Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220430
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220430.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: S. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom
so sídlom v Prešove, Masarykova 2 p r o t i žalovanému: O. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W. M.Y. X,
XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Marekom Gulom, advokátom so sídlom v Prešove, Advokátska
kancelária - JUDr. Marek Gula, s. r. o., Hlavná 29, v konaní o zaplatenie 30.000,- EUR s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré predstavujú náklady
právneho zastúpenia vo výške 478,13 EUR a tieto uhradiť na účet právnemu zástupcovi žalovaného,
resp. predchádzajúcemu právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že ich uhradí na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Krenického, advokáta v Prešove,

Hlavná 29, č. ú.: M. a 4.398,10 EUR na účet Advokátskej
kancelárie - JUDr. Mareka Gulu, s. r. o., Hlavná 29, Prešov na účet vedený v UniCredit Bank,
a. s. Prešov, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove 37,60 EUR do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 22. 7. 2014 doručil návrh, ktorým žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 30.000,-
EUR, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu ako kupujúci s predávajúcim
jeho nebohým otcom O. N. dňa 17. 7. 2013, na základe ktorej nadobudol od neho nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. Sabinov, byt č. XX na X. B. bytového domu, č. spisné XXX, postavený na
parcele H. XXX/X nachádzajúci sa v Sabinove na ul. W. M. X, a to za dohodnutú kúpnu cenu 30.000,-
EUR, ktorá bola splatná do 1 roka od podpisu zmluvy, teda do 17. 7. 2014. Na základe osvedčenia o
dedičstve č. XX X. XXXX/XXXX zo dňa 13. 3. 2014 nadobudol ako jediný dedič dedičstvo po otcovi O.

N., vrátane pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za predaj vyššie označeného bytu. Kúpna cena je
po dátume splatnosti a žalovaný ju do dnešného dňa nezaplatil, ani nepreukázal
relevantnými dokladmi jej úhradu, a to ani po výzve zo dňa 17. 3. 2014.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď tvrdil, že kúpnu cenu riadne uhradil otcovi žalobcu v hotovosti
za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí sa odovzdávania kúpnej ceny zúčastnili, a preto jeho záväzok voči

pánovi N. zanikol splnením, keď v hotovosti bola zaplatená kúpna cena O. N. tak, ako si to želal. To, že
O. N. disponoval veľkým obnosom peňazí, ktorý zodpovedal zaplatenej kúpnej cene bolo preukázané
svedeckými výpoveďami, preto celá žaloba je postavená na špekulatívnom základe, na púhej domienkeo tom, že nebola zaplatená kúpna cena. Skutočnosť, že nedisponuje písomným potvrdením o prevzatí
kúpnej ceny O. N. nemení nič na tom, že reálne došlo k prevzatiu kúpnej ceny, a teda záväzok
žalovaného voči pánovi O. N. zanikol. Akým spôsobom nakladal pán N. s týmito peniazmi nie je známe,

ale mohol s nimi nakladať ako chcel. Očití svedkovia uviedli, že ho videli s týmito peniazmi pohybovať sa
po meste Sabinov, obdobne aj v Drienici. Žalovaný bol schopný disponovať takouto sumou, ktorú vyplatil
ako kúpnu cenu. Boli dohodnutí s N., že si papiere ohľadne zaplatenia kúpnej ceny vydajú neskôr, najprv
riešili sťahovanie pána N., ale toto nestihli, lebo po vysťahovaní pána N. do Drienice následne
o 3 dni po presťahovaní zomrel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov W. Š., B. L., W. B., W. M.N., B. B.,
K. Š., W. Q., W.. O. M., F. V., O. V., V. I., W. J., R.. L. M., W. Š., O. K.Č., Ľ. K., M. L., Z. G., L. Z., W. J.,
W. Y., W. M., R.. B. J., V. V., V. B., Š. V.N., O. Š., osvedčením o dedičstve, č.
XX X. XXXX/XXXX, výpisom z katastra nehnuteľností, kúpnou zmluvou zo dňa 17. 7. 2013, faktúrou o
kúpe vozidla a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia kúpnej ceny 30.000,- EUR, ktorú na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 7. 2013, ktorá sa týkala odpredaja bytu č. 20 v
Sabinove, na ul. Matice Slovenskej 4, uzatvárali žalovaný s jeho otcom O. N., avšak žalovaný nevyplatil
túto kúpnu cenu, ktorú mal zaplatiť do 1 roka od podpisu zmluvy, teda do 17. 7. 2014.

Žalobca pri svojom výsluchu vypovedal, že sa stal jediným dedičom majetku po svojom otcovi
O. N. a o žalovanej pohľadávke sa dozvedel od W. Q., že išlo o pohľadávku z predaja bytu. V dedičskom
konaní zistil údaje z katastra a obsah kúpnej zmluvy, podľa ktorej mal kúpnu cenu žalovaný zaplatiť do
jedného roka. Na to kontaktoval žalovaného, aby mu predložil listinný dôkaz o odovzdaní

peňazí. Lehota na vyplatenie skončila dňa 17. 7. 2014. Žalovaný odmietol takýto kontakt, na
písomnú výzvu nereagoval, preto nemal nijakú inú možnosť, len sa obrátiť s týmto nárokom na súd. Otca
posledných 5 rokov pred jeho smrťou nevidel. Rozprával sa s ním naposledy, keď mal 19 rokov.
Pokiaľ ide o vyjadrenia svedkov na strane žalovaného, tieto sú také, že ich tvrdenia nikto nevyvráti,
lebo otec nežije, teda svedkovia žalovaného nič neriskujú. U M. zistili, že zmluvu, ktorú predložil bola

dodatočne spísaná, teda tento svedok klamal. Po smrti otca kontaktoval pani Q., ktorá je sesternicou
otca, či sú peniaze na pohreb, lebo vedel, že otec žil len z dôchodku babky a táto zomrela, teda nemal
už nijaké príjmy. Pani Q.Í. ho ubezpečila, že babka nechala peniaze aj na pohreb otca. Až v dedičskom
konaní zistil kúpnu zmluvu a jej obsah. Má za to, že nedošlo k vyplateniu tejto kúpnej ceny, dôkazy o
tom nemá žalovaný. Žalovaný mení svoje výpovede, raz uvádza, že peniaze na kúpnu cenu

mal z BSM, potom, že tieto peniaze použil, potom, že mal dlhy, následne, že peniaze použil
na opravy prerábky bytu. Pokiaľ tvrdil žalovaný, že peniaze mu požičala sestra, ktorá ich mala len na
viazanom účte a postupne ich vyberala, z výpovedi sestry vyplynulo niečo iné, že si požičala peniaze
od svojich príbuzných, pričom však R.. M., ktorý preukazoval Zmluvou o pôžičke, že sestre požičal, text
zmluvy si stiahol z internetovej stránky, od administrátora tejto internetovej stránky zistil, že na internet

bol text daný až vo februári 2014, teda len od tohto dátumu sa dal vzor zmluvy vytlačiť, čo
svedčí, že táto zmluva bola podvodom. Naviac, tento svedok nepotvrdil, na čo peniaze požičal, resp.
uviedol, že na majetkový účel. Teda nepotvrdil, že peniaze požičal na výplatu otca. Peniaze z BSM
žalovaný nepreukázal a chýba jediný papier o tom, že peniaze mal žalovaný na účte. Zo
svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalovaný si dal podpisovať aj malé dlžoby otca, 10,- EUR a

pod., platil inkaso na byte od smrti babky, t. j. od mája 2013 do novembra 2013, teda 5 - 6 mesiacov a
bola dohoda, že tieto peniaze si odpočíta z kúpnej ceny. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že vyplatil 30.000,-
EUR, nie je to pravdivá suma, lebo mala byť vyplatená mínus tieto náklady. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že
s jeho otcom mal bratský, priateľský vzťah, potom, prečo mu vymontoval vaňu, umývadlo v byte, kým
tam býval ešte otec. Jeho otec bol alkoholik a nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že nebol alkoholik.

