Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210864
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714210864.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu PD -
MEFA, s.r.o., so sídlom Krupina, Pijavice, IČO: 31605109, zastúpený advokátom JUDr. Baltazárom
Mucskom, Advokátska kancelária Bratislava, Vajnorská 55, proti žalovanému HORAGRO, s.r.o., so
sídlom Žibritov, IČO: 31602011, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, Advokátska kancelária
Banská Bystrica, Janka Kráľa č. 7, o zaplatenie 8.955,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.955,74 € spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 237,-- € od 1.8.2010 až do zaplatenia,
zo sumy 237,-- € od 1.9.2010 až do zaplatenia,
zo sumy 237,-- € od 1.10.2010 až do zaplatenia,
zo sumy 237,-- € od 1.11.2010 až do zaplatenia,
zo sumy 237,-- € od 1.12.2010 až do zaplatenia,

zo sumy 237,-- € od 1.1.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.4.2011 až do zaplatenia,
s 9,25% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 238,99 € od 1.5.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.6.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.7.2011 až do zaplatenia,

s 9,50% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 238,99 € od 1.8.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.9.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.10.2011 až do zaplatenia,
zo sumy 238,99 € od 1.11.2011 až do zaplatenia,
s 9,25% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 238,99 € od 1.12.2011 až do zaplatenia,

s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
zo sumy 238,99 € od 1.1.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 298,33 € od 1.2.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 298,33 € od 1.3.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 298,33 € od 1.4.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 398,33 € od 1.5.2012 až do zaplatenia,

zo sumy 398,33 € od 1.6.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 398,33 € od 1.7.2012 až do zaplatenia,
s 8,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 398,33 € od 1.8.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 398,33 € od 1.9.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 398,33 € od 1.10.2012 až do zaplatenia,
zo sumy 398,33 € od 1.11.2012 až do zaplatenia,

zo sumy 398,33 € od 1.12.2012 až do zaplatenia,zo sumy 398,33 € od 1.1.2013 až do zaplatenia,
s 9,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 398,33 € od 1.2.2013 až do zaplatenia,

zo sumy 265,55 € od 1.3.2013 až do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 25.7.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 8.955,74

€ spolu s príslušenstvom. Nárok opieral o nájomnú zmluvu zo dňa 15.5.2002 v znení dodatkov.
Dňa 15.5.2002 účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal
žalovanému do nájmu nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného.
Predmet nájmu bol špecifikovaný v prílohe č. 1 a v článku I., bod 1 dodatku zo dňa 12.2.2010. Jednalo
sa o nehnuteľnosti - stavby zapísané na LV č. XXX, pre kat. úz. G., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve

žalobcu. V zmysle článku IV. nájomnej zmluvy sa zaviazal žalovaný platiť nájomné vo výške 331,94
€ mesačne (10.000,-- Sk), ku ktorému bola účtovaná príslušná sadzba DPH. Keďže nájomná zmluva
bola uzatvorená v roku 2002 bola dohoda štatutárnych zástupcov v tom čase o započítaní plnenia a
služieb, ktoré si účastníci vzájomne poskytovali a v dôsledku ktorého bola výška nájomného 199,16 €
s príslušným DPH. Potom čo v roku 2012 došlo k zmene vo vlastníckej štruktúre spoločnosti žalobcu

a majoritný podiel nadobudol nový spoločník Cropfarm, s.r.o. bolo nájomné faktúrované v plnej výške
331,94 € + DPH a nie 199,16 € + DPH. V účtovných dokladoch bolo zistené, že žalovaný uhrádzal
nájomné riadne a včas len do roku 2008. Posledná riadna úhrada nájomného bola 3.12.2008. Za roky
2009, 2010 a 2011 nájomné žalovaný neuhrádzal. V priebehu rokov 2011, 2012 opakovane žalobca
vyzýval žalovaného na zaplatenie nájomného a v máji 2012 doručil predžalobnú výzvu na zaplatenie.

Následne došlo k úhrade splátok nájomného a žalovaný prejavil záujem o odkúpenie predmetu nájmu.
Strany viedli niekoľko mesačné rokovania, ktoré však neviedli k vyriešeniu vzájomných vzťahov. Žalobca
takýto postoj považoval za účelový z dôvodu získania času a vyhnutiu sa platenia nájomného. Z dôvodu
neplatenia nájomného bol ukončený nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou odstúpením zo dňa
19.2.2013. Odstúpenie bolo doručené žalovanému 20.2.2013.

Žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné za obdobie od 1.1.2009 do 20.2.2013 čo je deň skončenia nájmu
odstúpením od zmluvy. V priebehu mesiacov apríl a máj 2012 boli uskutočnené zo strany žalovaného
čiastočné úhrady dňa 20.4.2012 238,99 € bez určenia účelu, dňa 21.5.2012 v sume 238,99 bez určenia
účelu a v dňoch 4.5.2012 a 9.5.2012 spolu 300,-- € s určením platby nájomné za mesiac január, február,

marec 2012. Úhrady bez určenia účelu obe vo výške 238,99 € boli započítané na nájomné za mesiac
január a február 2011. Žalobca si voči žalovanému z titulu nezaplateného nájomného uplatňuje žalovanú
sumu za obdobie od 1.7.2010, keďže nájomné za mesiac júl 2010 bolo splatné 31.7.2010 do februára
2013, kedy nájomné za mesiac február bolo splatné 28.2.2013 v celkovej výške 8.955,74 € s príslušnými
úrokmi z omeškania.

Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 25.9.2014 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Následne sa v priebehu konania rovnako
ako v písomnom odpore bránil vzájomným započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi s tým,
že záväzok platiť nájomné zanikol v rozsahu započítania ku dňu 31.12.2011 v sume 8.091,10 €. Za

účelom odstránenia nezrovnalostí poukazoval na mailovú komunikáciu zo dňa 20. a 21.11.2011 medzi
účtovníčkami účastníkov konania. Žalobca prestal v uvedenej veci komunikovať so žalovaným, preto
žalovaný v súlade s ustanoveniami obchodného zákonníka pristúpil k jednostrannému započítaniu
pohľadávok a záväzok v uvedenej veci, ktoré žalobcovi doručil. Jednalo sa o protipohľadávku za
odber elektrickej energie z rozvodu v stredisku, ktoré je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný za odber

predmetnej elektrickej energie mesačne vystavoval žalobcovi faktúry, ktoré žalobca neplatil v dôsledku
čoho došlo k vzniku záväzkov žalobcu voči žalovanému.

Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý nespochybňoval dôvodnosť nároku uplatňovaného žalobou z
titulu nájmu, súd skúmal, či medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o odbere elektrickej energie

v stredisku na G., kto mal so žalovaným uzavretú túto dohodu, akým spôsobom prebiehalo vyúčtovanieodberu elektrickej energie a či existovala dohoda o odbere elektrickej energie a následnom vzájomnom
započítaní vzájomných pohľadávok protipohľadávke, ktorú mal žalovaný voči žalobcovi titulom nájmu
nehnuteľnosti stredisku G..

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 1884/S na
žalobcu bolo zistené, že spoločnosť bola zapísaná do OR dňom 19.4.1994 so sídlom Krupina, Pijavice,
Slovenská republika. Od 14.8.2012 je konateľom V. W. a od 13.8.2014 Q. Q..

Z výpisu z obchodného registra na žalovaného bolo zistené, že spoločnosť je zapísaná v obchodnom
registri OS Banská Bystrica , oddiel Sro, vložka č. 1765/S s dňom zápisu 3.3.1994. Od 30.6.2015 je
ako štatutárny orgán zapísaný Q. S.. Rovnako je uvedená osoba zapísaná ako jediný spoločník u
žalovaného. Do 31.5.2015 bola ako štatutár od 26.8.2009 vedená U. B., X. B. a A. B.. Rovnako tieto
osoby boli vedené ako spoločníci žalovaného.

Žalobca k žalobe pripojil nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 15.5.2002 v znení dodatku zo dňa 12.2.2010,
predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. bližšie špecifikovaných
v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy. V zmysle nájomnej zmluvy podľa článku IV. bolo
dohodnuté nájomné vo výške 10.000,-- Sk za každý mesiac (331,94 €) v dohodnutom nájomnom nebola
zahrnutá príslušná sadzba DPH v zmysle platného právneho predpisu. Podľa bodu 2, článku 4 nájomnej

zmluvy nájomné bolo splatné mesačne za príslušný kalendárny mesiac vždy v posledný deň príslušného
kalendárneho mesiaca pripísaním na účet prenajímateľa. Podľa dodatku sa nájomná zmluva predĺžila
do 31.12.2011. Nájomná zmluva vrátane dodatku bola účastníkmi riadne podpísaná a v rámci konania
nebola účastníkmi spochybňovaná.

