Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10P/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317205032
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5317205032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci rozvodu manželstva účastníkov:

navrhovateľky: K.. C. I.J., W.. F., R.. XX.XX.XXXX, D. U. I. XXX, štátny príslušník SR, zast. JUDr. C.
A., advokátom so sídlom I.V. XXXX, XXX XX Č., proti druhému manželovi K. I., R.. XX.XX.XXXX, D.
U. I. XXX za účasti maloletého dieťaťa E. I.J., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky C. I., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, a druhého manžela K. I., nar.
XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., zväzok
X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X sa r o z v á d z a .

II. Maloletá E. I.Č., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej
starostlivosti a výchovy matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec K. I.E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej E. I., nar. XX.XX.XXXX
sumou 180,- € mesačne, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. I., nar. XX.XX.XXXX, kedykoľvek, bez obmedzenia s
prihliadnutím na denný režim a záujmy maloletého dieťaťa, na základe predchádzajúcej dohody rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 24.07.2017 navrhovateľka žiadala, o rozvod manželstva s K. I.,
zverenie maloletej E. I. do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného v sume 220,-€ mesačne.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu spoločenskú funkciu, je trvalo
rozvrátené.

3. Druhý manžel sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje aby v prípade rozvodu
manželstva bola maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný plnením
vyživovacej povinnosti podľa jeho možností a schopností.

5. Na pojednávaní súdu, účastníci zhodne žiadali manželstvo rozviezť a navrhli rodičovskú dohodu
schváliť.6. Podľa článku 1 Základných zásad Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. § 1 ods.2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods.1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.
Podľa § 23 ods.1,2 a 3 Zákona o rodine:
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
Podľa ust. § 24 ods.1 až 4 Zákona o rodine:
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.
(4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov

dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa ust. § 25 ods.1,2 a ods.4 Zákona o rodine:
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 31 ods.1, 2 Zákona o rodine:
(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
(2)Žiadnyzrodičovnemôžezastupovaťsvojemaloletédieťa,akideoprávneúkony,priktorýchbymohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými

tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 32 ods.1 až 5 Zákona o rodine:
(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa
použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie
potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý
nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel
uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia
plnoletosti dieťaťa.

(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie
týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po
skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia
zostávajú zachované.
Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods.1,2 Zákona o rodine:
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 221 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,CSP“) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
a) Je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania
b) To ustanovuje tento zákon

7. Súd rodičovskú dohodu uzavretú a pojednávaní súdu schválil, nakoľko táto je v záujme maloletých
detí.

8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon

neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o
schválení dôležitých úkonoch maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu
dohodnúť. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

9. Pretože po tom, ako na pojednávaní vo veci dňa 5.10.2017, uskutočnenom za osobnej účasti všetkých
účastníkov, súd vyhlásil rozsudok, sa následne obaja voči súdu výslovne vzdali odvolania proti rozsudku
v tejto veci (§ 221 ), vyhotovuje súd skrátený rozsudok, v zákonom určenom rozsahu za splnenia
podmienok podľa cit. ust. § 221 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x
kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v
potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50

€/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.