust. § 135 ods.1 Občianskeho
zákonníka. I keď vo výpovediach žalovaných 1.,2., 5.,6. boli určité nezrovnalosti, je z nich zrejmé, že

žalovaní 1,2,5 kabelku našli, otvorili a peniaze si podelili tak, že po 20.000,-Sk si vzali žalovaní 1 a 5 a
zvyšok - teda 8.000,-Sk žalovaný 6. Žalovaná 1 síce vypovedala, že kabelku našiel žalovaný 5, s ktorým
si potom sadli na lavičku v nemocnici a kabelku otvorili, avšak z výpovede žalovaného 6 vyplýva, že
ju našli spoločne žalovaní 1,5,6, následne ju otvorili a peniaze si rozdelili. Potom sa ku kabelke vrátili
žalovaní 2, 6, vybrali z nej zlaté veci, ktoré si podelili žalovaní 1,2,5. Nakoniec žalovaní v 2. a 5. rade

kabelku i s dokladmi zahodili do odpadkového koša. Z uvedeného je zrejmé, že neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodnili rozhodnúť podľa odseku 2 §-u 438 OZ a mieru zodpovednosti rozdeliť
podľa účasti na spôsobenej škode. Všetci žalovaní 1,2,5 a 6 sa v rôznej miere podieľali na vzniku škody.
V čase vzniku tejto škodnej udalosti mali žalovaní v 1., 2. a 5. rade 14 rokov, žalovaný v 6. rade 13 rokov.
V tomto veku boli schopní ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Už znalecký posudok MUDr.

V. jednoznačne vyvracia tvrdenie žalovaných 5,6, že títo žalovaní z dôvodu duševnej poruchy neboli
schopní ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky dňa 22.10.1998. Znalec vo výsluchu ozrejmil,
že žalovaný 5 bol v detskom veku na psychiatrickom oddelení v Michalovciach liečený kvôli zistenej
tikovej poruche. Žalovaný 6 bol vyšetrený psychiatrom MUDr. B. pred nástupom na ZVS so zistenoudiagnózou emočne nestabilná porucha. To je zrejmé i z predloženého rozhodnutia Územnej vojenskej
správy Košice o nespôsobilosti žalovaného 5 vykonávať ZVS lekárskej správy MUDr. B. z 15.4.2005. Ani
oznámenie Psychiatrickej nemocnice Michalovce z 20.3.2006 o tom, že R. M. bol liečený od 21.5.2000

do 24.7.2000 tento záver znalca nevyvracia. Jednoznačné konštatovanie znalca V. v plnej miere potvrdil
i znalec P. vo výpovedi z 31.8.2006. Žalovaný v 7. rade sa svojej zodpovednosti zbavil tým, že preukázal,
že 22.10.1998 nemohol vykonávať dohľad nad žalovanými v 5. a 6. rade. V uvedený deň nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody. To je zrejmé nielen z odôvodnenia rozsudku č. k. P/72/1993-59 /čl. 73/, ale i
zpripojenéhospisuP/72/1993,kdenastrane49sanachádzaipotvrdenieÚVVPrešov,žeod22.10.1998

nastúpil žalovaný výkon väzby. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Michalovce k
uvedenému dňu povinnosť vykonávať náležitý dohľad nad svojimi deťmi nemala ani žalovaná v 8. rade,
pretože rozsudkom z 8.7.1993 sp. zn. P 72/1993 právoplatného 28.7.1993 boli obe deti zverené do
výchovy žalovaného v 7. rade ( odôvodnenie rozsudku P/72/1993-59 ). Preto proti žalovaným v 7. 8.
rade bola žaloba zamietnutá. Dohľad na žalovanými 1,2 však zanedbali ich rodičia - žalovaní 3,4. Ak by
ho náležite vykonávali, nájdená kabelka mohla byť odovzdaná žalobkyni alebo príslušnému štátnemu

orgánu. K škode tak nemuselo dôjsť.

Podľa § 422 ods.1 OZ žalovanými v 1., 2., 5. a 6. rade zodpovedajú i žalovaní v 3., 4. rade spoločne
a nerozdielne.

