Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115215678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: ALA BAMA, spol. s r.o.,
Vysokoškolákov 4, Žilina, IČO: 36 376 612, zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o.,
Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956 proti žalovanému: JUDr. Erik Bilský, so sídlom
kancelárie Pekárska 11, Trnava, správca úpadcu COLORMETAL, s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 31
630 201, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 27.04.2016 č.k. 23Cbi/18/2015-85, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.06.2015 domáhal určenia, že
pohľadávka žalobcu prihlásená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.03.2015
do konkurzného konania na majetok úpadcu COLORMETAL, s.r.o. vo výške 4.967,46 eur je
vymáhateľná. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyhlásením konkurzu začína ďalšie, relatívne samostatné
a nezávislé štádium konkurzného konania, pričom je právne irelevantné, na základe koho návrhu

sa začalo. Vyhlásenie konkurzu umožní stať sa účastníkom konania všetkým veriteľom dlžníka na
základe osobitného procesného úkonu, ktorým je prihláška pohľadávky alebo návrh na vstup do
konania. Žalobca sa prihlásením pohľadávky do konkurzu riadne a včas stal účastníkom konkurzného
konania a jeho pohľadávka je plne vymáhateľná. Uznesením o vyhlásení konkurzu zanikajú účinky
začatého reštrukturalizačného konania a veritelia úpadcu (aj tí ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky do
reštrukturalizačného konania) majú znova možnosť na prihlásenie svojich pohľadávok.

2. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby a to z dôvodu,
že písomné oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok datované dňa 15.05.2015 bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.05.2015 a žaloba na určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu
bola doručená na súd dňa 22.06.2015, keď lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych
dní, ktorá je lehotou hmotnoprávnou a skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty je doručenie písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi a v predmetnej veci 30 dňová lehota na podanie
incidenčnej žaloby začala plynúť dňa 21.05.2015 a posledný deň 30 dňovej lehoty pripadol na deň

19.06.2015, v piatok. Vzhľadom na to, že žaloba bola doručená súdu až 22.06.2015 t.j. po uplynutí
uvedenej lehoty, právo žalobcu na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky v zmysle § 32 ods. 9
druhá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaniklo.3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobu podal spolu s
prílohami prostredníctvom elektronickej pošty ako prílohu e-mailu už dňa 18.05.2015 a v rovnaký deň
žalobca podal žalobu aj v listinnej podobe na poštovú prepravu. Ako vyplýva z doručenky o doručovaní

žaloby, tak dňa 22.06.2015 bola žaloba doručovaná poštou súdu opakovane. V písomnej podobe teda
došla na súd žaloba už 19.06.2015, teda v rámci zákonnej lehoty. Ohľadom možnosti doručovať žalobu
aj elektronicky poukázal žalobca podporne aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 259/2010 zo dňa 25.08.2010. Zároveň poukázal aj na uznesenie NS SR, v ktorom súd uvedenú
lehotu ustálil nie ako hmotnoprávnu, ale ako lehotu procesnoprávnu.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.04.2016 č.k. 23Cbi/18/2015-85 návrh zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 32 ods. 9, § 203a ods.
1, § 203a ods. 2, 3, .,§ 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 42 ods. 1, § 142 ods. 1

O.s.p..

Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že predložený e-mail je dôkaz preukazujúci, že návrh
bolpodanýriadneavčas,t.j.eštedeňpreduplynutímzákonnejlehotynapodanieincidenčnejžaloby,keď
dňa 18.06.2015 bola žaloba podaná na poštovú prepravu a z doručenky je preukázané, že pokiaľ si súd

