Rozhodnutie – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315219378.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci
navrhovateľky: I.. I. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V. C. S., štátny občan SR, v zastúpení:
Advokátska kancelária Monika Gajdošová, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 27, Pezinok, IČO: 46 656
308 proti odporcovi: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, H., štátny občan SR, o rozvod manželstva v
spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu:

X. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V. C. S., štátny občan SR
X. G. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V. C. S., štátny občan SR
maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky: I.. I. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporcu: I.
O. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. 780204/6186 uzavreté dňa 13.03.2004 zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, zv. C/11, roč. 2004, str. 230, por. č. 32 rozvádza.

Na čas po rozvode súd zveruje mal. deti I. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky.

Na čas po rozvode zastupovať a spravovať majetok mal. detí I. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar.
XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Na čas po rozvode je otec povinný platiť výživné na mal. dieťa I. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,-
eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred
k rukám matky.

Na čas po rozvode je otec povinný platiť výživné na mal. dieťa G. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 120,-
eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred
k rukám matky.

Na čas po rozvode právo styku otca s mal deťmi I. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX súd

ponecháva bez súdnej úpravy.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) doručený dňa 21.08.2015 na Okresný
súd Pezinok, postúpený podľa § 105 ods. 1,2 OSP dňa 14.09.2015 na Okresný súd Bratislava III ako
výlučne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) OSP žiadala, aby súd v spojených veciach podľa

§ 113 ods. 1 OSP- rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 13.03.2004 zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, zv. C/11, roč. 2004, str. 230, por. č. 32
- upravil výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k mal. deťom tak, že mal. deti: I.

O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX súd zverí do osobnej starostlivosti matke, s tým, že
zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obidvaja rodičia. Matka v žalobnom petite navrhla, aby
otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Michala vo výške 130,- eur mesačne a na
maloletú Simonu vo výške 150,- eur mesačne.

Návrh vo veci samej skutkovo odôvodnila tvrdením, že manželstvo uzavreli zhruba po desaťročnej
známosti so vzájomnej lásky, z manželstva sa narodili dve deti. Manželstvo bolo harmonické približne
prvé dva roky od narodenia syna , počas ktorých manželia riešili prevažne bežné problémy. Neskôr
medzi účastníkmi začali vznikať prvé vážnejšie nedorozumenia a začala sa prejavovať rozdielnosť v
predstavách o manželstve, rodine a spôsobe životného štýlu. Manželia prešli viacerými rozchodmi. Po
desiatich rokoch sa účastníkom narodila maloletá a v manželstve nastali ešte väčšie nedorozumenia.

Odporca/otec prestal prejavovať úctu k manželke a svojím maloletým deťom, nikdy sa aktívne nezapájal
do rodinného života, nepomáhal navrhovateľke/matke s výchovou maloletých detí, nevenoval deťom
dostatočnú lásku ani čas. Manželia v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti vyše mesiaca,
odporca sa po dohode s navrhovateľkou odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželstvo už neplní ani
jednu zo svojich funkcií a stalo sa formálnym zväzkom, preto rozvod manželstva nebude v rozpore so

záujmami ich maloletých detí.
Navrhovateľka ako zamestnanec - pedagóg v materskej škole je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok a prídavky na dve deti vo výške 46 eur mesačne.
Odporca je stavebným robotníkom , jeho príjem nie je navrhovateľke známy, odporca si privyrába
rôznymi pracovnými aktivitami nakoľko je manuálne zručný a pracovne aktívny. Odkedy sa odporca

odsťahoval zo spoločne domácnosti, navrhovateľke neprispieva na domácnosť, odporca sa s
navrhovateľkou dohodli, že na čas do rozvodu bude na maloleté deti prispievať výživným spolu 200 eur
mesačne. Finančne pomáhajú navrhovateľke jej rodičia.

Odporca v rámci prípravy pojednávania v písomnom vyjadrení /čl.38-40/ zo dňa 21.3.2016 s návrhom

na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil hlboký a trvalý rozvrat v manželskom spolužití pre neveru
navrhovateľky, ktorá nadviazala vzťah s iným mužom, tento vzťah trvá 3-roka a vylučuje obnovenie
spolužitia manželov.

