Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/585/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221518
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613221518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpená advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému I. E., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X., V. F. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, (zastúpený opatrovníkom Gabrielom Erdélyim,
zamestnancom Okresného súdu Lučenec do 30. 06. 2016), o zaplatenie 264,21 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/37/2014-68 zo dňa 11. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/37/2014-68 zo dňa 11. 03. 2015 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 264,21 € zamietol (prvý výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý
výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 264,21
€ s prísl. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28. 03. 2013 medzi postupcom

Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalobcom, ktorou postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vyplývajúcu z
úverovejzmluvyč.0341485018.Žalovanýneplnilriadneavčasúver.Pohľadávkažalobcupredstavovala
ku dňu postúpenia 264,21 € (istina 238,51 € a riadny úrok 25,70 €). Súd prvej inštancie posúdil nárok
v súlade s § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 504 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), § 39 ods. 1 zák. č.
40/1964 Zb., § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), podľa § 92
ods. 8 zák. č. 484/2001 o bankách. Súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko predpokladom platného
postúpenia je skutočnosť, že postupca - banka písomne vyzve dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite

dlhšie ako 90 dní, a potom môže bez súhlasu klienta postúpiť peňažný záväzok na inú osobu. Z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, že by došlo k takejto výzve takéto postúpenie záväzku je neplatné podľa § 39
OZ, žalobca nie je aktívne legitimovaný voči žalovanej, preto okresný súd návrh zamietol.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Proti rozsudku v súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej OSP) podal
odvolanie žalobca v celom rozsahu podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že súd prvej
inštancie zamietol návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorá mala spočívať v tom, že
neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu
stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách a to písomná výzva banky dlžníkovi na plnenie peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní. Súd prvej inštancie, keďže nebolo

preukázané splnenie tejto povinnosti, posúdil postúpenie pohľadávky ako neplatné podľa § 39 OZ,
t. j. nesprávne vec právne posúdil. Žalobca uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal
predložením listinného dôkazu - oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.
s., splnila povinnosť podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb., čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (NS SR 4Obo 210/2001 zo dňa 11. 06. 2003). Ust. §
92 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach

za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka
postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná
bankovým tajomstvom, a to bez súhlasu klienta. Nesplnením podmienok by došlo iba k porušeniu
bankového tajomstva. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou,
nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia
pojednávaniapodľa§385CSPadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjepotrebnéakovecnesprávne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa

zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol.

10. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z jeho
právneho predchodcu na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, a to
v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z.z. o bankách.

11. Žalobca takýto záver v odvolaní namieta, tvrdí, že oznámením o postúpení pohľadávky postupcom
dlžníkovi, bola splnená povinnosť podľa § 526 OZ, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka, nesúhlasíl s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, súdom prvej

inštancie, pričom je toho názoru, že uvedené ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani s platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia
pohľadávky, nesplnením podmienok by došlo len k porušeniu bankového tajomstva.

12. Žalobca nespochybnil záver súdu, že nárok je potrebné posúdiť v súlade s § 52 ods. 1 OZ ako

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonovako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo
ako spotrebiteľské neoznačuje.

14. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa

bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo
ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené:
„S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov
dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky
uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015.

15. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania

(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

16. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo 210/01 , týkajúce sa vzťahov postupníka a dlžníka pri postúpení
pohľadávky, kde dochádza k založeniu aktívnej legitimácie postupníka, a to oznámením postupcu

dlžníkoviopostúpenípohľadávkyodvolacísúdudáva,ževkonanížalobca dôkazodoručeníoznámenia
postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi nepredložil. Správne súd prvej inštancie skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu. Odvolací súd udáva, že neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval
stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade
postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky, ako každý iný právny

úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti. Treba uviesť, že česká judikatúra, kde
právna úprava o postúpení pohľadávky je totožná s právnou úpravou platnou na území Slovenskej
republiky zaujala stanovisko a konštatovala, že predpokladom právnej účinnosti postúpenia pohľadávky
je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dlžník je až od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi,

ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie pohľadávky oznámi samotný pôvodný veriteľ -
postupca, nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník je povinný postupníkovi bez ohľadu na to, či je
zmluva o postúpení pohľadávok platná plniť, takýmto plnením záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie,
však je nutné odlišovať stav, ako v posudzovanej veci, kedy k splneniu záväzku voči avizovanému
postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom súdneho sporu, v takomto prípade je potom

nutné v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len
platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď veriteľ
(postupník) nadobúda nie len postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k
jej uplatneniu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.5.2003, č. k. 32Odo 293/2002 - uverejnený v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod č. 16/2004).
17. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je potrebné odlíšiť od situácie v tomto konaní, procesné
rozhodovanie súdu, keď súd nemá v rámci procesného rozhodovania o zmene účastníka v priebehu
konania hodnotiť právne úkony na základe ktorých došlo k tvrdenému prechodu práv z hľadiska ich
platnosti, a to preto, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu

hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 42/2011). Pre samotné rozhodnutie vo
veci samej je však potrebné vyriešiť aj otázku aktívnej legitimácie, naplnenie predpokladov právneho
nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
písomnej výzvy banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nesplnením tejto
rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k naplneniu
predpokladov v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách.19. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu
dlžníka bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo

potrebné doručenie takejto výzvy žalovanému a omeškanie žalovaného napriek výzve dlhšie ako 90
kalendárnych dní, a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách.

21.Okresnýsúdust.§92ods.8zákonaobankáchsprávneaplikovalavyložil.Postupník,ktorémubanka

pohľadávku postúpila bez súhlasu dlžníka, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
zaplatením svojho záväzku dlhšie ako 90 dní. Nesplnenie týchto skutočností má za následok neplatnosť
postúpenia a nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne vyplýva,

že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných
podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek
písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej
čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť

banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred
postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej
banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v
rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo

vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje
uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v
Občianskom zákonníku, pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo
pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie

pohľadávkyprávnounormoulexspecialis,ktorásauplatníprednostne.Dodržaniezákonnýchpodmienok
stanovenýchv§92ods.8prepostúpeniepohľadávkybankyalebopobočkyzahraničnejbankyvprípade,
ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky,
ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou
zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter
len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy
podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky

a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje
odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana
klientov a bankové tajomstvo“).

23. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva nedoručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanému a
jeho následné omeškanie pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, táto zmluva je tak v časti
postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože
bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávok, nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok

na postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0341485018 zo dňa
28.03.2013 na žalobcu ako tretiu osobu. Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej
vecnej legitimácie v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k spornej
pohľadávke voči žalovanému zo strany súdu prvej inštancie preto bolo vecne správne.

24. Z uvedených dôvodov okresný súd správne vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, a právne posúdil

vec, keď rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie okresného súdu potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd rozhodol
vo vzťahu k žalovanému, tak že nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods.1 OSP).

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto by mu vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy,

preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).