prevzal toto podanie až dňa 22.06.2015, nemôže za toto neskoro prevzaté podanie niesť zodpovednosť
žalobca. Z predloženej doručenky vyplýva opakované doručenie Okresnému súdu Trnava a teda v
písomnej podobe prišla incidenčná žaloba na súd už dňa 19.06.2015 v rámci zákonnej lehoty. Z e-mailu
žalobcu vyplýva, že dňa 18.06.2015 bola podaná incidenčná žaloba elektronicky, spolu s prílohami.
Žalobca zároveň uviedol, že uznesením o vyhlásení konkurzu zanikajú účinky reštrukturalizačného

konania, z čoho logicky vyplýva, že všetci veritelia úpadcu, aj tí, ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky do
reštrukturalizačného konania, majú znova možnosť prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzného konania
ako relatívne samostatného a nezávislého štádia. Potvrdenie informatikov o nedoručení predmetného
e-mailu nie je relevantným dôkazom toho, že incidenčná žaloba nebola podaná v daný deň.

Žalovaný v konaní namietal, že žalobcom predložený e-mail zo dňa 18.06.2015, nie je originálny
email, ktorý bol doručovaný, jedná sa o preposielaný e-mail. Z mailu vyplýva, že síce mail bol
doručovaný do podateľne ale bez príloh, nakoľko tieto tam nie sú uvedené. Prílohy sú uvedené len
v preposielanom e-maile. Z uvedeného vyplýva, že elektronicky v uvedený deň nebola doručovaná
žaloba. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že písomne bola žaloba súdu doručovaná dňa 19.06.2015, s

takýmto názorom žalovaný vyjadril nesúhlas, pretože z predloženej doručenky vyplýva, že deň uloženia
zásielky bol 22.06.2015 a v ten istý deň z priečinka súdu bola zásielka vybraná, čiže deň písomného
doručenia žaloby bol 22.06.2015. Incidenčná žaloba teda bola doručená súdu až po zákonnej 30-dňovej
prekluzívnej hmotnoprávnej lehote. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2ObdoV25/2012, v
ktorom Najvyšší súd ako dovolací súd vyslovil právny názor, že lehota na podanie žaloby o určenie

pravosti, výšky a poradia pohľadávky je lehotou hmotnoprávnou, pričom žaloba musí byť doručená
príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Popretie
pohľadávky bolo dôvodné, pretože žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizačného
konania dlžníka COLORMETAL s.r.o., ktoré predchádzalo konkurznému konaniu a s poukazom na § 155
ods.2ZKRzverejnenímuzneseniaOkresnéhosúduTrnava zodňa18.12.2014 sp.zn.25R/3/2014 vOV

č. 247/2014 zo dňa 30.12.2014 zaniklo právo žalobcu, ktorý riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku,
vymáhať túto pohľadávku voči dlžníkovi COLORMETAL s.r.o. v konkurznom konaní. V predmetnom
prípade bol vyhlásený konkurz až po právoplatnom skončením reštrukturalizačného konania a vzhľadom
na to v zmysle § 160 ZKR, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikli zverejnením uznesenia
súdu o skončení reštrukturalizácie. Zánik práva vymáhať pohľadávky, ktoré neboli prihlásené do

reštrukturalizácie nie je účinkom začatia reštrukturalizačného konania, ale je účinkom jeho skončenia
potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom. Tento účinok nezaniká, je to zákonný dôvod zániku
vymáhateľnosti pohľadávok a v zmysle § 160 ZKR v prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu po
skončeníreštrukturalizácie,skôrakokebybolreštrukturalizačnýplánsplnený,takúčinkomjeneúčinnosť
reštrukturalizačného plánu voči účastníkom plánu, a títo majú právo prihlásiť si pohľadávky do konkurzu.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že už dňa
18.06.2015 mal podať predmetnú žalobu elektronickými prostriedkami a v ten deň žalobu zaslal aj napoštovú prepravu. Súd prvej inštancie preverovaním na odbore informatiky Krajského súdu v Trnave,
ktorýviemonitorovaťe-mailovúadresuOkresnéhosúduTrnava,zistil,ženae-mailovúadresupodateľne
súdu nebol doručený žiaden e-mail z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalobcu. Žaloba vrátane

príloh sa do dispozičnej sféry súdu ako adresáta dostala až 22.06.2015, ktorá bola doručená súdu len
prostredníctvom pošty. Neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že žaloba zaslaná súdu prostredníctvom pošty
mala byť doručovaná opakovane, a že k doručovaniu zásielky súdu malo dôjsť už dňa 19.06.2015, keď
z predloženej doručenky naopak vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 22.06.2015 (a nie ako
tvrdí žalobca dňa 19.06.2015) a v tento deň bola aj vyzdvihnutá.