Žalovaný poznal zdravotný stav jeho otca, vedel, že dlho nepožije, lebo sám uvádzal, že ho odviedol
k lekárovi, a preto ho dotoval malými sumami a alkoholom a predlžoval dobu, čakal, kým otec zomrie.
Nemal prakticky záujem v skutočnosti otca vyplatiť. Pokiaľ uvádzal vypočutý svedok, že dňa 4. 11. otec
vytopil jeho byt, žalovaný tvrdil, že už v tej dobe otec bol vysťahovaný. Vo výpovediach žalovaného sú
rozpory a pokiaľ tvrdí, že má problémy s pamäťou, že si nepamätal žiadnu sumu ani nič, pri výsluchu na

polícii si žalovaný vedel spomenúť do roku 2010 komu, za koľko a aké zákazky a uviesť presné obdobia,
koľko z toho bol náklad, aký bol jeho zisk. Jeho otec bol alkoholik, všetky peniaze, ktoré mal užíval
na konzumáciu alkoholu a ešte keď rodina žila spolu, žili len zo zárobku matky 5.000,- Sk, otec žiadnou
sumou nedotoval domácnosť. Keď mal výplatu, kúpil si alkohol, stále chodil do krčmy a to bolaj dôvod, prečo ho potom vyhodili z práce. Peniaze otec nikomu nedal, ale stále ich musel
mať po ruke, aby si mohol kupovať alkohol. Svoj životný štýl nezmenil, v ďalšom období žil už len zo
sociálnych dávok 60,- EUR a z dôchodku babky. O tom, že nebola zaplatená kúpna cena mal

vedomosť z rozhovoru s pani Q., ktorá mu to povedala. Bolo v záujme žalovaného, aby si zabezpečil
písomný doklad o vyplatení kúpnej ceny a chránil sa tak sám alebo vyplatiť peniaze cez účet, aby mal
o tom písomný doklad. Preto taký spôsob výplaty kúpnej ceny ako uvádza žalovaný je nezmysel.

Žalovaný trval na tom, že uhradil kúpnu cenu. S predávajúcim O. N. boli vo veľmi dobrom vzťahu, poznali

sa dlho a s predajom bytu súhlasila aj jeho matka, preto s ním uzavrel kúpnu zmluvu o predaji bytu. V
tej dobe sa totiž rozviedol, chcel predať rodinný dom a z toho vyplatiť kúpnu cenu. Preto sa dohodli, že
kúpnucenuzaplatídojednéhoroka.Potommualesúrilobývanievtomtobyte,začalhoprerábať,alepán
Kubka sa z neho nechcel vysťahovať, kým mu nezaplatí kúpnu cenu. Nejaké peniaze mal vlastné, potom
si požičal od sestry W. M. 15.000,- EUR a tieto peniaze potom odovzdal Kubkovi za prítomnosti
pani Š. a pána L.W. v polovici októbra. Peniaze odovzdal tým spôsobom, že ich pred predávajúcim O. N.

prepočítal a z ruky do ruky ich odovzdal. Vtedy si o tom nevydali nijaké potvrdenie, pretože potreboval
dokončiť prerábku tohto bytu a zároveň potreboval pána N. presťahovať z tohto bytu, čo sa realizovalo
asi o 3 týždne po odovzdaní peňazí. Na to ale o 3 dni ako bol pán Kubka presťahovaný do
Drienice zomrel. Boli dohodnutí, že papiere ohľadne zaplatenia kúpnej ceny si vydajú neskôr, potom ako
sa tieto veci so sťahovaním vyriešia. Pre smrť pána N. G.o nestihli. Pán N. so svojimi deťmi nebol

v žiadnom kontakte. Po jeho smrti ho dedičia neoslovili. Ako naložil s týmito peniazmi nebohý pán N.
nevie. Keď sa ho pýtal, čo s nimi urobí, povedal mu, aby sa do toho nestaral. Vie, že k nemu chodili dosť
pochybní ľudia a potom aj príbuzní a pod. Po jeho smrti sa snažil získať informácie, kde dal tieto peniaze,
a to dopytom u jeho sesternici, ktorá sa starala a opatrovala jeho matku a matka pána N. jej zverila
celoživotné úspory, ale ona mu k tomu nič nepovedala. Vedel, že v Drienici v rodinnom dome chcel

N. vymeniť okná, tento dom mu predtým v lete dával do poriadku a bolo potrebné už len vymeniť tieto
okná. Návrh kúpnej zmluvy im urobil notár. Presný dátum, kedy došlo k odovzdaniu peňazí si nepamätá,
lebo vtedy mal veľký zhon. Bolo to nejaké 3 týždne pred vysťahovaním N.. Kúpnu cenu mu vyplatil
v októbri, netlačil na neho, aby sa hneď vysťahoval, on chcel v tomto byte ešte zotrvať chvíľu. Časť
nábytku spoločne presťahovali. V byte ostal už len N. gauč, na ktorom prespával a tým, že sa vysťahoval

jeho nábytok, mohol už začať robiť rekonštrukcie v byte. Peniaze na vyplatenie dal dohromady tak, že
si od sestry požičal, potom pridal svoje peniaze, ktoré ma. Vyrába nábytky, vstavané skrine, takže mal
takéto bočné peniaze a s manželkou po rozvode si rozdelili úspory, ktoré mali. So sestrou nemá zmluvu
o pôžičke, požičala mu peniaze bez písomnej zmluvy. So sestrou veľmi dobre vychádzajú, sestra mu
požičala peniaze 3 alebo 4 dni predtým ako ich potom vyplatil. Odovzdala mu peniaze u nej doma vo

výške 15.000,- EUR a 15.000,- EUR mal vlastných. Svoje peniaze mal doma, nemal ich na účte, lebo
vedel, že po rozvode ich bude potrebovať. Mal ich uschované v byte priateľky. N. nemal bankový účet,
on si žiadal peniaze odovzdať z ruky do ruky, preto neriešili iné formy odovzdania. Dohoda medzi nimi
bola taká, že po odovzdaní peňazí pôjdu k notárovi v Lipanoch alebo do Prešova, že to spíšu, ale to
už nestihli. S N. vyrastali spolu, boli ako bratia, jeho babka bola mu krstnou mamou, mali medzi sebou

dôveru. O kúpu bytu N. mala záujem aj jeho sesternica, ale stará pani N. jej ho nechcela predať, lebo
sesternica dostala ich dom na Drienici. So sestrou sa dohodli tak, že jej peniaze vráti z predaja rodinného
domu. Hnuteľné veci, ktoré mal N. si sám odpredal. Videl ho, že ide s Cigánmi do bytu. Po odpredaji
bol v byte ešte pán N., prespával na gaučíku v priestore, kde bola pôvodná obývačka. Po odpredaji
začal rekonštrukciu bytu, menil celé jadro, vymenil okná, nové stierky a podlahy. Tieto práce si robil sám

svojpomocne. Pán N. sa mnohým ľuďom chválil, že sa už má dobre, že je milionár a preto svedeckými
výpoveďami sa preukáže, že došlo k výplate kúpnej ceny.

Svedkyňa W. Š. vypovedala, že je priateľkou žalovaného, spolu žijú 4 alebo 5 rokov, potrebovali vyriešiť
bytovú otázku, hľadali byt a tak došlo k tomu, že žalovaný sa dohodol s pánom N. o

kúpe jeho bytu. Vie o tom, že žalovaný podpísal kúpnu zmluvu o predaji a začal prerábať tento byt. Pán
N. v tomto byte ešte dočasne býval, bol sám, nemal príbuzných, ostatní sa naňho vykašľali a oni mu
pomáhali. Konkrétne ona mu nosila jedlo a keď mu došli peniaze, tieto mu požičiaval žalovaný, nevie o
aké sumy sa jednalo. Kúpnu cenu za predaj bytu mal žalovaný zaplatiť do jedného roka, pán N. žiadal
zaplatiť tieto peniaze skôr s tým, že pokiaľ mu nebudú vyplatené, neodsťahuje sa z bytu, preto žalovaný

od septembra začal zháňať peniaze. K výplate kúpnej ceny došlo v tomto byte asi v polovici októbra,
resp. 2 týždne pred sviatkom všetkých svätých. Bol tam ešte jeden pán, ktorého nepoznala a zabezpečil
ho pán N.. Žalovaný mal peniaze so sebou, tieto prepočítal pred pánom N. a odovzdal mu ich
z ruky do ruky a pán N. si ich znova prepočítal a keď mu boli odovzdané, bol rád, že má peniaze, lebopredtým trpel finančným nedostatkom, bol nezamestnaný. Poberal príspevok na bývanie a okrem tohto
bytu si musel platiť aj úhrady za dom v Drienici. Potom žalovaný presťahoval ešte s nejakým kamarátom
pána N. do tohto rodinného domu v Drienici, bolo to niekedy v strede týždňa, 3 dni pred jeho smrťou.