K skutkovým tvrdeniam navrhovateľky v písomnom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že sa s

navrhovateľkou niekoľkokrát rozišli, ale vždy na podnet navrhovateľky sa dali do kopy, napriek týmto
rozchodom nakoniec uzavreli manželstvo. Narodenie detí bolo pre oboch rodičov veľkou radosťou,
matka zostala na materskej dovolenke a otec sa snažil hmotne zabezpečiť rodinu. Uviedol, že nie
pravdou, že by sa aktívne nezapájal do rodinného života, nevenoval sa deťom, nemal záujem o potreby
rodiny maloletých detí. Odporca sa snažil hmotne zabezpečiť rodinu, veľmi veľa času trávil v práci, ale

každú voľnú chvíľu sa venoval manželke a deťom. Počas celej doby manželstva sa staral o celkové
zabezpečenie rodinného domu s priľahlým pozemkom a i napriek tejto skutočnosti mu navrhovateľka
nikdy neumožnila sa prihlásiť na trvalý pobyt na adrese: Štefánikova 54, Ivanka pri Dunaji.
Počas trvania manželstva bol odporca dlhšie nezamestnaný i tak sa snažil zarobiť peniaze, tým že
vypomáhal sestre aj rodičom pri rekonštrukcii rodinného domu za čo mu sestra darovala osobné

motorové vozidlo značky Renault Laguna, zariadenie do detskej izby pre maloletú Simonu, okrem toho
mu darovala kočík, autosedačku, postieľku, jedálenskú stoličku. Navrhovateľka sa rozhodla, že osobne
motorové vozidlo je potrebné predať a za získané finančné prostriedky si kúpila opäť motorové vozidlo.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka rozhodovala o rodinnom programe, najmä o
zahraničných dovolenkách, ktoré vždy absolvovala so svojou matkou a maloletými deťmi, bez

prítomnosti odporcu z dôvodu, že ako rodina nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol
ich dovolenky zúčastniť aj odporca. Odporca navrhol navrhovateľke či by ako rodina nemohli stráviť
dovolenku na Slovensku, navrhovateľka to zamietla. Odporca sa snažil počas dovoleniek navrhovateľky
s maloletými deťmi prekvapiť navrhovateľku tým , že zveľaďoval ich bývanie, napriek tomu, že sa nestal
spoluvlastníkom.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozvratu manželstva nepredchádzal jeho dlhodobý nezáujem o
potreby rodiny, musel hmotne zabezpečovať rodinu a starať sa o stav nehnuteľnosti, preto nebolo v jeho
možnostiach sa maloletým deťom venovať tak ako sa im venovala navrhovateľka. Napriek jeho snahe
o zabezpečenie rodiny bolo nutné, aby im finančne pomáhali aj rodičia odporcu.Odporca sa po opustení spoločnej domácnosti na podnet navrhovateľky odsťahoval do podnájmu za
nájomné 320 eur mesačne, od toho dňa prispieva k rukám matky na výživu maloletých detí a chod
domácnosti mesačne 200 eur. Mesačný príjem otca predstavuje podľa odpracovaných hodín v mesiaci

približne 397 eur , pretože náklady má vyššie ako dosiahnutý príjem, jeho rodičia sú nútení ho naďalej
finančneprispievať.Zuvedenýchdôvodovvosvojomvyjadreníknávrhunaúpravuvýkonurodičovských
práv a povinnosti k mal deťom na čas po rozvode otec nesúhlasil len s navrhovanou výškou výživného na
obe mal. deti a túto žiadal určiť súdnym rozhodnutím vo výške 150 eur na obe maloleté deti. / 2X75,- eur/

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2 OSP pokus o ich zmierenie,
bezúspešne.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.04.2016, na ktorom navrhovateľka v zastúpení právneho
zástupcu žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť, rovnako zotrvala na navrhovanej úprave
výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode , právo styku otca s mal. deťmi

navrhla ponechať bez súdnej úpravy .

