Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/226/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110228542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8110228542.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: G.. I. C., L..

XX.XX.XXXX, P. J. E. L. P., M. X/X, v konaní právne zastúpený I.. W. O.T., S. D. D. E. T., Š. XX, proti
žalovanému: D. O. - C. Š. D. O., W.: XX XXX XXX, D. X, J., v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu XX XXX Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup, ktorý spôsobil Krajský školský úrad.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX vydal vedúci služobného úradu Okresného
úradu vo Vranove nad Topľou rozhodnutie o vymenovaní žalobcu do funkcie štátneho zamestnanca:
samostatný radca, odbor: školstvo, druh štátnej služby: dočasná štátna služba, pričom vznik

štátnozamestnaneckého pomeru bol určený na deň XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie. Úrad pre štátnu službu v Bratislave rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Ú.-
XXXXX/XXXX zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou
zo dňa XX.XX.XXXX v časti vymenovania do funkcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu
na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. XSž XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úrad
pre štátnu službu svojim rozhodnutím o odvolaní sp. zn. Ú.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil

rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX
v časti vymenovania žalobcu do funkcie a vec vrátil Krajskému školskému úradu (ďalej v texte aj KŠÚ)
ako prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Žalobca namietal, že Krajský školský úrad doposiaľ
nevydal žiadne iné rozhodnutie. Je teda nesporné, že v konaní Krajského školského úradu došlo k
nečinnosti dosahujúcej takmer viac ako 6 rokov. Vydanie tohto rozhodnutia podľa žalobcu výrazne
ovplyvňuje jeho život, keďže od toho závisí výška služobného platu, prípadne náhrada za tento príjem
a taktiež žije v neistote, do akej funkcie má byť zaradený, pričom táto neistota ovplyvňuje nielen jeho

život, ale aj život celej jeho rodiny.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, aká ujma žalovanému vznikla,
aké následky mu mali vzniknúť v súkromnom živote, či v spoločenskom uplatnení a tvrdenia žalobcunepovažuje za dostatočné. Taktiež uviedol, že tvrdenia žalobcu o nečinnosti neobstoja, a to z dôvodu,
že sám žalobca v roku XXXX podával na Krajský súd v Prešove žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy a z tohto dôvodu bol Krajský školský úrad povinný predložiť súvisiaci spisový materiál Krajskému

súdu, a preto nemohol v konaní pokračovať, čo podľa ich názoru nemožno považovať za nečinnosť, či
nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež namietal skutočnosť, že žalobca si na tunajšom súde uplatňuje
aj nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom v konaní XXC XXX/XXXX,
pričom nesprávny úradný postup Krajského školského úradu videl v jeho nečinnosti vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a žalobca v tomto konaní zhodne uviedol dôvody, pre ktoré si uplatňuje

tento nárok, ako aj utrpenú ujmu, pričom žalovaný mal za to, že tieto dôvody nie sú v príčinnej súvislosti s
konaním Krajského školského úradu v Prešove vo veci vymenovania do štátnej služby. Žalovaný taktiež
namietal premlčanie v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko žalobca vypovedal, že podľa
neho Krajský školský úrad v Prešove nekonal a žalobca podal na súde žalobu až v roku XXXX, teda
po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

4. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
pričom mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Proti
tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove svojim uznesením
č. k. XCoPr X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.Krajskýsúdvodôvodnenímimoinéhokonštatoval,žeuplatnenánámietkapremlčaniazostrany

žalovaného nebola dôvodná a žalobcovi začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy dňom XX.XX.XXXX. Keďže žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX, jeho
nárokpremlčanýnieje.Prvostupňovýmalposúdiťdôvodnosťuplatnenéhonárokuadoplniťdokazovanie
ohľadom rozhodných skutočností pre stanovenie výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s písomnými podaniami žalovaného,
oboznámením so spisovým materiálom Krajského školského úradu týkajúceho sa žalobcu,
oboznámením s obsahom spisu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XS XX/XXXX a XS XX/XXXX,
oboznámením s rozsudkom Najvyššieho súdu SR XSž XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutiami
Úradu pre štátnu službu A.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a A.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa
XX.XX.XXXX, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. XXXXXXXXX/
X zo dňa XX.XX.XXXX, lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo E. L. P. zo
dňa XX.XX.XXXX, lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu, oboznámením s obsahom spisu
tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný.

6. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. XCoPr X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení mimo iného

konštatoval, že oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným
skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav síce správne aplikoval príslušné právne predpisy,
avšak vo vzťahu k namietanej výške náhrady nemajetkovej ujmy neuviedol dostatok dôvodov.

7. Pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy súd síce prihliadal na kritériá vyplývajúce z ustanovenia §
17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., avšak s prihliadnutím na jej výšku nesprávne zohľadnil závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj závažnosť následkov v súkromnom živote,
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení s prihliadnutím k tomu, že náhrada
nemajetkovej ujmy musí spĺňať nielen preventívnu funkciu, ale aj byť efektívnym prostriedkom nápravy.

Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy je zmiernenie ujmy, ktorá nesprávnym úradným postupom, v danom
prípade nečinnosťou príslušného orgánu štátu, vznikla, čo však nemožno stotožňovať s náhradou škody,
a preto je pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy potrebné vychádzať zo zásady spravodlivosti, z
ktorej vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl.
41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

8. Nesprávne právne posúdenie spočívalo v posúdení zákonných predpokladov pre zodpovednosť
štátu pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu.Súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, pokiaľ pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal z nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. Takýto záver súdu prvého stupňa vo vzťahu
k priznanej náhrade nemajetkovej ujmy v rozsahu XX XXX Eur je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov, ako aj výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná a nedôvodná vo vzťahu k skutkovým
okolnostiam prípadu a preukázaniu základných predpokladov zodpovednosti štátu.

9. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, prípadne doplnenia dokazovania podľa návrhu účastníkov po splnení ich dôkaznej

povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotiť zistený
skutkový stav, vzájomné súvislosti s okolnosťami daného prípadu, ako aj uplatnenú výšku náhrady
nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na preukázané skutočnosti, ktoré by boli rozhodné pre stanovenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá musí byť primeraná a spravodlivá okolnostiam konkrétneho
prípadu,vsúvislostisozachovanímjejpreventívnej,akoajsatisfakčnejfunkcieakoúčinnéhoprostriedku
nápravy v prípade zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Na stav právnej neistoty žalobcu

je možno prihliadať.

10. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadreniami strán
sporu,rozhodnutímMinisterstvavnútraSR,OkresnéhoúraduPrešovzodňaXX.XX.XXXX,akoajďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

11. Žalobca pracoval na Okresnom úrade vo Vranove nad Topľou, odbor školstva, mládeže a
telesnej kultúry, na oddelení metodiky a riadenia. Na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu
Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX bol vymenovaný do funkcie samostatný
radca v odbore školstvo a v dočasnej štátnej službe bol od XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu

podal odvolanie. Úrad pre štátnu službu v Bratislave, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Ú.-
XXXXX/XXXX zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou
zo dňa XX.XX.XXXX v časti vymenovania do funkcie. Následne podal proti citovanému rozhodnutiu
Úradu pre štátnu službu žalobca žalobu. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. XSž XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil napadnuté rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Úrad pre štátnu službu rozhodnutím o odvolaní sp. zn. A.-XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou
zo dňa XX.XX.XXXX v časti vymenovania žalobcu do funkcie a vec vrátil Krajskému školskému úradu
ako prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Krajský školský úrad v Prešove svojim podaním zo
dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na doplnenie podania v lehote 15 dní v zmysle § 19 ods. 3 zákona o

správnom konaní a oznámenie čoho sa v prebiehajúcom konaní domáha a ako navrhuje, aby správny
orgán rozhodol. Zároveň Krajský školský úrad, služobný úrad v Prešove žalobcu poučil, že v prípade ak
v určenej lehote svoje podanie nedoplní, správny orgán konanie v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) zákona
o správnom konaní zastaví. Rozhodnutím č. k. D. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Krajský školský úrad
v Prešove, služobný úrad zastavil konanie správnej veci žalobcu proti Krajskému školskému úradu z

dôvodu, že podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že netrvá na zrušení rozhodnutia
vedúceho služobného úradu vo Vranove nad Topľou mimo odvolacieho konania, keďže konanie sa
nachádza v štádiu odvolacieho konania, považoval za späťvzatie návrhu na začatie konania. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa XX.XX.XXXX.

12. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa XX.XX.XXXX podal sťažnosť na Krajský
školský úrad v Prešove z dôvodu, že od XX.XX.XXXX, t. j. od vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu
službu A.-XXXXX/XXXX, ktorým bolo rozhodnutie služobného úradu Okresného úradu vo Vranove
nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX v časti vymenovania žalobcu do funkcie zrušené a vec bola vrátená
Krajskému školskému úradu ako prvostupňovému úradu na nové konanie a rozhodnutie, tento doposiaľ

nevydal rozhodnutie o vymenovaní žalobcu do funkcie.

13. Krajský školský úrad v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX okrem iného konštatuje,
že šetrením bolo zistené porušenie § 42 ods. 2 zákona o správnom konaní tým, že Krajský školský úrad
nedodržal zákonnú lehotu pre rozhodnutie, pričom toto porušenie bolo zistené opakovane a Krajský

školský úrad nepostupoval v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku a správne konanie neprerušil. Na
základe vyššie uvedeného potom Krajský školský úrad skonštatoval, že predmetná sťažnosť žalobcu
bola opodstatnená.14. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. XS XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uložil
Krajskému školskému úradu v Prešove, prednostovi Krajského školského úradu, aby v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol vo veci vymenovania žalobcu do štátnej služby. Zároveň

zaviazal žalovaného, teda Krajský školský úrad, nahradiť žalobcovi trovy konania. Krajský súd v
odôvodnení mimo iného konštatuje, že je zrejmé, že od posledného rozhodnutia žalovaného, teda
Krajského školského úradu, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré však nebolo rozhodnutím vo veci zaradenia
žalobcu do štátnej služby, žalovaný vo veci nekonal. Krajský súd uvádza, že žalovaný Krajský školský
úrad je v konaní nečinný.

15. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca uplatnil na Ministerstve školstva SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Odpoveď na toto podanie do
začatia tohto konania nedostal.

16. Žalobca dňa XX.XX.XXXX opätovne podal na Krajský súd v Prešove žalobu proti žalovanému kvôli

nečinnosti vo veci vymenovania žalobcu do štátnej služby a taktiež proti nečinnosti vo veci odvolania
žalobcu proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. Konanie bolo vedené pod sp. zn. XS
XX/XXXX. Krajský súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal Krajský školský úrad rozhodnúť o
vymenovaní žalobcu do štátnej služby.

17. Žalovaný na svoju obranu, prečo vo veci nemohol rozhodnúť, uviedol, že to bolo z dôvodu, že sa
žalobca v predmetnej veci viackrát obrátil na súd, pričom Krajský školský úrad bol povinný súvisiaci
spisový materiál predložiť súdu, a teda nemohol vo veci pokračovať. To však podľa neho nemožno
považovať za nečinnosť, či nesprávny úradný postup. Na Krajskom súde prebiehalo konanie sp. zn. XS

XX/XXXX o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Krajského školského úradu v Prešove č. D. X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Konanie na Krajskom úrade v Prešove bolo prerušené. Žalovaný uviedol, že
v predmetnom konaní má žalobcovi postačovať samotné konštatovanie porušenia práva, čo by bolo
primeraným zadosťučinením. Výšku nemajetkovej ujmy namietal ako neprimeranú a neodôvodnenú.
Poukázal tiež na to, že žalobca bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby, ktorá mala trvať najviac

dva roky. Žalovaný namietol neexistenciu príčinnej súvislosti medzi zhoršením zdravotného stavu a
úradným postupom Krajského školského úradu. Taktiež poukázal na existenciu konania XXC XXX/
XXXX,kdesataktiežnapádanesprávnyúradnýpostupKrajskéhoškolskéhoúraduvovecirozhodovania
o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Ako utrpenú ujmu žalobca v tomto konaní uvádza aj
neoprávnené prepustenie, nezamestnanosť a stres, pričom tieto dôvody nie sú v príčinnej súvislosti s

konaním Krajského školského úradu vo veci žalobcovho vymenovania do štátnej služby a boli žalobcom
prezentované už v súdnom konaní XXC XXX/XXXX.

18. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. L. P. č. XXXXXXXXX/X zo dňa XX.XX.XXXX
súd zistil, že žalobca bol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej

poruchy 70 %, a teda mu bude vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

19. Z lekárskej správy C.. Š. Y. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca trpí T. M. viac rokov, nesmie byť
vystavovaný stresovým situáciám a ďalším všeobecne známym kardiovaskulárnym rizikovým faktorom.

20. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pacient sa cíti smutný,
nepochopený, má depresie, je podráždený, v noci sa prebúdza. Bola mu diagnostikovaná O. K. G..

21. Z lekárskej správy C.. P. Š. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že od XX.XX.XXXX má žalobca
diagnostikovanú novovzniknutú Y. Q. a lekárka konštatuje, že od roku XXXX zaznamenáva zhoršenie

zdravotného stavu pacienta a zhoršuje sa stupeň Y.. Vyskytli sa ďalšie ochorenia, ako dW. C., S. J., K.
G., u ktorých je jedným z mnohých spúšťacích faktorov stres. Pacient je dispenzarizovaný na K., S.,
T. a G. ambulancii.

22. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX C.. O. súd zistil, že do roku XXXX nemal pacient nameraný

zvýšený krvný tlak, ani nebol liečený. Dňa XX.XX.XXXX mu bol nameraný krvný tlak XXX/XXX.

23. Žalobca vo svojich výpovediach uvádzal, že dôvod prečo žiada náhradu nemajetkovej ujmy, je
neprávne konanie Okresného úradu Vranov nad Topľou a neskôr Krajského školského úradu. Z tohtodôvodu je dlhú dobu udržiavaný v neistote do akej funkcie v rámci štátnej služby patrí a či vôbec je
štátnym zamestnancom. Z tohto dôvodu sa mu následne nepodarilo trvalo zamestnať. Bol zamestnaný
na kratšiu dobu, prípadne na dobu určitú.

24. Zo spisu tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX bolo zistené, že žalobca bol vedený aj v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, a to v obdobiach od 01.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

25. Úrad pre štátnu službu bol zrušený zákonom č. 231/2006 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2006. Spis
týkajúci sa žalobcu bol predložený Krajskému školskému úradu v Prešove. Krajský školský úrad tento
spis poskytol Okresnému súdu Prešov, ako aj Krajskému súdu Prešov v súvislosti s konaním o ochranu
osobnosti a s ďalšími konaniami, ktoré inicioval žalobca v súvislosti s nečinnosťou Krajského školského
úradu Prešov. Krajské školské úrady boli zrušené od 01.01.2013, pričom ich agenda prešla na Obvodný

úrad v sídle kraja a od 01.04.2015 na Okresný úrad v sídle kraja.

26. Podľa novely č. 345/2012 Z. z. zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov však oprávnenia Krajských školských úradov
podľa § 39 ods. 7 tohto zákona (práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych

zamestnancov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry doterajších
služobných úradov, ktorými sú okresné úrady, ktorých činnosti prechádzajú od 1. januára 2004 na
služobný úrad, ktorým je Krajský školský úrad, v ktorého územnom obvode mal Okresný úrad sídlo,
prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na Krajský školský úrad. Podrobnosti o prechode
pracovnoprávnych vzťahov sa upravia dohodami uzatvorenými medzi Krajskými úradmi a Krajskými

školskými úradmi) neprechádzajú na obvodné úrady v sídle kraje. Žalobca mal teda za to, že o jeho
nárokoch má rozhodovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

27. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla že dňa XX.XX.XXXX Okresný úrad Prešov vydal rozhodnutie
o vymenovaní žalobcu do funkcie štátneho zamestnanca Odborný alebo Okresný radca/7 PT, avšak

toto rozhodnutie odmietol doručiť právnej zástupkyni žalobcu. Žalobca teda mal za to, že nielen že
rozhodoval nesprávny orgán, ale neboli dodržané ani procesné postupy pre doručovanie, pričom
poukazuje na to, že Okresný úrad rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu
Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré už ale Úrad pre štátnu službu v
Bratislave rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Ú.-XXXXX/XXXX zrušil, teda bolo konané o

rozhodnutí, ktoré už bolo dávno zrušené. Ministerstvo vnútra vo veci žalobcu nekonalo.

28. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu,
že Krajské školské úrady boli zrušené. Ich pôsobnosť prešla na Okresné úrady pod Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, a preto podľa žalovaného Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nemôže byť

zodpovedné za nekonania orgánov, ktoré nie sú v jeho pôsobnosti.

29. V konaní XXC XXX/XXXX bola vypočutá aj manželka žalobcu, ktorá uviedla, že po tom, ako bol
žalobca odvolaný z funkcie, ho to veľmi sklamalo a bol nahnevaný. Stále danú situáciu rozoberal, v
rodine sa prejavil finančný nedostatok. Celá rodina o problémoch žalobcu vedela.

30. Sestra žalobcu uviedla, že už dlhé obdobie je v rodine brata napätá atmosféra, žalobca sa často
hádal s manželkou aj pred ňou. Dôvodom bola nezamestnanosť, nedostatok financií a prebiehajúce
súdne konania.

31. V konaní tunajšieho súdu XXC XXX/XXXX súd rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi XX XXX Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V danom konaní sa žalobca domáhal rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru. Súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, pretože
Krajský školský úrad nesprávne úradne postupoval - spôsobil v konaní prieťahy. Podľa názoru súdu

vzhľadom na dĺžku nekonania, ktorá presahuje dobu piatich rokov, nie je možné uspokojiť sa len s
konštatovaním porušenia práva. Rozhodnutie, ktoré je v predmetnom správnom konaní preskúmavané,
je rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, teda rozhodnutím, ktoré významne
ovplyvňuje život občana. Istota v otázke zamestnania má vplyv na viaceré aspekty života človeka,dáva osobe sociálne a existenčné istoty, prispieva ku kvalite života. Zamestnanie a z neho vyplývajúci
pravidelný príjem umožňuje osobe plánovať a rozvíjať svoj život želaným smerom, plniť svoje finančné
záväzky.

32. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok v konaní XXC XXX/XXXX. Krajský súd v odôvodnení mimo
iného uviedol, že o závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, niet pochybností. Vo veci sa
nekonalo riadne, pričom v súčasnosti ešte nie je jasné, kto má po zrušení služobného úradu Krajského
školského úradu vo veci konať. Keďže ustanovenie § 17 ods. 3 hovorí o výške nemajetkovej ujmy v

peniazoch s prihliadnutím najmä na tieto okolnosti, ide o príkladný výpočet a výška priznanej ujmy závisí
od úvahy súdu.

33. Krajský súd ďalej uviedol, že v odvolacom konaní hodnotenie dôkazov súdom 1. stupňa nemožno
preskúmavať. Môže ho robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje,
že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na

poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Tak je tomu i čo do otázky priznania nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX
Eur súdom 1. stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že náhrada škody by mala predstavovať
spravodlivé zadosťučinenie a tým by mala byť i peňažná náhrada nemajetkovej ujmy.

34. Príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom nemajetkovej ujmy je zrejmá zo samotnej
povahy prieťahov. V tejto časti sa odvolací súd odklonil od názoru vysloveného vo svojom zrušujúcom
uznesení z dôvodu, že judikatúra sa v otázke podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy vyvíjala. V
tejto súvislosti poukázal odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), Štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

36. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

37. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

38. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak

39. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

40. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že Krajský školský úrad bol orgán štátnej správy,
ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti jeho vymenovaniu do štátnej služby vo funkcií samostatný

radca. V súčasnosti je podľa súdu orgánom, ktorý má vo veci žalobcu rozhodnúť, Ministerstvo vnútra SR.
Námietka absencie pasívnej legitimácie zo strany žalovaného neobstojí, keďže žalovaným je Slovenská
republika, ktorá je zodpovedná aj naďalej. Žalobca nijako nezodpovedá za zmenu právnych predpisov,
ako ani za nečinnosť a nekompetentnosť orgánov štátnej správy. Súd nevidel dôvod, prečo by malodďaľovať rozhodnutie vo veci, aj s poukazom na to, že námietku svojej pasívnej legitimácie vzniesol
zástupcažalovanéhoažnapojednávaní,hocitakmoholurobiťužoveľaskôr.Poprávoplatnostirozsudku
bude vecou orgánov štátnej správy, ako sa vysporiadajú so svojou zodpovednosťou voči žalobcovi.

Arogantný postoj štátnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi, ktorá sa prejavoval v celom tomto konaní a
vyplynul aj z tohto postoja, si súd nemohol osvojiť.

41. Pôvodné rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o
vymenovaní do funkcie štátneho zamestnanca v danej funkcii bolo zrušené Úradom pre štátnu službu

v Bratislave. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. XSž XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo
zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX, mal na základe pokynu Úradu
pre štátnu službu rozhodnúť vo veci Krajský školský úrad, ktorý tak však doteraz neurobil. Je teda
nepochybné, že zo strany Krajského školského úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v súlade
s § 9 zákona 514/2003 Z. z. a konkrétne k prieťahom v konaní. Krajský školský úrad bol od XX.XX.XXXX
nečinný.

42. Súd vychádzal z toho, že vzhľadom na charakter konania, by sa ešte za primeranú dĺžku konania, aj
s prípadným odvolaním, považovali približne dva roky. Prieťahy v konaní u žalovaného tak začali asi v
polovici roka XXXX. Z tohto dôvodu má súd za to, že je tu daná zodpovednosť štátu za nesprávny úradný
postup, ktorého sa dopustil jeden z jeho orgánov. Súd rozhoduje XX.XX.XXXX, pričom žalobca doposiaľ

nemá relevantné rozhodnutie o svojom vymenovaní do funkcie štátneho zamestnanca. Neschopnosť
štátnych orgánov rozhodnúť v tejto veci trvá viac ako 10 rokov.

43. Argumenty žalovaného, prečo nerozhodoval, prípadne prečo rozhodoval po lehotách, podľa súdu
neobstoja. Žalovaný argumentoval tým, že nemal k dispozícií spisový materiál z dôvodu, že proti jeho

rozhodnutiam podával žalobca odvolania, prípadne žaloby na Krajský súd Prešov. Toto však nemôže
byť dôvodom, ktorý by oprávňoval štátny orgán konať mimo jeho zákonných oprávnení a nedodržiavať
zákonné lehoty. Pri zapožičaní spisu inému orgánu, prípadne súdu, je možné tento upozorniť na plynutie
lehoty na rozhodnutie a v čase, kedy ma prípadná lehota uplynúť, je možné vyžiadať si spis a rozhodnúť,
prípadne si vyhotoviť kópiu a túto zaslať súdu alebo inému orgánu tak, aby k prieťahom v konaní a

nečinnosti nedochádzalo. Krajský školský úrad však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa takýmto
spôsobom snažil svoje povinnosti a zákonné lehoty dodržať.

44. Pred podaním žaloby žalobca žiadal aj predbežné prerokovanie svojho nároku podaním zo dňa
XX.XX.XXXX. Na toto však žalovaný ani nereagoval. Podanie žalobcu na súd je teda z tohto pohľadu

oprávnené.