Dom, ktorý mal pán N. v Drienici mu opravoval žalovaný. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, ktorú bolo potrebné
vyplatiť, sama poskytla drobnejšiu sumu vo výške 500,- EUR z vlastných úspor, žalovaný mal
peniaze z vyporiadania BSM s bývalou manželkou, keď si rozdelili nejaké úspory a tiež mal našetrené za
nábytky, ktoré on zhotovoval, ale nevie, o akú sumu sa jednalo. Boli to jeho vlastné peniaze a od sestry
si požičal 15.000,- EUR. Tieto peniaze dávali dokopy v priebehu asi 1 a pol mesiaca, lebo sa chceli čo

najskôr nasťahovať do kúpeného bytu, keďže bolo potrebné, aby aj ona dala výpoveď v byte, v ktorom
dovtedy bývali a tento byt odovzdali do 30. 11. Do kúpeného bytu sa potom presťahovali dňa 1. 12. 2013.
O pôžičke žalovaného od sestry vie od neho. Priamo pri odovzdaní tejto pôžičky nebola.
Pán N. z peňazí, ktoré dostal si nakúpil oblečenie, chodieval potom sa stravovať do reštaurácie a tiež
do krčmy, kde mal nejaký dlh. Bol šťastný, že má peniaze. Kúpnu zmluvu videla, ale jej obsah pozná len
zbežne, nebola pritom, keď sa kúpna zmluva uzatvárala. Dôvodom, prečo sa kúpna cena takto dohodla

bolo, že žalovaný nemal vyriešené majetkoprávne vysporiadanie po rozvode s bývalou manželkou si
mali rozdeliť majetok, mali dom a z jeho predaja chcel žalovaný vyplatiť pán N.. Pán N. však trval na tom,
aby k výplate došlo skôr, a preto si tieto peniaze žalovaný zháňal. S touto požiadavkou pán N. prišiel
začiatkom septembra. K odovzdaniu peňazí došlo v popoludňajších hodinách, vie to podľa toho, že ešte
bolo vidno cez deň. Pri odovzdaní bol prítomný žalovaný, pán N., ona a ešte jeden svedok. K odovzdaniu

došlo v obývačke, teda v izbe, kde pán N. prebýval. Pán N. sedel na gauči, v miestnosti sa nachádzal
len jeden stolík, v izbe bol neporiadok, mal tam hrnce, poháre, taniere. Dôvodom, prečo tam bola ona
bolo to, aby bola svedkom, že došlo k vyplateniu pána N.. Peniaze neprepočítavala, prepočítal ich pán
I. a pán N.. Bolo odovzdaných 30.000,- EUR. Takto si ich prepočítal aj pán N., povedal, že peniaze
mu sedia, bol spokojný. Vyplatené bankovky boli päťsto, dvesto a sto eurové. Drobnejšie bankovky tam

neboli. Potom mali spísať nejakú notársku zápisnicu o prevzatí týchto peňazí, kedy k tomu malo dôjsť
pred ňou nehovorili, vie len, že ju mali spísať, mal na tom záujem žalovaný, žiaľ k tomu nedošlo.

Svedok Pavol Rímsky vypovedal, že so žalovaným sú kamaráti, poznajú sa asi 10 rokov, takú istú dobu
poznal B. N., bol to tiež jeho priateľ, chodili spolu aj na huby, pomáhal pánovi I., keď robil v tomto

byte jadro pri týchto prácach a pán N. ho požiadal, aby bol prítomný, keď mu pán I. odovzdá peniaze.
Odovzdával ich v obálke, pán N. ich prepočítal, všetko bolo v poriadku, celé sa to odohralo v priebehu 5
minút. Bola tam prítomná aj pani, ktorá tu teraz bola pred ním vypočutá. B. N., keď prevzal tieto peniaze
si ich prepočítal, poďakoval sa a potom si so žalovaným pripili ako oldomáž. Presný deň, kedy to bolo si
nepamätá, vie len, že to bolo v októbri 2013. Bolo to popoludní, blížilo sa k večerným hodinám. Potom

odišiel a pán I. mu dal nejakú korunu. On tam ostal aj s tou paňou, nemá vedomosť, akým spôsobom
pán I. si zabezpečil peniaze, o tom nič nevie. Čo urobil s prijatými peniazmi pán N. tiež nevie. Vie len
toľko, že tieto peniaze prijal. Bol veselý, že má peniaze, boli kamaráti, aj predtým spolu si vypili pivo v
krčme. Predtým k pánovi N. nechodil do bytu, až potom, keď pán I. začal prerábať tento byt. Nábytok
pána N. vysťahovali a previezli ho do domu postupne asi na 4 - 5 ráz. K odovzdaniu peňazí došlo v

strede týždňa medzi 4 - 5 hodinou v októbri v obývačke. Pán N. sedel na gauči, ostatní stáli. On sám
peniaze neprepočítaval, ale prepočítaval ich pán I., bolo tam 30.000,- EUR a tieto
odovzdal pánovi N.. Od pána I. vedel, že platí 30.000,- EUR. Pán N. bol spokojný. Boli tam bankovky sto,
dvesto, päťsto eurové. Peniaze boli v bielej obálke vo formáte A4. Pán N. vybral tieto peniaze, prepočítal
ich, všetko bolo v poriadku a keď si ich prepočítal, pán I. sa ho spýtal: „dobre?“, na to N. odpovedal:

„Dobre, všetko v poriadku.“, potom tieto peniaze dal naspäť do obálky a on potom odišiel. Potom sa ešte
realizovalo ďalšie sťahovanie pivnice, ďalších vecí, keď bol pán N. odsťahovaný do Drienice, už pri tom
nebol, preto nevie povedať presný deň, kedy sa odsťahoval z tohto bytu.

Svedok W. B. vypovedal, že so žalovaným je dobrý kamarát, poznajú sa od roku 2008, kedy otvoril krčmu

v Sabinove, poznal aj pána N., s ktorým sa priatelil, takisto od roku 2008. Pána N. poznal ako svojho
zákazníka, pána I. preto, že si prenajímal priestory jeho strýka, ktorý sa s pánom I. priatelil a odtiaľ ho
poznal. O tom, že pán N. odpredal byt pánovi I. vie, lebo pán N. bol stály zákazník, každé ráno chodil
ku nemu, dával si deco vodky a deco malinovky a vždy mu o všetkom rozprával. Teda mu rozprával
aj o predaji bytu a tiež o vyplatení kúpnej ceny. Tieto peniaze aj videl, nebol pri odovzdávaní peňazí,

ale vtedy ráno prišiel pán N. pravidelne si dať alkohol s malinkou a videl ako mal v taške tieto peniaze
a zmienil sa o tom, že ide s nimi na Šomku alebo na Begálku, to je časť pred Drienicou. Bol šťastný,
vedel, že pán I. mu prerábal dom alebo chalupu na Drienici, vie, že Vlado mu doplatil
za byt a pán N. sa potom už len tešil, kedy pôjde bývať do domu. Peniaze videl tak, že sám pán N. muich ukázal, teda ukázal mu tašku. Pán N. mal u neho nejaké pozdĺžnosti a z týchto peňazí mu vyplatil
tento dlh. Nepýtal sa ho, koľko má peňazí, len mu povedal, že tu má peniaze, ktoré dostal za byt a že
si ich ide odniesť. Nevie odhadnúť, koľko tam bolo peňazí v taške, len vie, že byt predával za 30.000,-

EUR. Mohol tam mať v taške aj tých 30.000,- EUR, ale to uvádza len odhadom. Pán N. mal u neho
dlh nejakých 25,- EUR až 30,- EUR a vyplatil ho päťdesiatkou. Bolo to v jeseni, dátum si nepamätá.
Pán N. navštevoval jeho krčmu každý deň ráno, otváral ju o pol šiestej a pán N. tam už vždy čakal pred
dverami. Prišiel, podával mu dole stoličky a on mu medzitým ulial a porozprávali sa. Ráno takto chodil
stále a poobede niekedy. Poobede to už neboli pravidelné návštevy. Každé ráno si vypil svoje a odišiel

preč. Potom sa ešte stretli, ale sa ho už nepýtal, ani ho nezaujímalo, čo s peniazmi robil, nie je si istý, či
mu nehovoril, že peniaze dá svojej rodine, aby ich mal pokope a nechce ich dať do banky a že oni mu
budú dávať peniaze týždenne, aby mal na živobytie, na zaplatenie bytu, stravy.

Svedkyňa W. M. vypovedala, že je sestrou žalovaného. Niekedy v septembri, dátum si nepamätá, ju
navštívil brat a povedal, že ide kúpiť byt od O. N. s tým, že potrebuje požičať peniaze na vyplatenie.