Odporca prednesom vyjadrenia na pojednávaní dňa 13.4.2016 žiadal návrhu na rozvod manželstva
vyhovieť, pokiaľ ide o príčiny vymedzené v návrhu navrhovateľkou, tieto sporoval.. Za hlavnú príčinu
rozvratu manželstva odporca označuje neveru navrhovateľky. Vo veci výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súhlasil s výkonom osobnej starostlivosti o maloleté
deti matkou, súhlasil so zastupovaním a správou majetku mal. detí oboma rodičmi, s výškou výživného
na maloleté deti nesúhlasil, výživné na maloletého Simona žiadal určiť vo výške 75 eur mesačne a na
mal Simonu vo výške 75 eur mesačne. Zhodne s návrhom matky prednesenom na pojednávaní žiadal,
aby jeho styk s maloletými deťmi na čas po rozvode súd neupravoval.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke,
zastupovaním a správou majetku mal. detí poveriť oboch rodičov, otcovi určiť výživné na maloletého
Michala v sume 100 eur mesačne a výživné na maloletú Simonu určiť vo výške 120 eur mesačne. V
záujme mal. detí navrhol prihliadať na zhodný návrh rodičov ponechať styk bez súdnej úpravy.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP vo veci rozvodu a
podľa § 120 ods. 2 OSP vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas
po rozvode výsluchom navrhovateľky a odporcu , správou o šetrení pomerov na strane mal. detí a s
listinnými dôkazmi: sobášnym listom, s rodným listom maloletého dieťaťa I. O., nar. XX.XX.XXXX, , nar.

XX.XX.XXXX, s rodným listom maloletého S. G. O.Á., nar.XX.XX.XXXX, s rozpisom mesačných potrieb
maloletých detí s dodatkom č.1 k nájomnej zmluve, s výplatnou páskou odporcu za obdobie od mája
2015- do marca 2016, s potvrdením o výške príjmu navrhovateľky, s potvrdením o návšteve detského
materského opatrovateľského centra.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, ich vykonanie nebolo potrebné na zistenie skutkového stavu.

Pri dokazovaní súd vychádzal z platnej právnej úpravy že hoci ide o zákonom spojené veci podľa § 113
ods. 1 OSP , vec rozvodu manželstva je sporovým konaním a navrhovateľka je zaťažená dôkazným
bremenom.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode predstavuje osobitnú
úpravu tzv. nesporového konania upraveného v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa postupom súdu
uplatňujezásadavyšetrovacia/§120ods.2OSP/aoprávnenýrodičnenesieprocesnúzodpovednosťza
zhromažďovanie skutkového materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí pre neho znamenať
nepriaznivý výsledok., pretože súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy

účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela z lásky, po 9 ročnom vzťahu,
vo veku 28 rokov. Z manželstva pochádzajú dve deti. Iné deti ani ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Ivanke pri Dunaji, kde matka spolu s maloletými deťmi
stále býva. Odporca sa odsťahoval 26. júla 2015, od tejto doby manželia žijú oddelene. Za tejto doby
sa manželia opakovane rozhovormi snažili odstrániť príčiny rozvratu ich manželstva , neúspešne. Za
hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu navrhovateľka označuje hádky za posledných 8 rokov, nezhody vintímnom živote, v hospodárení a v spoločnej výchove detí. Za trvania manželstva sa navrhovateľka
nevery k dnešnému dňu nedopustila. V celom rozsahu označila svoju neveru ako nepravdivé tvrdenie
odporcu.. Ďalšie trvania tohto manželstva pre sústavné hádky rodičov malo negatívny dopad hlavne

na mal. syna Miška, ktorý sa zatváral do izby. Teraz má k otcovi výborný vzťah, aj sa spolu stretávajú.
Podľa matky je otec teraz starostlivý otec. Matka je toho názoru, že otec ku koncu ich spolužitia stratil
aj úctu a slušné správanie k jej osobe. Otec s matkou už komunikuje relatívne s úctou, je však pravda
že komunikujú minimálne len vo veciach týkajúcich sa detí. Matka spolu s mal. deťmi býva v rodinnom
dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky s vecným bremenom doživotného bývania jej matky., s

ktorou nevedú spoločnú domácnosť., jej matka prispieva na úhradu služieb spojených s užívaním RD
vo výške 60,- eur mesačne.
Matka má vysokoškolské vzdelanie II stupňa, je učiteľkou v materskej škole, pracuje v odbore, ktorý
vyštudovala. Matka pracuje v riadnom prac pomere. Jej priemerný mesačný príjem v čistom je 591,-
eur, iný príjem nemá , nevlastní iný nehnuteľný majetok. Vlastní len osobné, motorové vozidlo. Matka
poberá daňový bonus a rodinné prídavky na dve deti.

