Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231157
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114231157.8

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne V. K., N.. XX.X.XXXX, A. S. XX/XX, M., Y. M. N. C.,
zastúpenej JUDr. Petrom Pórom, advokátom so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému J.. V.
K., N.. XX.X.XXXX, A. M. XX, K., zastúpenému advokátkou JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, so
sídlom Žižkova 6, Košice, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier v tomto znení:

1/ Hnuteľné veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa vyporiadavajú tak, že
vlastníkom hnuteľných vecí budú strany konania tak, ako tieto veci užívajú ku dňu schválenia tohto
zmieru.

2/ Strany konania sa dohodli, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov

sumu 2.000,- eur a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,- eur, splatných vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
nadobudne právoplatnosť toto uznesenie až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

3/ Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáha vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobu
odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa XX.X.XXXX M. M. N. C.. Z manželstva
pochádzajú tri maloleté deti, D., N.. XX.X.XXXX, D., N.. XX.X.XXXX P. Ľ., N.. XX.X.XXXX. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I., sp. zn. 21P/181/2013 dňa 4.3.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2014. Maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti rodičov.
Za trvania manželstva so žalovaným nehnuteľné veci nenadobudli. Nadobudli len hnuteľné veci.

Všetky tieto veci užíva žalovaný. V súčasnosti je hodnota týchto vecí podľa odhadu celkovo 13.949,-
eur. Navrhuje, aby všetky hnuteľné veci, ktoré tvoria prílohu tohto návrhu sa prikázali do vlastníctva
žalovaného, a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6.974,50 eura a trovy konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa v súpise hnuteľných vecí priloženom ku
návrhu uvádza výhradne položky, ktoré ostali (zanechala) v byte žalovaného, pričom veci, ktoré

si postupne poodvážala, opomína. Keď žalovaný potom, čo mu žalobkyňa predložila jej súpis s
ohodnotením spoločne nadobudnutého majetku, za ktorý žiada náhradu, požiadal žalobkyňu o spísanie
ňou odvezených vecí, táto to odmietla. Navyše mnohé z vecí uvedených v súpise nepatria do BSM, a to
z dôvodu, že niektoré boli zakúpené z peňazí darovaných výlučne žalovanému jeho rodičmi za účelom
kúpykonkrétnychvecídobytužalovaného(nábytokvspálniavobývačke,sedaciasúprava,poschodová
posteľ, ale aj príspevok 125.000,- Sk na kúpu auta, čo predstavuje zhruba 1 nadobudnutej ceny),

prípadne boli zakúpené žalovaným ešte pred vznikom manželstva všetky lustre. Žalobkyňa účelovo
uvádza výrazne navýšené a prehnané obstarávacie ceny, ako aj zostatkovú hodnotu vecí. Obstarávacieceny, ktoré uvádza žalobkyňa nezodpovedajú realite a uvedené zostatkové hodnoty sú prehnane vysoké
aj s ohľadom na nadobúdaciu cenu, dobu používania jednotlivých hnuteľných vecí a s tým súvisiacu
mieruichopotrebeniafyzickéhoimorálneho.Žalobkyňapožadujeodžalovanéhozaplatenievyššejsumy

za 10 rokov staré a opotrebené veci, ako (by) bola (aktuálna) obstarávacia cena nových vecí so zárukou
(napr. za 5 ročnú mikrovlnnú rúru zn. ETA požaduje 350,- eur, pričom nadobúdacia cena bola cca 100,-
eur, za 7 ročný sporák požaduje 400,- eur, pričom nadobúdacia cena bola cca 240,- eur, obdobne je to u
poschodovej postele, skrinky pod umývadlo, záhradného nábytku, chladničky na chatu, či ďalších vecí).
Žalobkyňa navyše vo svojom návrhu vôbec neberie do úvahy jej známe stanovisko žalovaného, že o

absolútnu väčšinu vecí (okrem sporáku, stola s rohovou lavicou a osobného automobilu) žalovaný nemá
záujem (rovnako ako ona) a že žalobkyni navrhol, že si ich môže kedykoľvek prevziať. Menovitý prehľad
vecí spolu s nadobúdacou a zostatkovou hodnotou, ktorú za adekvátnu považuje žalovaný, predkladá
žalovaný v priloženom súpise. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd prikázal
do osobného vlastníctva žalobkyne všetky veci, ktoré v návrhu menuje ako veci nadobudnuté počas
manželstva okrem vecí, ktoré boli nadobudnuté z peňazí darovaných výlučne žalovanému jeho rodičmi

