Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314011175
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314011175.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom v trestnej veci

obžalovaného W.. B. K. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na
§ 138 ods. 3 písm. h/ Tr.zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.02.2016 t a k t o

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný W.. B. K., I.. XX.XX.XXXX O. Z., Š. XXX/XX,Š.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 2Pv 315/13/2202 z prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

ako službukonajúci lekár RLP poskytovateľa FORLIFE n.o., Všeobecná nemocnica Komárno, ZZS Šaľa
dňa 09.05.2010 v čase od 01.43 hod. do 01.55 hod. , pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. X., v
mieste jej trvalého bydliska v K. N. 436, nevykonal všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby,

porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( § 4 odsek 3), následkom čoho došlo dňa 09.05.2010 v čase o 05.00 hod. k úmrtiu
L. X.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený Q. X., I.. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje

na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, znalcov, svedkov, ako aj prečítaním
obsahu dôkazného materiálu, pričom dospel k záveru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný W.. B. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zo žalovanej trestnej činnosti sa necíti byť

vinným. Na svoju obranu uviedol :

V inkriminovanom čase vykonával službu ako lekár rýchlej lekárskej pomoci poskytovateľa For Life n.o.
Všeobecná nemocnica Komárno. Dňa 9.5.2010 približne o 1.20 hod. bola jeho službukonajúca posádkaupovedomená operačným krajským strediskom o zdravotných poťažiach nebohej L. X.Č.. Telefonát
prevzala službu konajúca zdravotná sestra W. W.. Následne sestra po prevzatí telefonátu oznámila
vodičovi adresu nemocnej a jemu oznámila vek pacientky a uvádzané zdravotné obtiaže pacientky. Bolo

im taktiež oznámené, že pacientka odpadla. Službukonajúcu posádku tvorili on ako ošetrujúci lekár,
zdravotná sestra W. W. a vodič N. R.. Po príchode do miesta bydliska pacientky L. X., táto sa nachádzala
v miestnosti spálni, kde sa nachádzal aj jej manžel Q. X.. Pacientka sedela na posteli a bola pri plnom
vedomí. Táto normálne reagovala na podané otázky. Pacientka mu neuviedla, že odpadla. Nakoľko do
miestnosti vošli aj ďalší príbuzní pacientky, požiadal ich aby opustili miestnosť. Pri ošetrení pacientky

táto mu povedala, že cez deň sa cítila dobre, pracovala celý deň v záhrade. Neoznámila mu, že sa
lieči na nejakú dlhodobú chorobu. Vtedy niekto z príbuzných doniesol liek s názvom Prestárium 4,
načo pacientka uviedla, že tento liek neužívala. Až neskôr zo zdravotnej dokumentácie zistil, že užívala
liek Dirotom ale podľa vyjadrenia jej obvodnej lekárky, nebohá nechodila na kontroly. Pri vyšetrení
pacientka uvádzala bolesť hlavy, krčnej chrbtici a jemný pocit na zvracanie. Pri fyzikálnom vyšetrení
pacientky zistil, že hodnoty tlaku boli normálne. Nasýtenosť v krvi kyslíkom bol 99%, čo je z lekárskeho

hľadiska pri každom pacientovi absolútne ideálne. Dýchanie mala čisté, ozvy srdca boli pravidelné,
bez nepravidelnosti činnosti srdca. Boli zvučné a dobre diferencované. Následne pacientku vyšetril
orientačne neurologicky tzv. Rombergove postoje I - V, ktorým sa určuje podráždenie centrálneho
nervového orgánu tak isto podráždenie aj vnútorného ucha centrálne aj periférne. Pacientka v postojoch
I - IV prejavovala nestabilitu a to ťahaním do strany. Pri predklone nemala problémy, avšak problémy

mala pri otáčaní hlavou doprava a doľava ako aj pri záklone hlavy. Vtedy strácala rovnováhu, čo svedčilo
o tom, že utrpela úpal. Okrem toho boli prítomné bolesti krčnej chrbtice a to pri manipulovaní rukami.
Mala prítomné aj v šijovej oblasti hlavy stiahnuté svalstvo v dôsledku toho, že celý deň v záhrade. Po
vyšetrení bol aplikovaný do svalu pacientky injekčne mierny liek proti bolesti 2 ml Novalginu, čo obsahuje
1 gr účinnej látky. Taktiež jej bola aplikovaná injekcia s liekom Torecan 2 ml, ktorý pôsobí na centrálny

nervový systém. Tento tlmí závrate. Po rozhovore a aplikovaní týchto liekov sa pacientka cítila lepšie.
Túto poučil, že v prípade zhoršenia stravu nech toto telefonicky oznámi, čo tvorí oficiálne poučenie.
Obžalovaný ďalej uviedol, že pri výjazdových ošetreniach pacientov sa počíta so všetkým, pretože
informácie od príbuzných ani zo strany operačného strediska nemusia byť jednoznačné. Okrem infarktu
sa v danom prípade mohlo uvažovať, že ide o krvácanie do mozgu, cievnu mozgovú príhodu. Mohlo ísť

ajojednoduchýkolapsztepla.Vyšetrenímpacientkyvšakzistil,žetátovykazovalalendrobnénestability
centrálneho systému, ktorý drží stabilitu tela. Čo sa týka infarktu prvým príznakom tohto ochorenia
je že stíchnu ozvy srdca a to aj pri normálnom krvnom tlaku. Stratí sa diferenciácia oziev a môže sa
objaviť šelest na srdcovom hrote a to z toho dôvodu, že keď dôjde k poškodeniu srdcovej svaloviny,
vznikne výpotok medzi srdcovým svalom a osrdcovníkom. Tieto príznaky nastupujú aj pri negatívnom

EKG. Pacientka pri vyšetrení fonendoskopom mala ozvy dobre diferencované a zvučné. Žiadnu strata
zvuku ani oslabenie zvuku a rozmazanie zvuku nezistil. Z čoho vyplýva, že pacientka nejavila známky
postihnutiainfarktom. Anizjejsubjektívnehoprejavutonevyplývalo.Upacientkenerealizovalvyšetrenie
EKG, pretože táto neuvádzala žiadne bolesti na hrudníku, čo neuvádzal ani jej manžel. Taktiež neboli
u pacientky zistené rozmazané ozvy, čo je varovný signál, že pacientka vykazuje podozrenie infarktu.

V prípade takéhoto ochorenia pacient uvádza prudkú bolesť v oblasti hrudníka, pričom v tomto prípade
pacientka neuvádzala žiadne takéto príznaky. Obžalovaný ďalej uviedol, že v danej veci po tejto udalosti
a po vyjadrení záveru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol realizovaný seminár. Takýto
postup je obvyklý v prípade problematických vyšetrení pacientov. Úrad napriek vysloveného záveru ho
žiadnym spôsobom nesankcioval.