Syn Michal má 11 rokov, je žiakom 5 triedy základnej školy, ktorá nebola vyhlásená za súkromnú.
Je zdravý. Aktívne sa venuje futbalu ako hráč TJ Ivanka pri Dunaji, zúčastňuje sa súťaží v rámci
Bratislavského kraja , hrá už aj ligu. Na zápasy ho vodí matka. Celkom odôvodnené potreby maloletého
matka vyčíslila sumou 263,- eur mesačne. Otec dobrovoľne prispieva na maloletého výživným 75,- eur
mesačne, pred tým platil 150,- eur mesačne. Maloletý je nemajetný. S otcom sa pravidelne stretáva.

Maloletá Simonka má 2 roky, je zdravá. Navštevuje súkromnú materskú školu s príspevkom 280,- eur
od štátu a s matkiným doplatkom vo výške od 30 do 50,- eur mesačne + všetky ostatné poplatky. Tento
príspevok matke bude vyplácaný do 3 rokov veku mal. dieťaťa. Súkromná materská škola je v Zálesí,
v obci trvalého bydliska maloletej sú taktiež súkromné škôlky, tie však nemali kapacitné riešenie pre
deti mladšie ako 3 roky. Maloletá je nemajetná. Výška jej odôvodnených potrieb matka vyčíslila na

sumu 283,- eur mesačne.

Z výpovede odporcu súd zistil, že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel dňa 13.03.2004 z lásky, pred
uzavretím manželstva žili spolu 9 rokov. Z manželstva pochádzajú 2 deti. Iné deti ani ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá. Otec uviedol, že spolužitie sa začalo narúšať pred 8 rokmi pre bežné hádky. Intímne

spolu nežijú od 8/2014, spoločne nehospodária od 26. júla 2015, spoločné aktivity nevykonávajú od 26.
júla 2015 , kedy aj ukončili spoločnú výchovu mal. detí. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označuje
hádky medzi nimi, ku ktorým pribudla nevera navrhovateľky, odporca však nemá nijako preukázané
ani zistené, že by navrhovateľka bola počas manželstva odporcovi skutočne neverná. Odporca nový
vzťah nemá, počas manželstva sa nevery nedopustil. Otec býva v podnájme vo Vajnoroch. Má

ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, druh
práce kvalifikovaný stavebný robotník, jeho zamestnávateľom je DONAK s.r.o. so sídlom Ivanka pri
Dunaji. V tejto spoločnosti otec nie je spoločníkom, jeho priemerný mesačný zárobok v čistom je 380,-
eur mesačne mimo toho nemá nič. Otec uviedol, že ťažko zvláda prácu s počítačom, stavebníctvo je
aktuálne v útlme a dlho si hľadal zamestnanie, preto pracuje až od mája 2015. Pred tým bol dobrovoľne

nezamestnaný. Keďže má kvalifikáciu len v stavebníctve, iné práce nevie nevykonávať, má len vodičské
oprávnenie na osobné a nákladné motorové vozidlá aj s prívesom, pričom prácu vodiča robil pred
dvoma rokmi za cca 500,- eur mesačne brutto bez diét, pretože jazdil len v rámci Slovenska.

- Zo sobášneho listu, súd zistil, že navrhovateľka: I.. I. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX
a odporca: I. O. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreli manželstvo dňa 13.03.2004
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, zv. C/11, roč. 2004, str. 230,
por. č. 32.

- Z rodného listu maloletého Michala súd zistil, že maloletý sa narodil dňa 30.03.2005 rodičom : I. O.,
nar. XX.XX.XXXX, I. O., nar. XX.XX.XXXX,

- Z rodného listu maloletej Simony, súd zistil, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX rodičom: I. O.,
nar. XX.XX.XXXX, I. O., nar. XX.XX.XXXX,

- Z rozpisu mesačných potrieb mal. detí / čl. 37/ súd zistil, že odôvodnené potreby matka vyčíslila na
maloletého Michala vo výške 263 eur mesačne a na maloletú Simonu vo výške 283 eur mesačne ,k rozpisu na dotaz súdu matka uviedla, že k jeho nárastu došlo na strane mal. Simony nástupom do
súkromnej Materskej školy.

- Z dodatku č. 1 k nájomnej zmluve odporcu súd zistil, že je uzavretá na dobu určitú do 31.05.2016 , s
dojednaním výška nájomného 320,- eur mesačne čl. 42 - 46.