Súčasťou spisu bol aj výpis z LV č. XXX, pre okres S., obec a kat. úz. G., ktorým preukazoval žalobca
vlastníctvo k stavbám, ktoré boli predmetom nájmu.

Výzvou zo dňa 15.5.2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nájomného, ako aj upomienku k
nezaplateniu nájomného a pokusu o zmier.

Žalobca doložil do spisu výpis z účtu o platbách zrealizovaných zo strany žalovaného na účet žalobcu vo
výškach vyššie špecifikovaných za účelom čiastočnej úhrady nájomného a platieb bez uvedenia účelu
v období mesiac apríl a máj 2012.

19.2.2013 žalobca ukončil nájom a vyzval žalovaného na okamžité vypratanie z dôvodu neplatenia
nájomného. Súčasťou je aj podací lístok z Pošty Bratislava 37, dňa 19.2.2013.

Súčasťou žaloby sú aj daňové doklady - faktúry o vyúčtovaní nájomného za obdobie 1.7.2010 - február
2013, ktoré rovnako zo strany účastníkov konania neboli rozporované.

Žalovaný doložil do spisu faxom doručenú dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok podľa § 364
Obchodného zákonníka, z ktorej vyplýva, že bola faxom dňa 30.mája 1999 o 14.10 hod. doručená
do spoločnosti HORAGRO, s.r.o.. V zmysle textu sa jedná o pohľadávky PD - MEFA (žalobcu) voči
HORAGRO, ktoré majú byť uvedené v prílohe č. 1 a pohľadávky HORAGRO (žalovaného) voči PD -

MEFA uvedené v prílohe č. 2 s tým, že vzájomné pohľadávky sa kryjú v sume 8.091,10 €. Ďalej nasleduje
dátum, v Krupine dňa 31.12.2011 bez podpisu žalobcu a žalovaného. Prílohy nie sú súčasťou tejto
dohody.

Ďalšie listiny doložené zo strany žalovaného je mailová komunikácia z 20. a 21.12.2011 od Q. Q.

(účtovníčka žalobcu) do žalovaného s textom, že zasiela pohľadávky a záväzky evidovaná spoločnosťou
PD - MEFA za účelom zápočtu. Následne bolo žalovaným odpovedá účtovníčke s tým, že tam chýba
veľa faktúr z HORAGRA (od žalovaného) aj v roku 2010 aj v roku 2011. Spolu 12 faktúr. Podpísaná je
účtovníčka žalovaného.

Žalovaný doložil do spisu oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzok ku dňu
15.1.2012 so zoznamom variabilných symbolov, dňom úhrady, uhradenou sumou, podpisom a pečiatkou
žalovaného. Pod pečiatkou žalovaného je uvedené vz. Q. F., hlavná účtovníčka. Súčasťou sú aj podacie
lístky z Pošty Zvolen 3 zo dňa 23.5.2012.Na pojednávaní dňa 7.7.2015 boli vypočutí štatutárni zástupcovia účastníkov konania, kde V. W. a
Q. Q. uviedli, že od bývalých štatutárnych zástupcov majú informácie, že existovala ústna dohoda o

odbere elektrickej energie od žalovaného, ale v akom rozsahu a či sa toto započítavalo na nájomné
sa vyjadriť nevedeli. Predpokladali, že odber bol pravdepodobný od uzavretia nájomnej zmluvy do roku
2010. Od roku 2012 uviedol V. W., že mal ústnu dohodu o odbere elektrickej energie od pani B. ako
fyzická osoba, nie ako žalobca. Zápočet nebol doriešený, nakoľko neboli podklady týkajúce sa odberu
elektrickej energie. Potvrdil, že osobne rokoval s pani B. na G. a bola riešená otázka osvetlenia v prípade

nočnýchpríjazdovveterinárnychpotriebzichpolovicestrediska.Totovšakboloriešenénímakofyzickou
osobou, kde si ako fyzická osoba plnil sčasti povinnosti voči pani B.. Poprel, že by mal oprávnenie
riešiť odber elektrickej energie za žalobcu, resp. že by takýto odber bol žalobcom uskutočnený. Keďže
došlo k odstúpeniu nájomnej zmluvy a mal žalovaný nedoplatky na nájomnom snažili sa s pani B.
dohodnúť. Štatutári doslova uviedli, že očakávali, že sa so žalovaným dohodnú a nejakým spôsobom si
vysporiadajú finančné podĺžnosti do roku 2012. K dohode však nedošlo.