Peniaze nemala v hotovosti v dome, pretože má termínovaný vklad, ale jej syn, ktorý bol práve na
návšteve z Bratislavy, vybral zo svojho účtu 5.000,- EUR a zároveň si požičala od švagra O. M. 10.000,-
EUR, má o tom aj zmluvu o pôžičke a tak 15.000,- EUR odovzdala bratovi. Pôžičku od O. M. vracia
v pravidelných splátkach po 200,- EUR. Brat jej zatiaľ nevrátil tieto peniaze, ale jej ich vráti z predaja
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho konania. Sama nebola pri odovzdaní peňazí O. N., takže

nevie, ako peniaze boli odovzdané, ale brat sa jej zmienil, že požičané peniaze odovzdal N. a že jej
pôžičku vráti, keď predá dom. S týmto bola spokojná. Švagor uzavrel zmluvu o pôžičke s ňou. On mal
finančné prostriedky k dispozícii, lebo je veterinár, vlastní lekárne, ďalšie zariadenia, ale nechcel uzavrieť
zmluvu s bratom, ale s ňou. Svoje peniaze má na termínovanom vklade a môže ich vyberať len jeden
krát v roku. Preto nemala dôvod vyberať peniaze zo svojho termínovaného vkladu a švagor bol spokojný

s tým, že mu bude vraciať pôžičku mesačne po 200,- EUR. S bratom neuzatvorila písomnú zmluvu.
Medzi sebou majú dobrý vzťah a nemá pochybnosti, že jej peniaze vráti. Termín na vrátenie si nedohodli.
V podstate termínom je, keď predá brat svoj majetok. Nie je odkázaná na túto pôžičku. Takisto aj jej
syn, ktorý poskytol bratovi 5.000,- EUR s tým, že mu môže pôžičku vrátiť hocikedy, lebo
nie je odkázaný na túto sumu. K odovzdaniu peňazí bratovi došlo u nej doma vo večerných hodinách,

keď prišiel žalovaný požiadať o peniaze, bol tam jej manžel a ona. Bolo to v septembri, presný dátum
si nepamätám, bolo to koncom septembra. Možno to bol aj október. Dátumu nevenovala pozornosť. Ale
časť peňazí bola vyberaná v októbri, teda to bolo najskôr v októbri, keď odovzdala bratovi
peniaze, v septembri ich ešte dávali dokopy.

Svedok B. B. vypovedal, že žalovaného pozná, je to jeho dlhoročný kamarát. Takisto dlho poznal pána
N. a od neho vedel, že došlo k odpredaju bytu a vyplateniu ceny. Sám viezol pána N. pred sviatkom
všetkých svätých do Drienice autom, mal dve kytice a povedal mu, že predal byt pánovi I., za čo mu
on vyplatil peniaze. Sumu mu nepovedal. Viac mu o peniazoch nehovoril. To bol jediný rozhovor, ktorý
mal vtedy s pánom N.. Potom odišiel do Španielska za svojou prácou a o úmrtí pána N. sa dozvedel od

žalovaného. Ešte potom sa pána I. pýtal, či vyplatil tieto peniaze N. a ten mu to potvrdil. Presne, kedy
to bolo si nepamätá, bolo to v roku 2013. Pán I. mu povedal sumu, malo to byť 30.000,- EUR.

Svedkyňa K. Š. vypovedala, že pozná pána I., nie sú príbuzní, pozná ho z kamarátskeho vzťahu od
detstva, lebo v Drienici, kde žije vyrástol žalovaný. S pánom N. sa stretávala na cintoríne v Drienici,

pretože aj ona chodila k hrobom svojej dcéry a on tam mal pochovaných rodičov a príbuzných a vtedy sa
rozprávali. Pán N. bol šťastný, hovoril, že teraz je už o neho postarané, že si opravil aj dom. Má
novú kúpeľňu, kuchyňu. Nepýtala sa ho odkiaľ nadobudol peniaze na to. Takisto predtým, keď sa stretli
plakal,hovoril,žesahovlastnýsynzriekol,keďdovŕšil18rokovaprijalmenosvojejmatky.Akeďsaspolu
stretli, že mu ani nepozdravil, ani sa s ním nerozprával. S pánom N. sa stretávala aj v obchode v dedine,

kde si kupoval a všetko platil v hotovosti, bol šťastný, pochválil sa, že teraz je už o neho postarané,
že sa o neho stará pán I. alebo keď nie on, tak ide k matke pána I., kde sa naje. Nevie, aké boli jeho
finančné pomery predtým, toto nepoznala. Stretávali sa aj pri nákupoch v Sabinove. Nevie, kedy sa pán
N. presťahoval do Drienice, ale videla ho, že sa v Drienici zdržiaval. Mal tam dom po starých rodičoch
a potom, keď sa stretli tak sa pochválil, že dom je opravený, že dnu má všetko opravené, kúpeľňu,

kuchyňu, že mu to robil pán I.. Nepýtala sa z akých peňazí to bolo robené a on sa o tom nezmienil. S
pánom N. sa stretávali náhodne pri nákupoch a vždy sa pochválil, že sa má vynikajúco, že má teraz aj
teplú stravu, že je oňho postarané, vyzeral šťastný. Predtým, keď sa stretávali, nerozprával o sebe.Svedkyňa W. Q. vypovedala, že pozná žalobcu ako syna N., je sesternicou nebohého pána N.,
starala sa o jeho matku, ktorá žila v tom byte, ktorý O. N. odpredal žalovanému. Vie, že oni sa dohodli
na cene 40.000,- EUR, ktorú mal vyplatiť žalovaný potom, keď odpredá svoj dom a O. do tej doby dával

len drobné čiastky nejakých 10,- EUR, 15,- EUR, ktoré si zároveň evidoval a dával mu to podpisovať s
tým, že tieto čiastky potom odpočíta od celej kúpnej ceny. Takto jej to rozprával O. N.. Naposledy O. N.
stretla dňa 3. 11. 2013 na cintoríne v Drienici, bol vtedy v dome v Drienici a keď sa ho pýtala, či mu už I.
vyplatil kúpnu cenu povedal, že nevyplatil, že má nejaké problémy s bývalou manželkou, že
sa nevedia dohodnúť na odpredaji domu. O týždeň na to O. N. zomrel. Ešte za života matky O. N., ktorá

žila v tomto byte bolo dohodnuté, že bude ona svedkom odovzdania kúpnej ceny. Matka O. N. zomrela
dňa 23. 6. 2013 a do tej doby k vyplateniu nedošlo. Vie, že pán I. sa dohodol s O. N. po smrti matky, že
O. bude ešte bývať v tomto byte a pán I. mu bude pomáhať, teda hlavne finančne, že mu kúpi jedlo.
Pán N. bol alkoholik, bol závislý na alkohole a vždy si ho vyžadoval a pán I. mu ho kupoval. B. N. sa
nevysťahoval sám do Drienice do domu, bolo to tak, že dňa 7. 11. 2013 pán I. sa dozvedel, že pán N.
vytopil susedu pani Repkovú, na čo sa on nahneval a vtedy vysťahoval N. do Drienice do domu jeho

matky, ktorý bol užívaniaschopný. O tomto vysťahovaní však počula len od svojho brata a švagrinej a oni
to vedeli, lebo boli v byte dňa 6. 11. 2013. Jej brat O. V. bol často v kontakte s N. a on jej potom všetko
referoval a odtiaľ má tieto informácie. Kedy bola uzavretá kúpna zmluva nevie, ale vie, že to bolo v lete,
lebo pán N. sa jej zmienil, že boli v Prešove aj v Lipanoch, hľadali notára k sformulovaniu tejto kúpnej
zmluvy. Nehovoril jej, akým spôsobom sa dohodli na vyplatení kúpnej ceny, ale stále mu zdôrazňovala,

aby rešpektoval to, že keď mu bude vyplatená kúpna cena, aby bola pritom. N. jej povedal, že sa nemá
báť, že on dovtedy bude v byte, kým mu pán I.ý nevyplatí kúpnu cenu. Podľa jej vedomostí, pán N. bol v
byte do 7. 11. 2013. Vie, že I. prerábal tento byt v lete 2013, pretože byt bol v pôvodnom stave, robil tam
stierky, stavebné úpravy, počas celej doby tam býval N., inkaso platil I.. O. jej povedal, že sa tak dohodli,
že on potom všetko zinkasuje a odpočíta. Potom sa s N. už stretávala veľmi málo, informácie o ňom mala

od brata Valéra a nič nenasvedčovalo tom, že by disponoval väčším obnosom. Desať rokov opatrovala
jeho matku, stále bola v tomto byte dennodenne, počas tej doby sa stretávala s N.. Pri podpise kúpnej
zmluvy nebola. N. jej povedal, keď sa stretli v októbri 2013, že mu má zaplatiť I. 30.000,- EUR, rozčúlila
sa, lebo vedela, že si najprv dohodli sumu 40.000,- EUR a keď N. stretla, stále sa ho pýtala, či mu I.
vyplatil peniaze. Párkrát ju N. navštívil u nej doma, ale vždy sa rozprávali len o bežných veciach. Po

smrti matky bol u nej asi 3 - krát. K nej prišiel, keď niečo chcel. Nepovažovala za správne, keď predal
byt a I. sa mal potom starať o N. a niečo mu dávať. Matka N. jej zverila 1.750,- EUR a tieto
spotrebovala na pohreby jeho matky a N.. Keď ju vyhľadal v zamestnaní, nemohla sa uvoľniť, keď sa
chcel s ňou stretnúť, ale vždy, keď za ňou prišiel domov, vždy mu otvorila.