Svedok poškodený Q. X. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 8.5.2010 sa
nachádzal s manželkou L. X. v ich rodinnom dome. Okolo 22.00 hod. mu manželka oznámila, že sa
necíti dobre. Konkrétne mu nepovedala čo ju bolí, pričom si išla ľahnúť. Asi o 00.30 hod. vyšla zo
spálne a keď sa nachádzala za dverami, vtedy uvidel, že stratila vedomie. Ihneď zakričal na synov, nech

zavolajú lekársku pohotovosť. S operačným telefonoval starší syn Q., pričom jeho manželka sa medzi
tým prebrala. Povedala mu, že má bolesti pri srdci a v zadnej oblasti chrbta. Taktiež nevedela hýbať
ľavou rukou. Okolo 01.00 hod. sa k nim dostavil zdravotný výjazd a to lekár, sestrička a vodič sanitky.
Lekárovi oznámil, že manželku bolí hrudník. Tento mu povedal, že s ním nebude rozprávať, že on sa
potrebuje rozprávať s pacientom. Následne sa ho lekár pýtal, aké lieky manželka užíva. Jednalo sa o

lieky na tlak, ktoré syn ukázal lekárovi. Tieto lieky predpísala manželke obvodná lekárka s ambulanciou v
Močenku. Lieky si v lekárni vyzdvihovala manželka. On nevie, či manželka absolvovala nejaké odborné
vyšetrenie, avšak s tlakom mala problémy asi rok. Videl ako lekár nasadil manželke nejaký prístroj.
Nepamätám si či jej aj zmeral tlak. Vtedy bol nervózny. Jeho manželka počas vyšetrenia ležala. Taktiežsi sadla na posteľ. Počul ako sa jej lekár pýtal, že čo ju bolí. Manželka ukazovala rukou na hrudník,
že ju bolí, taktiež uvádzala bolesť ruky. Lekárovi tiež povedal, že manželka odpadla, a že zvracala.
Celé vyšetrenie manželky trvalo asi 30 minút. Boli jej aplikované dve injekcie. Lekár im povedal, že nie

je potrebná hospitalizácia a ďalšie vyšetrenie. Zároveň im povedal, že manželka je unavená a že má
odpočívať. Svedok ďalej uviedol, že jeho manželka v priebehu dňa pracovala v záhrade v ten deň bolo
teplo. Lekár ich nepoučil o tom, že v prípade zhoršenia stavu manželky, čo majú robiť. Po odchode
lekára asi o 02.30 hod. išiel skontrolovať manželku. Táto sa sťažovala, že sa stále necíti dobre, načo
si išiel k nej ľahnúť. Myslel si, že ju to prejde, preto už nevolal pohotovosť . Ešte zaregistroval to, že

manželka si odišla ľahnúť do obývačky. Ráno okolo 07.00 hod., keď prišiel k nej do obývačky, našiel ju
už mŕtvu. Začal ju oživovať a opätovne zavolali pohotovosť. Ležala na posteli, v polohe ležiac na bruchu.
Následne svedok uviedol, že si nepamätá, čo presne oznamoval jeho syn Q. X. operačnému do telefónu.
Trestné oznámenie podal asi po 2,5 roku. Jeho to stále trápilo a jeden právnik mu poradil, nech to dá
na súd a ten rozhodne. Ako poškodený si v trestnom konaní za pochybenie lekára uplatňuje škodu vo
výške 40.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu, z toho náklady na pohreb manželky činilo okolo 7.000,-Eur.

Svedok Q. X. W.. vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený deň jeho mama po celý deň vykonávala rôzne
práce. Medzi 24.00 a 01.00 hod. im mama oznámila, že jej je zle, že má bolesti chrbtice, a že stráca
vedomie. Videl, že aj odpadla v obývačke. Ihneď na to vytočil číslo 112 a operátorovi oznámil, čo sa
stalo, že mama odpadla, presne čo povedal si už nepamätá. Vtedy jeho mama sedela na zemi, ťažko
komunikovala. Presne si už nepamätá, čo konkrétne povedal operátorovi. Jeho otec preniesol mamu

do izby a uložil ju na posteľ. Medzitým ako prišla záchranka otec povedal, že sa mama aj pozvracala. Po
príchode sanitky, on sa nenachádzal v izbe pri mame, preto nevie uviesť ako prebiehalo jej vyšetrenie
lekárom. Z lekárom komunikoval jeho otec. Nevie čo otec presne povedal lekárovi. Taktiež nevie uviesť,
či jeho mama počas vyšetrenia ležala alebo sedela, resp. či sa nachádzala aj v stojacej polohe. Vedel
však, že mama trpela vysokým krvným tlakom a brala pravidelne lieky. Tieto sa nachádzali v obývačke.

Pokiaľ si pamätá mame boli aplikované dve injekcie, po čom im povedali, že mama bude odpočívať.
Keď sa pýtali, či nebude hospitalizovaná, niekto z výjazdu im povedal, že to nie je potrebné. Svedok
ďalej uviedol, že nevie či otec alebo jeho brat po odchode sanitky, kontroloval zdravotný stav mamy.
On išiel spať. Žiadosť o prešetrenie postupu lekára adresovaný na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou písal on, čo predtým konzultoval so svojim známym právnikom.

Svedok W. X. vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený deň okolo 01.00 hod. keď vychádzal z kuchyne,
mama mu povedala, že je jej zle, pričom vzápätí počul, ako odpadla. Vtedy sa nachádzala v obývačke.
Hneď k nej spoločne s otcom pribehol, videl že mama na okamih stratila vedomie. Hneď na to jeho brat
volal záchranku. Mama s nimi v podstate nekomunikovala. Nevie uviesť, čo jeho brat presne oznámil

operačnému. Následne jeho otec s bratom čakali vonku sanitku. Mama ho požiadala o pohár vody a
keď sa napila, videl ako jej zle a začala zvracať. Zvratky utrel handrou, nikto iný okrem neho to nevidel.
Mama sa sťažovala na bolesť chrbta. Po príchode záchranky odišiel do svojej izby. Nevidel ako mamu
lekár ošetruje. Avšak počul ako lekár arogantne povedal otcovi, že on nechce nič počuť on neho, že
on sa chce rozprávať s pacientkou. On priniesol z obývačky lieky, ktoré užívala mama, ich názov však

uviesť nevie. Po odchode lekára sa mama sťažovala, že je jej stále zle. Otec s bratom mu povedali, že
lekár odmietol zobrať mamu do nemocnice. Mamu išiel v noci pozrieť asi dvakrát, po čom išiel spať. Až
ráno zistil otec, čo sa stalo, načo zavolali záchranku. Svedok ďalej uviedol, že nevie či niekomu oznámil,
že mama zvracala. Vtedy sa nachádzal otec s bratom pred domom. Nepamätá si už, či v minulosti mala
jeho mama obdobné zdravotné ťažkosti. Vie však, že denne užívala lieky na tlak. Chodila taktiež aj na

preventívne prehliadky. K lekárovi chodila do obce Močenok, nevie či chodila aj k špecialistovi.

Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v prípade zásahu RLP
dňa 09.05.2010 v obci Horná Kráľová, v tom čase pracovala ako zdravotná sestra spoločne so
službukonajúcim lekárom W.. B. K. a vodičom N. R.. Po tom ako im bolo operátorom KOS v Nitre vyslaný

na urgentný zdravotný zásah, spoločne sa dostavili na udanú adresu výjazdovou sanitkou. Keď vošli do
domu, v miestnosti spálni na posteli v polohe ležiac na bruchu sa nachádzala pacientka L. X.. Táto bola
pri vedomí, dýchala normálne, komunikovala s nimi. Keď sa pacientka posadila, tak jej odmerala tlak.
Vodič N. R. meral pulz a saturáciu. Lekár W.. K. následne začal pacientku vyšetrovať fonendoskopom.
Pacientka v tom čase počas vyšetrenia sedela na posteli. Po tomto sa postavila a lekár ju vyšetril od

hlavy až k pätám. Pamätá si, že jej manžel im oznámil, že manželke bolo zle. Táto nám počas vyšetrenia
povedala, že bola celý deň na slnku, že je prepracovaná a unavená, a že ju bolí chrbát medzi lopatkami.
Ošetrujúci lekár sa pacientky počas vyšetrenia aj pýtal, či má bolesti na hrudníku, načo mu odpovedala,
ženie. Taktiežlekárodpacientkyzisťoval,akéliekyužíva,aakémábolesti.Pacientkalekárovioznámila,že ju bolí chrbát a je vyčerpaná. Lekár po vyšetrení pacientky dospel k záveru, že v danom prípade
sa jedná o vyčerpanosť a bolesť chrbtice, pacientke boli aplikované injekčne lieky ibalgin a torecan. Je
toho názoru, že, pacientka nejavila známky postihnutia infarktu. EKG vyšetrenie závisí od nariadenia

ošetrujúceho lekára. V tomto prípade pacientka však neuvádzala, že ma bolesti na hrudníku. Uvádzala,
že ju bolí chrbát, medzi lopatkami. Taktiež im povedala, že ju napína, ale ju nevidela zvracať. Povedala
im, že jej došlo zle a musela si ľahnúť. Počas vyšetrenia bola po celý čas pri vedomí. Svedkyňa ďalej
uviedla, že si nepamätám, či sa príbuzní pacientky dožalovali jej hospitalizácie. Keď odchádzali, príbuzní
pacientky boli poučení, že v prípade, ak by sa jej zdravotný stav zhoršil, nech opätovne privolajú lekára.

Svedok N. R. vo svojej výpovedi uviedol, že na presný čas si už nepamätá, bolo to niekedy v roku
2010, kedy slúžil ako vodič sanitky spoločne s lekárom W.. B. K. a zdravotnou sestrou W. W.. Ako vodič
sanitky RLP absolvoval školenie prvej zdravotnej pomoci, ako aj sanitársku školu. Vtedy s operačným
strediskom komunikovala službukonajúca sestra. Jednalo sa o Krajské operačné stredisko v Nitre.
Sestričkaimoznámila,žebolnahlásenýprípadvobciHornáKráľová,následnenáslednenačorealizovali

výjazd. Ešte pred tým sa spýtal sestričky, že prístroje budú potrebovať, načo mu povedala, že budú
potrebovať tlakomer a prístroje na oživovanie pacienta. Čo sa týka prístroja EKG, tento bol k dispozícii
v sanitke. Po príchode do domu pacientky, táto sa nachádzala v izbe v polohe ležiac na posteli.
Ošetrujúci lekár začal s pacientkou komunikovať, pýtal sa aké má ťažkosti. Táto bola pri vedomí, vedela
komunikovať. Lekárovi oznámila, že má ťažkosti s chrbtom, že celý deň pracovala a potrebuje niečo na

bolesť. Neudávala, že má problémy s dychom. Sestrička pacientke odmerala tlak, on meral saturáciu
t.j. koľko kyslíku sa nachádza v krvi a taktiež to ukazuje pulz pacienta. Už si nepamätá, aké výsledky
nameral, avšak si myslí, že to bolo v norme. Počas vyšetrenia pacientky sa v miestnosti nachádzali
aj jej príbuzní, čo sťažovalo jej vyšetrenie. Taktiež jej manžel verbálne zasahoval počas vyšetrenia
pacientky lekárom, načo bol vykázaný z izby. Pacientka stále udávala, že má bolesti v zadnej časti

chrbta. Nič iné neudávala, iba bolesti chrbta. Neudávala, že by mala žalúdočné ťažkosti. Po vyšetrení
pacientky lekár usmernil sestričku, akú injekciu má jej aplikovať. Pred ako odišli pacientka bola poučená,
že v prípade keby sa jej zhoršil zdravotná stav, tak nech znova zavolajú záchranku. Pacientka počas
vyšetrenia sedela na posteli. Na ďalšie podrobnosti jej vyšetrenia si už nepamätá. Ošetrujúci lekár
situáciu vyhodnotil tak, že bolesti chrbta nevyžadujú hospitalizáciu pacientky. Svedok ďalej uviedol, že

z praxe sa vyšetrenie EKG vykonáva v prípade, ak pacient udáva bolesti hrudníka, že má dlhšie trvajúce
problémy so srdcom, alebo že by udával také ťažkosti, z ktorých sa dá vyvodiť záver, že utrpel infarkt.

Svedok W.. M. G., B.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenom čase pracoval
ako lekár záchrannej zdravotnej služby spoločnosti Forlife. Do práce nastúpil o 07.00 hod. , pričom

o predchádzajúcom ošetrení tejto pacientky nemal informácie. Boli privolaní na ošetrenie pacientky L.
X. s tým, že pacientka je v bezvedomý a prebieha resuscitácia. Hovor medzi operátorom a zdravotnou
sestrounepočuje,opotrebeošetreniahoinformujeslužbukonajúcasestra. Popríchodenamiesto zistili,
že pacientka bola v bezvedomí, nedýchala mala fixované zrenice, čo je jeden z príznakov úmrtia.
Pacientku vyšetrili okolo 07.30 hod. Pri resuscitácii aj v prípade ak je pacient v bezvedomí sa robí vždy

EKG vyšetrenie. O prípadnej hospitalizácii pacienta sa rozhoduje podľa jeho aktuálneho stavu. O tomto
rozhoduje ošetrujúci lekár. EKG vyšetrenie sa realizuje ak pacient udáva bolesti na hrudníku. Prax je
taká,žeprvotnételefónneinformáciepreberáoperátor,ktorýnáslednesprostredkujetelefonickydruhého
operátora.Tentonáslednevysielazdravotnúslužbustým,žesestričkeoznámiúdajeozdravotnomstave
pacienta. Až následne sestrička oznámi tieto údaje službukonajúcemu lekárovi. Svedok ďalej uviedol,

že po ich príchode pacientka už vykazovala jasné známky úmrtia. Z časového hľadiska sa k času úmrtia
pacientky nevie vyjadriť. Ťažko sa môže vyjadriť k postupu ošetrenia pacientky v prvom prípade, pretože
on osobne pacientku nevyšetroval.