Bývaláštatutárnazástupkyňažalovanéhovosvojejvýpovediuviedla,ženájomnúzmluvu,akoajdodatky
uzatvárala za žalovaného ona s pánom W. a E.. Dohody, ktoré mali, či už boli ústne alebo písomné sa
však nedodržiavali. Keďže W. s E. prestali v roku 2012 pôsobiť u žalobcu začala jednať s pánom W.. V
roku 2012 bola ústna dohoda so W., že si tam došikuje ovce, pastiera, mali vlastné hodiny v maringotke,

kde mali natiahnutú elektrinu. V roku 2012 pán W. vyplatil odber elektrickej energie podľa nej to bolo za
spoločnosť žalobcu a nie za neho ako fyzickú osobu, nemal to prečo robiť ako fyzická osoba. Keby mala
vedomosť, že jedná vo svojom mene nie za spoločnosť nedovolila by mu to zaplatiť. Odber elektrickej
energie sa robil podľa jej slov tak, že sa otvorila skrinka na hodiny odpísal sa stav elektromera, vzájomne
si to odsúhlasili, zamklo sa to a po odvezení ovcí sa tento stav odpísal. Takto sa to v minulosti medzi

nimi riešilo. V súčasnosti už odber od roku 2013 nie je realizovaný.

Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach medzi účastníkmi konania ohľadom zápočtu súd predvolal a vypočul
bývalých štatutárov žalobcu V. E. a H. W., ako aj ekonómku žalovaného Q. F.. Svedok V. E. vo svojej
výpovedi dňa 29.9.2015 uviedol, že v jeho kompetencii ako štatutárneho zástupcu nebolo stredisko na

G.. S manželmi B., t.j. štatutárnymi zástupcami žalovaného on nejednal. Všetky záležitosti riešil druhý
z konateľov pán W.. On mal na starosti stredisko na Pijaviciach. Nevedel sa vyjadriť k riešeniu otázky
zápočtu odberu elektrickej energie proti pohľadávke vzniknutej titulom nájmu, ani nemal vedomosť o
takejto dohode. Rovnako poprel vzájomné jednania ohľadom zápočtu elektrickej energie s pánom W.,
ktorý v roku 2012 ako konateľ vstúpil do spoločnosti.

Druhý z konateľov žalobcu H. W. vo svojej výpovedi uviedol, že mal na starosti stredisko G. v období
posledných 5-6 rokov, pretože tu mal svoje vlastné ovce. O G. sa tým pádom staral viac a potvrdil, že tu
boli aj hospodárske budovy a stajne, ktoré mali od nich prenajaté manželia B. v spoločnosti žalovaného.
Nájomná zmluva sa viackrát menila, pretože si menili podmienky práve manželia B.. Doslova uviedol, že

pani B. nevyhovovalo „raz jedno, raz druhé a čo hodina to novina“. Výšku nájmu ani spôsob účtovania
si nepamätal. Potvrdil však, že žalovaný to vždy chcel nejakým spôsobom započítať na elektriku, ale
toto zmluvne ošetrené nebolo. Podľa svedka si žalovaný nemohol započítavať elektriku, keďže nebol
predajcom elektrickej energie. Mohla si započítať predaj sena a podobne. Nespomínal si, že by sa to
nejakým spôsobom riešilo. Potvrdil však, že nájomné neplatil žalovaný, prípadne len čiastočne. Dohoda

ohľadom zápočtov medzi účastníkmi konania určite nebola. Potvrdil, že on rokoval o odbere elektrickej
energie s pani B., ale táto nikdy nebola vyúčtovaná a nebolo to dotiahnuté do konca. Na G. od roku 2009
mal svoje vlastné ovce, pretože žalobca sa venoval chovu hovädzieho dobytka a ovce boli výlučne jeho.
Už v tom čase svedok bol súkromne hospodáriaci roľník a žalobca, t.j. PD - MEFA tam nemal žiadne
zvieratá. Poprel dohodu o zápočte, či už ústnu alebo písomnú.

