Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117228835
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117228835.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., proti
žalovanému 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava
a žalovanému 2/ Dupos dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tomaškovičova č. 17, 917 01
Trnava, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 17.10.2017
domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o
záložnom práve zo dňa 30.07.2008, a to formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej konanie bolo

oznámené na deň 24.11.2017, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce
sa v E. F., katastrálne územie E. F. zapísané ako rodinný dom stavba zapísaná na LV č. XXX, na parcele
č. 156/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2 v podiele 1/1, a to až do rozhodnutia vo veci
samej.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným v rade 1/ zmluvu o zriadení záložného

práva, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/.
Predmetom záložného práva bol rodinný dom nachádzajúci sa na ulici E. F. číslo 414, postavený na
parcele č. 156/3 pozemok registrovaný v registri C, zapísaný na LV č. XXX. Nakoľko sa údajne porušili
zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere vyhlásil žalovaný 1/ predbežnú splatnosť úveru a
celápohľadávkasastalasplatná.Následnepristúpilžalovanývrade2/kvýkonuzáložnéhoprávaformou
predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s čím

žalobca nesúhlasí. Úver si žalobca bral, aby pomohol svojej sestre preklenúť zložitú finančnú situáciu a
zachránil tak jej nehnuteľnosť, aj napriek tomu, že úver bral na svoju osobu, splácala ho sestra, nakoľko
tak boli dohodnutí. Nastala však situácia, ktorej nedokázali zabrániť a ich obydlie chránené ústavou je
ohrozené, aj napriek snahe dohodnúť sa mimosúdne od žalovaného v rade 1/ prišla len odpoveď, že
je to v štádiu riešenia. Výkonom záložného práva príde žalobcova sestra a jej rodina o jediné obydlie,
ktoré je chránené ústavou a tiež poukazuje na, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná

v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň
k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na
speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie
je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec,
plniaca významné sociálne potreby dlžníka, nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere,
ako je to v prípade exekúcie. Zároveň žalobca vzniesol aj námietku premlčania výkonu záložného práva

uskutočnenom formou dobrovoľnej dražby.3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), (1) Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2)
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú naliehavú úpravu a taktiež sa

neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva,
že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa
vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.

7. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

súd oboznámil so samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkaznými
prostriedkami predloženými žalobcom, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:

8. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2011 mal súd osvedčené, že táto bola uzatvorená medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a dlžníkom U. A., na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý

úver vo výške 50 200 eur, splatný v 360 mesačných splátkach po 217,11 eur, s tým, že splatnosť
prvej splátky bola 20.12.2011 a splatnosť poslednej splátky bola 20.11.2041. Úver bol v zmysle zmluvy
poskytnutý za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľnosti, pričom podmienkou na poskytnutie
úveru bolo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva
č. XXX, k.ú. E. F..

9. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.07.2017 mal súd osvedčené, že záložný
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. začal výkon záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Pohľadávka banky sa stala splatnou dňa 26.06.2017.

10. Zo znaleckého posudku č. 179/2017 mal súd zistené, že hodnota špecifikovaných nehnuteľností
bola stanovená na výšku 54 400 eur.

11. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. E. F., ktorý je súčasťou znaleckého posudku mal súd preukázané, že
na predmetné nehnuteľnosti má žalovaný v rade 1/ zriadené záložné právo a taktiež skutočnosť, že bol

začatý výkon záložného práva (poznámka v časti B listu vlastníctva č. XXX).

12. Z listiny označenej ako nesúhlas s dobrovoľnou dražbou vyplýva, že žalobca adresoval dražobnej
spoločnosti Dupos dražobná spol. s.r.o. nesúhlas, avšak súd nemal preukázané, že tento nesúhlas bol
skutočne aj doručený dražobnej spoločnosti a na predloženej listine absentuje aj podpis žalobcu.

13. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa nedokazuje, preto je potrebné, aby žalobca v návrhu
uviedol všetky skutočnosti a údaje dostatočne osvedčujúce potrebu a nevyhnutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ predložiť
všetky dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho nárok. Žalobca vo svojom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktorými by osvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi ním a žalovanými v rade 1/ a 2/ formou
nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi začatie
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žiaden zákon žalovanému v rade 1/ nestanovuje povinnosť zdržať

sa zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v
súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby
vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty
uplatniteľné, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnychprávnych povinností. Zo skutočností žalobcom uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako
taká bola voči nemu v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo slúži na zabezpečenie
práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu.

Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik
a trvanie záložného práva nevýlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby
sa s plnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom.
Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávku

zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je legitímny právny inštitút na
realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie nezistil, žeby tieto právne
normy boli v rozpore s Ústavou SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o proti
ústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd prvej inštancie nezdieľal
názor žalobcu v tom, že dražbou by bolo porušené ústavné právo na ochranu obydlia, nakoľko žalobca
tvrdí,žebudeporušenéprávojehosestryajejrodiny,ktorávdanomprípadenevystupujeaniakovlastník

predmetných nehnuteľnosti ani ako dlžník z úverového vzťahu. Uvedené právo nie je možné vykladať
tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností. Nie je preto možné
vyhovieť žalobe len preto, že predmetom zálohu je obydlie. Žalobca nepopiera existenciu záložného
práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdí ani ich zánik. Preto súd nemôže uložiť žalovanému
veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie je návrh

postavený na domnienkach o rozpore s výkonom záložného práva týkajúceho sa obydlia s Ústavou SR a
európskou judikatúrou a úplne potláča uspokojenie práva veriteľa, na čo najrýchlejšie vymoženie svojej
legitímnej pohľadávky. Ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobcu, a to jeho konkrétne
právo, má možnosť v lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby. Je
potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti

uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodol samotný žalobca ako záložca. Žalobca nepreukázal ani
skutočnosť, že by nebol zachovaný aj ústavný princíp primeranosti dražby, keďže neuviedol aký je dlh
pri celkovej výške úveru 50 200 eur teda, a teda že by pohľadávka bola nižšie ako 2 000 eur, teda nižšia
ako suma, ktorú zákonodarca stanovil ako hranicu pohľadávky na vykonanie dražby nehnuteľnosti,
ktorá ju zabezpečuje. Súd bol toho názoru, že nie je možné zakázať žalovanému v rade 1/ výkon jeho

záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na
základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie. Ochranu obydlia nie je možné
ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto
závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské
práva. Súd skonštatoval, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ,

ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobca nie je schopný splniť svoj
dlh vyrovnaním, nemôžeme ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie zvlášť, ak aj pri
súdom nariadenej prípadnej exekúcií predajom nehnuteľnosti by predajom nehnuteľnosti nastal ten istý
dôsledok, teda strata obydlia. Nie je teda žiaden dôvod zakazovať žalovanému výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

14. Súd ďalej poznamenáva, že čo sa týka premlčania záložného práva, neuviedol žalobca relevantné
skutočnosti, najmä vzhľadom na to, že podľa predložených listín, pohľadávka žalovaného v rade 1/
(splatnosť celého úveru) sa stala splatnou dňa 26.6.2017, a túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom

nerozporoval a k premlčaniu teda nemohlo dôjsť.

15. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v rade
1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa jej úspechu vo veci. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli úspešní, keďže súd návrh voči nim zamietol, mali

by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ však nemajú doposiaľ
vedomosť o tomto konaní a ani sa im nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto im
súd žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.