Z doručenky predloženej žalovaným vyplýva, že písomné oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok
bolo doručené žalobcovi dňa 20.05.2015, teda 30-dňová lehota na podanie žaloby začala plynúť
21.05.2015 a posledný deň na podanie žaloby pripadol na 19.06.2015, pričom žaloba bola podaná
na súd až 22.06.2015, teda po uplynutí uvedenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Včasné podanie
incidenčnej žaloby je základným predpokladom jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu

oneskorene, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že ak by aj žalobca podal žalobu včas, bola zamietnutá z
dôvodu, že žalobca si svoje pohľadávky, ktoré mu vznikli pred povolením reštrukturalizácie, neprihlásil v
reštrukturalizačnom konaní a teda ich neprihlásením v zákonom stanovenej lehote sa tieto účinnosťou
plánu stali nevymáhateľnými voči dlžníkovi. To znamená, že dlžník tieto pohľadávky môže dobrovoľne

plniť, avšak veriteľ nemôže tieto pohľadávky vymáhať súdnou cestou, ani prostredníctvom exekúcie.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v plnom rozsahu úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný trovy konania neuplatnil v zákonom
stanovenej lehote.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že v celom rozsahu návrhu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď zároveň dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia, teda sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e)
a f) O.s.p. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že nebol podaný v zákonnej 30-dňovej lehoty
na podanie incidenčnej žaloby, keď posledný deň lehoty pripadol na deň 19.06.2015.
Odvolateľ uviedol, že návrh bol odoslaný prostredníctvom poštovej prepravy na súd už dňa 18.06.2015

ako vyplýva z doručenky a podacieho lístku a to ako úradnú zásielku so službou opakované doručenie.
Súd v odôvodnení sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že návrh došiel na súd už dňa 19.06.2015, keď
podľa názoru žalobcu sa návrh dostal do dispozičnej sféry súdu, t.j. týmto dňom súd mal možnosť sa
s ním oboznámiť, nakoľko zásielka bola uložená na pošte až dňa 22.06.2015. Súd nerozlišuje medzi
uložením zásielky na pošte a dôjdením prejavu vôle adresátovi. Poštový doručovateľ doručoval súdu

zásielkusožalobouuždňa19.06.2015vpiatok,kedypoprvýkrátsazásielkadostaladodispozičnejsféry
súdu, pričom opakovane doručoval súdu zásielku 22.06.2015 ako to vyplýva z predmetnej doručenky
a predloženého podacieho lístku. Skutočnosť, že zásielka bola uložená na pošte dňa 22.06.2015
potvrdzuje tvrdenie, že išlo o opakovane doručenie, keďže pri prvom doručovaní sa zásielka neukladá
na pošte, ale sa adresát upovedomený, že mu bude zásielka doručovaná v inom termíne, a preto nie

je možné sa stotožniť so záverom súdu, že neobstojí tvrdenie žalobcu o dôjdení návrhu už 19.06.2015,
pričom uloženie zásielky na pošte dňa 22.06.2015 toto tvrdenie nevyvracia, ale naopak potvrdzuje.
Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnemu skutkovému zisteniu dňu dôjdenia návrhu do dispozičnej sféry súdu.
Druhým spôsobom doručovania predmetnej žaloby bolo doručovanie elektronicky. V tejto súvislosti

žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS 259/2010 zo dňa 25.08.2010, ktorý
uviedol, ak všeobecný súd vyhodnotil prihlášky pohľadávok do konkurzného konania doručované v
súlade s príslušnými ustanoveniami procesného kódexu a ZKR elektronickou formou v posledný deň
ustanovenej zákonnej lehoty ako oneskorene podané, pričom sa na technickom zariadení všeobecného
súdu vyskytli v tejto súvislosti problémy, jeho postup musel Ústavný súd SR 68Sžo/15/2012 v konečnom

dôsledku hodnotiť ako príliš formalistický, nesprávny, nezákonný, porušujúci základné práva účastníka
konania (zverejnené pod č. 42/2010 v Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR).
Podľa názoru žalobcu je z predložených emailov zrejmé, že predmetný návrh bol odosielaný elektronicky
dňa 18.06.2015 a tento bol na kontrolnú emailovú adresu v kópii riadne doručený a prečítaný, zčoho vyplýva, že predmetné elektronické podanie sa nezobrazilo na strane prvostupňového súdu
z neznámeho dôvodu na strane súdu, nakoľko pravdepodobne sa vyskytli problémy v technickom
zariadení súdu. Zo strany súdu vzhľadom k odoslaniu z elektronickej pošty tu bola opätovne možnosť

oboznámiť sa s obsahom emailu aj napriek to mu, že súd nevytvoril technické zázemie na prijatie
a nevyužil tak objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Aj pre tieto prípady stanovil
zákonodarca doplnenie podania v písomnej podobe. Listinné podanie bolo odoslané v ten istý deň. V
zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ÚS SR je takýto postup príliš formalistický, nesprávny, nezákonný,
porušujúci základné práva účastníka konania.

Pokiaľ súd nevykonal dôkaz navrhnutý na pojednávaní zo strany žalobcu a to odborné vyjadrenie
odborníka z odboru informatiky, tak súd nesprávne vykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, pretože podľa potvrdenia
pracovníka z odboru informatiky Krajského súdu v Trnave bolo hodnoverným spôsobom preukázané, že
k doručeniu nedošlo, s čím sa žalobca nestotožňuje. Ako vyplýva z vyjadrenia odboru informatiky, tento
iba jednoducho vyhľadával v doručenej pošte, pričom tento email nedokázal vyhľadať, ale nezisťoval

dôvod, či nedošlo k jednoduchému vymazaniu tohto emailu zamestnancom súdu zo serveru súdu.
Takéto vyjadrenie nepreukazuje, že k doručeniu nedošlo a neobjasňuje dôvod, prečo k zobrazeniu
emailu na strane súdu nedošlo. Taktiež nie je možné vyhodnotiť osobu informatika, či tento bol
dostatočne odborne spôsobilý na takéto zisťovanie a či tento posudzoval túto skutočnosť nezaujate.
Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s

odklonom od záverov ustálených v NS SR v uznesení NS SR spis. zn. 2Obo/61/2009 zo dňa 30.07.2009,
ktorý sa zaoberal rovnakou vecou, avšak v danom konaní žalobca podal incidenčnú žalobu len na
poštovú prepravu pred uplynutím lehoty a teda tento ani nedoručil súdu žalobu v elektronickej podobe,
tak ako navrhovateľ, Najvyšší súd SR konštatuje priamo, lehota na podanie incidenčnej žaloby uplynula
28.08.2008. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu na pošte 27.08.2008. Vzhľadom

na to, že lehote na podanie incidenčnej žaloby je procesnou lehotou, žalobca svoje podanie urobil včas.
Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné v podstatnej otázke.
Žalobcasataktiežnestotožnilskonštatovanímsúduprvejinštancie,žeajprivčaspodanomnávrhubyho
bolo nutné zamietnuť z dôvodu, že žalobca si svoje pohľadávky neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní.
Nakoľko bolo vyhlásené konkurzné konanie na úpadcu, ktorému predchádzalo reštrukturalizačné