Svedkyňa Q. F. potvrdila, že pre žalovaného pracovala ako účtovníčka a aj pre účely tohto sporu
pripravovala podklady pani B.. Mala vedomosť o nájomnej zmluve na stredisku G.. Potvrdila, že boli
pravidelne vystavované mesačné faktúry od žalobcu pre žalovaného na nájomné, pričom v roku 2012
nebola v evidencii žiadna faktúra. Za predchádzajúce roky tieto faktúry boli. Rovnako neboli vystavované

ani v roku 2013. Pri jednaniach s pánom W. a E. u manželov B. v Krupine bola aj ona s tým, že podklady
si mali vzájomne odsúhlasiť a pozrieť. Bavilo sa tam o pohľadávkach s tým, že žalovaný dlhuje viac
žalobcovi.Spomenulanejakéfaktúryajzainéslužbyatoodpratávaniesnehuaodberelektrickejenergie.
Hovorilo sa aj o záujme na odkúpení spoločnosti žalovaného a týchto priestorov. Dobropis za odberelektrickej energie vystavovala začiatkom roku svedkyňa. Údaje za účelom vystavovania daňových
dokladov na odber elektrickej energie jej poskytovala pani B. ako konateľka žalovaného s tým, že
uvádzala, že si to vysporiadajú s pánom E. a W. po vzájomnom odsúhlasení. Domnievala sa, že tieto

faktúry na odber elektrickej energie boli v rozmedzí 180,-- až 200,-- €. Aký bol však skutočný odber
elektrickej energie uviesť nevedela.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj

úžitky.

Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ustanovenia § 679 ods. 3 OZ prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca

napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že
prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor,
môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani
do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo
ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľaustanovenia§261ods.8,9Obchodnéhozákonníkapripoužitítejtočastizákonapodľaodsekov1a
2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými
v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom
zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013) je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po
dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ustanovenia § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal plnenia voči žalovanému z titulu nezaplateného nájomného za
obdobie od 1.7.2010 do 20.2.2013 v celkovej výške 8.955,74 € s príslušnými úrokmi z omeškania. Za
obdobie od júla 2010 do decembra 2010 dlžná suma spolu s 19% DPH po uznaní výšky nájomnéhona základe vzájomnej dohody s predchádzajúcimi konateľmi žalobcu (199,16 €) predstavovala 237,-- €.
Od januára 2011 bolo 20% DPH s tým, že v roku 2011 opätovne na základe vzájomnej dohody titulom
nájomného požadoval žalobca čiastku 199,16 € + 20% DPH. Čiastočne boli uskutočnené zo strany

žalovaného úhrady tak ako to žalobca započítal na mesiace január a február 2011 podľa ustanovenia
§ 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka pri platbách bez uvedenia účelu 20.4. a 21.5.2012 obe vo
výške 238,99 €. Za rok 2012 z dôvodu čiastočných úhrad v januári, februári a marci po 100,-- € dlh
spolu s DPH predstavoval 298,33 €. Následne od apríla 2012 nájomné predstavuje 331,94 € v zmysle
nájomnej zmluvy, keď už dohoda medzi konateľmi žalobcu a žalovaným nebola + 20% DPH. Suma

titulom nájomného tak predstavuje na jednotlivé mesiace 398,33 €. Posledný mesiac február 2013
vzhľadom na odstúpenie od zmluvy dňom 20.2.2013 bol vyčíslený v pomernej výške v sume 265,55 €
vrátane DPH.

To, že medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva v znení doloženého dodatku sporné nebolo.
Rovnako žalovaný nerozporoval výšku nájomného tak ako bola vyčíslená žalobcom v priebehu konania.

Sporným bola otázka započítania pohľadávky, ktorú mal mať žalovaný voči žalobcovi z dôvodu odberu
elektrickej energie žalobcom od žalovaného. Súd vzhľadom k tomu, že v konaní žalovaný vzniesol
obranu a žiadal započítať svoju protipohľadávku vo výške 8.091,10 € proti pohľadávke žalobcu skúmal,
či existovala takáto pohľadávka a či bola započítania schopná. Keďže z podanej žaloby je zrejmé,
že účastníkmi konania sú podnikatelia a nájomná zmluva, o ktorú v konaní ide bola uzavretá v