Svedok Ľ. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovanom čase slúžil so službukonajúcim lekárom

W.. M. G. a sestričkou S. I.. K pacientke boli vyslaní okolo0 7.30 hod. a to krajským operačným
strediskom. Po príchode k pacientke zistili, že táto vykazuje známky úmrtia - exitus, pričom bolo
konštatované aj posmrtné stuhnutie. U pacientke aj robili vyšetrenie EKG, avšak jej srdce už bolo
nefunkčné.

Svedkyňa S. I. vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený deň pracovala v pozícii záchranárky. V posádke
RLP bol taktiež W.. G. a vodič sanitár Ľ. K.. V ranných hodinách im bolo nahlásené operačným
strediskom zdravotný stav pacientky L. X.. Telefonát prevzala ona osobne. Po príjazde k domu videli
ležať pacientku na chrbte, na zemi. Ošetrujúci lekár po jej vyšetrení konštatoval smrť. Následne doktorTóth vypísal záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby. Neúspešne u pacientke realizovali aj
resuscitáciu. Svedkyňa ďalej uviedla, že mala informácie od kolegyne W., že pacientka predtým udávala
bolesti v krížoch, že pracovala na záhrade, a že chcela iba liek proti bolesti. Z vlastnej skúsenosti je toho

názoru, že zdravotný personál, keď je privolaný v nočných hodinách, vie vyhodnotiť a posúdiť známky
choroby pacienta.

Svedok W.. S. Z. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedenom čase pracoval
ako vedúci lekár záchrannej služby u zamestnávateľa Forlife. Čo sa týka šetrenia postupu W.. K. pri

ošetrení pacientky L. X. mal k dispozícii písomný nález ošetrujúceho lekára, ktorého následne aj vypočul
k okolnostiam vyšetrenia pacientky. V danom prípade nedisponoval zo závermi Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Po tejto udalosti bol prostredníctvom spoločnosti Forlife realizovaný odborný
seminár, na ktorom bol prítomný aj W.. K. ako aj ďalší lekári a odborný garant ich firmy. Účelom tohto
semináruneboloriešiťto,čisapriošetreníkonkrétnejpacientkynebohejstalachybaalebonie.Bolprijatý
záver, aby sa vyšetrenie v podobných prípadoch rozšírilo aj na vyšetrenie EKG a to pri konkrétnych

výjazdoch zdravotnej služby. Po preskúmaní tejto záležitosti dospel k záveru, že stav pacientky v
inkriminovanom čase, v rámci zdravotného vyšetrenia W.. K., ako aj s poukazom na medicínske a
odborné znalosti W.. K. bol taký, že uvážil, že v danom momente a v časovom okamihu nebolo nutné
vykonať vyšetrenie EKG. S postupom W.. K. sa v plnej miere stotožňuje. Z medicínskeho hľadiska
priebeh ochorenia pacientky bol taký, že od jej vyšetrenia W.. K. až po konštatovanie jej úmrtia prešlo

niekoľkohodín,čodokumentujeto,žekúdajnémuinfarktusrdcovéhosvalupravdepodobnedošloneskôr
alebo až po vyšetrení W.. K.. Infarkt je definovaný ako náhla a neočakávaná silná bolesť za hrudnou
kosťou s propagáciou do ľavej ruky a krku. Bolesť je veľmi silná až šokujúca, ktoré príznaky u pacientky
v danom momente podľa vyjadrenie W.. K. absentovali. Priebeh choroby u pacientky bol netypický a
pravdepodobne k úmrtiu došlo neskôr a to niekoľko hodín od jej vyšetrenia. Podľa zadokumentovaného

záznamu W.. K., tento informoval príbuzných, že v prípade zhoršenia stavu pacientky je potrebné
opätovne volať záchrannú službu. Čo sa týka záveru prešetrenia postupu lekárskeho ošetrenia úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tento záver je správny, avšak tento záver bol vyjadrený
až retrospektívne, a to v čase, keď už bola presná pitevná správa nebohej. Z uvedeného hľadiska sa
inak posudzuje prípad, keď je dostupná pitevná správu a inak sa posudzuje prípad po bezprostrednom

vyšetrenípacienta. Priebehinfarktumôževykazovaťajatypicképrejavy.Niekedydôjdeajktakejsituácii,
že ľudia nadsadia ťažkosti svojho zdravotného stavu a v daných prípadoch sa jedná o zbytočné volania,
čo je asi v 50% prípadoch. O hospitalizácii rozhoduje konkrétny ošetrujúci lekár, ktorý bol privolaný k
pacientovi. Lekár je plne zodpovedný za to, či pacient bude hospitalizovaný alebo nie. Ak je pacient
hospitalizovaný a udáva bolesti na hrudníku automaticky sa u pacienta vykoná vyšetrenie EKG. V prípad

ak pacient uvádza bolesti chrbta, brucha, rúk a že užíva lieky na tlak, tak v takomto prípade závisí od
okamžitého stavu pacienta, aký konkrétny postup zvolí ošetrujúci lekár. Svedok ďalej uviedol, že v
prípade ak u pacientky v čase vyšetrenia bola nameraná saturácia kyslíka v krvi 90%, a taktiež mala
zvučné jasné ozvy srdca, tak v tom čase pacientka nemohla utrpieť infarkt. Z uvedeného vyplýva, že k
infarktu prišlo neskôr až po ošetrení pacientky. Podľa jeho názoru k úmrtiu pacientky došlo v priebehu do

1 hodiny od momentu infarktu.. V prípade infarktu dochádza k aritmii srdca, keď sa okamžite nezasiahne,
tak pravdepodobne je možné očakávať úmrtie. V prípade ak je ťažný infarkt, tak pacient zostane ležať
má bolesti. V prípade ak je ľahký infarkt je schopný určitého pohybu.