Svedok O. V. vypovedal, poznal O. N., bol to jeho bratranec, stretávali sa. Pri stretnutí N. hovoril, že
predal svoj byt, lebo nevládal platiť nájom, ale peniaze za predaj ešte nedostal. Toto mu hovoril
mesiac alebo dva mesiace po smrti jeho matky. Naposledy sa stretli dňa 6. 11. 2013 v byte N., kde sa aj
bežne stretávali. Bolo to preto, že prišla sestra z Nemecka a potom spolu išli k nemu na návštevu, lebo
tam v byte prerábal pán I.Ý. a chceli to vidieť. Keď zisťovali, či O. boli vyplatené peniaze za predaj bytu,

vtedy povedal, že ich ešte nemá. Potom sa už nestretávali. Od matky O. vedel, že ona, keď zomrie,
byt má byť prevedený na jeho sestru Q., potom, keď O. matka zomrela, keď sa stretli, hovoril O., že
nemá z čoho platiť nájom, že byť chce kúpiť I. za milión korún a že mu ho predá. Od neho vie, že sa mal
vysťahovať z bytu, keď ho I. vyplatí do Drienice. Dátum, kedy sa odsťahoval do Drienice si nepamätá,
ale vie, že to bolo 3 dni pred jeho smrťou, keď sa presťahoval. N. bol závislý na alkohole, keď ráno

nemal alkohol, išiel do krčmy, musel vypiť. Posledné dva mesiace za byt inkaso platil I.,
možno aj 3 mesiace. Od O. vie, že I. mu dával peniaze, vždy mal nejaké peniaze a tiež mu nosil nejaké
jedlo. I. v byte menil jadro a také veci. Ak by O. disponoval takými peniazmi, musel by o tom vedieť,
lebo si myslí, že by sa mu s tým pochválil, boli bratranci. On ho napríklad volal na pivo, keď sa ho pýtal
odkiaľ má peniaze, povedal, že má 15,- EUR, že mu ich dal I.. Predtým dostával sociálne dávky 60,-

EUR. Naposledy O. videl dňa 6. 11., keď boli u neho spolu na návšteve so sestrou večer, bola tam tma,
mohlo byť 21.00 hod. - 22.00 hod. Boli vtedy pod vplyvom alkoholu, O. nemal tak vypité. Sestra sa ho
vypytovala ako sa má, ako sa majú jeho deti, lebo ich nebohá matka pred smrťou im hovorila, aby na
O. dávali pozor, aby byt neprepil.

Svedkyňa F. V. vypovedala, že je nevestou, že do rodiny O. N. prišla ako nevesta a bola pri poslednej
návšteve, čo žil dňa 6. 11. 2013 s ním, prišli tam asi o 21.30 hod. a odchádzali dňa 7. 11. 2013 o 2.30
hod. nad ránom z bytu. Prišli k nemu na návštevu preto, lebo došla švagriná z
Nemecka a chcela ho vidieť. O. im otvoril špinavý, zarastený, ale bol v triezvom stave. V obývačke bolneporiadok, zápach od stierok, v rohu vypitá fľaša. Medzi sebou rozprávali o deťoch, potom ostatní išli
fajčiť, ona ostala s ním a O.Ľ. kládla také otázky, ako kto robil stierky, na čo odpovedal, že pán L., kto
platí za byt, hovoril, že nájom platí I. a od neho dostáva 5,- EUR, 10,- EUR, 15,- EUR každý deň, že

mu dá nejaké peniaze, ktoré mu musí podpísať a že z tých peňazí si kúpi jedlo a alkohol. Takisto mu
I. nosí paštéky a alkohol. Priamo sa ho pýtala, či dostal vyplatenú kúpnu cenu, na čo povedal, že ešte
nie, že I. doposiaľ nezaplatil. Tiež spomenul, že keby mu zaplatil, že musí byť pani Q. pritom. A ešte
hovoril, že v ten deň vytopil susedu, malo to byť zo záchodu a videla, že umýva podlahu s trojlitrovým
vedrom, lebo v kúpeľni nebolo nič, ani umývadlo, ani WC. Zdôraznil, že z bytu sa nevysťahuje, kým

nebude mať vyplatené peniaze. Na to O. o dva dni zomrel v Drienici. Dopočula sa, že I. ho vysťahoval
do Drienice za to, že v byte robil čurbes. To malo byť chápané v súvislosti s ich návštevou, ale oni sa
hlučne nesprávali. Po smrti O., keď boli v Drienici v jeho dome, videla tam, že sa tam nachádzali 3 fľaše
čuča, neotvorená fľaša vodky prázdna, O. peniaze nemal. Musel mu to niekto doniesť. Je presvedčená,
že žalovaný peniaze nezaplatil, lebo keď si dával podpisovať také malé sumy ako 5,- EUR, 10,- EUR,
15,- EUR tak takúto veľkú sumu si nedať podpísať, to je na zváženie. Vasiľ bol z bytu vyprataný vo

štvrtok dňa 7. 11., teda v ten deň, keď tam boli na návšteve nad ránom. Vasiľ jej hovoril, že keď pýtal I.,
aby mu čo najskôr vyplatil za predaj, on mu povedal, že nemá z čoho vyplatiť, že musí najprv
predať dom a vtedy bude aj on vyplatený, čo doposiaľ nebolo. S O. N. mala normálny
vzťah, vypočula ho, raz ho pozvala na obed. Dosť často sedel v parku na lavičke sám, prišla k nemu,
prijímala ho ako rodinu. O. od nej peniaze nepýtal, ale sa jej posťažoval, že nemá čo jesť, nemá sa kde

umyť, pozvala ho, aby sa prišiel oholiť, okúpať. Jedenkrát prišiel na kávu, porozprávali sa, dala mu 2,-
EUR. Zomrel v Drienici, našla ho tam nejaká pani. Teta, o ktorú sa starala W. Q. sa bála, aby pri predaji
bytu O. niekto neoklamal, a preto vždy prízvukovala, aby bola W. Q. pritom a každému to tak hovorila.
Nevie, z akého dôvodu matka O. nepreviedla tento byt na Q..

Svedok W.. O. M. vypovedal, že žalovaný je bratom jeho švagrinej. V septembri 2013 bol požiadaný jeho
švagrinou, s ktorou má veľmi dobré vzťahy, či nepomôže pôžičkou, ktorú potrebovala pre
svojho brata. Vtedy mal voľné peniaze, požičal takto 10.000,- EUR, spísali zmluvu, peniaze odovzdal
švagrinej. Pamätá si, že si dohodli splátky 200,- EUR mesačne, zmluva bola urobená písomne. Tento
návrh zmluvy si zabezpečil z internetu z webovej stránky. Zmluva je zo dňa 28. 9. 2013, je na nej jeho

podpis. Peniaze v ten istý deň odovzdal švagrinej a švagriná mu ich spláca po 200,- EUR mesačne s
tým, že ak O. predá dom, vráti zbytok naraz.

Svedkyňa V. I. vypovedala, že je bývalou manželkou žalovaného. Majú nevysporiadané BSM. Spolu
nadobudli rodinný dom v radovej zástavbe, ktorý naďalej vlastnia, nebol predaný. Majetok nemajú

vysporiadaný. Pred rozvodom jej bývalý manžel navrhol odpredať rodinný dom, navrhoval cenu 50.000,-
EUR, s touto cenou nesúhlasila. Potom podal návrh o vyporiadanie BSM, nakoniec dom bol ocenený
podľa znaleckého posudku na 90.000,- EUR, dnes súhlasí, aby sa dom odpredal a každý dostal
polovicu,stálečakánarozhodnutiesúdu.Úspory,ktorémalisirozdelilinapolovicu,každýdostalrovnakú
sumu,malinecelých10.000,-EUR.Tietopeniazemalidoma,niečonavkladnejknižke,manželchcel,aby

vybrala peniaze, lebo plánovali vymeniť okná a ísť na dovolenku, nakoniec bol z toho rozvod. Nepamätá
si, aká bola suma na vkladnej knižke. K rozdeleniu peňazí došlo po rozvode.