rámci predmetu ich podnikania, súd pri započítaní vychádzal z ustanovení obchodného zákonníka.
Započítanie je jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Všeobecná úprava je v ustanoveniach
občianskeho zákonníka a osobitná práve v obchodnom zákonníku. Tak podľa ustanovení občianskeho
zákonníka, ako aj podľa obchodného zákonníka k započítaniu sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Preto súd skúmal, či vôbec mal žalovaný voči žalobcovi pohľadávky a ak áno v

akom rozsahu a o aké pohľadávky sa jednalo. Žalovaný uvádzal, že sa jedná o pohľadávky, ktoré
vznikli z dôvodu odberu elektrickej energie na stredisku G.. Nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz
preukazujúciexistenciutakejtopohľadávky.Jedinouskutočnosťoumalobyťoznámenieojednostrannom
započítaní (čl. 56-57) podpísané hlavnou účtovníčkou Q. F.. Z tohto dokladu nie je zrejmé o aké
pohľadávky sa malo jednať, čo blo dôvodom vzniku týchto pohľadávok, na základe čoho boli vystavené,

akým spôsobom a komu. Výsluchom bývalých konateľov, ako aj terajších nebola preukázaná dohoda,
či už písomná alebo ústna o odbere elekrickej energie medzi účastníkmi konania a bolo to tvrdenie len
konateľky žalovaného. Naopak H. W. bývalý konateľ žalobcu uviedol, že do roku 2012 spätne 5-6 rokov
mal na stredisku G. svoje vlastné zvieratá ako samostatne hospodáriaci roľník a nebol tu dobytok, resp.
zvieratá patriace žalobcovi. Rovnako terajší konateľ potvrdil, že jednal s konateľkou žalovaného, ale ako

fyzická osoba, pričom jej za rok 2012 zaplatil čo potvrdila aj samotná konateľka žalovaného. Táto platba
však bola opätovne uskutočnená len za fyzickú osobu a nie za žalobcu. Vzhľadom k tomu, že nebolo
zo strany žalovaného v konaní preukázané, že by existovala započítania schopná pohľadávka, z akého
titulu by táto pohľadávka vznikla a v akej výške mala existovať, súd mal za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. a nepreukázal dôvodnosť kompenzácie

v konaní. Súd nemal preukázané, že by žalovaný mal voči žalobcovi akúkoľvek pohľadávku, ktorú by
mohol uplatiť na súde a ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Z tohto dôvodu na obranu žalovaného
neprihliadol a žalobcovi priznal dlžné nájomné v rozsahu požadovanom žalobou. Rovnako považoval
za nie relevantný listinný dôkaz zo strany žalovaného doložený k písomnému odporu a následne v
rámci konania, na ktorý poukazoval ako na dohodu o vzájomnom započítaní, ktorá nebola podpísaná,

nebola odsúhlasená a navyše ako vyplýva z dokladu preukazujúceho doručenie faxu žalovanému tento
bol doručený dňa 30.5.1999 podľa nastavenia o 14.10 hod.. Je potom otázne kedy skutočne mal byť
text dohody doručený žalovanému a prečo následne takáto dohoda podpísaná nebola. Ani svedkyňa
Q. F., na ktorú žalovaný poukazoval a ktorú žiadal v konaní vypočuť nepotvrdila existenciu dohody
o zápočte vzájomných pohľadávok, nepotvrdila existenciu pohľadávok voči žalobcovi titulom odberu

elektrickej energie, nakoľko ako sama uviedla podklady na vyúčtovanie odberu elektrickej energie
dostávala od konateľky žalovaného. Nebola svedkom uzatvorenia dohody alebo vzájomných rokovaní
ohľadom účtovania odberu elektrickej energie. Poukazovala na jednania s pani Q., ktorá v danom čase
nebola zamestnancom žalobcu a ani osobou oprávnenou konať v mene a na účet žalobcu tak, aby
vzájomná komunikácia medzi svedkyňou a pani Q. akokoľvek žalobcu právne zaväzovala.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú, vyhovel jej
v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie dlžného nájomného. Okrem dlhu na nájomnom požadoval
žalobca aj príslušenstvo a to úrok z omeškania v zákonom stanovenej maximálnej výške s poukazomna omeškanie žalovaného s platením nájomného. Podľa dohody bolo nájomné splatné na konci daného
mesiaca, to znamená dňom nasledujúcim sa dostával žalovaný do omeškania s jednotlivými platbami
nájomného odkedy súd v zákonnej výške priznal úroky z omeškania s poukazom na ustanovenia §§ 365,

369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z..

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).