- Z výplatných pások odporcu súd zistil, že jeho čistá mzda za máj 2015 bola 206,21 eur bez daňového

bonusu, detto čl. 48 za 06/2015 čistá mzda 410,95 eur, detto čl. 49za 07/2015 čistá mzda 410,95 eur,
detto čl. 50 za 08/2015 čistá mzda 410,95 eur, detto čl. 51 za 09/2015 čistá mzda 411,675 eur. detto čl.
52 za 10/2015 čistá mzda 410,95 eur., detto čl. 53 za 11/2015 čistá mzda 409,56 eur, detto čl. 54 za
12/2015 čistá mzda 410,95 eur, detto čl. 55 za 1/2016 čistá mzda 409,635 eur. Na dotaz súdu odporca
uviedol, že za mesiace 2/2016, 03/2016 mal čistú mzdu ako v 1/2016.

- Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky súd zistil, že priemerná mesačná mzda matky v čistom
je 591,84 eur mesačne.
- Z potvrdenia o návšteve detského materského opatrovateľského centra, súd zistil, že mal. Simona
navštevuje toto súkromné centrum.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy

sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Pri rozhodovaní vo veci rozvodu súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré manželia označili vo svojich
výpovediach ako dôvod rozvratu ich manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo

je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vážne narušené a náležite preukazuje pre súd právne významnú
skutočnosť, že manželstvoúčastníkov už nemôže do budúcna plniť svoj účel, rovnako nemožno
spravodlivo očakávať jeho obnovenie, primárne pre prekážku na strane navrhovateľky, ktorá k
odporcovi stratila citovú náklonnosť z dôvodu častých hádok, ktoré mali negatívny dopad na maloleté
deti.

Z dokazovania bolo preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je len formálno-právnym
zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že vzájomné vzťahy navrhovateľky a odporcu
ako manželov dosahujú svojim rozvratom takú intenzitu vzájomného odcudzenia sa v ich manželstve,

že toto manželstvo už nemôže vôbec plniť svoj spoločenský účel a od manželov už ani nie je možné
očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.Jepovinnosťousúdunapomáhaťupevňovaniumanželstvaarodinyapredovšetkýmprihliadaťnazáujmy
maloletých detí z manželstva, poskytnutím právnej ochrany deťom hlavne v prípade, kedy je ešte
možné pôsobiť na manželov ako rodičov maloletých detí, aby s prihliadnutím k primárne potrebám

detí sa manželia snažili riešiť narušenie svojich manželských vzťahov aj v spolupráci s odborným
poradenstvom .
Pokus súdu smerujúci k obnoveniu spolužitia manželov však skončil bezúspešne.

V tomto rozsahu súd poukazuje aj na judikatúru NS SR, uverejnenú v zbierke civilných rozhodnutí R

IV 1966 str. 372 a nasl., podľa ktorej je rozhodujúcou skutočnosťou vážnosť rozvratu vzťahov medzi
manželmi vo všetkých jeho funkciách :

- vo funkcii biologickej, spočívajúcej v tom, či manželstvo vytvára vhodné prostredie na zabezpečenie
reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb manželov,
- vo funkcii výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove deti,

- vo funkcii vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom si
manželia všestranne vzájomne pomáhajú,
- vo funkcii ekonomickej, spočívajúcej v tom, že manželia v rámci rodiny sa riadne starajú o
uspokojovanie potrieb rodiny a detí, žijúcich v spoločnej domácnosti manželov, a to každý z manželov
podľa svojim schopností a možnosti, zároveň osobnou prácou sa podieľajú na spoločných potrebách

rodiny.

Záver súdu o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o
rodine je odôvodnený len vtedy, ak sa rozvrat medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nemenný a
nenapraviteľný stav vzhľadom na dialektické zhodnotenie intenzity a trvalosti rozvratu manželstva, čo v

prejednávanej veci z výpovedi navrhovateľky a odporcu vo veci rozvodu ich manželstva bolo náležite
zistené a náležite preukázané .

Na základe skutkových a právnych dôvodov vymedzených v odôvodnení tohto rozsudku súd vo veci
rozvodu manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej

časti rozsudku uvedené.