konanie, tak podľa názoru žalobcu pôsobia účinky konkurzného konania ako také a teda žalobca
prihlásením pohľadávky do konkurzu riadne a včas sa stal účastníkom konkurzného konania a
jeho pohľadávka je plne vymáhateľná v tomto konaní a teda nie je daný dôvod na jeho popretie
tak ako to špecifikoval žalovaný. Podľa názoru žalobcu uznesením o vyhlásení konkurzu zanikajú
účinky reštrukturalizačného konania a teda logicky z toho vyplýva, že všetci veritelia úpadcu, aj

tí ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania, majú znova možnosť na
prihlásenie svojich pohľadávok do konkurzného konania. Pokiaľ by sa prijalo tvrdenie žalovaného,
že reštrukturalizačné konanie bolo riadne ukončené a tým stratil žalobca možnosť vymáhať svoju
pohľadávku, tak by nebol daný dôvod na začatie konkurzného konania, pohľadávky by boli uspokojené
a zanikli by v rámci reštrukturalizačného konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvody odvolania považuje za neopodstatnené a
napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia, a preto navrhol, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu voči rozsudku
nie je dôvodné.9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie <. § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za

dôvodné.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie
predmetnej žaloby súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami dňa 18.6.2015, ktorou je aj

emailová komunikácia, pretože v kópii emailu zo dňa 18.06.2015 adresovaného súdu prvej inštancie na
adresu : H., z adresy Cc: I. U. (..), s označením predmetu subject: 36K/3/2015 je síce v texte uvedené,
že v právnej veci navrhovateľa ALA BAMA spol. s r.o. a odporcu JUDr. Erik Bilský, správca úpadcu
COLORMETAL s.r.o. vedenej na Vašom súde pod spis. zn. 36K/3/2015 Vám v prílohe zasielam žalobu
na určenie vymáhateľnosti pohľadávky v celom rozsahu s príslušnými prílohami, avšak obsahom tohto

emailu neboli žiadne prílohy, nakoľko obsahom emailu je len od koho, kedy, komu a čo (predmet) mal
byť žalobcom označený email elektronicky zaslaný.
Podľa § 42 ods. 1 C.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podanie možno urobiť
písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej, alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podania, ktoré
neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada

Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v zákonnej trojdňovej lehote v zmysle ust. § 42 ods.3
O.s.p. nemohlo byť doplnené podanie vo veci samej, nakoľko žaloba ako podanie vo veci samej

nebola obsahom žalobcom označeného emailu, a preto súd ani nemohol posúdiť autenticitu žaloby
doručenej súdu poštovou prepravou dňa 22.06.2015 so žalobou, ktorú údajne mal poslať žalobca aj
prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Podanie vo veci samej urobené elektronickými prostriedkami je potrebné dodatočne doručiť v listinnej
podobe, obsahovo pritom musí ísť o totožné podanie.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Sžf/8/2009 je na účastníkovi konania, aby preukázal
odoslanie podania súdu, či už podacím lístkom, predložením druhopisu podania s potvrdením podateľne
súdu o prevzatí zásielky doručenej osobe, predložením výpisu z elektronickej pošty o odoslaní zásielky,
alebo predložením telefaxového potvrdenia o bezchybnom odoslaní podania spolu s potvrdením, že
podanie bolo odoslané príslušnému súdu s výsledkom doručovania OK. Dôvodom prečo majú byť

elektronické podania doplňované v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. je snaha o odstránenie pochybností
ohľadom totožnosti osoby a autencitity podania, ktoré bolo alebo malo byť neskôr doplnené v písomnej
forme.Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku odvolateľa, že súd
prvej inštancie nesprávne zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania a to vyžiadaním odborného
vyjadrenia odborníka z odboru informatiky a to aj z toho dôvodu, že obsahom údajne zaslaného emailu

