Uznesenie – Majetok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309010668
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309010668.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného H. T., pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti U. O. proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III z 11.10.2010 sp. zn. 1T/178/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava III z 11.10.2010 sp. zn. 1T/178/2009 bola podľa § 70 ods. 1 Tr.
por. uložená svedkovi U. O. poriadková pokuta vo výške 500,- eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na termín hlavného pojednávania 11.10.2010

predvolal svedka U. O., ktorý termín hlavného pojednávania vzal na vedomie 30.06.2010. Napriek tomu
sa U. O. nezúčastnil nariadeného hlavného pojednávania dňa 11.10.2010 a do jeho otvorenia nevykonal
žiadny úkon, ktorý by smeroval k ospravedlneniu jeho neúčasti na ňom.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej trojdňovej lehote od oznámenia uznesenia, ktoré bolo sťažovateľovi
oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia 27.10.2010, dňa 27.10.2010 podal sťažnosť U. O.,

v ktorej uviedol, že zaslal dňa 10.10.2010 e-mailovou formou na adresu podateľne súdu ospravedlnenie
svojej neúčasti na predmetnom hlavnom pojednávaní. Dodal, že pojednávania sa nemohol zúčastniť a
ospravedlnil sa len tento jeden krát. Predchádzajúce predvolania na súd vždy akceptoval a zúčastnil sa
ich. V prílohe predložil kópiu predmetného e-mailu, pričom svedok uviedol, že sa domnieval, že uvedená
forma komunikácie je dostatočná pre predmetný úkon ospravedlnenia.

Krajský súd v Bratislave, ako súd sťažnostný, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods.1 písm. a/, b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a
dospel k záveru, že sťažnosť U. O. je dôvodná.

Podľa § 70 ods. 1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa

voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia
neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o
právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby
vopred upozornené.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, na základe
predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava III trestná vec obžalovanéhoH. T. stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bola
právoplatne skončená dňa 12.08.2014. Vo veci bolo po podaní obžaloby od 30.11.2009 vykonávané na
viacerých hlavných pojednávaniach dokazovanie, na ktoré postupne boli predvolávaní svedkovia. Súd

prvý krát predvolal tohto svedka - sťažovateľa na termín hlavného pojednávania 14.06.2010, na ktorý sa
svedok riadne a včas dostavil. Toto hlavné pojednávanie sa však odročilo, pričom zo zápisnice z tohto
pojednávania vyplýva, že termín ďalšieho hlavného pojednávania dňa 30.06.2010 svedkovi U. O. bol
oznámený a tento vzal aj na vedomie. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30.06.2010 vyplýva,
že toto hlavné pojednávanie sa taktiež odročilo, pričom svedok O. bol prítomný a vzal na vedomie nový

termín hlavného pojednávania, a to na 11.10.2010. Na predmetnom hlavnom pojednávaní konaného
dňa 11.10.2010 predseda senátu zisťoval prítomnosť svedka, ktorý termín vzal na vedomie, následne
súd vyhlásil aj uznesenie, ktorým súd uložil svedkovi U. O. poriadkovú pokutu 500,- eur, za nedostavenie
sa k termínu hlavného pojednávania, bez riadneho ospravedlnenia. Súd potom vykonal dokazovanie
výsluchom predvolaných svedkov a hlavné pojednávanie odročil na termín 24.11.2010 s tým, že bude
opätovne predvolaný aj svedok O.. Svedok O. sa na tento termín hlavného pojednávania dostavil, bol

aj na ňom vypočutý a hlavné pojednávanie bolo opätovne odročené na 26.01.2011.

