Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227318
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114227318.7

Rozhodnutie

Okresný súd N., v konaní pred samosudkyňou U.. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: Bc.
U. D., nar. X.X.XXXXX, bytom Q. XXX, XXX XX, proti žalovaným: v rade 1/ Dražby a Aukcie, s.r.o. so
sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, právne zastúpený AK JUDr. Marec Hic, s.r.o., so sídlom P.
O. Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, IČO 36 865 036, v rade 2/ SMART business, s.r.o., so sídlom K
Dolnej stanici 7368, Trenčín, IČO: 45 700 354, v rade 3/ TWR Business, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1,

Žilina, IČO: 50 015 486, v rade 4/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F. W., právne zastúpený:
Advokátska Kancelária JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, v
rade 5/ Consumer Finance Holding, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130,
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovaným v rade 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2014, doplnenou na výzvu súdu dňa
3.10.2014 proti pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ domáhala súdneho výroku, ktorým by súd
určil, že dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX pre k.ú. Q., ktorá sa konala dňa XX.X.XXXX v
budove dražobnej spoločnosti v P. je neplatná. Svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dražobná

spoločnosť dňa 13.8.2014 vydražila jej rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Q. za sumu
XXX.XXX,- €. Dražobnú spoločnosť viackrát upozorňovala na výšku ceny nehnuteľnosti, ktorá je podľa
ňou predloženého znaleckého posudku 176.000,- €, ktorý predložila aj dražobnej spoločnosti. Dražobná
spoločnosť aj napriek tomu vydražila nehnuteľnosť za 100.500,- €, čo je v rozpore so zákonom, teda
za veľmi nízku cenu, vôbec nebrala do úvahy znalecký posudok, ktorý bol riadne predložený, zároveň
uviedla, že v rodinnom dome okrem nej a jej matky býva aj jej sestra, ktorá je ešte nezaopatrená, teda

študentka.

2. Podaním doručeným súdu dňa 30.6.2016 žalobkyňa rozšírila žalobu o ďalších žalovaných a to v rade
2/ až 5/, a to o vydražiteľa a ďalšie dve spoločnosti, ktoré boli odvtedy majiteľmi nehnuteľnosti a to
aj napriek poznámke na liste vlastníctva, že prebieha súdne konanie a spoločnosť Consumer Finance
Holding, s.r.o., ktorá súhlasila s cenou 100.100,- € a zvyšné finančné prostriedky od nej vymáha aj

napriek tomu, že ešte stále prebieha súdny spor.

3. Súd Uznesením č.k.7C/246/2014-98 zo dňa 13.7.2016 pripustil, aby do konania pristúpili žalovaní v
rade 2/ až 5/.

4. Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ a 5/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.5. Žalovaný v rade 4/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 25.8.2016, v ktorom uviedol, že je pravdou že sa dražby zúčastnil a
nehnuteľnosť vydražil, na základe čoho sa stal jej vlastníkom, potom ju predal žalovanému v rade 2/.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa nehnuteľnosť predala za nízku cenu, čím malo dôjsť k porušeniu zákona, k
tomu sa vyjadriť nevedel, nakoľko dražbu neorganizoval. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je
ale pokladom na určenie minimálnej ceny znalecký posudok, ktorý si nechá vypracovať dražobník, nie
znalecký posudok ktorý predloží vlastník draženej veci. Keby neexistoval znalecký posudok, tak by sa
dražba nemohla zorganizovať a znalecký posudok predložený žalobkyňou nie je dražobník povinný, ba

ani oprávnený akceptovať. Proces stanovenia minimálnej vyvolávacej ceny a vypracovanie znaleckého
posudku je v zákone o dobrovoľných dražbách presne stanovený /§ 12 zák./ a v rámci neho má vlastník
draženej veci právo vznášať námietky /§ 12 ods. 5 zák./. O dôvode, ktorý by mal spôsobiť neplatnosť
dražby vedomosť nemá a myslí si, že dražba prebehla v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o samotnú
žalobu, tak tá je podľa jeho názoru nezrozumiteľná a zmätočná. V žalobe mu chýba zrozumiteľne
uvedený dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej sa zúčastnil a na ktorej mu bol udelený príklep.

Poukázal na ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa môže osoba ktorá tvrdí, že
boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a tým dotknutá na svojich právach domáhať
na súde, aby určil neplatnosť dražby. Takáto skutočnosť sa v žalobe nenachádza, preto nie je možné z
jeho pohľadu posúdiť jej dôvodnosť a má za to, že dražba bola zákonná, neexistuje dôvod, pre ktorý by
mala byť vyhlásená za neplatnú a preto ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného v rade 4/ sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016
v ktorom uviedla, že aj napriek tvrdeniu žalovaného, že dražba prebehla v súlade so zákonom, má aj
naďalej za to že bola nezákonná a nebola v súlade s dobrými mravmi. Na potvrdenie jej tvrdení priložila

do súdneho spisu nález Ústavného súdu SR II US 237/2011-41 zo dňa 14.11.2011.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v rade 4/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 16.11.2016 v ktorom uviedol, že nález z Ústavného súdu SR si prečítali, ale
nevedie prečo, alebo čím má potvrdzovať tvrdenia a závery žalobkyne. Z uvedeného dôvodu trval na

predchádzajúcom vyjadrení.

