Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222987
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:811222987.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Y. S. - XXXX, W. W. Z. XX, XXX
XX V., H.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou, so sídlom v Prešove 080 01,
Levočská 4, proti žalovanému: GAMA REÁL, s.r.o. Prešov, so sídlom Tatranská 32/A, 080 01 Prešov,
IČO: 36 468 851, zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove 080 01,

Hlavná 19, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č. k. 15C/149/2012-317 zo dňa 22.4.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.423,80 Eur
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá, teda

žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.423,80 Eur v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a / a písm. c/ (v
znení účinnom do 30.6.2013) a § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky (v znení
účinnom od 1.7.2013). Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky za jeden úkon právnej služby
predstavuje 303,72 Eur, pričom súd pri určení tejto základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby vychádzal zo sumy, ktorá bola priznaná za jeden úkon právnej služby v právnej veci

vedenej na súde pod sp. zn. 13C/277/2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania v posudzovanom prípade. Súd priznal odmenu vo výške 1.138,95 Eur za šesť úkonov právnej
služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.1.2013 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa
24.1.2013 (1/4) 75,93 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa
11.2.2014 (1/4) 75,93 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.3.2014 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa
16.4.2014 (1/4) 75,93 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 47,55

Eur, t.j. 3 x 7,81 Eur za rok 2013 a 3 x 8,04 Eur za rok 2014. Postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd
zvýšil odmenu právneho zástupcu za zastupovanie žalovaného o 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške
237,30 Eur (t.j. zo základu dane vo výške 1.186,50 Eur, teda zo sumy 1.138,95 Eur + 47,55 Eur). Trovy
právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 1.423,80 Eur (1.138,95 Eur + 47,55 Eur + 237,30 Eur).

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Je toho názoru, že súd vec

nesprávne právne posúdil, ak rozhodol o trovách konania podľa tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Má za to, že žalovaný si mal určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11ods. 1 písm. a) vyhlášky, a na základe toho mal súd určiť výšku náhrady trov konania žalovanému, keďže
určenie hodnoty sporných nehnuteľností je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Taktiež má za
to, že súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, sa mal vysporiadať s použitím ust. § 150 ods. 1

O.s.p., keďže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov celkom,
alebo sčasti úspešnému žalovanému. Dôvody, na ktoré by sa mal prihliadať osobitný zreteľ, sa týkajú
jednak majetkových, osobných a ďalších pomerov tak žalobcu, ako aj žalovaného, a jednak okolností
uplatneného nároku na súde. Má za to, že prihliadnutím súdu na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie
pomeryúčastníkov,takžalobcuakoobčianskehozdruženiabezpodnikateľskejčinnosti,ktoréhohlavnou

činnosťou je šírenie rusínskej kultúry, národa a jazyka, tak žalovaného ako podnikateľského subjektu,
ktorého hlavnou činnosťou je vytvárať zisk, sa rozhodnutie súdu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nebude javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanému a nebude odporovať ani dobrým mravom. K okolnostiam
uplatneného nároku na súde žalobca uviedol, že k podaniu predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho
práva ho neodradila ani skutočnosť, že obdobný spor o zadný trakt už prehral v konaní pod sp. zn. 13C
277/2003. Za tým účelom musel skoncipovať žalobu, vynaložiť nemalé úsilie na zozbieranie všetkých

potrebných príloh k žalobe, taktiež sa nevyhýbal súdnym pojednávaniam, na ktorých sa dokonca sám
obhajoval. Naproti tomu žalovaný síce predmetný spor vyhral, avšak bez vynaloženia akéhokoľvek úsilia
a predkladania dôkazov, nakoľko svoje tvrdenia opieral len o rozsudky už ukončeného súdneho sporu.
Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd nesprávne určil tarifnú hodnotu podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky, hoci mal postupovať

podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov
konania celkom alebo sčasti. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
náhradu trov konania celkom, alebo sčasti žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 159,90 eur.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom. V prípade žalobcu ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i právnej istoty, je treba jeho
odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach

právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na
základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis,nemôžebyťvosvojejdôvereknemusklamanýspätným

pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.,
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny

sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2
citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia,
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s

nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

8. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je určitá vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu,
peniazmi oceniteľné, potom sa suma vyjadrujúca cenu považuje za základ pre určenie tarifnej hodnoty,a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, lebo vyhláška č. 655/2004 Z. z. dôsledne
rozlišuje, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a
kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že vtedy, keď je predmetom občianskeho súdneho

konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska
tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie
konania podľa zákona č. 71/1992 Zb..

9. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, teda veciam, ktoré

sú oceniteľné a vyjadriteľné peniazmi. Pri priznávaní náhrady trov konania bolo vzhľadom na túto
skutočnosť potrebné vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej nie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale v zmysle § 10 ods. 1 tejto vyhlášky. Odvolací súd pripomína, že žalobca
výšku základnej sadzby tarifnej odmeny nespochybnil.

10. V ďalšom sa žalobca domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady

trov konania úspešnému žalovanému.

11. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať

zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

12. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

13. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade), sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi
priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať.
Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,

ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov, a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu

trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež

okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..
Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter.

14. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov
konania bude preto zistenie, či možno od žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania
(§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním
hradil sám.15. Majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania nepochybne môžu založiť dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania nemusí byť

priznaná.Zobsahuspisuvšaknevyplývajútakémajetkové,sociálne,osobnéaďalšiepomeryúčastníkov
konania, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému
žalovanému. Navyše majetkové a sociálne pomery žalobcu boli predmetom skúmania zo strany súdu
prvej inštancie pri rozhodovaní o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový
súd uznesením zo dňa 22.4.2016, právoplatným dňa 24.5.2016, žalobcovi oslobodenie od súdnych

poplatkovnepriznal.Natotorozhodnutieodvolacísúdvplnomrozsahuodkazuje.Aniokolnostiuvádzané
žalobcom, ktoré ho viedli k uplatneniu práva na súde, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému
žalovanému, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, ako to tvrdí aj samotný žalobca, že obdobný spor o
zadný trakt už prehral v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 277/2003. Dôvody
hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, nie sú relevantnými dôvodmi pre

aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
Z obsahu realizovaných úkonov v konaní pred súdom prvého stupňa, i v odvolacom konaní (vo veci
samej), nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zodpovedali osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

17. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nevznikol, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).