Zo žiadneho dôkazu nebola preukázaná nevera navrhovateľky , pričom ani odporca v tomto rozsahu
zaťažený dôkazným bremenom neoznačil a neprodukoval žiadne dôkazy, Nevera je vážnym poručením
manželských povinností , pretože podľa § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní byť si verní, preto

len samotný pocit či domnienka, bez relevantného základu nemôže svedčiť pre záver, že je skutočným
a v prípade tvrdenia odporcu ako výlučným dôvodom hlbokého rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva preto súd ustálil názorové rozdiely manželov.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode je potrebné
konštatovať, že hoci si rodičia výkon svojich rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k
mal. deťom neupravili prednostne v celom rozsahu dohodou, akceptovali výchovné pôsobenie súdu v
spolupráci s kolíznym opatrovníkom a v súčinnosti s právnym zástupcom navrhovateľky dospeli aspoň
čiastočne k zhodným stanoviskám týkajúcich sa výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou,

zastupovania a správy majetku maloletých detí oboma rodičmi a zhodným návrhom ponechať právo
styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode bez súdnej úpravy.

Súd v záujme maloletých detí podporne prihliadal k týmto zhodným stanoviskám a vyjadreniam
rodičov , naďalej však pri svojej úvahe, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výkon osobnej

starostlivosti o deti vychádzal z dôkazne preukázaného skutkového stavu, že na strane žiadneho z
rodičov neexistuje zásadná a závažná prekážka, ktorá by ho po rozvode z výkonu osobnej starostlivosti
o deti vylučovala. Obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom, obaja rodičia majú rodičovské práva
a povinnosti bez pozastavenia ich výkonu, obmedzenia či zrušenia právoplatným súdnym rozhodnutím.
Maloleté deti po ukončení spolužitia rodičov si vytvorili pozitívny citový vzťah k obom rodičom. V záujme

maloletých detí preto súd prihliadal na stabilitu ich výchovného prostredia za skutkového stavu, že mal.
deti po ukončení spolužitia rodičov zostali ku dňu vyhlásenia rozsudku nepretržite v osobnej starostlivosti
matky, starostlivosť zo strany matky o deti je bez závad, preto nie je daný žiaden zákonný dôvod pre
zmenu tohto faktického stavu tam, kde absentujú skutkové a právne dôvody. Pri svojom rozhodnutí súdzároveňprihliadalajnato,žezverenímmaloletýchdetínačasporozvodedoosobnejstarostlivostimatky
bude plne rešpektované právo otca na zachovanie jeho vzťahu k deťom tak v rámci výkonu jeho práva
styku s deťmi ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa maloletých detí., čím

bude zabezpečený celkový úspešný vývoj maloletých detí nielen po stránke hmotného zabezpečenia,
ale aj po stránke citovej, duševnej, morálnej . Rovnako súd zohľadňoval v záujme stability výchovného
prostredia vhodnejšie bytové pomery na strane matky, ktoré si na rozdiel od otca odvodzuje výkonom
vlastníckeho práva, pričom na strane otca je toto právo odvodené, viazané na súhlas prenajímateľa.

Rozhodnutie súdu o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku oboma rodičmi na čas po
rozvode plne rešpektuje nielen záujmy maloletých detí ale aj doterajší výkon týchto rodičovských práv a
povinnosti zo strany rodičov, ktoré tvoria ich súčasť. Takto upravené práva a povinnosti rodičov súvisiace
so zastupovaním mal. detí v ich osobných a majetkových právach a v správe ich majetku nevyžadujú,
aby ich rodičia vykonávali spoločne., v ich výkone sú si naďalej aj po rozvode ako zákonní zástupcovia
rovnocenní ,ak však pôjde o podstatnú vec týkajúcu sa mal. detí vyžaduje sa konsenzus oboch rodičov.

Preto súd o zverení maloletých detí , o zastupovaní a správe majetku maloletých deti na čas po rozvode
rozhodol v zmysle cit. zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal zo
skutkového zistenia, že maloleté deti sú nemajetné a preto v rozsahu svojich odôvodnených potrieb
odkázané k ich úhrade prednostne oboma rodičmi. Zároveň súd prihliadal aj na skutočnosť, že rodičia
nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom na strane oboch rodičov je v zásade zabezpečená
primeraná bytová situácia. Rovnako bolo preukázané, že matka si úmyselne neznižovala výšku svojich

príjmov z ktorých sa odvodzuje právo maloletých detí na „v zásade“ primeranú životnú úroveň , akú
dosahujú ich rodičia. Na strane otca však nebola preukázaná žiadna objektívna prekážka, pre ktorú bol
v rozhodnej dobe / 12 mesiacov spätne/ nezamestnaný bez evidencie ako uchádzač o sprostredkovanie
zamestnania .