8. Na pojednávanie dňa 11.1.2017 sa žalovaní v rade 2/, 3/, právny zástupca žalovaného v rade
4/ a žalovaný v rade 5/ nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali vykázané, svoju
neprítomnosť neospravedlnili, ani z dôležitého dôvodu nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto

pojednával aj v neprítomnosti neprítomných žalovaných.

9. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v zmysle aj neskoršieho rozšírenia na ďalších
žalovaných. Uviedla, že žalobu pôvodne podávala proti spoločnosti Dražby a Aukcie, s.r.o., hlavne z
toho dôvodu, že bola určená nízka cena predmetu dražby a týmto spôsobom bola dotknutá na svojich

právach, bola výlučnou vlastníčkou predmetu dražby. Ostatných žalovaných žalovala z toho dôvodu, že
potom predmet dražby bol predmetom následných prevodov.

10. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu
za nedôvodnú. Podľa jeho názoru nebola splnená ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť dôkazná a

uvedená skutočnosť má za následok to, že žalobca nemôže uniesť v konaní dôkazné bremeno a z tohto
dôvodu nemôže byť takýto žalobný návrh dôvodný. To, akým spôsobom je plnená povinnosť tvrdenia
vyplýva v tomto špecifickom spore, ktorý sa týka neplatnosti dobrovoľnej dražby z ust. § 21 zák. o
dobrovoľných dražbách, kde je vyslovene uvedené, že musia byť tvrdené dve kumulatívne podmienky
a to konkrétne označenie konkrétnych porušení alebo konkrétneho porušenia zákona o dobrovoľných

dražbách a zároveň musí byť tvrdené a preukázané, že tým došlo k ujme na právach toho, kto sa určenia
neplatnosti dražby dovoláva. V konkrétnom prípade je tvrdený ako dôvod neplatnosti dražby jediná
právna skutočnosť a to je skutočnosť, ktorou sa namieta, že nehnuteľnosť bola vydražená za príliš nízku
cenu. Uviedol, že v zákone o dobrovoľných dražbách nie je žiadnym spôsobom stanovené, aká cena
môže byť dosiahnutá vydražením, práve naopak, dosiahnutie konkrétnej ceny konkrétnym vydražením

jeprávezmyslomaúčelomdražobnéhokonania,kedynaverejnomalebovrámciverejnéhoponukového
konania dochádza k stretu ponuky a dopytu a ich výsledkom je reálna cena, za ktorú sa podarila záloh
speňažiť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že samotné limity ktoré sa týkajú napr. vyvolávacej
ceny, možnosti zníženia a pod., sú upravené v zákone o dobrovoľných dražbách a predovšetkým tieto saodvíjajú od predchádzajúceho úkonu, ktorým je ohodnotenie osobitne kvalifikovanou osobou, súdnym
znalcom, ktorý cenu určí, ohodnotí, čo v tomto prípade ani žiadnym spôsobom spochybnené nebolo. Z
ohľadom na uvedené žalobkyňa netvrdí žiadne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a nie je tak

naplnená hypotéza právnej normy uvedená v ust. § 21 o dobrovoľných dražbách.

11. Žalobkyňa do konania ako dôkaz predložila Notársku zápisnicu N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, A.
LS XXXXX/XXXX, ktorou bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, ktorej obsah nebol zo
strany žalovaných spochybnený, súd preto v zmysle ust. § 204 CSP upustil od vykonania dokazovania

prečítaním predmetnej notárskej zápisnice.

12. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z notárskej zápisnice, že dňa 13.8.2014 sa v
priestoroch budovy na ulici C. 1, P., v miestnosti č. dverí X konala dražba, išlo o štvrtú opakovanú dražbu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Žilina v obci Q., k.ú. Q., zapísané na LV
č. XXXX ako stavba-rodinný dom, súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemku, parc. I., parc. č. XXX v

podieleX/X,pozemokparcelaCKNparc.č.XXXovýmereXXXmX,zastavanéplochyanádvoriavpodiele
1/1,ktorejvlastníčkoubolažalobkyňaaženavrhovateľomdražbybolzáložnýveriteľVšeobecnáúverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 a to na základe Zmluvy o zriadení
záložnéhoprávač.Z626369-12preVšeobecnáúverovábanka,a.s.,podľač.VXXXX/XXzXX.X.XXXX-
XXX/XX VZ XXX/XX a že dražobníkom bol Dražby a Aukcie, s.r.o., so sídlom Martin a že vydražiteľom

predmetných nehnuteľností sa stal účastník dražby č. 1 a to P. F., ktorému licitátor udelil príklep a ktorý
vydražil nehnuteľnosti za sumu 100.500,- €. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva,
že všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená Znaleckým posudkom č. 152/2014 zo dňa
2.12.2013 vyhotoveným Ing. U. L., súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty
nehnuteľnosti na sumu 134.000,- € a licitátor oznámil, že najnižšie podanie je 100.500,- € a výška

najnižšieho prihodenia je 500,- €.