Znalec X.. W.. O. X. B.. na hlavnom pojednávaní uviedol , že pacientka Ružena Dičérová bola dlhodobo

vedená u svojej lekárky so zdravotnou diagnózou vysoký krvný tlak. Prvý zápis čo vyplýva zo zdravotnej
dokumentácie je zo dňa 5.1.2008 a posledný zápis zo dňa 26.04.2010, kedy absolvovala poslednú
kontrolu u lekára. Táto posledná návšteva sa týkala poruchy trávenia, bez práceneschopnosti. Pri
všetkýchkontroláchodroku2008jejbolzmeranýtlak.BolijejpredpísanéliekyLogosaDiroton.Jednása
o lieky, ktoré sa bežne používajú na liečbu vysokého tlaku. Počas všetkých týchto návštev mala hodnoty

tlaku na hornej hranici normy, nikdy si na žiadne ťažkosti nesťažovala. V rokoch 2008-2010 pacientka
nemala vyšetrené EKG ani RTG hrudníka a ani nebola odoslaná k internistovi, kardiológovi. Taktiež
nemala vyšetrené očné pozadie. Po konzultácii s viacerými obvodnými lekármi na takého vyšetrenia
chodiapacienti,ktoríuvádzajúužzávažnejšieťažkosti,pričomtátopacientkatakétozávažnejšieťažkosti
neuvádzala. Jej ochorenie bolo v podstate bezpríznakové, čo konštatoval aj v znaleckom posudku. Dňa

09.05.2010 počas ošetrenia nebohej obžalovaným W.. B. K., na základe toho, čo uvádzala nebohá a jej
manžel a synovia ako svedkovia a na základe vyšetrenia pacientky boli jej ťažkosti absolútne netypické
pre srdcové ochorenie, ale boli veľmi typické pre ochorenie chrbtice. Za typických okolnosti v čase
ošetrenia o 1.43 hod. pacient už by mal prejavovať nejaké poruchy zdravia, ktoré smeruje k infarktumyokardu. Infarkt sa väčšinou týka ľavej srdcovej komory, v tomto prípade bola postihnutá ľavá srdcová
komora. Chronickými zmenami bola postihnutá aj pravá srdcová komora. Príznaky pri infarkte je mnoho,
z tých menej častých tlaky na stolicu, vyžarovanie bolesti z hrudníka do krku. Môže vyžarovať bolesť aj

do ruky, ďalej potenie, zvýšené hodnoty tlaku a zrýchlený pulz. Väčšina ľudí s infarktom má normálne
hodnoty saturácie t.j. nasýtenie krvi kyslíkom. Jedine v 5% infarktu je možné uviesť, že vznikol tzv.
šok srdcového pôvodu, a tam býva zníženie nasýtenej krvi kyslíkom. V tomto prípade boli namerané
normálne hodnoty. Najtypickejší príznak infarktu je bolesť na hrudi, ktorá trvá dlhšie ako 15 minút bez
prerušenia. Táto bolesť môže trvať aj niekoľko hodín alebo niekoľko dní. Niekedy prvým príznakom

choroby srdca môže byť náhla smrť. Čo sa týka nebohej, túto klasifikuje ako osobu v strednom veku.
V danom prípade sa jednalo o atypické choroby srdca. Pacientka mala typické príznaky na chrbtové
ochorenie ako jeden celok. Pacientka mala odpadnúť avšak prebrala sa sama, bolel ju krk, hlava a
celá chrbtica. Pulz bol u nej mierne spomalený, tlak krvi bol normálny, mala pocit závrate pri otáčaní
hlavy, čo je typické pre problémy chrbtice, ak je blokovaný krčný stavec. Toto vyhodnotil z výpovedí
ako aj zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu nebohej. Na základe všetkých dostupných údajov

a predovšetkým údajov, ktoré uvádzala pacientka hodnotí stanovenie diagnózy ošetrujúceho lekára
W.. B. K. ako správne. Na základe pitevného nálezu mala nebohá ťažko poškodené srdce, čo sa týka
rozšírenia pravej srdcovej komory a srdcových ciev. Z uvedeného vyplýva, že takýto pacient už musel
prejavovať znaky únavy pri fyzickej práci, t.j. zníženie odolnosti pri telesnej námahe ako zadýchavanie
a bolesti na hrudníku. Podľa poznatkov, ktoré mal k dispozícii pacientka ošetrujúcemu lekárovi takého

príznaky neudávala. Bolesti hlavy by sa v tom čase mohli pripísať k tomu, že celý deň pracovala v
záhrade a bolo 23 stupňov v tieni, pričom na slnku mohlo byť viac ako 30 stupňov. Zranenie pacientky
bolo atypické, pretože táto bez ťažkosti vedela pracovať celý deň v záhrade. Čo sa týka záznamu, ktorý
vypracoval ošetrujúci lekár, tento obsahoval určité nedostatky. Neboli zaznamenané lieky, ktoré užívala
pacientka.Vdanomprípadevšakvylučujeto,žebybolipredpísanépredtoutookolnosťoupacientkelieky

Prestarium, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie. Znalec ďalej uviedol, že určitý rozpor hodnotenia
stavu pacientky je v tom, že stav pacientky neurologický bol označený ako normálny, avšak lekár vo
vyjadrení udáva nestabilitu pri otáčaní hlavy. Jedná sa o formálny nedostatok s infarktom toto nemá
žiadnu súvislosť. Zo strany ošetrujúceho lekára nezistil žiadne pochybenie poskytnutej starostlivosti
pacientke. K úmrtiu pacientky došlo v raných hodinách okolo 05.00 hod. Úmrtie pacientky bolo náhle,

pretože ležala na posteli. Keby mala výrazné ťažkosti, pacientka by sa zobudila, pretože ľudia, ktorí majú
príznaky akútneho infarktu väčšinou sa postavia, idú užiť lieky, pričom takto náhle padnú na zem. Tým,
že nebohá ležala na posteli, v tomto prípade došlo k náhlemu úmrtiu. Z uvedeného možno konštatovať,
že aj keby pacientka bola hospitalizovaná, zomrela by za týchto okolností a ošetrujúci personál by to
zistil až s odstupom času. Znalec sa opätovne vyjadril, že pacientka nejavila známky ochorenia akútneho

pacienta ohľadne infarktu, čo nebola príčina na jej špeciálne vyšetrenie ECHO vyšetrenie. Na takéto
vyšetrenie sa objednávajú pacienti na 3 mesiace dopredu. Primerané odborné vyšetrenie na Slovensku
je možné iba v Bratislave s to v Národnom ústave srdcovo cievnych chorôb, kde sa jedná o non- stop
vyšetrenie. Určitenievšetcipacientisaprevážajúdotohtozdravotnéhozariadenia. Vtomtozariadenísa
ošetrujú pacienti, ktorí majú diagnózu infarktu a vezú sa na cielené vyšetrenie a liečbu. To, že manželka

manžela opustila po ošetrení spoločnú spálňu a išla si ľahnúť do inej miestnosti, znalec nehodnotí ako
zhoršenie zdravotného stavu, pretože v opačnom prípade je predpoklad že by konala tak, že zobudí
svojho manžela alebo členov rodiny, aby bolo realizované jej ďalšie zdravotné ošetrenie. Ošetrujúci lekár
zobral do úvahy všetky príznaky, ktoré boli oznámené príbuzným pacientky operátorovi. Odpadnutie
a spontánne prebratie z bezvedomia nie je príznak infarktu. V prípade, ak by pacientka mala prejavy