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti
rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou.
Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým
vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje

samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať
za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výživnom na každé mal. dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa
ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa
vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému
veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na
každé mal. dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života

maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace
so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania
nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a
napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní.

Rovnako však súd pri svojej úvahe prihliadal na skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti oboch
rodičov nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností a možností každého
z rodičov , potencionality ich príjmov , determinovanej nevyhnutnými nákladmi povinného rodiča na
udržanie si vlastného zdroja príjmu.

Pri rozhodovaní o úprave vyživovacej povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode súd prihliadal taktiež
na to, že určenie výživného ako súčasť rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom sa rovnako týka
konania starostlivosti o maloletých, kedy môže súd prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú.Pri posudzovaní preukázanej výšky mzdy na strane otca sa súd nestotožnil s jeho obranou, ktorou
zdôvodňoval nízky príjem na úrovni minimálnej mzdy. Podporne súd pri svojej úvahe prihliadal nielen

na vyjadrenie právneho zástupcu matky, ale objektívne vychádzal z Katalógu informatívnych správ
Štatistického úradu SR týkajúcej sa stavebnej produkcie / orientačne k 12/2015 a k 2/2016/ z ktorých
vyplýva, že stavebná produkcia po 6 rokoch medziročného poklesu už v roku 2015 vzrástla. V porovnaní
s rokom 2014 sa zvýšila o 17,9% a dosiahla objem 5 400 mil Eur. Produkcia v tuzemsku vzrástla o
18,5%., objem prác na novej výstavbe , vrátane modernizácie a rekonštrukcie sa zvýšil o 25,3%.. V roku

2016 za prvé dva mesiace v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2015 sa rovnako stavebná produkcia
zvýšila o 17,7%. Objem prác v tuzemsku na novej výstavbe , obnove a rekonštrukcii sa zvýšil o 22,4%.

Z prieskumu platov zamestnancov pre rok 2015 / www.platy na Slovensku.sk/
mal súd preukázané, že priemerná mzda zamestnanca v stavebníctve , zodpovedajúca najvyššiemu
dosiahnutému vzdelaniu a kvalifikácii aká bola preukázaná na strane otca k dojednanému druhu práce

je 780,- eur mesačne/brutto priemerný zárobok v rovnakom odbore - stavebníctvo pomocného robotníka
je 623,- eur mesačne/brutto. / www.sme.sk/.

V rovine tejto pre súd právne významnej skutočnosti pri posudzovaní zárobkových schopností a
možností na strane otca má súd za to, že dôkazne zdokladovaná čistá mzda otca ako kvalifikovaného

zamestnanca v stavebníctve za rozhodné obdobie od vzniku pracovného pomeru otca výplatnými
páskami sa neodvíja od individuálnych schopností a možností , ktorými disponuje otec a nepreukazuje,
že otec ako povinný rodič výživou dvoch maloletých a nezaopatrených detí vynaložil na trhu práce ako
zamestnanec tomu zodpovedajúcu snahu, záujem a energiu pre plnenie jeho zákonnej vyživovacej
povinnosti rodiča k dvom maloletým deťom, vo vzťahu k mal. Simone naviac k dieťaťu útleho veku,

z ktorého príjmu by dôvodne svedčil právny záver , že výška jeho príjmu objektívne zodpovedá
jeho schopnostiam a možnostiam pre určenie výživného otcovi na obe mal. deti po 2X 75,- eur
mesačne zhodne s jeho vyjadrením.. Ak otec takto koná, koná účelovo len so subjektívnych dôvodov
aj za cenu vlastného ochudobnenia, ktorým si znižuje vymeriavací základ pre posudzovanie jeho
vyživovacej povinnosti rodiča, preto táto skutočnosť nemôže byť súdom posudzovaná ako príjem, ktorý

