Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Renáta Gavalcová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/298/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708205148
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2708205148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005,
so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnej: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXX, K., o
vymoženie istiny 1.286,20 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka,
Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, Senica, pod sp. zn. EX 176/2001, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č.k. 2Er/4316/2008-23 zo dňa 19. februára 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,21 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s použitím ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1
Exekučného poriadku. Vecne tým, že dňa 20.05.2011 súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa podnet

na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku - majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po vykonanom šetrení súd prvého stupňa zistil, že povinná po
podaní návrhu na vykonanie exekúcie a ani v súčasnom období nevykonáva žiadnu podnikateľskú
činnosť. Doposiaľ nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky na
účtoch vo finančných ústavoch. Proti povinnej je vedených viacero exekučných konaní aj ďalšími
exekútormi. Súdny exekútor navštívil povinnú na jej adrese trvalého bydliska, ktorá však nebola doma.

Susedia uviedli, že povinná by mala pracovať v Břeclave. Vzhľadom k tomu, že neboli podpísané zmluvy
o právnej pomoci v danej oblasti, nebolo možné vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky zo mzdy
povinnej.Povinnáukončilapodnikateľskúčinnosťdňa22.07.2005.Povinnáuhradilačasťpohľadávky,no
ani na viacnásobnú výzvu na úhradu zostatku pohľadávky nereagovala. Lustráciou v Sociálnej poisťovni
bolo zistené, že povinná nie je zamestnankyňou a nepoberá od Sociálnej poisťovne žiadne dávky.
Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že závery súdneho exekútora o nemajetnosti

povinnej sú dôvodné a majetkové pomery povinnej boli dostatočne lustrované, na základe čoho mal
súd prvého stupňa vyššie uvedené skutočnosti z exekučného spisu preukázané. Okrem uvedeného
súd prvého stupňa vzal zreteľ aj na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý bol súdu
doručený dňa 28.06.2011 listom zo dňa 23.06.2011. Na základe uvedených skutočností súd prvého
stupňaexekúciuvzmysle§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzastavil.Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a vyhláškou č. 288/1995 Z.z.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vecne tým, že súdny exekútor žiadal priznať náhradu
trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti v sume 33,21 eur s DPH, pričom v exekučnom konaní boli
trovy exekúcie vyčíslené celkovo na sumu 99,60 eur s DPH, z ktorej bola uhradená čiastka 66,39 eur.
Trovy súdneho exekútora tak ako boli vyčíslené, mal súd prvého stupňa z predloženého exekučného
spisu preukázané. Nakoľko súdny exekútor časť trov exekúcie od povinnej vymohol, priznal súd prvého
stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 33,21 eur.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby súd prvého stupňa odvolaniu v
celomrozsahuvyhovelavprípade,žeodvolaniunevyhovienavrhol,abyodvolacísúduznesenievcelom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením §

205 ods. 2 písm. a) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Odvolateľ po preverení všeobecne dostupných
informácií zistil, že povinná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie
K.. Vzhľadom na túto skutočnosť má oprávnený za to, že exekučné konanie by nemalo byť zastavené
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť, pretože povinná vlastní
majetok, ktorý je postihnuteľný exekúciou v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a taktiež vzhľadom

na vek povinnej (vznik nároku na starobný dôchodok) je možné predpokladať výkon exekúcie zrážkami z
iných príjmov. Exekučné konanie je konaním, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a tento dispozičný
princíp platí pre celé exekučné konanie. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje odvolateľ
výrok súdu, ktorým zastavil uvedené exekučné konanie a uložil zaplatiť trovy exekučného konania, za
nesprávny.

Súdny exekútor zaslal prvostupňovému súdu vyjadrenie k odvolaniu oprávneného v ktorom uviedol,
že exekútorský úrad vykonáva od roku 2001 šetrenie k majetku povinnej, v ktorom záujme je tento
majetok zistiť a vymôcť pohľadávku a príslušenstvo, a to ako z dôvodu, že mu toto ustanovuje zákon
pod hrozbou ručenia celým majetkom súdneho exekútora, tak i v záujme naplnenia podnikateľskej
činnosti, teda zabezpečenia zisku. Počas vykonávaného šetrenia bol síce zistený majetok povinnej, ale

iba nehnuteľnosti, ktoré sú nepredajné, nakoľko právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba 732 nie
je evidovaný na liste vlastníctva a pozemok o výmere 92 m2 je v hodnote, ktorá by nepostačovala ani
na trovy exekúcie (iba na znalecký posudok). Takýto názor podľa súdneho exekútora zastáva i Krajský
súd v Bratislave, ktorý zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku ako i Okresný
súd Senica a Krajský súd Trnava, ktorí zastavili už skôr vedené exekúcie u iných exekútorov a to pre

nemajetnosť povinnej. Súčasne súdny exekútor zastáva názor, že žiadne z ustanovení exekučného
poriadku neukladá exekútorovi, aby viedol exekúciu počas celého života povinnej. Zastavením exekúcie
sa vykonávané rozhodnutie neruší a oprávnený môže kedykoľvek podať nový návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, keď rozhodnutie vyššej
súdnej úradníčky považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 45 ods. 3
z. č. 244/2002 Z.z.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1

O.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania
(§ 212 ods.1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie je vecne správne.

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2Er/4316/2008 je

vymoženie istiny 1.286,20 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného výmeru
Všeobecnej zdravotnej poisťovne Bratislava, pobočka Senica, č. 139/4073/2000 zo dňa 27.11.2000.
Súd prvého stupňa poverením č. 5206 003399* zo dňa 12.03.2001 poveril vykonaním exekúcie
súdnehoexekútoraJUDr.PavlaŠajánka.Nazákladenávrhusúdnehoexekútoranazastavenieexekúcie
pre nemajetnosť povinnej v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zo dňa 17.05.2011

prvostupňový súd vydal rozhodnutie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,21 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.V odvolacom konaní bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť postupu súdu prvého stupňa,
ktorý napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,21 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v časti zastavenia exekúcie vec správne právne
posúdil, správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací
súd sa s jeho závermi plne stotožňuje s použitím ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje už len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

K odvolacím argumentom oprávneného sa však žiada uviesť nasledovné:

Vychádzajúczospisovéhomateriálubolozistené,žepovinnánevykonávažiadnupodnikateľskúčinnosť,
nemá žiadne finančné prostriedky na účtoch vo finančných ústavoch a nebol zistený žiadny hnuteľný
alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Na povinnú bol
dňa 15.02.2006 Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.: 5 K 165/04-47 zamietnutý návrh na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku. Proti povinnej je vedených viacero exekučných konaní a od začatia
predmetného exekučného konania v roku 2001 nebol zistený žiadny majetok, z ktorého by bolo možné
vymáhanú pohľadávku uspokojiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených podkladov sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu

a to, že v danom prípade bola v konaní preukázaná nemajetnosť povinnej, teda, že majetok povinnej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené zistenia ďalšie vedenie exekučného konania by bolo neúčelné a zbytočne by
navyšovalo trovy. V prípade, že bude dodatočne zistený majetok povinnej, je možné opätovne podať

návrh na exekúciu. Keďže teda bolo dostatočným spôsobom preukázané, že povinná je nemajetná,
resp. že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, boli splnené podmienky súdom prvého stupňa
aplikovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie predmetnej exekúcie.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie ako vecne
správne s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou
úradníčkou, bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním podaným pred 1. novembrom 2013
a v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.,
s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí o podanom odvolaní proti výroku o náhrade trov opätovne

rozhodnúť sudkyňa súdu prvého stupňa, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o
trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.