infarktu, mohla by sa dostať do bezvedomia, avšak by sa už neprebrala. Bolesti hrudníka a chrbta sú
najčastejšou príčinou výjazdu zdravotnej služby, ale iba pätina týchto bolestí je spôsobená chorobou
srdca. To, že sa pacientka liečila na vysoký tlak, ošetrujúci lekár vedel, pretože mu to uviedla, resp.
jej manžel. Všetky veci, ktoré boli nahlásené na operačné stredisko mal ošetrujúci lekár k dispozícii a
o týchto mal aj poznatky. Pacientka po prebratí sa z bezvedomia nemala stratu pamäti. Zo spisového

materiálu vyplýva, že jej bolesti boli kolísavé, tieto sa zhoršovali pri dýchaní, čo je typické pre chrbticové
ochorenie, keď je zablokovaná hrudná časť chrbtice a sú stláčané medzirebrové nervy, ktoré idú z
chrbtice dopredu spomedzi rebrá až dopredu. Tieto bolesti môžu brániť postihnutému sa nadýchnuť.
Pacientka nemala príznaky choroby infarktu, tri roky bola sledovaná obvodnou lekárkou, nemala žiadne
mimoriadne ťažkosti, ktoré by vykazovali znaky závažného ochorenia srdca. Z uvedeného dôvodu

podľa názoru znalca v danom okamihu pri vyšetrení pacientky, ošetrujúci lekár nemal dôvod robiť
špeciálne vyšetrenia t.j. EKG vyšetrenie. Samotný pitevný nález je prekvapenie, vzhľadom na atypické
prejavy ochorenia nebohej. V prípade ak by lekár aj realizoval EKG vyšetrenie, toto vyšetrenie by
mohlo aj nemuselo ukázať zmeny srdcovej činnosti pacientky. Aj u ľudí, ktorí majú typický priebehzačiatku infarktu býva až v tretine prípadov negatívne EKG. V poslednom období sa vzhľadom na
atypické prejavy už realizujú v každom prípade pri potiaže bolesti hrudníku EKG vyšetrenie. To je však
iba v posledných dvoch rokoch. On nemá poznatky o tom, že by Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou postihol W.. K. nejakou sankciu, ako aj poskytovateľa služieb Forlife. V prípade lekára
W.. B. K. sa jedná o skúseného lekára z dlhoročnou praxou, bol primárom interného oddelenia, má
dostatočné skúsenosti na liečbu pacientov. Záchranná služba zhruba polovicu pacientov ošetrí v mieste
bydliska. Z objektívneho dôvodu pri uvádzaní takýchto ťažkostí, nie je možné každého pacienta aj
hospitalizovať. Zo štatistiky všetkých infarktov, ktorých je okolo 10 000 za rok vyplýva, že pacienti volajú

záchrannú službu alebo sa dostavia do nemocnie priemerne 3 hodiny po začiatku prvých príznakov. Keď
ostrá bolesť v strede hrudníku trvá dlhšie ako cca 15minút, bez prerušenia mali by ľudia kontaktovať
záchrannú službu. 40% ľudí na Slovensku zomiera na infarkt skôr ako sa dostane do lekárskeho
ošetrenia. Až na základe pitevného nálezu bola správne zistená príčina smrti, avšak v čase jej ošetrenia,
pacientka mala netypické znaky ochorenia srdca. V podstate nemala výrazné znaky ochorenia srdca v
priebehu posledných 3 rokov, resp. žiadne. Ani kompletné vyšetrenie pacienta neznamená, že pacient

je nesmrteľný a že nemôže dostať infarkt. Príznaky, ktoré mala pacientka medzi 01.45 hod. až 01.55
hod. nesúviseli s jej náhlym úmrtím. Priebeh keby pacientka ležala v nemocnici by bol ten istý, pretože
by neuvádzala žiadne ťažkosti ošetrujúcemu personálu. Ošetrujúci lekár pacientke aplikoval liek algifen,
ktorý sa aplikuje pri stredne ťažkých bolestiach brucha, žlčník, a atď. Torekan je liek proti vracaniu. V
prípadeakbypacientkamalabolestisrdcovéhopôvodu,jednalobysaoznačnébolesti,čobypriošetrení

aj ošetrujúci lekár zistil a z toho dôvodu by aplikoval iné lieky. Ak by pacientka bola hneď hospitalizovaná
a pri hospitalizácii by uvádzala rovnaké ťažkosti ako ošetrujúcemu lekárovi, aplikovali by sa jej lieky proti
bolesti a odporučila by sa jej ďalšia tabletková liečba. Na príjem by pri týchto uvádzaných ťažkostí by
bol volaný neurológ.

Znalec W.. S. Č.,B.. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že príznaky ochorenia
infarktu miokardu súvisia s nástupom ischémie a je výsledkom nerovnováhou medzi ponukou a potrebou
kyslíka. Nedokrvenie srdcového svalu môže byť identifikované v klinických podmienkach anamnézou
pacienta a zmien pri elektrokardiografickom vyšetrení. Možné príznaky ischémie zahrňujú rôzne
kombinácie diskonfortu hrudníka, horných končatín, sánky alebo ischemické ekvivalenty, akými sú

dušnosť a slabosť. Diskonfort spojenia s akútnym infarktom trvá minimálne 20 minút. Často je
diskonfort difúzny - celkový nelokalizovaný, nie polohový, neovplyvniteľný pohyb v oblasti a môže byť
spojený s potením, nútením na zvracanie alebo stratou vedomia. Tieto príznaky nie sú špecifické pre
ischémiu a môžu byť zle interpretované a prisúdené tráviacim neurologickým, pľúcnymi ťažkostiam
alebo ochoreniu svalovokostnému. Nedokrvenie srdcového svalu môže byť identifikované v klinických

podmienkach s anamnéziou pacient a zmien pri elektrokardiografickom vyšetrení. Toto vyšetrenie sa
vykonáva na všetkých miestach, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť a kde elektrokardiograf je
dostupný.Tátovecsariešioperatívneajvnočnýchhodinách.,t.j.akošetrujúcilekárzváži,ženazáklade
zistení s anamnézie z fyzikálneho vyšetrenia by EKG mohlo byť prínosné v ďalšom rozhodovacom
procese o stanovení diagnózy a následnej liečby. Normálny EKG obraz 100% nevylučuje akútny infarkt

myokardu. Pacientka, ktorá uvádzala ošetrujúcemu lekárovi zdravotné problémy, tieto príznaky nie sú
špecifické príznaky pre nedokrvenie srdcového svalu a môžu byť interpretované a prisúdené tráviacim
neurologickým pľúcnym ťažkostiam alebo ochoreniu svalovokostnému. V prípade ak by pacientka mala
typické ťažkosti infarktu a stratu vedomia, ináč by sa to riešilo. Rozhodovací proces by bol iný. Má
poznatky, že pacientka užívala lieky na znižovanie tlaku - Aceinhybitor. Rozhodovací proces lekára v