13. Žalobkyňa poukazovala na to, že neboli dodržané ust.zák. č. 527/2002 pri určení ceny predmetu
dražby.

14. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ vo svojom záverečnom vyjadrení poukazoval na to, že
žalobkyňa svoje tvrdenie, že bola dotknutá na svojich právach nepreukázala, neuviedla, na akom
konkrétnom práve bola dotknutá a toto nepreukázala. Zároveň poukázal na zrejmí nedostatok vecnej
legitimácie, vzhľadom na špecifickosť daného konania ktorého sa musí zúčastniť presne vymedzený
okruh účastníkov, ktorý je stanovený ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách a vzhľadom na

to, že všetci tí, ktorí sa musia ako účastníci alebo ako strany konania zúčastniť sa ho nezúčastňujú,
ide o nedostatok vecnej legitimácie, čo je dôvod na zamietnutie žalobného návrhu bez toho, aby bol
akýmkoľvek meritórnym spôsobom prejednaný.

15. Podľa § 137 písm d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 21 ods. 2 Zák.č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2014 v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§

23).

17. Podľa § 21 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

18. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.19. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

20. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

21. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti dražby - právnej skutočnosti , pričom

uvádzala, že je osobou, ktorá bola realizáciou dražby dotknutá na svojich právach tým, že dražobná
spoločnosť vydražila jej nehnuteľnosti za veľmi nízku cenu, teda protiprávne. Pri takomto skutkovom
vymedzení žaloby ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, ktorá vyplýva o osobitného predpisu
Zák. č. 527/2002 Z.z. ust. § 21 ods. 2. Žaloba proti pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ bola
podaná v 3 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom udelenia príklepu žalovanému v
rade 4/ , t.j.13.8.2014, žaloba bola podaná na súd dňa 13.8..2014 .

22. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že Všeobecná úverová banka, a.s. na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam oznámila žalobkyni ako vlastníčke
predmetných nehnuteľností začatie realizácie záložného práva. Navrhovateľom dražby bola Všeobecná
úverová banka, a.s., Bratislava, dražobníkom bol žalovaný v rade 1/ a vydražiteľom sa stal žalovaný

v rade 4/.

23. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri

ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie [§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu

a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok

kprechoduvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetudražby[§2písm.f)Zákonaodobrovoľných
dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) Zákona o dobrovoľných
dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona

o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

24. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných
dražbách(§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbách).Aksúdurčildražbuzaneplatnú,účinkypríklepu
zanikajú ku dňu príklepu ( § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom

konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním
podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb
označená za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí
byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.

26. V civilnom súdnom konaní v prípade plurality subjektov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
procesné spoločenstvo . Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné
spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné
spoločenstvo žalovaných. Civilný súdny poriadok rozlišuje samostatné , nerozlučné spoločenstvo,nútené spoločenstvo. V prípade samostatného spoločenstva (§ 76 CSP.) koná každý z nich sám za seba
(samostatne),jehoprocesnéúkonynemajúžiadnyvplyvnaprávaapovinnostiostatnýchsubjektovnatej
istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov.

O nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 CSP) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom
konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a treba, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na
všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných
spoločníkov. Nútené spoločenstvo ( § 78 ods. 1 ) je také procesné spoločenstvo, pri ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

27. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z ust. § 21 ods. 4 Zák. č. 527/2002 Z.z. vyplýva
nútené procesné spoločenstvo v ňom uvedených subjektov . Ak niektorá z osôb označených za stranu
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( § 21 ods.4 zákona o dobrovoľných dražbách) nevystupuje
na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane.

28. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo
žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ
iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných vzniká nerozlučné
procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých
spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné.. Dôsledky takéhoto

spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu bez zreteľa na ich vôľu. Účinok rozhodnutia o
neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia
takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa výsledok dražby týka a že
záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práva a povinností sa týka, vyznieť rovnako.

29. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva iba to, kto je takýto
druh žaloby oprávnený podať , v danej veci ju žalobkyňa podávala ako osoba, ktorá tvrdila, že bola
dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa bola pôvodným vlastníkom predmetu dražby.

30. Žalobkyňa v spore neoznačila ďalšieho účastníka, ktorého za účastníka konania o neplatnosť dražby

vyžaduje ust. § 21 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z. a to navrhovateľa dražby Všeobecnú úverovú banku, a.s..
Išlo teda o nedostatok vecnej legitimácie v spore a keďže nebola splnená podmienka účasti všetkých
subjektov tak ako to ustanovuje § 21 ods. 4 Zák.č. 572/2002 Z.z. súd s poukazom na ust. § 78 ods. 2
CSP bez ďalšieho skúmania merita veci žalobu zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1
CSP. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im súd priznal proti neúspešnej žalobyni nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Okresný súd v Žiline
dňa 11. 1. 2017

JUDr. Gabriela Dúbravková s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Stanislava Podhorská