Z vyššie uvedeného chronologického postupu konania je zrejmé, že súd prvého stupňa pri uložení
poriadkovej pokuty nepostupoval v súlade so zákonom. Odhliadnuc od pravdepodobne do spisu
nezaloženého ospravedlnenia svedka doručovaného na adresu podateľne súdu, z obsahu spisu

žiadnym spôsobom nevyplýva, že by svedok - sťažovateľ bol pri prvom predvolaní na hlavné
pojednávanie na 14.062010 a ani pri vzatí termínu na ďalšie hlavné pojednávanie na vedomie na
30.06.2010, na ktoré sa riadne a včas dostavil a napokon ani na pri vzatí termínu na vedomie na
11.10.2010, na ktorý sa už nedostavil a na ktorý sa vraj ospravedlnil, bol upozornený na možnosť
uloženia poriadkovej pokuty.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pochybil, keď pred tým, než sa svedok O. nedostavil
na hlavné pojednávanie 11.10.2010, neprihliadol aj vzhľadom na predchádzajúce sa jeho správanie,
ktorý sa na predchádzajúce predvolanie na hlavné pojednávania dostavoval, ale ktoré sa, bez jeho
zavinenia museli byť odročené, mal ho najskôr upozorniť na možnosť uloženia poriadkovej pokuty a až

následne, ak by aj napriek tomuto upozorneniu svedok neuposlúchol príkaz súdu, uložiť mu prípadne
poriadkovú pokutu.

Na základe uvedeného preto formálne podmienky na uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi zo
strany súdu neboli splnené, nakoľko i keď sa ako svedok nedostavil na hlavné pojednávanie 11.10.2010,

a teda nesplnil pokyn súdu, ktorý mu bol daný, ale na možnosť uloženia poriadkovej pokuty nebol
súčasnevopredupozornený,nakoľkovspiseabsentujedokladotakomtopoučenísvedkazostranysúdu
a svedok doložil spolu so sťažnosťou aj potvrdenie, že dňa 10.10.2010 zaslal prvostupňovému súdu e-
mailovou formou ospravedlnenie. Preto podľa sťažnostného súdu neboli splnené formálne podmienky
na uloženie mu poriadkovej pokuty a vzhľadom na dovtedajšie správanie sa svedka a akceptovateľné

dôvody ním uvedené v podanej sťažnosti, aj materiálne.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že nie je namieste trvať na uloženej poriadkovej
pokute, nakoľko odo dňa, kedy bola sťažnosť podaná, uplynulo vyše sedem rokov a navyše predmetná
trestná vec je právoplatne skončená. Je preto nemysliteľné, aby krajský súd v tomto štádiu konania
sťažnosť svedka zamietol a ponechal v platnosti napadnuté uznesenie prvostupňového súdu o uložení

poriadkovej pokuty, ktoré po takom dlhom časovom odstupe už nemá žiadny zmysel.
Záverom krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní výmery ukladanej poriadkovej
pokuty nestačí posudzovať len závažnosť zmareného procesného úkonu, ale je potrebné zohľadniť aj
sociálnu situáciu osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá. Postup súdu v rámci ktorého len právne
formalisticky určí neprimerane vysokú výmeru poriadkovej pokuty bez toho, aby prihliadol na sociálny

status osoby a jeho sociálne pomery, nezodpovedá náležitému zohľadneniu proporcionality uloženej
sankcie k sociálnym pomerom a závažnosti zmareného procesného úkonu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a vyššie prezentovaný právny názor, ako i s prihliadnutím
na význam a dôležitosť procesného úkonu, na ktorý bol svedok predvolaný - nariadené hlavné

pojednávanie, krajský súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie
napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.V tejto súvislosti krajský súd upozorňuje prvostupňový súd, že v danom prípade mal splnené podmienky
na tzv. autoremedúru v zmysle § 190 ods. 1 Tr. por. veta prvá, podľa ktorého orgán, proti ktorého
uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv

inej strany trestného konania. Podľa ods. 2 písm. b/ citovaného ustanovenia, ak lehota na podanie
sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží
vec na rozhodnutie súd nadriadenému súdu. Toto ustanovenie teda umožňuje, aby orgán, proti
ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, jej za istých predpokladov sám vyhovel (tzv. autoremedúra) a tým
prispel i k naplneniu požiadavky rýchlosti konania (§ 2 ods. 6 Tr. por.). Tým viac by bol tento postup

opodstatnený, ak svedok O. sa na termín hlavného pojednávania 24.11.2010 dostavil, bol aj na ňom
vypočutý a súd už aj mal vedomosť o podanej sťažnosti svedka O. a dôvody aj s dokladmi, pre ktoré
ju podal, čo mohol operatívne preveriť.

Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté
uznesenie len zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.