Výška škody pozostávajúca z peňažnej hotovosti 48.000.- Sk je nepochybná. Tú žalovaní sami potvrdili.
Škodu na zlatých veciach vyčíslil znalec - 25.550.- Sk. Obrana žalovaných, že sa nejednalo o zlaté veci,
pretože v zlatníctve im to bolo povedané, neobstojí. Žalobkyňa presne popísala tvar zlatých vecí a o
zlatých veciach sa zmieňuje i v stručnom oznámení, bezprostredne po vzniku škody. Navyše zlatníctvo,
na ktoré odkázali žalovaní, v ktorom malo byť oznámené, že sa o zlaté veci nejedná, oznámilo súdu, že

tvrdeniažalovanýchsúvymyslené/č.l.33spisu/.SvedokM.výpoveďouozrejmil,žetvrdeniažalovaných,
že v r. 1998 uňho zisťovali hodnotu zlatých vecí, sú nepravdivé. Poukázal na to, že 22, resp. 24-karátové
zlato sa v zlatých náramkoch nikdy nepoužívalo, teda zhodne ako znalec E. v znaleckom posudku.

10%-né nálezné žalovaným nepatrí. Mali by naň nárok vtedy, ak by nájdené veci vydali vlastníkovi alebo

príslušnému orgánu štátu.

Už z odôvodnenia uznesenia OO PZ SR Michalovce vyplýva, že pri oznámení straty kabelky polícii
žalobkyňa uviedla, že pri vyberaní vecí z kufra si ponechala kabelku pri kolese mot. vozidla, pričom na
ňu pozabudla. Vo svojej výpovedi na pojednávaní 26.5.1999 uvádzala, že na okolnosti straty kabelky si

nepamätá,alekeďukladalavecidokufra,pravdepodobnejejkabelkavypadlazauta.Užztýchtodôkazov
je zrejmé, že žalobkyňa porušila ust. § 415 O.z.. Nepočínala si totiž tak, aby nedošlo k škode na jej
majetku. 22.10.1998 pri vystupovaní z auta bola totiž nepozorná, kabelku nechala ležať pravdepodobne
na chodníku ( v tejto súvislosti je nepodstatné, či jej kabelka vypadla, žalobkyňa ju nezdvihla, alebo
na ležiacu kabelku pozabudla). Ak by k tejto nepozornosti nedošlo, škodu by neutrpela. I vo výpovedi

z 7.7.2005 tento záver o svojej nepozornosti potvrdila. Preto po úvahe súd mieru spoluzodpovednosti
žalobkyne určil 20%-tami. To teda znamená, že žalovaní v 1. až 6.rade sú spoločne a nerozdielne
povinní zaplatiť žalobkyni sumu 58.840.- Sk /t.j. 80% zo 73.550.- Sk/. Vznik škody je dostatočne
preukázaný účastníckymi výpoveďami, uznesením OO PZSR Michalovce o odložení veci, preto nebolo
nutné vykonávať dôkazy výsluchy žalovaných 1,2,5,6 pred orgánom polície.

Žalovaní v 1. až 6. rade sa dostali do omeškania už dňa 22.10.1998. V uvedený deň vedeli, že peňažná
hotovosť a zlaté veci patria žalobkyni, avšak v tento deň jej tieto veci nevrátili. Úrok z omeškania vyplýva
z § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými v l. - 6. rade bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods.
2 O.s.p. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 3.240,-Sk a
zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania 1.250,-Sk, spolu 4.490,-Sk. Žalobkyňa mala
úspechvkonaní80%-nýazároveň20%-nýneúspech(pomer73.550:58.840)mátedaprávonanáhradu
60% vzniknutých trov, čo činí 2.694,-Sk. Právny zástupca žalobkyne ako advokát nevyčíslil trovy právnej

služby požadovanej v 3-dňovej lehote, preto trovy právneho zastúpenia súd žalobkyni nepriznal( § 151
ods.1,2 O.s.p.).Otrováchkonaniavovzťahužalobkyňa-žalovaní7,8bolorozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p.Žalovaní
mali v konaní plný úspech, trovy konania priznať nenavrhli.

Súd zároveň rozhodol o trovách podľa § 148 ods.1 O.s.p., ktoré pozostávajú zo sumy 50.- Sk - cestovné /
výsluch svedka MUDr. S./, znalečného 3.800.- Sk vyplatené zo štátnych prostriedkov znalcovi P.. Podľa
výsledku konania žalovaní v 1. - 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu 3.080,-
Sk (80%) a žalobkyňa 770,- Sk (20%) /pomer 73.550 : 58.840/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.