Svedkyňa W. J. vypovedala, že O. N. bol bývalý švagor jej manžela. Poznala ho v čase, keď býval v
Drienici, potom sa presťahoval do Sabinova, dlho ho nevidela, ale keď ho videla pri kostole, pravidelne

na ňu čakal v Sabinove, či mu dá nejaké drobné, lebo nemal z čoho žiť. Išlo o drobné sumy, ktoré mu
dala, aby mal jedlo. Celá táto situácia trvala od júna 2013. Naposledy ho videla dňa 3. 11. 2013, kedy
takisto čakal na peniaze, ktoré mu dala, ale keďže mala väčšiu bankovku, musela ísť zmeniť
peniaze do obchodu, pričom on po celú dobu vytrvalo čakal, keď mu dala peniaze, odišiel.
To bolo v nedeľu a potom vo štvrtok dňa 7. 11. ho videla v Drienici, z čoho bola prekvapená, hovorila to

aj manželovi, že zase býva O. v Drienici a následne v sobotu zistila, že zomrel. Počas týchto stretnutí
sa zmienil O. N., že on bude milionár, myslel tým z predaja bytu, myslel to v slovenských korunách, ale
zrejme, keď čakal na tieto peniaze od nej, tak peniaze z predaja ešte nemal. O. N. bol alkoholik, keď
ho naposledy stretla dňa 3. 11. bol zanedbaný, nebol opitý, ale znova ju pýtal peniaze z čoho usudzuje,
že nemal z čoho žiť. On jej o predaji bytu nič nehovoril a o tom, že bude milionár jej hovoril

v tej súvislosti, že tým chcel poukázať, že teraz nemá peniaze, ale že ich bude mať a že
nebude od nej pýtať. O tom, že bude milionár jej povedal dňa 3. 11. a že čaká na peniaze spomínal
aj predtým asi 2 týždne.Svedok L. M. vypovedal, že žalovaný pán I. je bratom jeho matky, teda jeho strýka. Obrátil sa na nich so
žiadosťou o pôžičku a on mu požičal 5.000,- EUR. Tieto odovzdal prostredníctvom svojej matky. Keď mu
matka povedala, že strýko potrebuje peniaze na majetkový účel, poskytol tieto peniaze, ďalšie okolnosti

ho nezaujímali. Tieto peniaze dal v hotovosti ako pôžičku svojej matke. Zmluva o tom nie je.

Svedok W. Š. vypovedal, že žalobca je jeho krstný syn, roky ho nevidel. B. N. prišiel za ním v
čase sviatku všetkých svätých s požiadavkou, či mu neodloží väčší obnos peňazí z predaja bytu. Toto
odmietol. O výške tohto obnosu sa nebavili. Vedel, že predáva byt, lebo občas, keď sa stretli o tom

rozprával. Vtedy sa ho pri týchto rozhovoroch pýtal, či mu príde opraviť dom alebo pomôcť pri opravách.
Keď mu odmietol peniaze prevziať, už sa ďalej viacej nebavili rozišli sa. Od tej doby sa už nerozprávali.
Nevie, či pán N. mal v banke účet, býval v Sabinove. Peniaze mu odmietol prijať z dôvodu, že vedel
o ňom, že rád popíja, v jeho dome ostávajú dvere otvorené a mal obavy, aby sa tieto peniaze uňho
nestratili a aby s tým nemal ďalšie problémy. O prevzatí peňazí sa rozprávali u neho na dvore,
kde býva, presný dátum si nepamätá, ale vie, že to bolo okolo sviatku všetkých svätých. Nepýtal sa N.,

či má pri sebe peniaze, on však hovoril, že tieto peniaze už má, ale ich nevidel, teda ani sumu, o akú
išlo. O to sa ani nezaujímal. To bola jeho vec. Hovoril, že tie peniaze má z predaja bytu
a že ich chce použiť na opravu domu.

Svedok O. K. vypovedal, že N. je ich kmotor a vie o tom, že odpredal byt a prišiel s tými

peniazmi ku nim s tým, či mu ich neschovajú. Mal ich v igelitke, keď si sadli k stolu, igelitku dal na stôl.
Manželka sa pýtala, koľko tam má, povedal, že okolo 30.000,- EUR. Žena sa na neho pozrela a potom
on povedal, že v žiadnom prípade, lebo nemajú istotu, či by sa u nich nestratili, lebo v dome býva veľa
osôb a syn si vodí kamarátov. Stalo sa to 30. 10., vie to podľa toho, lebo manželka má vtedy narodeniny,
ale mohlo to byť 2 - 3 dni pred 30. 10. Pamätá si len na to, že vtedy prišiel z chaty poobede, mohlo byť

15.00 - 17.00 hodín, pána N. pohostili, manželka mu dala koláč, vypili po poháriku a potom pán
N. sa zdvihol a odišiel preč. Pán N. k nim chodieval často. Hovoril, že chce v dome meniť okná a ďalšie
opravy a pýtal sa ho, či mu pri tom pomôže. Peniaze videl, mal ich v obálke, vybral ich z obálky. Videl,
že tam boli päťdesiatky, stovky, všelijaké bankovky, teraz sa už presne nepamätá. Matka žalovaného sa
posťažovala pred manželkou, že sa vedie súdny spor voči jej synovi a vtedy manželka povedala, že pán

N. bol aj s peniazmi u nich. Matka žalovaného potom túto skutočnosť mu povedala. Celá dedina vie, že
pán I. vyplatil pána N.u za byt. Keď prišiel N. s týmito peniazmi, mal ich v igelitke, vybral ich a ukazoval,
koľko má. Hovoril, že je tam okolo 30.000,- EUR. Mal peniaze v bielej obálke a túto mal v igelitke.

Svedkyňa Ľ. K. vypovedala, že je krstnou mamou syna O. N., t. j. žalobcu. Prišiel ku nim O. N. s tým, či

si môže u nich nechať peniaze. Pýtala sa ho koľko má a on povedal 28.000,- EUR alebo 29.000,- EUR,
presne si to nepamätá. Nechcela, aby tieto peniaze u nich uložil z obavy, aby sa nestratili. Dňa 30. 10.
oslavovala narodeniny, vie, že mala upečený koláč, čiže v tom týždni on prišiel, nevie, či to bola streda
alebo štvrtok, posedeli si, uvarila kávu, dala O. pivo, vypili si, O. sa posťažoval, že nemá nikoho, len pán
I. chodí k nemu a pomáha mu s tým bytom, potom prišiel manžel a pred ním ukazoval peniaze tak, že z

tašky vybral obálku a v nej mal uložené peniaze. Bola to hrubá vrstva bankoviek, videla tam dvadsiatky,
päťdesiatky, stovky a on hovoril, že tam má 28.000,- EUR alebo 29.000,- EUR. Potom sa ešte
rozprávali a O. odišiel. Nezmienil sa, kde pôjde ďalej, len si pamätá, že ešte vybral peňaženku, vybral
50,- EUR, ktoré jej dal a zablahoželal jej. Vedela odkiaľ má tieto peniaze, lebo O. uviedol, že Vlado mu
ich dal, tieto peniaze boli v eurách, nie v korunách.

Svedok M. L. vypovedal, že žalovaný pán I. je jeho terajším susedom v bytovke v Sabinove, predtým tam
bývala pani M. a jej syn. Pamätá si, že to bolo z nedele na pondelok v prvom novembrovom
víkende roku 2013, čiže mohlo to byť 2. 11. alebo z 2. na 3. 11., keď sa zobudil na to, ako mu v byte
kvapká voda, zistil, že má mokrý strop, išiel preto do bytu nad ním, zvonil, nikto neotváral a keďže poznal

pána I., ktorý neďaleko býva, išiel tam. Nemohol ho nájsť, potom sa vrátil, znova búchal a otvoril mu
pán M.. Dva alebo 3 týždne pred týmto vytopením sa z tohto bytu ozývala hlasná hudba, buchot a hluk
tak, že všetci v bytovke nemohli spať. Vedel, že do tohto bytu sa má nasťahovať pán I., aj sa potom
nasťahoval. Pán I. robil rekonštrukciu bytu, vedeli to aj ostatní, lebo bol o tom oznam na dverách vchodu.
Túto rekonštrukciu robil v novembri, keď pán M. odišiel. K zatekaniu bytu došlo v pondelok a v priebehu

týždňa v stredu alebo štvrtok sa pán M. (N.) odsťahoval z bytu. Pán I. potom ako sa odsťahoval z bytu
M. bol za ním s tým, že mu opraví škody na svoje náklady a urobil aj opravy na celej chodbe.Svedok W. M. vypovedal, že matka žalobcu S. J. je sesternicou jeho matky, stretol sa s ňou a ona sa ho
pýtala, či nevie odkiaľ N. dostal peniaze, či bol vyplatený a koľko dostal. S N. sa dávno poznali, často
mu poskytoval drobné pôžičky 1,- EUR, 2,- EUR, ktoré mu vždy vrátil a po skončení práce chodieval s

ním na pivo a keď vtedy prišiel k nemu N. s pivom a pol decim, oslovil ho slovami: „Už som aj ja milionár,
predal som byt, vyplatil ma Y. I. a teraz mám z čoho žiť. Časť si nechám na pohreb, čas zaplatím inkaso
na Drienici a zvyšok mi ostáva na život. Budem si žiť.“ Toto presne aj povedal Z. N., bolo to asi pred
Dušičkami, lebo si ešte pamätal, že N. mu vtedy hovoril, že z tých peňazí, ktoré dostal dá urobiť kyticu
alebo veniec na hrob svojej matky a to sa robí na Dušičky. Ona na túto informáciu hovorila, že to nie sú

všetky jeho peniaze, že musí dať aj svojmu synovi. Tak sa o týchto veciach dozvedel a potom sa pýtal O.
I., že ako sa to skončilo, lebo vedel, že sa súdia a vtedy mu povedal to, čo teraz vypovedal, čo
počul od N.. Pán N. krátko na to zomrel.