aj reálne zodpovedá súbežne dosiahnutému najvyššiemu vzdelaniu otca, jeho zdravotnému stavu a
schopnostiam a možnostiam otca ako zamestnanca na trhu práce.
Z týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd na obranu otca pri úprave jeho vyživovacej povinnosti
k mal. deťom neprihliadal., pri svojej úvahe súd vychádzal zo zárobkových možností na strane otca
podporne aj z prieskumu platov kvalifikovaného zamestnanca v stavebníctve, pričom z tohto prieskumu

rovnakodospelkzáveru,ženiejemožnévyhovieťvcelomrozsahuaninávrhumatky.,ajkeďnavrhovaná
výška výživného na obe mal. deti nevykazuje znaky nadhodnotenia až premrštenia k vyčísleným
nákladom mal. detí. Súd dáva do pozornosti otca, že vzhľadom na vek maloletých detí si matka plní
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. Simone nezávisle od skutočnosti, že túto starostlivosť o
maloletú Simonu matka vykonáva aj za pomoci tretej - právnickej osoby- predškolského zariadenia

naďalejvprevažnejmiere.,pretojepovinnosťouotcazabezpečiťvýživnýmmal.Simoneúhraduvšetkých
základných potrieb tak, aby mala zabezpečený príjem, ktorý nevyvolá na strane maloletej stav jej
hmotnej núdze.
Súd sa však nestotožnil s dôvodným nárastom nákladov na strane maloletej tým, že je zaradená
výlučne do súkromného predškolského zariadenia., matka má naďalej zákonné právo zabezpečovať

maloletej osobne celodennú starostlivosť do veku 3 rokov maloletej s nárokom na rodičovský príspevok
od štátu., preto všetky náklady spojené so zaradením mal. dieťaťa do súkromnej MŠ, ktoré nie sú pokryté
príspevkom od štátu bude povinná znášať výlučne matka.
Výživným od otca spolu s prídavkami/ 23,52 eur mesačne/ ako štátnej sociálnej dávky na výživu
maloletej bude mať maloletá príjem k úhrade všetkých základných životných potrieb dieťaťa vo veku 2

rokov, vo zvyšku primerane svojim schopnostiam a možnostiam ich úhradu zabezpečí matka zo svojho
príjmu.
Priurčenívýškyvýživnéhootcovinamaloletú sasúdvcelomrozsahustotožnilsostanoviskomkolízneho
opatrovníka a zhodne s jeho vyjadrením výživné na mal. dieťa Simonu, nar. 9.4.2014 určil otcovi na
čas po rozvode tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Zároveň má súd za to, že záujem a snaha matky zabezpečiť mal. deťom aj lepšie hmotné = finančné
podmienky pre ich ďalší vývoj , čomu zodpovedá aj výška a rozpis odôvodnených potrieb oboch mal. detí
je pozitívna, na druhej strane však naďalej miera účasti otca ako druhého rodiča zostane determinovaná
výškou jeho schopností a možností, ktoré možno od otca spravodlivo požadovať.Na strane otca preto súd musel zohľadniť ako dôvodný a primeraný náklad vlastnej výživy na
zabezpečenie vlastnej reprodukcie nájom bytu, rovnako musel zohľadniť nutné náklady vlastnej výživy
otca a cestovné náklady otca na udržanie si zdroja príjmu a rovnako musel súd zohľadniť aj skutočnosť,

že ako rodič, ktorý nemá mal. deti vo svojej osobnej starostlivosti je oprávnený k výkonu styku s mal.
deťmi výlučne na vlastné náklady, pričom tieto náklady nemožno započítať ako pohľadávku otca proti
výživnému na mal. deti.
Maloleté deti majú právo len na takú životnú úroveň akú dosahujú obaja rodičia, v prípade otca takú,
akú možno od otca spravodlivo požadovať.

Vychádzajúc z uvedeného sa súd rovnako stotožnil aj s navrhovanou úpravou výšky výživného zo strany
otca voči maloletému Michalovi, ktorú predniesol voči súdu kolízny opatrovník a o výživnom otca na
maloletého na čas po rozvode rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Právo styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode súd neupravoval, akceptoval zhodný návrh rodičov
ponechať styk bez súdnej úpravy, preto rozhodol podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine veta za bodkočiarkou
tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, ako je vo výrokovej časti
rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1OSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Rozsudok o výživnom na mal. deti je predbežne vykonateľný odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode

manželstva rodičov.