45. Argumentácia žalovaného, že na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC XXX/XXXX,
v ktorom sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
vo vzťahu k odvolaniu zo štátnej služby a v tomto konaní žalobca uvádzal rovnaké argumenty pre

priznanie nemajetkovej ujmy súd nepovažoval za relevantné. Súd poukazuje na to, že ide o dve
samostatné konania. Žalobca postupuje tak vo vzťahu ku konaniu o vymenovanie, ako aj o odvolanie
zo štátnej služby samostatne, vo vzťahu ku každému rozhodnutiu Krajského školského úradu podáva
osobitné odvolanie, prípadne žalobu, a teda aj prípadnú nemajetkovú ujmu vo vzťahu k týmto dvom
samostatným konaniam je podľa súdu možné posudzovať samostatne. Skutočnosť, že v rámci týchto

konaní nezákonným postupom Krajského školského úradu mohli u žalobcu nastať podobné následky
neznamená, že by mal Krajský školský úrad uhrádzať nemajetkovú ujmu len v jednej veci, prípadne,
aby kvôli tomu bola náhrada nemajetkovej ujmy znížená, keďže to by neprimerane zvýhodnilo orgán,
ktorý dlhú dobu poškodzuje žalobcu a porušuje zákon. Teda žalobca by bol opäť ten, kto by doplatil na
nečinnosť Krajského školského úradu.

46. Žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy. Priznať nemajetkovú ujmu je možné vtedy, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a to vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tak, ako to konštatuje § 17 ods. 2
zákona. Výška nemajetkovej ujmy sa posudzuje podľa kritérií v ods. 3 tohto paragrafu. Nekonanie

Krajského školského úradu, ako aj ďalších orgánov štátnej správy, a teda ich nesprávny úradný postup
a tým porušenie práv žalobcu, je tak závažné, že len konštatovanie tohto porušenia nepostačuje na
primeranú satisfakciu. Preto súd priznal žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy.47. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na to, že žalobca až do
vymenovania do funkcie samostatný radca pôsobil ako metodik pri Okresnom úrade Vranov nad Topľou,
bol ženatý a jeho život bol podľa bežných kritérií pokojný. Od nesprávneho zaradenia žalobcu do funkcie

sa následne začali konania súvisiace s odvolaním proti rozhodnutiam najprv služobného úradu, potom
Úradu pre štátnu službu. Po vrátení sa veci z Najvyššieho súdu SR a pridelení vtedy už príslušnému
Krajskému školskému úradu sa vec podľa súdu javila jasná, nakoľko zaradenie žalobcu do funkcie
vyplývalo priamo zo zákona. Napriek tomu, že zložitosť konania nebola veľká, celková dĺžka konania
presiahla viac ako 10 rokov. Napriek tomu, že sa žalovaný snažil súd presvedčiť, že práve konanie

žalobcu prispelo k prieťahom v konaní, súd poukazuje na to, že žalobca sa domáhal len svojho práva,
využíval zákonné opravné prostriedky a na základe nich sa snažil, aby Krajský školský úrad vydal
rozhodnutie v súlade so zákonom. Podanie opravných prostriedkov zo strany žalobcu preukázalo, že
Krajský školský úrad buď konal nesprávne, nezákonne alebo vôbec nekonal. Konanie žalobcu teda
žiadnym spôsobom neprispelo k prieťahom v konaní, naopak bolo to konanie žalovaného a ďalších
orgánov štátnej správy.

48. Čo sa týka samotného dôvodu, prečo sa žalobca domáhal tohto rozhodnutia, išlo o to, aby mal istotu
vo vzťahu k tomu, v akej funkcii pôsobí a aký plat za to bude dostávať. Istota občana v zamestnanie a
v pravidelný príjem je základný predpoklad k tomu, aby sa mohol ďalej rozvíjať a uspokojovať potreby
svoje a svojej rodiny. Tieto skutočnosti ďalej vplývajú na celkovú kvalitu života človeka. Nadobudnúť

túto istotu však žalobcovi od roku XXXX znemožnili orgány štátnej správy svojím nekonaním. Žalovaný
argumentoval tým, že žalobca bol zaradený do dočasnej štátnej služby. Súd však poukazuje na to, že pri
prijatí zákona o štátnej službe bola väčšina zamestnancov prijatá do dočasnej štátnej služby a následne
boli zaradení do stálej štátnej služby. Argument žalovaného, že žalobca by nemal istotu zaradenia do
stálej štátnej služby, teda neobstojí, nakoľko žalovaný neuviedol, prečo by žalobca mal byť prepustený,

keď dovtedy vo svojej funkcií pracoval niekoľko rokov bez toho, aby sa cítil v rámci svojej pracovnej
pozície ohrozený.