Svedok V. V. vypovedal, že nebohého N. poznal dobre. Keď zomrel manžel jeho matky, ktorý nebol
jeho biologickým otcom, prišiel do Sabinova N. bývať a staral sa o matku, ktorá bývala v bytovke. Keď

jeho matka zomrela, on tam bol ešte 2 alebo 3 mesiace, potom aj on zomrel v Drienici, kde mal dom.
Často sa stretávali, keď zomrela jeho matka ešte častejšie, boli partia, chodili spolu. Raz traja, raz ôsmi.
Rozprávali sa medzi sebou a popíjali. Keď zomrela jeho matka hovoril, že ťažko udrží tento byt, že je
nútený ho predať a že sa dohodol so žalovaným, že ho odkúpi a peniaze, že dá na účet. Tiež hovoril, že
keď dostane tie peniaze, príde do partie a spolu peniaze oslávia. Do partie však neprišiel. Či mal peniaze

na účte, to nevie. Naposledy bol s ním 4 dni pred jeho smrťou, potom odišiel do Drienice
a tam zomrel. O. spomínal, že by mal dostať milión, ale že sa to stiahne na nižšiu sumu. Odpočítajú
sa náklady, opravy rodinného domu v Drienici plus to, čo mu Vlado dával ako nájomné, keď za neho
platil. To mu povedal O.. Ďalej spomínal, že Vlado mu niečo dal, nejaké eurá, keď prichádzal za nimi do
parku, kde sa stretávali, mal niekedy pár centov, niekedy 5,- EUR - 10, -EUR. Vtedy, keď mal peniaze,

kúpil nejaké jedlo alebo pitie, teda aj alkohol, niekedy vodku, niekedy víno. Peniaze mal od O., aspoň
tak to hovoril. Nemal ich odkiaľ inak zobrať, dostával len 62,- EUR. O. zomrel nejaké 2 alebo 3 mesiace
po smrti svojej matky. Naposledy bol s ním v lete, boli to školské prázdniny. Potom odišiel do Drienice
a už sa len dozvedel o jeho úmrtí.

Svedok V. B. vypovedal, že O. N. poznal, lebo boli susedia, bývali vedľa seba, stretávali sa, stretával N.
ráno, hovoril mu, že ide čakať žalovaného, aby mu dal nejaké peniaze. Tiež O. požičal peniaze okolo
5,- EUR, niekedy 10,- EUR, peniaze mu vrátil. Rozprával sa s ním, keď predal byt za milión slovenských
korún I.. Rozprával mu to niekedy v auguste alebo v septembri, v tom roku, keď ešte žil. Povedal mu,
že keď dostane peniaze, dá ich na účet alebo prepíše na sestru alebo sesternicu, ale on sa tých peňazí

nedočkal. Ešte mu povedal: „Jožko idem na Drienicu, požič mi peniaze.“ Vie, že on dva mesiace po smrti
matky zomrel, nevie presne kedy. Asi dva týždne pred jeho smrťou bol s ním naposledy, vtedy išiel na
Drienicu. Vtedy mu hovoril, že nijaké peniaze od žalovaného nedostal, len, že dostal od neho 5,- EUR
alebo 10,- EUR a ukázal mu päťeurovú bankovku, vyššiu sumu u neho nevidel.

Svedkovia R.. B. J., W. Y., W. J., Z. G. F. L. Z., O. Š. zhodne vypovedali, že im žalovaný pán I. robil
opravy bytu alebo bytového domu, či chaty v rokoch 2010 - 2011, za čo mu vyplatili sumy 5.000,- EUR,
5.000, -EUR a 9.000,- EUR.

Z osvedčenia o dedičstve, č. XX X. XXXX/XX zo dňa 13. 3. 2014 vyplynulo, že po

poručiteľovi O. N., ktorý zomrel dňa 9. 11. 2013 ako jediný dedič dedil S. J., rod. N., a to nehnuteľnosti
ornú pôdu, lesné pozemky a zároveň zdedil pohľadávku poručiteľa vo výške 30.000,- EUR voči O. I.,
ktorá vznikla z titulu nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti - byt a pozemok, na ktorom
je postavený obetný dom.

Listom zo dňa 17. 3. 2014 vyzval žalobca žalovaného ako dedič po svojom otcovi v pozícii veriteľa,
aby mu uhradil dohodnutú kúpnu cenu za predaj bytu, v opačnom prípade ju bude od neho vymáhať.
Žalovaný na túto výzvu nereagoval.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Žalobca si svoj nárok uplatňuje ako nesplnený záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy, keď tvrdí, že nedošlo
k vyplateniu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného ako predávajúceho v súvislosti s kúpnou zmluvou,
ktorú uzatvoril dňa 17. 7. 2013 s O. N., jeho otcom a na základe ktorej bola dohodnutá kúpna cena
30.000,- EUR, ktorú podľa tejto zmluvy mal kupujúci vyplatiť do 1 roka od podpisu zmluvy.

Žalovaný naopak tvrdil, že riadne vyplatil kúpnu cenu pred smrťou otca žalobcu a tým došlo k zániku
jeho záväzku.

Splnenie dlhu patrí medzi spôsoby zániku záväzku s uspokojením veriteľa a spočíva v dvoch
jednostranných právnych úkonoch dlžníka a veriteľa, ktorými dlžník s úmyslom splniť dlh poskytuje
veriteľovi to, čo je predmetom záväzku a veriteľ plnenie prijíma. Z tohto dôvodu sa súd zameral na

preukázanie, či došlo k zániku záväzku takýmto spôsobom.

Okolnosť, že žalovaný so svojim veriteľom, t. j. O. N. o vyplatení záväzku si nevyhotovili písomný
doklad nie je rozhodujúca pre posúdenie existencie záväzku ako takého. Je vecou zmluvných strán,
akým spôsobom si splnenie záväzku dohodnú, pretože žalovaný tvrdil, že si dohodli splnenie záväzku

odovzdaním finančnej sumy z ruky do ruky. Súd sa zameral na dokazovanie v tomto smere, či došlo
takýmto spôsobom k odovzdaniu kúpnej ceny. Podľa žalovaného, k tomuto odovzdaniu malo dôjsť v
byte, ktorý bol mu odpredaný, dátum si presne nepamätal, lebo nepredpokladal, že toto bude musieť
niekedy dokazovať, a to za prítomnosti O. N. a svedkov, ktorí mali byť prítomní pri odovzdaní, z jeho
strany W. Š. a zo strany O. N. bol zabezpečený B. L.. Obaja títo svedkovia zhodne uviedli, že došlo

k riadnemu odovzdaniu kúpnej ceny O. N.. Svedkyňa W. Š. vypovedala, že pôvodne mala byť kúpna
cena vyplatená neskôr, ale pán N. nebol ochotný sa z bytu vysťahovať, kým mu nebude vyplatená kúpna
cena a ona spolu so žalovaným potrebovali byt rekonštruovať a presťahovať sa do neho, preto žalovaný
zabezpečil vyplatenie kúpnej ceny z vlastných úspor a pôžičiek od svojej sestry v sume 15.000,- EUR.
Svedkovia W. Š. a B. L. zhodne opísali podrobne všetky okolnosti, za ktorých došlo k vyplateniu peňazí,

t. j., že boli odovzdané v bielej obálke, že si pán N. peniaze prepočítal, všetko bolo v poriadku, čo potvrdil
a potom si spoločne vypili oldomáž. Táto svedkyňa ďalej popísala aj spôsob, ako si žalovaný peniaze
zabezpečoval od septembra 2013, k výplate došlo asi 2 týždne pred sviatkom všetkých svätých. Hneď
potom žalovaný presťahoval pána N. do jeho rodinného domu v Drienici niekedy v strede týždňa
tri dni pred jeho smrťou. Tieto svedecké výpovede podporili výpovede svedkov O. K. a Ľ. K., príbuzných