neboli žiadne prílohy a teda ani predmetná žaloba, a preto takto navrhnuté doplnenie dokazovania by
žiadnym spôsobom nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná na súde voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť

uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu
o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas
aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Ustanovením § 32 ods. 9 ZKV stanovená zákonná 30 dňová lehota na podanie žaloby na konkurznom
súde o určenie popretej pohľadávky je lehotou prekluzívnou, ktorej márnym uplynutím zanikne právo
veriteľa na určenie pohľadávky, ktorá je zároveň lehotou hmotnoprávnou, ktorá je zachovaná vtedy, ak je

podaná na súde a to aj v prípade jej podania na nepríslušnom súde. Z uvedeného vyplýva, že musí byť
podaná na súde, a preto tvrdenia žalobcu, že predmetná žaloba sa mala dostať do sféry dispozície súdu
prvej inštancie ešte dňa 19.6.2015 a tým sa považuje za doručenú už dňom 19.6.2015, odvolací súd
považoval za právne nepodložené, nakoľko žaloba musí byť podaná na súde, teda musí byť preukázané
doručenie súdu.

Z kópie doručenky ( čl. 66) vyplýva, že predmetná žaloba bola doručená na poštu Trnava dňa 22.6.2015,
na ktorej je odtlačok pečiatky „VÝHRADA DONÁŠKY“ a dňa 22.6.2015 bola doručená súdu prvej
inštancie.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (a

potvrdzuje to aj doktrinálny výklad zákona, napr. Ďurica, Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ, 2.
Prepracované a doplnené vydanie, nov. 2010, str. 404), že v ustanoveniach § 32 ods. 9 ZKR ide o lehotu
hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna. K jej zachovaniu je teda nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené
na súde, t.j. aby žaloba došla na súd najneskôr posledný deň lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej
lehoty nie je možné odpustiť. Ak pripadne koniec hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby o určenie

popretej pohľadávky na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň. Odlišne sa posudzujú procesné lehoty, pri ktorých stačí, ak sa posledný deň lehoty
podanie odovzdá orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to, že ZKR
ohľadom uplatnenia práv veriteľa z pohľadávky popretej správcom, zakotvuje vlastné procesné pravidlo,
v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., a to ani primerane

(v zmysle § 196 ZKR). Súd, ktorý v spore o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a
zabezpečenia zabezpečovacím právom zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, je povinný zamietnuť
ju bez toho, aby vykonával dokazovanie o čomkoľvek inom, než o skutočnostiach, z ktorých vyplýva
záver o oneskorenom podaní žaloby.
Lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZKR) začala plynúť 20.05.2015

a uplynula v piatok 19.6.2015, teda žaloba mala byť doručená súdu najneskôr v piatok 19.6.2015, čo
žalobcom preukázané nebolo.
Súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že žalobca uplatnil žalobu o určenie popretej
pohľadávkyoneskorene.Nakoľkoodvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancieocharaktere
plynutia lehoty ako lehoty hmotnoprávnej, ktorá je prekluzívna a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby

právo účastníka bolo uplatnené na súde, najneskôr posledný deň lehoty, považoval odvolaciu námietku,
že 30 dňová lehota v zmysle § 32 ods.9 ZKR je podľa názoru odvolateľa lehotou procesnou, čím
odôvodňoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože sa mal odkloniť pri
posudzovaní lehoty v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR od ustálenej judikatúry, za nedôvodnú a to vzhľadom
na uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia a to aj s poukazom na judikát - rozsudok NS SR sp. zn.

2Obdo V 25/2015.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že predmetná
incidenčná žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovej tridsaťdňovej hmotnoprávnej lehote,
ďalšie odvolacie námietky neskúmal.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktorésa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a

právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu
možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so
skutkovými,ajprávnymidôvodmirozhodnutiaprvostupňovéhosúduvplnomrozsahu.Vtakomtoprípade
je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať

(§257C.s.p.).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).