každej konkrétnej klinickej situácii skúma iba jeden postup, ktorý realizuje a pri nedosiahnutí diagnózy
siahne po inom. Počítač na rozdiel od uvedeného skúma všetky možnosti naraz. Príznaky choroby
infarktu u pacientky v čase príjazdu neboli špecifické a mohli byť prisúdené k celému spektru príčin
ako ťažkosti tráviace, neurologické, pľúcne alebo svalovokostné. Lekár rozhoduje v okamihu, či pacient
sa bude liečiť doma alebo bude nariadená hospitalizácia. V danom prípade, keby pacientka uvádzala

takéto príznaky v prípade, ak by ošetrujúci lekár nariadil hospitalizáciu, odoslal by ju na ďalšie vyšetrenie
na neurológiu, avšak vstupné vyšetrenia sa dejú zvyčajne na centrálnom prijímacom oddelení, kde
sú dostupní všetci odborníci v službe. Fyzická extrémna práca zvyšuje riziko srdcových príhod aj u
zdravých osôb - nedokysličenie svalu. Atypické ťažkosti nie sú zriedkavé približne u 30% pacientov
s infarktom. Preto nezriedka títo pacienti končia na iných ochoreniach ako aj je kardiologické. On

takýmto nejasnostiam nečelí, pretože všetky vyšetrenia sú mu dostupné. Ide o rozhodovací proces
lekára s prvým kontaktom. Aplikované lieky pacientke Algifen a Torecan nie sú používané u pacientov
s akútnym infarktom a to pre svoju nedostatočnú účinnosť, Torecan je liek proti zvracaniu. V prípade,
ak by bola pacientka hneď z prvého kontaktu s ošetrujúcim lekárom prevezená na hospitalizáciu či by vtomto prípade bolo možné s poukazom na čas úmrtia pacientky zabrániť infarktu v rozsahu v akom ho
utrpela k tejto problematike znalec uviedol, že toto závisí od toho, aká zdravotná starostlivosť by jej bola
poskytnutá. To závisí, kde by sa dostala a ako by počas hospitalizácie pokračoval diagnostický proces,

čo je vec hypotetická. V prípade ak by sa dostala na kardiologické vyšetrenie v Nitre a to v prípade ak
by spĺňala kritériá na EKG a musel byť prítomný typický obraz, možno predpokladať priaznivý klinický
priebeh. Bola by realizované spriechodnenie ciev v oblasti srdca.
V prípade infarktu sa jedná o náhle zdravotné ochorenie. Najčastejšie sa jedná o uzavretie cievy
krvnou zrazeninou, najčastejšie na chorobne zmenenom úseku srdcovej tepny. V tomto prípade sa

pohybujeme v neistote ohľadne diagnostiky aj v prípade, ak by sa realizovalo EKG vyšetrenie, nemuselo
sa konštatovať z výsledku vyšetrenia, že sa jedná o infarkt. Znalec nevylúčil aj to, že pacientka
mohla zomrieť aj počas spánku. Ošetrujúci lekár v čase prvého kontaktu s pacientkou sa pohyboval v
zóne diagnostickej neistoty. Došiel k záveru, že ťažkosti pochádzajú z chrbtice a boli prijaté liečebné
opatrenia,. Keby v čase vyšetrenie u pacientky naďalej pretrvávala strata vedomia, v danom prípade
by bol realizovaný iných priebeh vyšetrenia. V predmetnej veci absentuje to, že nebolo oznámené

na operačné, či stav pacientky sa zhoršil, preto nie je možné v súčasnosti sa jednoznačne vyjadriť k
tomu, či bolo potrebné aj špeciálne ECHO vyšetrenie pacientky. Znalec ďalej uviedol, že ošetrujúci
lekár nemal od pacientky údaje, ktoré by diagnostikovali chorobu infarktu čo významne ovplyvnilo
jeho rozhodovací proces aj vzhľadom k tomu, že v tejto anamnéze typické bolesti hrudníka neboli
prítomné. Pacientka mala atypický priebeh infarktu a z lekárskej dokumentácie od praktického lekára

možno poukázať na asymptomatický priebeh ochorenia, ktoré sa vyvíjalo 10-15 rokov. V súčasnosti
sa nie je možné jednoznačne vyjadriť, aký priebeh ochorenia u pacientky prebiehal v čase prvotného
lekárskeho ošetrenia. Znalec pripustil to, že v prípade, ak by bolo realizované EKG, ešte nemusel byť
diagnostikovaný infarkt myokardu, ale v prevažnej väčšine je EKG diagnostické. Nie je však známe,
kedy pacientka utrpela infarkt myokardu a to aj vzhľadom na pitevný nález. V súčasnosti nie je možné

uviesť presný okamih poškodenia srdcového svalu, tak ako bol konštatovaný v pitevnom náleze. Jedná
sa o proces, ktorý trvá 20 minút a viac. O starej jazve nie sú dané záznamy ani z pitevnej správy, z čoho
vyplýva, že je predpoklad, že pred touto udalosťou nebohá neutrpela infarkt myokardu . To znamená,
že išlo o prvú manifestáciu ochorenia.

Súd zo zhromaždeného dôkazného materiálu vyzdvihuje predovšetkým nasledovné listinné dôkazy:

Z prepisu telefonických hovorov z linky tiesňového volania zo dňa 08.05.2010 na 09.05.2010 okrem
iného je zadokumentovaný slovný prejav Q. X. W.. s operátorom, v rámci čoho operátorovi ohľadne
náhleho zhoršenia zdravia svojej mamy L. X. uviedol, že mamine zostalo zle a teraz momentálne leží

na zemi dýcha, ale nereaguje vôbec, nereaguje, ona sa lieči na srdce a tlak, má vysoký tlak a berie
lieky, je jej strašne zle, všetko ju bolí, bolí ju chrbát, spredu brucho, ruka, všetko, že keď dýcha, tak ju
to strašne bolí.
Pacientka L.Ž. X. oznámila strašne mi je, špatne.

Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 22.11.2010 adresovaný
Q. X. okrem iného vyplýva, že preskúmaním písomného stanoviska dotknutého poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti a dostupnej zdravotnej dokumentácie, pitevného nálezu a z písomného
stanoviska odborného konzultanta úradu v odbore urgentná medicína po prešetrení podania zistili,
že službukonajúci lekár RLP W.. B. K. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. X. dňa 09.05.2010

nepostupoval správne, nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určnie choroby, čím došlo
ku porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V podstate úrad vytkol to, že pri vyšetrení pacientky
nebol vyhotovený a vyhodnotený EKG záznam.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu pacientky vyhotoveným ošetrujúcim lekárom W.. B. K.
vyplýva označenie uvádzaných ťažkostí pacientky, ako aj jej zistený zdravotný stav.

