Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314227233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že
žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, a o náhradu škody 175
eur a nemajetkovej ujmy 608,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 17C/463/2014-80 zo dňa 30. apríla 2015 a uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
17C/463/2014-92 zo dňa 04. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „exekučný súd“), a bolo mu uložené
zaplatiť náhradu škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eura s
príslušenstvom, vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože tento

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, v zákonom stanovenej lehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vecne
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 6Er/512/2006 zistil, že exekučný súd poveril dňa 20.06.2006 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora. Dňa 15.10.2009 požiadal oprávnený o zmenu exekútora, o ktorej
exekučný súd rozhodol po uplynutí 30 dní odo dňa podania žiadosti. Žalobca nepreukázal vznik
škody, existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu ani príčinnú súvislosť medzi

(neexistujúcim) nesprávnym úradným postupom a vznikom prípadnej škody. Tým nie sú splnené
zákonné predpoklady náhrady škody a nemajetkovej ujmy a žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný.
V dôsledku uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, súd prvej inštancie sa námietkou nezaoberal z dôvodu, že premlčanie sa skúma len u
existujúceho nároku. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol. Právne
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2,

§ 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), 44 ods.
7, § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“). O náhrade
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších prepisov (v ďalšom texte „O.s.p.“), úspešnému žalovanému však náhradu trov konania

nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho

rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa

odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže

mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva výška majetkovej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Podľa žalobcu
mal súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o jeho návrhu na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur podľa položky 7a

sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd
vymáhať.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie

neobsahuje riadne odôvodnenie, žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu.
Súdny poplatok vo výške 20 eur mu bol vyrubený za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny
poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k
zákonu č. 71/1992 Zb. (v ďalšom texte ZoSP). Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa
poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným rozhodnutím orgánom

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného
úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony
vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych
poplatkov. Žalobca však podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na

zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázalna rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRz29.marca2007 sp.zn.4Cdo/39/2007.VpríloheZoSPniejejasneajednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Použitie analógie legis pri
vyrubení súdneho poplatku je vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Navyše podľa ustanovenia

§18caZoSPzúkonovnavrhnutýchalebozakonaniazačatédo30.septembra2012savyberajúpoplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo za účinnosti zákona č.
286/2012 a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.Do 30.09.2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku vecne oslobodené.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku ako aj
odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiam, proti ktorým je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolania,vychádzajúc zoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebez

potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok
aj uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

9.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na nasledovné skutočnosti:

11. Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu exekútora po uplynutí zákonnej lehoty. Súd
prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených
zákonodarcom pre priznanie náhrady škody.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami žalobcu konštatuje ich nesúlad s argumentáciou

súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ závery súdu prvej
inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, nenapáda a nenamieta, odvolací súd preto uvedené
neskúmal. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, táto
odvolacia námietka žalobcu je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevyslovil názor o nevzniknutí stavu právnej neistoty, nepolemizoval o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami ani sa nevyjadroval k rozporu exekučného titulu so zákonom. Aj uvedené odvolacie
námietky sú preto nedôvodné. Odvolacia námietka žalobcu smerujúca k tomu, že súd prvého stupňa
nevykonal dostatočné dokazovanie na určenie výšky škody, je nedôvodná - súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie predloženým znaleckým posudkom a skonštatoval, že nemal preukázané, že žalobcovi

vznikla škoda v dôsledku postupu exekučného súdu. Z obsahu spisu nevyplýva ani návrh žalobcu na
prerušenie konania, nie je preto dôvodná ani táto odvolacia námietka.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcom vznesené odvolacie námietky sú
nedôvodné, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia

§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur.15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

16.Úpravasúdnychpoplatkovjeobsiahnutávzákone č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatku
za výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Odvolacie konanie na základe
odvolania žalobcu bolo začaté podaním jeho odvolania proti napadnutému rozsudku dňom 01.06.2015,

na uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie je preto potrebné aplikovať zákon
o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania.

17. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie.

18. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom

odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku
je pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods.
1). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

19. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012 (teda v čase
začatia odvolacieho konania) zo žaloby na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

20. S poukazom na citované ustanovenia súd prvej inštancie v preskúmavanej veci postupoval správne,

ak žalobcovi za podané odvolanie, doručené dňa 01.06.2015, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 20 eur, keď poplatková povinnosť žalobcu za podané odvolanie sa neodvodzuje zo ZoSP v znení
účinnom ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie, ale v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej
povinnosti t.j. kedy žalobca doručil odvolanie súdu, čím začalo odvolacie konanie. V preskúmavanom
prípade sa tak stalo za účinnosti ZoSP v ktorom zákonom č. 286/2012 Z.z. bol s účinnosťou od

01.10.2012 doplnený sadzobník súdnych poplatkov o položku 7a, ktorá zakotvila poplatkovú povinnosť
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomvovýške20eurapretojepotrebnéaplikovaťtotozákonnéustanovenie.
Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie uložením povinnosti zaplatiť uvedený súdny
poplatok určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

21. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, len ktorá
je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa
tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony,

ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.

23. Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Civilného
sporového poriadku (pred 1.júlom 2016 podľa Občianskeho súdneho poriadku). Za konanie sa pre účely
platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvej inštancie, ale rovnako i odvolacie

konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP). Citované ustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne
zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej.

24. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v

zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a to v správnej výške 20 eur.25. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako v
celom rozsahu vecne správne, s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).