za účelom kúpy konkrétnych vecí, konkrétne: nábytok v spálni, obývacia stena, gauč, poschodová
posteľ, vecí ktoré boli zakúpené žalovaným ešte pred vznikom manželstva, konkrétne všetky lustre, vecí,
o ktoré má žalovaný záujem, konkrétne: sporák, stôl + rohová lavica, osobný automobil Renault Mégane
1.4. EVČ: KE-591 EH, teda veci tak, ako sú menované v záverečnom návrhu žalovaného v časti V.
tohto vyjadrenia. Žalovaný len podotýka, že mu nie je zrejmé, aké „iné drobné veci do domácnosti“ má

žalobkyňa na mysli. Zároveň žalovaný navrhuje, aby súd prikázal do jeho osobného vlastníctva sporák,
stôl + rohová lavica, osobný automobil Renault Mégane 1.4. EVČ: KE-591EH. Pokiaľ by súd vychádzal
zozostatkovýchhodnôtvecítak,akoichuviedlažalobkyňa,vtomtoprípadehodnotavecí,ktoréžalovaný
žiada prikázať do vlastníctva žalobkyne je 5.602,- eur, hodnota vecí, ktoré žalovaný žiada prikázať do
jeho vlastníctva je po odpočítaní 1 zostatkovej hodnoty osobného automobilu (vzhľadom na dar rodičov

žalovanému) 3.417,- eur. S ohľadom na uvedené, žalovaný žiada súd, aby žalobkyňu zároveň zaviazal
k úhrade 2.185,- eur ako vzájomné vyrovnanie rozdielu hodnoty vecí.

3. Po začatí pojednávania navrhli strany uzavrieť zmier v tomto znení: Hnuteľné veci, ktoré patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa vyporiadavajú tak, že vlastníkom hnuteľných vecí budú

strany konania tak, ako tieto veci užívajú ku dňu schválenia tohto zmieru. Strany konania sa dohodli, že
žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 2.000,- eur a to v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 500,- eur, splatných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počínajúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť toto uznesenie
až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania.

4. Podľa ustanovenia § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

5. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

6. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu

dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak
sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

7. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo

svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.8. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 Obč. zák. pozostáva jednak zo stránky
kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam, jednak zo stránky kvantitatívnej, pri

ktorej ide o hodnotové podiely účastníkov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom je treba vychádzať zo stavu veci ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva, ale z cien zodpovedajúcich cenám platných v čase, kedy sa vykonáva
vyporiadanie. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

9. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie
zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

10. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok súd vychádzal z

ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak
nerozhoduje vo veci samej.

11. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok.

Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho
rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný
návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského
soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec sama je potom v literatúre
definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 ods.

O.s.p.(teraz§8ods.2Civilnéhomimosporovéhoporiadku),oktoromsamávkonanírozhodnúť,vrátane
úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné
právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho
zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom
žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda

skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

12. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád
komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád,

Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama,
Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár,
1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán
sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne

autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu
hmotnoprávnu dohodu strán sporu, ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež
meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od
01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda
nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna

dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou
súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho
zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava
účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej
tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí

konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdnehozmieru.Navyšesúdnyzmiermôžeprekračovaťpredmetkonania(J.HANDLAR:Zánikzávazku
dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V.
HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643), čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa

nímnemusírozhodovaťoprocesnomnárokuzožaloby.Možnotedazjednodušiť,žekýmprirozhodovaní
vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami,
pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi stranami sporu a jeho súlad sovšeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku
zo žaloby.

13. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2017 uzavreli obe strany sporu tento zmier, ktorého obsah nie
je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi, pričom jeho súčasťou bola aj dohoda o náhrade trov konania.
Preto ho súd podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 C.s.p. schválil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Ak povinná osoba nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže navrhovateľ podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).