Z vyjadrenia W.. M. G., službukonajúceho lekára, RLP, Forlife zo dňa 09.05.2010 o 08,40 hod. bolo
konštatované úmrtie pacientky L. X..

Z prehliadky nebohej L. X. zo dňa 09.05.2010 vyplýva, že čas jej úmrtia bol stanovený privolaným
lekárom o 05,00 hod. dňa 09.05.2010.Z pitevného protokolu zo dňa 10.05.2010 o 09.00 hod. vyplýva, že hlavná príčina úmrtia pacientky L.
X. bol akútny infarkt myokardu.

Súd dôsledne a starostlivo vyhodnotil produkované dôkazy jednotlivo ako aj v ich v súhrne, pričom
dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a dostatočným spôsobom preukázané a dokázané, že
obžalovaný W., B. K. pri poskytovaní prvej lekárskej pomoci pacientke L. X.Č., ako službukonajúci lekár
svojimpochybenímspočívajúcimvtom,žedôslednenevykonalzdravotnévyšetrenie,t.j.EKGvyšetrenie
a nenariadil jej hospitalizáciu dopustil prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s

poukazom na § 138 ods. 3 písm. h/ Tr.zák.

Obžalobou bolo kladené W.. B. K. za vinu to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke L.
X. nepostupoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho následne
došlo jeho pochybením k jej úmrtiu. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že poskytovateľ je

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný ako službukonajúci lekár pri ošetrení pacientky L.
X. vychádzal pri postupe jej lekárskeho ošetrenia a stanovení diagnózy okrem vlastného vyšetrenia
pacientky aj podľa popisu uvádzaných ťažkostí pacientkou a jej príbuzných. V čase ošetrenia pacientky
dňa 09.05.2010 medzi 01,43 hod. do 01,55 hod. disponoval informáciou, že pacientka trpí ťažkosťami
bolesťou chrbtice, hlavy a krku a ruky, krátkodobou straty vedomia, pocitom na zvracanie a závratmi

pri otáčaní hlavy. Zároveň mu bolo príbuznými pacientky oznámené, že sa lieči na vysoký krvný
tlak. V čase vyšetrenia bol pacientke nameraný krvný tlak 130/70, pulz pravidelný, ozvy zvučné,
dobre diferencované, ohraničené, okysličenie krvi v norme, dýchanie čisté, bez pocitu dušnosti. Tieto
príznaky a výsledky vyšetrenia podľa vyjadrenia obžalovaného ako ošetrujúceho lekára v danom čase
nenasvedčovali podozreniu choroby akútneho infarktu myokardu, a z toho dôvodu nebola v danom

prípade nutná hospitalizácia pacientky, prípadne EKG vyšetrenie. Súd z trestnoprávneho hľadiska
pri posudzovaní konania obžalovaného ako lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť pacientke
L. X. , predovšetkým vychádzal zo záverov znalcov X.. W.. O. X. B.. F. W.. S. Č. B.. Znalci sa vo
svojich jednotlivých výpovediach na hlavnom pojednávaní jednoznačne zhodli v tom, že zdravotné
ťažkosti, ktoré uvádzala pacientka ošetrujúcemu lekárovi a príznaky choroby, ktoré zistil ošetrujúci

lekár pri ošetrení pacientky sú absolútne netypické pre srdcové ochorenie, ale boli veľmi typické pre
ochorenie chrbtice, resp. tráviacim alebo pľúcnym ťažkostiam alebo ochoreniu svalovokostnému. Okrem
toho znalci sa taktiež zhodli aj v tom, že v prípade, ak by sa aj realizovalo EKG vyšetrenie , týmto
vyšetrením ešte nemusel byť u pacientky diagnostikovaný infarkt myokardu. Znalec X.. W.. O. X. B.. na
hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že zo strany ošetrujúceho lekára nezistil žiadne pochybenie

poskytnutej starostlivosti pacientke. Príznaky, ktoré mala pacientka medzi 01.45 hod. až 01.55 hod.
nesúviseli s jej náhlym úmrtím. Tým, že nebohá ležala na posteli, v tomto prípade došlo k náhlemu
úmrtiu. Znalec W.. S. Č. B.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je známa tá skutočnosť, kedy
presne v akom čase pacientka utrpela infarkt myokardu a to aj vzhľadom na pitevný nález. V prípade
akútneho poškodenia srdcového svalu, jedná sa o proces, ktorý trvá 20 minút a viac. O starej jazve

nie sú dané záznamy ani z pitevnej správy, z čoho vyplýva, že je predpoklad, že pred touto udalosťou
nebohá neutrpela infarkt myokardu. To znamená, že išlo o prvú manifestáciu ochorenia. Znalec ďalej
uviedol, že v súčasnosti nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, aký priebeh ochorenia u pacientky
prebiehal v čase prvotného lekárskeho ošetrenia. V rámci uvedeného súd poukazuje na zápisnicu
o prehliadke nebohej L. X. zo dňa 09.05.2010, z ktorej vyplýva čas jej úmrtia a tento bol stanovený

privolaným lekárom o 05,00 hod. dňa 09.05.2010.

Súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov zobral do úvahy aj závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 22.11.2010. Je však potrebné uviesť, že úrad predovšetkým vychádzal z
pitevného protokolu nebohej, pričom súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že

nebohá musela utrpieť náhly infarkt myokardu až s odstupom času po jej ošetrení obžalovaným. Súd
ďalej poukazuje na to, že príbuzní nebohej, po odchode zdravotnej pomoci neposkytli nebohej primeranú
opateru. V podstate všetci išli spať, napriek tomu že zdravotným výjazdom boli upozornení nato, že ak
by sa zdravotný stav pacientky zhoršil majú opätovne privolať zdravotnú pomoc. Nebohá v čase úmrtiasa nachádzala sama v miestnosti obývačky, pričom jej manžel sa nachádzal v spálni a synovia v detskej
izbe. O 07,00 hod, keď sa jej manžel zobudil, našiel ju už mŕtvu.

Súd nemal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako službukonajúci lekár RLP dňa 09.05.2010
v čase od 01.43 hod. do 01.55 hod., pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. X. nejakým spôsobom
pochybil, respektíve nevykonal všetky potrebné zdravotné úkony, v dôsledku ktorých pochybení by došlo
k jej úmrtiu. Predovšetkým súd opätovne poukazuje na to, že v čase ošetrenia pacientky príznaky jej
ochorenia boli atypické pre diagnostiku akútneho poškodenia srdcového svalu a nesúviseli s jej náhlym

úmrtím.

Z uvedeného dôvodu súd oslobodil obžalovaného W.. B. K. spod obžaloby, pretože dospel k záveru, že
skutok nie je trestným činom. Súd v súvislosti s týmto rozhodnutím poškodeného Q. X., I.. XX.XX.XXXX
s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
rozsudkom treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku
je až jeho doručenie.