49. Naproti tomu nekonaním štátnych orgánov a neuzatvorením veci tak, aby u žalobcu existovala istota,
či pokračuje ďalej v rámci štátnej služby, alebo či v rámci štátnej služby končí, priviedla žalobcu k tomu,

že sa uňho začali prejavovať zdravotné ťažkosti, ktorými dovtedy netrpel. Súd akceptuje argumentáciu
žalovaného vo vzťahu ku skutočnostiam, že nie je možné 100 %-ne preukázať príčinnú súvislosť medzi
vznikom chorôb ako sú Q., X. T. P. a ďalšie, ktorými trpel žalobca a konaním, resp. nekonaním Krajského
školského úradu. Súd však poukazuje na dovtedajší život žalobcu a skutočnosť, že z lekárskych správ
je zrejmé, že do jeho vymenovania do nesprávnej funkcie týmito chorobami netrpel a ani sa na nich

neliečil. Je teda vysoko pravdepodobné, že aj konanie Krajského školského úradu významnou mierou
prispelo k vzniku týchto chorôb.

50. Diagnóza K.E. G. sa u žalobcu začala prejavovať až v roku XXXX. Súd mal teda za preukázané,
že práve zvýšený stres, ktorým žalobca dlhodobo trpí a ktorý je spôsobený predovšetkým nekonaním

žalovaného, sú hlavnou príčinou vzniku tejto poruchy. Za obdobie, odkedy mal Krajský školský úrad
konať, žalobca nebol na danú chorobu liečený a jej výskyt sa uňho potvrdil až v roku XXXX.

51. Pri skúmaní príčinnej súvislosti, ktorú namietol žalovaný, súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého prieťahy v konaní

mali za následok porušenie základného práva žalobcu na konanie bez prieťahov a vznik nemajetkovej
ujmy spočívajúcej v predĺžení konania, a tým aj v predĺžení stavu právnej neistoty. Príčinná súvislosť
medzi prieťahmi v konaní a vznikom nemajetkovej ujmy bola zrejmá zo samotnej povahy prieťahov, preto
nepotrebovala bližšie objasňovanie. Príčinná súvislosť medzi nekonaním žalovaného a nemajetkovou
ujmou žalobcu je teda nepochybne zrejmá.

52. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na dĺžku konania, v ktorej neboli orgány štátnej správy
schopné relevantne rozhodnúť, nerešpektujúc pritom ani právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove a s poukazom na postup Krajského školského úradu v konaní, ktorý nesvedčil o snahe vec
zákonné ukončiť, ako aj s poukazom na veľkú dôležitosť konania pre žalobcu, súd rozhodol tak, že

priznal žalobcovi sumu XX XXX Eur, čo zodpovedá sume X XXX Eur za každý ukončený rok omeškania
orgánov štátnej správy vo vzťahu k rozhodnutiu pre žalobcu, keďže žalovaný nerozhodoval, rozhodoval
nesprávne, prípadne s prieťahmi, viac ako 10 rokov. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.53. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na rozhodnutie Krajského súdu v konaní XXC XXX/XXXX.

54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd mu teda priznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. Súd vychádzal z toho, že samotná priznaná suma závisela od úvahy

súdu, preto v takomto konaní nie je možné vypočítavať neúspech žalobcu, a to aj za situácie, kedy
ním žalovaná suma sa javila ako primeraná. Hodnota jedného úkonu právnej služby bude vychádzať
z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.