žalobcu, ktorí potvrdili, že prišiel ku nim O. N. s požiadavkou, aby si u nich uložil peniaze, ktoré mal v
igelitke v bielej obálke a hovoril im, že má tam okolo 30.000,- EUR, peniaze vybral, ukazoval ich. Ďalej
svedkovia W. M. vypovedal, že O. N. sa pred ním pochválil, že je milionár, predal byt a
Y. I. ho vyplatil, má teraz z čoho žiť. Taktiež svedok B. B. vypovedal, že viezol O. N. pred
sviatkom všetkých svätých do Drienice autom, mal dve kytice a povedal mu, že predal byt pánovi I., za

čo mu vyplatil peniaze a svedkyňa K. Š. potvrdila, že sa stretla pred Dušičkami na cintoríne v Drienici
s O. N., ktorý jej hovoril, že je o neho postarané, že si opravil dom, má novú kúpeľku, kuchyňu,
že je o neho teraz postarané, stará sa o neho pán I. alebo jeho matka, vyzeral šťastný a svedok Marián
Petrík vypovedal, že O. N. mu všetko rozprával o predaji bytu, aj o vyplatení kúpnej ceny a videl u neho
tieto peniaze. Mal ich v taške s tým, že ide s nimi na Šomku alebo Begálku, čo je časť pred Drienicou.

Zároveň mu vtedy aj vyplatil podlžnosti z týchto peňazí. Tieto svedecké výpovede svedčia tomu, že
žalovaný kúpnu cenu O. N. vyplatil a tým došlo k zániku jeho záväzku.

Vykonaným dokazovaním bolo aj preukazované, akým spôsobom žalovaný dal dohromady kúpnu cenu,
z akých prameňov mal peniaze a aj týmto dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mal k dispozícii

svojich vlastných 15.000, EUR a 15.000,- EUR mu požičala jeho sestra, resp. časť 5.000,- EUR jej syn.
Okolnosť, ktorú žalobca namietal, že svedok W.. O. M. klamal, keď vypovedal, že zmluvu so sestrou,
ktorejpožičal10.000,-EURurobilzovzorunainternetovejstránke,pričomtentovzorboladministrátorom
daný na internet až v roku 2014 súd nepovažuje za rozhodujúcu pre posúdenie tohto sporu, lebo sa
jednak týka zmluvy o pôžičke medzi W.. O.H. M. a jeho švagrinou W. M., ktorá si takýmto spôsobom od

neho požičala 10.000,- EUR a tie následne ako pôžičku spolu so sumou 5.000,- EUR od syna odovzdala
žalovanému svojmu bratovi ako pôžičku. Pre rozhodnutie o spornom nároku je rozhodujúce posúdenie,
či došlo k zániku pohľadávky jej splnením alebo nie. Zo strany svedkov, ktorí vypovedali v prospech
žalobcu, a to W. Q.N., F. V., O. V., V. V. neboli zistené rozhodujúce skutočnosti ohľadne vyplatenia kúpnejceny, títo svedkovia nemali o tom vedomosť a naviac popisovali svoje poznatky ohľadne kúpnej ceny z
obdobia pred vysťahovaním O. N. z bytu a takisto aj v ich výpovediach sa objavili nepresnosti, napr. O.
V. a F. V. udávali, že boli pri poslednej návšteve s O.T. N. v byte dňa 6. 11. a odchádzali dňa 7. 11., keď

tento údaj bol potom vyvrátený svedeckou výpoveďou M. L., ktorý presne identifikoval čas tejto návšteve
z 2. na 3. 11. 2013, pretože vtedy došlo k zatopeniu jeho bytu a k návšteve V. a čas návštevy V. vymedzil
dva alebo tri týždne pred tým, pretože sa táto návšteva správala hlučne a rušila všetkých obyvateľov
bytovky. Taktiež bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že si žalovaný kúpil nové auto a preto nemal peniaze
na vyplatenie kúpnej ceny, keď z predloženej faktúry bolo preukázané, že ku kúpe auta došlo dňa

24. 4. 2012 za kúpnu cenu 9.080, EUR, teda rok predtým ako bola uzatvorená kúpna zmluva o predaji
bytu. Ďalšia skupina svedkov W. J., W. Y., R.. B. J., Z. G., L. Z., O. Š., M. I. vypovedali o tom, že žalovaný
pre nich robil nábytky alebo stavebné práce, za čo mu v priebehu rokov 2010 - 2012 vyplácali sumy
3 x 5.000,- EUR, 7.500,- EUR, 9.800,- EUR, čím bolo preukázané, že žalovaný disponoval sumou, na
základe ktorej mal hotovosť 15.000,- EUR v čase, keď ho žiadal O. N. o vyplatenie kúpnej ceny.

Účastnícivsúdnomkonanímajúnielenpovinnosťtvrdenia,aleajdôkaznúpovinnosťvzmysle§120O.s.
p. a nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti má za následok, že súd takýto návrh zamieta. V prejednávanej
veci súd dospel k tomu záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka, ktorú zdedil po
svojom otcovi trvá, nebola vyplatená dohodnutá kúpna cena vo výške 30.000,- EUR, ktorá bola splatná
do 1 roka, t. j. 17. 7. 2014, a preto sa domáha priznania tejto sumy, lebo nebola preukázaná relevantnými

dokladmi jej úhrada zo strany kupujúceho.

Zo zmluvy zo dňa 17. 7. 2013 vyplýva v časti III., že dohodnutá kúpna cena je stanovená vo
výške 30.000,- EUR a kupujúci sa ju zaväzuje zaplatiť v lehote do 1 roka odo dňa podpisu tejto zmluvy.
Bližšie okolnosti spôsobu vyplatenie sumy, či sa tak má stať na účet alebo priamym odovzdaním sa v

zmluve nič neuvádza, a teda bolo na vôli účastníkov tejto kúpnej zmluvy, akým spôsobom si odovzdajú
kúpnu cenu, pričom k odovzdaniu kúpnej ceny dochádza aj priamym odovzdaním z ruky do ruky ako
to preukazoval žalovaný, preto nemožno vytýkať žalovanému, že si nezabezpečil žiaden listinný doklad
o odovzdaní kúpnej ceny, ktorým sa mal preukázať.

Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, naopak, žalovaný preukázal splnenie záväzku
svojmu veriteľovi pred jeho smrťou, z tohto dôvodu súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel
k tomu záveru, že tento nárok nie je možné priznať, lebo neboli preukázané tvrdenia žalobcu o existencii
záväzku a z tohto dôvodu bol návrh zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní plen úspešným, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré

boli jeho právnym zástupcom JUDr. Jozefom Krenickým vyčíslené za účasť na pojednávaní dňa 14 12
2015 v sume 478,13 EUR, ktoré mu súd priznal. Trovy predchádzajúceho zastúpenia neboli uplatnené,
preto súd priznal len takto vyúčtované trovy konania a zaviazal žalobcu k ich úhrade, a to priamo na
účet právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Jozefovi Krenickému, advokátovi v Prešove, Hlavná 29,
na účet, č. ú.: M. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca uhradí aj trovy zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Mareka
Gulu vo výške 4.398,10 EUR, ktoré pozostávajú za právne úkony podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004. Z. z. za 1 úkon 469,74 EUR + režijný paušál v roku 2014 8,04 EUR, v roku 2015 8,39 EUR
za nasledujúce právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18. 8. 2014 469,74 EUR + režijný

paušál 8,04 EUR, podanie odporu dňa 27. 8. 2014 469,74 EUR + režijný paušál
8,04 EUR, účasť na pojednávaniach dňa 4. 3. 2015, 18. 3. 2015, 22. 4. 2015, 27. 5. 2015
4 x 469,74 EUR + 4 x režijný paušál 8,39 EUR, vyjadrenie vo veci dňa 29. 9. 2015 469,74
EUR + režijný paušál 8,39 EUR a účasť na pojednávaní dňa 30. 9. 2015 469,74 EUR + režijný paušál
8,39 EUR, spolu 4.398,10 EUR, ktoré uhradí priamo na účet Advokátska kancelária -

JUDr. Mareka Gula, s. r. o., vedený v UniCredit Bank, a. s. Prešov, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd vyplatil v súvislosti s účasťou svedkov ako svedočné sumu 37,60 EUR zo štátnych
prostriedkov, keďže žalobca nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v konaní nebol úspešný,
štát má podľa výsledku konania právo na náhradu týchto trov, ktoré platil, a preto súd zaviazal
žalobcu k zaplateniu týchto trov štátu na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.